Vyhľadávani e paci entov so syndrómom nepokojných nôh v čakárni klinickej ambulanci e pomoco u dotazníkovej metódy
Detecti on of Pati ents with Restless Legs Syndrome in a Waiting- Ro om of O utpati ent Clinic by Me ans of Questi onnaire Method
Aim of study:
The study was aimed to detect and characterize pati ents with restless legs syndrome (RLS) using questi onnaire. Subjects and Methods: Study sample included 555 persons who were recruited in a waiting- ro om of a ne urological o utpati ent clinic. Participants firstly filled a bri ef questi onnaire aimed to collect demographic data and than responded to fo ur specific questi ons, i.e., essenti al criteri a for RLS according to the Internati onal Restless Legs Syndrome Study Gro up. If respondent answered positively all fo ur questi ons, he/ she was classifi ed as probable RLS- sufferer. Consecutively, he/ she completed a second part of the questi onnaire, appli ed by he alth care professi onal. This part was ori ented to confirmati on and particular RLS descripti on. If respondent did not respond positively all fo ur di agnostic questi ons, he/ she was classifi ed as negative in relati on to RLS. Results: Criteri a for clinical di agnosis of RLS were fulfilled altogether by 23.4% of respondents (men 18.1%, women 26.5%). Thirty five per cent of RLS- sufferers referred daily occurrence of RLS symptoms. RLS begun in average age of 45.7 ± 16.1 ye ars, and it persisted 8.6 ± 8.2 ye ars. Sleep disorders ca used by RLS were referred in 58 % of RLS- sufferers. Famili al occurrence of RLS was reported by 41.9 % of pati ents. RLS- sufferers were gre ater he alth care consumers in parameters: 1. number of medicaments, and 2. number of visits of physici an in last three months. Conclusi on: Detecti on of pati ents with RLS by me ans of simple questi onnaire, e. g. during waiting for clinical assessment or tre atment, is very effective appro ach applicable in a bro ad medical practice.
Key words:
restless legs syndrome – questi onnaire – sleep disorders – he alth care
Autori:
P. Valkovič; M. Juračičová; G. A. Ramos Rivera; J. Martinková; J. Benetin
Pôsobisko autorov:
II. Neurologická klinika LF UK a FNsP akad. L. Dérera, Bratislava
Vyšlo v časopise:
Cesk Slov Neurol N 2009; 72/105(3): 250-254
Kategória:
Původní práce
Súhrn
Ci eľ práce:
Ci eľom štúdi e je vyhľadávani e a epidemi ologická charakteristika paci entov so syndrómom nepokojných nôh (SNN) pomoco u dotazníka. Súbor a metodika: Skúmanú vzorku tvorilo 555 osôb, ktoré boli oslovené na spoluprácu počas čakani a pred klinicko u ne urologicko u ambulanci o u. Zúčastnení v prvej fáze vyplnili stručný dotazník zameraný na odber demografických dát a zodpovedali na štyri otázky zahŕňajúce štyri tzv. esenci álne kritéri á SNN podľa Internati onal Restless Legs Syndrome Study Gro up. V prípade, ak respondent odpovedal na všetky štyri otázky pozitívne, bol hodnotený ako potenci álny paci ent so SNN. Následne bol podrobený druhej fáze dotazníka za asistenci e zdravotníka. Táto časť bola zameraná na verifikáci u SNN a jeho bližši e klinické charakteristiky. V prípade, ak respondent ne odpovedal na všetky štyri otázky kladne, bol hodnotený ako negatívny vo vzťahu k SNN. Výsledky: Kritéri á pre klinickú di agnózu SNN spĺňalo spolu 23,4 % respondentov (muži 18,1 %, ženy 26,5 %). Z nich 35 % uvi edlo denný výskyt príznakov SNN. Zači atok príznakov SNN bol v pri emere vo veku 45,7 ± 16,1 rokov a ti eto trvali už 8,6 ± 8,2 roka. Poruchy spánku spôsobené SNN uvi edlo 58 % paci entov so SNN. 41,9 % paci entov hlásilo, že má podobne postihnutého aspoň jedného pokrvného príbuzného do druhého stupňa. Paci enti so SNN boli signifikantne výraznejší spotrebiteli a zdravotnej starostlivosti v parametroch: 1. počet užívaných medikamentov a 2. počet návštev lekára za posledné tri mesi ace. Záver: Rozpoznani e chorých so SNN pomoco u jednoduchej dotazníkovej metódy, napr. počas čakani a na ambulantné vyšetreni e, sa zdá byť efektívnym prístupom a odporúčame ho zavi esť do širšej medicínskej praxe.
Kľúčové slová:
syndróm nepokojných nôh – dotazník – poruchy spánku – spotreba zdravotníckej starostlivosti
MUDr. Peter Valkovič, PhD.
II. Neurologická klinika
LF UK a FNsP akad. L. Dérera
Limbová 5
833 05 Bratislava
Slovenská republika
e-mail: peter.valkovic@gmail.com
Zdroje
1. Sonka K, Kemlink D. Restless legs syndrome in 2004. Prague Med Rep 2004; 105(4): 337– 356.
2. Valkovič P. Syndróm nepokojných nôh – klinický prehľad. Ne urológi a 2007; 2(1): 15– 19.
3. Walters AS. Toward a better definiti on of the restless legs syndrome. The Internati onal Restless Legs Syndrome Study Gro up. Mov Disord 1995; 10(5): 634– 642.
4. Berger K, Kurth T. RLS epidemi ology – frequenci es, risk factors and methods in populati on studi es. Mov Disord 2007; 22 (Suppl 18): S420– S423.
5. Šonka K, Pretl P, Havránková P, Volná J, Dušek P, Salvet A et al. Úspěšné po užití jediné otázky pro screening syndromu neklidných noho u v České republice. Cesk Slov Ne urol N 2007; 70/ 103(6): 683– 684.
6. Allen RP, Picchi etti D, Hening WA, Trenkwalder C, Walters AS, Montplaisir J. Restless legs syndrome: di agnostic criteri a, speci al considerati ons, and epidemi ology. A report from the restless legs syndrome di agnosis and epidemi ology workshop at the Nati onal Institutes of He alth. Sleep Med 2003; 4(2): 101– 119.
7. Hening W, Walters AS, Allen RP, Montplaisir J, Myers A, Ferini‑Strambi L. Impact, di agnosis and tre atment of restless legs syndrome (RLS) in a primary care populati on: the REST (RLS epidemi ology, symptoms, and tre atment) primary care study. Sleep Med 2004; 5(3): 237– 246.
8. Allen RP, Walters AS, Montplaisir J, Hening W, Myers A, Bell TJ et al. Restless legs syndrome prevalence and impact: REST general populati on study. Arch Intern Med 2005; 165(11): 1286– 1292.
9. Iranzo A, Comella CL, Santamari a J, Oertel W. Restless legs syndrome in Parkinson‘s dise ase and other ne urodegenerative dise ases of the central nervo us system. Mov Disord 2007; 22 (Suppl 18): S424– S430.
10. Gemignani F, Brindani F, Negrotti A, Vitetta F, Alfi eri S, Marbini A. Restless legs syndrome and polyne uropathy. Mov Disord 2006; 21(8): 1254– 1257.
11. Nineb A, Rosso C, Dumurgi er J, Nordine T, Lefa uche ur JP, Créange A. Restless legs syndrome is frequently overlo oked in pati ents being evalu ated for polyne uropathi es. Eur J Ne urol 2007; 14(7): 788– 792.
12. Fulda S, Stalla GK, Wetter TC. Prevalence of the restless legs syndrome in transsexu al pati ents: the hormonal hypothesis revisited. J Ne urol 2007; 254(12): 1748– 1749.
13. Winkelmann J, Polo O, Provini F, Nevsimalova S, Kemlink D, Sonka K et al. Genetics of restless legs syndrome (RLS): State- of- the- art and future directi ons. Mov Disord 2007; 22 (Suppl 18): S449– S458.
14. Schapira AH. RLS pati ents: who are they? Eur J Ne urol 2006; 13 (Suppl 3): 2– 7.
15. Kučera P. Syndróm nepokojných nôh a insomni a. Ne urol pro praxi 2007; 2: 103– 106.
16. Bassetti CL, Ma uerhofer D, Gugger M, Mathis J, Hess CW. Restless legs syndrome: a clinical study of 55 pati ents. Eur Ne urol 2001; 45(2): 67– 74.
17. Ma urel F, Girard B, Crochard A, Henri M, El Hasnao ui A, Le Pen C. Profile of pati ents suffering from restless legs syndrome and estimati on of their annu al cost in an amulatory care setting, in France. Value He alth 2004; 7(1): 658– 805.
18. Reese JP, Sti asny- Kolster K, Oertel WH, Dodel RC. He alth‑related Qu ality of Life and Economic Burden in Pati ents with Restless Legs Syndrome. Expert Rev Pharmacoeconomics Outcomes Res 2007; 7(5): 503– 521.
Štítky
Detská neurológia Neurochirurgia NeurológiaČlánok vyšiel v časopise
Česká a slovenská neurologie a neurochirurgie
2009 Číslo 3
- Metamizol jako analgetikum první volby: kdy, pro koho, jak a proč?
- Fixní kombinace paracetamol/kodein nabízí synergické analgetické účinky
- Kombinace metamizol/paracetamol v léčbě pooperační bolesti u zákroků v rámci jednodenní chirurgie
- Kombinace paracetamolu s kodeinem snižuje pooperační bolest i potřebu záchranné medikace
- Tramadol a paracetamol v tlumení poextrakční bolesti
Najčítanejšie v tomto čísle
- Autologní transplantace kmenových krvetvorných buněk a její so učasná role v léčbě roztro ušené sklerózy
- Migréna
- Adultní forma glutarové aciduri e II. typu – nedostatečně di agnostikovaná příčina proximální myopati e – kazuistika
- Transpozice šlachy m. tibi alis posteri or – efektivní řešení parézy perone álních svalů