Analýza subjektívneho hodnotenia tepelno-vlhkostných mikroklimatických podmienok vo vybraných výrobných organizáciách

Analysis of subjective assessment of thermal-humidity microclimatic conditions in selected production organizations

The contribution presents basic groundwork and results of investigation reached in the authors’ research. The authors deal with evaluation of physical factors of working environment, particularly noise, vibrations, illumination and thermal-humidity microclimatic conditions. Subjected and objective influences of these factors on human health are investigated. The microclimatic conditions of the working environment, also denominated as thermal-humidity conditions are determined by temperature, humidity and air flow.

These parameters significantly influence the human subjective feeling, quality of relaxation as well as working productivity.

That is why the authors set to investigate subjective feelings of the employees, who assessed the thermal-humidity conditions in selected production organizations.

The attention was devoted to theoretical and empirical part of evaluating thermal-humidity microclimatic parameters of the working environment and their effects on the employees. A questionnaire survey was included in the evaluation and two areas were of interest:

thermal-humidity microclimatic conditions at the workplace;
health problems of the employees associated with the workplace conditions.

Two hundred employees working in the production machinery organizations in eastern Slovakia participated in the research. The entry criterion for eligibility into the cohort was a good health state of the respondents, without any serious health problems. It has become obvious that there is a significant statistical relationship between some observed indices including the age of the employee and occurrence of the observed health problems (headache, the feeling of catching a cold, backache), as well as between the type of working activity and satisfaction with humidity at the workplace or the feeling of dried nasal mucosa.

Results of the questionnaire survey also revealed a significant relationship between the type of working organization and thermal-humidity conditions at the workplace or the incidence of health problems of the respondents. Moreover, the authors observed a relationship between thermal-humidity microclimatic parameters and the feeling of fatigue and headache (or the feeling of catching cold, backache and the feeling of dry nasal mucosa). In evaluating the questionnaire survey the authors used statistical methods suitable for determination of relationship between the category characteristics. .

Keywords:
physical factors of working environment – microclimatic conditions – health problems of the employees

Autori: M. Andrejiová ¹; R. Králiková ²; M. Piňosová ³
Pôsobisko autorov: Ústav automatizácie, robotiky a mechatroniky, Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta, Katedra aplikovanej matematiky a informatiky odborný asistent RNDr. Miriam Andrejiová, PhD. ¹; Ústav konštrukčného a procesného inžinierstva, Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta, Katedra procesného a environmentálneho inžinierstva doc. Ing. Ružena Králiková, PhD. ²; Ústav konštrukčného a procesného inžinierstva, Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta, Katedra procesného a environmentálneho inžinierstva vedecko-výskumný pracovník Ing. Miriama Piňosová, PhD. ³
Vyšlo v časopise: Pracov. Lék., 68, 2016, No. 3, s. 77-86.
Kategória: Původní práce

Súhrn

V tomto príspevku sú prezentované základné východiská a výsledky výskumu, ku ktorým autorský kolektív v tejto problematike dospel. Autori sa venujú hodnoteniu fyzikálnym faktorom pracovného prostredia, hlavne hluku, vibrá-ciám, osvetleniu a tepelno-vlhkostným mikroklimatickým podmienkam. Skúmajú subjektívne a objektívne vplyvy týchto faktorov na zdravie človeka.

Mikroklimatické podmienky pracovného prostredia, označované tiež ako tepelno-vlhkostné podmienky, sú určené teplotou, vlhkosťou a rýchlosťou prúdenia vzduchu. Tieto parametre majú významný vplyv na subjektívny pocit pohody človeka, kvalitu odpočinku ako aj produktivitu práce.

Z tohto dôvodu si autori príspevku dali za cieľ zmapovať subjektívne pocity zamestnancov, ktorí hodnotili tepelno-vlhkostné mikroklimatické podmienky vo vybraných výrobných (strojárskych) organizáciách.

Pozornosť práce bola venovaná teoretickej i empirickej stránke hodnotenia tepelno-vlhkostných mikroklimatických parametrov pracovného prostredia a ich vplyvu na zamestnancov. Súčasťou hodnotenia bol dotazníkový výskum, v ktorom nás zaujímali dva hlavné okruhy:

tepelno-vlhkostné mikroklimatické podmienky na pracovisku,
zdravotné problémy zamestnancov súvisiace s podmienkami na pracovisku.

Výskumu sa zúčastnilo 200 zamestnancov, ktorí pracujú vo výrobných strojárskych organizáciách na východe Slovenska. Vstupným kritériom pre zaradenie do vyhodnocovacieho súboru dát bol dobrý zdravotný stav respondenta, ktorý netrpí závažnými zdravotnými problémami. Z výsledkov hodnotenia vyplynulo, že existuje štatisticky významná závislosť medzi niektorými sledovanými znakmi: napr. medzi vekom zamestnanca a výskytom sledovaných zdravotných problémov (bolesť hlavy, pocit nachladnutia, bolesť v oblasti chrbtice), rovnako medzi druhom vykonanej práce a spokojnosťou s vlhkosťou vzduchu na pracovisku, resp. s pocitom vysušenej nosnej sliznice. Výsledky hodnotenia dotazníkového výskumu taktiež ukázali významnú závislosť medzi druhom výrobnej organizácie a tepelno-vlhkostnými podmienkami na pracovisku, resp. výskytom zdravotných problémov respondentov. Ďalej bola zistená stredne pozitívna závislosť medzi tepelno-vlhkostnými mikroklimatickými podmienkami a pocitom únavy a bolesťami hlavy (resp. pocitom nachladnutia, bolesťami v oblasti chrbtice, pocitom vysušenej nosnej sliznice). Pri hodnotení dotazníkového výskumu boli využité štatistické metódy vhodné na sledovanie závislosti kategoriálnych znakov.

Kľúčové slová:
fyzikálne faktory pracovného prostredia – mikroklimatické podmienky – zdravotné problémy zamestnancov

ÚVOD

S priemyselnou revolúciou, ktorej začiatky možno datovať až do roku 1760, bol spojený nielen obrovský rozvoj priemyselných činností, vznik a rozvoj nových technológií, procesov a výrobných postupov, ale aj zhoršenie kvality pracovného prostredia, čo malo za následok negatívne vplyvy na zdravie zamestnancov pri práci. Celé desaťročia sa pracovným podmienkam zamestnancov nevenovala žiadna, alebo len minimálna pozor-nosť. Zhoršovanie zdravotného stavu sa pripisovalo prirodzenému starnutiu a málokedy sa dávalo do súvislosti s nevhodnými pracovnými podmienkami.

Aj napriek výraznému pokroku v tejto oblasti sa dodnes stretávame s benevolentným prístupom k ochrane zdravia. Nie je jednoduché zistiť, či sa konkrétne pracovné prostredie vyznačuje takou kvalitou, ktorá by nemala žiadny, alebo len minimálny vplyv na zdravie. Jednoduché zmeranie vybraných faktorov pracovného prostredia často nepostačuje na spoľahlivú identifikáciu vplyvov na zdravie zamestnanca pri práci. Preto je potrebné spoznať vplyv jednotlivých faktorov na zdravie, metódy a postupy na objektivizáciu vplyvu týchto faktorov, ako aj metódy na celkové posúdenie vplyvov podmienok pracovného prostredia na zdravie človeka.

Kvalita pracovného prostredia je jedným z naj-dôležitejších faktorov, ktoré vplývajú na zvyšovanie výkonu zamestnancov, ich pohodu, zníženie neprimeranej pracovnej záťaže a únavy, redukciu chýb, práceneschopnosť, či vznik chorôb z povolania. Dosiahnuť správnu rovnováhu na pracoviskách nie je vždy jednoduché. Priemyselné pracovné prostredie je spravidla ovplyvnené jedným alebo viacerými pre človeka nežiaducimi vplyvmi [8]. Charakter strojárskeho pracovného prostredia určuje predovšetkým prevádzka, v ktorej prebieha výrobný proces a ktorého technické vybavenie je významným zdrojom tepla, resp. chladu, je charakteristické zvýšenou prašnosťou a vlhkosťou, výkyvmi teplôt, prievanom a pod., ktorým sú zamestnanci počas pracovnej činnosti vystavení.

Tepelno-vlhkostná mikroklíma je súčasťou celkovej mikroklímy pracovného prostredia [7, 11]. Jokl vo svojej práci uvádza, že tepelno-vlhkostná mikroklíma je zložka prostredia tvorená tepelnými a vlhkostnými tokmi – teplom a vodnou parou, ktoré exponujú subjekt a spolu vytvárajú jeho celkový stav [9, 10, 28]. Podľa [17, 19] sú faktory tepelno-vlhkostnej mikroklímy medzi ktoré patrí napr. nadmerné teplo alebo chlad, vlhko (vodná para), nesprávne prúdenie vzduchu považované za škodlivinu. Faktory tepelno-vlhkostnej mikroklímy za určitých podmienok, ak sú ich hodnoty vysoké alebo nízke, môžu predstavovať zdravotné riziko pre zamestnancov [13]. Jirák rovnako vo svoje práci uvádza, že tepelno-vlhkostné pod-mienky na pracovisku ovplyvňujú nielen pracovnú pohodu zamestnancov, ale majú aj zásadný vplyv na produktivitu práce a bezpečnosť zamestnancov. Správne konštatuje, že prirodzenou snahou každého zamestnávateľa by malo byť zabezpečenie optimálnych tepelno-vlhkostných pracovných podmienok, pokiaľ je to aspoň trochu možné [30].

Nežiaduce, až zdraviu škodlivé faktory prie-myselného pracovného prostredia sú definované ako fyzikálne, chemické a biologické, ktoré môžu spôsobiť poruchy zdravia. Dlhodobé udržanie pracovnej schopnosti a odpovedajúcej výkonnosti v práci spolu s požiadavkou zachovania zdravia pri práci vyžaduje aktívny prístup označovaný pojmom podpora zdravia [15].

Pri posudzovaní tepelno-vlhkostnej mikroklímy v pracovnom prostredí, nevyhnutne musíme vziať do úvahy nasledovné aspekty:

aj keď je možné každý z parciálnych faktorov kvalifikovať a kvantifikovať samostatne, tepelno-vlhkostná mikroklíma predstavuje komplex veličín a ich vzájomnú interakciu;
dôležitosť zohráva čas expozície, t.j. časový interval, v ktorom je človek vystavený pôsobeniu faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy a druh pracovnej činnosti;
reakcie rôznych ľudí na pôsobenie tých istých hodnôt toho istého faktora môžu byť rôzne;
vplyvy tepelno-vlhkostnej mikroklímy môžu byť do istej miery „zmierňované“ adaptáciou alebo aklimatizáciou človeka [18].

Odvetvím hygieny, ktorá sa zaoberá skúmaním vplyvu pracovného procesu na zdravie ľudí a určovaním požiadaviek, podľa ktorých sa majú vytvárať podmienky na zabezpečovanie ochrany zdravia pri práci je hygiena práce. Je to systém organizačných, zdravotných a zdravotno-technických opatrení, ktoré zabraňujú, alebo znižujú pôsobenie škodlivých faktorov pracovného prostredia [12]. Povinnosťou zamestnávateľov je vytvoriť na pracoviskách optimálne tepelno-vlhkostné mikroklimatické podmienky tak, aby zamestnanec pri výkone svojej práce pociťoval tepelnú pohodu. Tepelná pohoda znamená, že sú dosiahnuté také teplotné pomery, kedy človek nepociťuje chlad, ani prílišné teplo a cíti sa príjemne [1, 5]. Tepelná pohoda je stav mysle, ktorý vyjadruje spokojnosť s teplotnou klímou, a ktorý vychádza zo subjektívneho hodnotenia [2, 20, 21]. Jej narušenie ohrozuje vyrovnaný teplotný stav ľudského organizmu, ktorý patrí k základnej podmienke jeho existencie [6].

SÚČASNÝ STAV NA SLOVENSKU

Problematikou tepelno-vlhkostnej mikroklímy sa na Slovensku zaoberá viacero vyhlášok, naria-dení vlády a niekoľko STN noriem (prevzatých z medzinárodných štandardov). Pri objektivizácii fyzikálnych veličín tepelno-vlhkostnej mikroklímy sa postupuje podľa Odborného usmernenia MZ SR č. OOFŽP/268/2013 [26], ktorým sa upravuje postup pri meraní a hodnotení tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Pre posúdenie plnenia tepelno-vlhkostných mikroklimatických požiadaviek pri práci sú podkladom výsledky priameho alebo nepriameho merania a ich porovnanie s hodnotami parametrov, ustanovených vo vyhláške č. 99/2016 Z. z. MZ SR, ktorá je vykonávacím predpisom zákona č. 355/2007 Z. z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia [22, 24]. V zmysle vyhlášky č. 99/2016 Z. z. MZ SR je tepelno-vlhkostná mikroklíma súčasťou celkovej mikroklímy pracovného prostredia a jej najdôležitejšími faktormi sú teplota vzduchu (t_a), stredná teplota sálania (t_{r, m}), relatívna vlhkosť vzduchu (r_h), rýchlosť prúdenia vzduchu (ν_a) a stereoteplota (t_st), ktoré sa objektivizujú meraním. Vyhláška stanovuje limitné hodnoty určujúcich veličín tepelno-vlhkostnej mikroklímy pre jednotlivé typy prác v závislosti od tepelnej produkcie organizmu počas vykonávania pracovnej činnosti. Minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky na pracovisko sú stanovené v NV SR č. 391/2006 Z. z., o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko [25].

Zo zákonov a nariadení vyplýva, že na pracoviskách nesmú byť prekročené prípustné hodnoty faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Na zabezpečenie týchto požiadaviek sú aplikované preventívne opatrenia, medzi ktoré môžeme zaradiť technické, organizačné a osobné opatrenia [4]. Technické opatrenia sa zameriavajú na odstránenie zdraviu škodlivých faktorov pracovného prostredia a vystavenie zamestnancov ich pôsobeniu tak, aby neohrozovali zdravie pracujúcich ľudí. Organizačné opatrenia sa zameriavajú na skrátenie expozície rizikovým faktorom na čo najkratší čas, úpravu pracovných postupov. Osobné opatrenia sú zamerané na používanie osobných ochranných prostriedkov vtedy, keď technickými a organizačnými opatreniami nie je možné zabezpečiť podmienky pracovného prostredia nepredstavujúce zdravotné riziko.

METODOLÓGIA VÝSKUMU

Hodnotenie tepelno-vlhkostných mikroklimatických podmienok pracovného prostredia vyžaduje porovnanie zistených skutočností s požiadavkami noriem a platných hygienických predpisov a nariadení, resp. zistenie spokojnosti/nespokojnosti s komfortom pracovného prostredia zamestnancov. Pri objektivizácii fyzikálnych faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy meraním sa používajú aktuálne metodiky a techniky merania. Objektívne metódy spočívajú v meraní tepelno-vlhkostných parametrov a fyziologických reakcií človeka na zadefinované prostredie. Hodnotenie sa vykonáva na základe porovnania nameraných veličín s optimálnymi, resp. prípustnými limitmi. Ak namerané hodnoty určitého faktora prekračujú normované hodnoty, je dôležité zabezpečiť elimináciu daného faktora aplikáciou rôznych opatrení [3]. Stratégiou posudzovania rizika pri prevencii proti stresu alebo nepohodliu v miernych, studených a horúcich pracovných podmienkach sa zaoberá STN EN ISO 15265:2005-07 (83 3557) [27]. Subjektívne metódy hodnotenia sa najčastejšie vykonávajú na základe dotazníkového prieskumu pri zisťovaní subjektívneho vnímania pôsobiaceho faktora na testovaný subjekt/osobu.

Súčasťou hodnotenia tepelno-vlhkostných mikroklimatických podmienok na vybraných pracoviskách výrobných (strojárskych) organizácií bol dotazníkový výskum, v ktorom nás zaujímali dva hlavné okruhy:

tepelno-vlhkostné mikroklimatické pod-mienky na pracovisku (spokojnosť s vlhkosťou, teplotou a prúdením vzduchu na pracovisku, potreba zvýšenia vlhkosti a teploty vzduchu);
zdravotné problémy zamestnancov súvisiace s podmienkami na pracovisku (pociťovanie únavy počas pracovnej doby, prejavy bolesti v oblasti chrbtice, bolesť hlavy, pocit nachladnutia, pocit vysušenej nosnej sliznice).

K doplňujúcim otázkam patrili informácie, ktoré nám podali bližšie údaje o pohlaví, veku a zdravotnom stave respondentov, type vykonávanej práce, pitnom režime na pracovisku, pracovnom odeve zamestnancov a pod.

Respondenti subjektívne hodnotili tepelno-vlhkostné mikroklimatické podmienky a prejavy zdravotných problémov hodnotiacou škálou: „nikdy = 1“, „občas/zriedkavo = 2“, „často = 3“, „veľmi často/takmer vždy = 4“. Na určenie vzájomnej závislosti medzi vybranými kategoriálnymi znakmi sme použili Pearsonov test nezávislosti. Posúdenie tesnosti určenej závislosti medzi kategoriálnymi znakmi sme uskutočnili prostredníctvom koeficientu kontingencie Φ. Vzájomné vzťahy medzi vybranými položkami subjektívneho hodnotenia boli vyjadrené aj pomocou Pearsonovho koeficientu korelácie [16, 23].

VÝSLEDOK DOTAZNÍKOVÉHO VÝSKUMU

Výsledky uvedeného výskumu vychádzajú z dotazníkového prieskumu, ktorý bol realizovaný v jarnom období roka (konkrétne mesiacoch marec, apríl a máj). V tejto časti štúdie budú predložené dôležité súčasti realizovaného výskumu, ktoré poskytujú informácie o jeho charaktere, vzorke respondentov, metóde získavania údajov a spôsobe akým boli nadobudnuté údaje spracované.

Základné údaje o výskume

Výskumnú vzorku tvorili zamestnanci, ktorí spĺňali všetky nami stanovené podmienky. Rozsah súboru bol 200 zamestnancov (respondentov) z pia-tich výrobných organizácií vo veku od 23 do 60 rokov. Priemerný vek respondentov, ktorí sa zúčastnili výskumu, bol približne 33 rokov. Vo výskumnej vzorke bolo 129 mužov (64,5 %) a 71 žien (35,5 %). Vo vekovej kategórii do 24 rokov bolo 71 respondentov (35,5%), vo vekovej kategórii 25–34 rokov 67 respondentov (33,5 %). Vo vekovej kategórii 35–44 rokov sa nachádzalo 48 respondentov (24 %) a 45 a viac rokov malo 14 respondentov (7 %).

Až 192 respondentov (96%) sa vyjadrilo, že netrpí závažnými ochoreniami. Iba 8 z nich (4 %) uviedlo, že má zlý zdravotný stav a trpí závažným ochorením. V ďalšom výskume sme pokračovali už iba s respondentmi, ktorí uviedli, že ich zdravotný stav je dobrý. Vo vzorke 192 respondentov bolo 123 mužov (64,1 %) a 69 žien (35,9 %).

Respondentov sme sa pýtali na ich dĺžku pôsobenia na danom pracovisku a druh poskytovaného pracovného odevu, ktorí používajú pri výkone svojej pracovnej činnosti. Vhodný pracovný odev je neoddeliteľnou súčasťou u zamestnancov, ktorí pracujú v nevhodných tepelno-vlhkostných podmienkach. Pri práci v chlade má mimoriadny význam tepelná izolácia zamestnanca, t. j. ochranný odev. Vhodné oblečenie zabraňuje prenikaniu vetra a vlhka na kožu a zároveň umožňuje potenie a zachytávanie potu. Veľký význam má aj aklimatizácia na chlad, t. j. postupné predlžovanie pobytu v chladnom pracovnom prostredí. Súčasťou prevencie je nácvik používania ochranných odevov a osobných ochranných pracovných prostriedkov, ako aj rozpoznanie včasných príznakov celkovej a lokálnej hypotermie a poskytovanie prvej pomoci. Pri práci v nadmernom teple sú dôležité technické opatrenia, ako je zníženie intenzity zdroja tepla, odclonenie zdroja (mechanické clony, zásteny), miestne ochladzovanie zamestnanca (vzduchové alebo vodné sprchy), celkové vetranie (prirodzené, nútené) a organizačné opatrenia, medzi ktoré môžeme zaradiť režim práce a odpočinku (striedanie zamestnancov, pracovné prestávky v priaznivých mikroklimatických podmienkach a pod.). Až 183 respondentov (95,3 %) pracuje na danom pracovisku dlhšie ako šesť týždňov. Iba deväť respondentov (4,7 %) pracuje na pracovisku kratšie ako šesť týždňov. Štandardný pracovný odev používa 173 respondentov (90,1 %), 19 respondentov (9,9 %) musí mať na pracovisku predpísaný špeciálny pracovný odev (napr. nepremokavý, pilčícky, zváračsky, antistaticky nehorľavých odev, rôzne druhy záster a pod.).

Rovnako sa nesmie zabúdať ani na pitný režim zamestnancov. Jeho cieľom je nahradzovať stratu tekutín a soli už v priebehu pracovnej zmeny tak, aby sa predišlo nežiaducim negatívnym zdravotným príznakom. Často, resp. vždy, má zabezpečený pitný režim na pracovisku 181 respondentov (94,3 %). Podľa novely zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci musí každý zamestnávateľ zabezpečiť pitný režim na pracovisku všetkým zamestnancom podľa vnútorného predpisu, pri prekročení prípustných hodnôt tepelno-vlhkostných mikroklimatických podmienok. Z dosiahnutého výsledku, môžeme konštatovať, že vo všetkých sledovaných organizáciách je táto povinnosť zo strany zamestnávateľa dodržaná.

Až 169 respondentov (88,0 %) môže počas prestávok často, resp. vždy, opustiť miestnosť, kde pracujú. Rozdelenie respondentov podľa triedy práce uvádzame v tabuľke 1.

**Tab. 1. Zastúpenie respondentov v jednotlivých triedach práce**

Respondenti, ktorí sa zúčastnili výskumu, sú zamestnancami piatich výrobných organizácií pôsobiacich v strojárskom priemysle na východe Slovenska. Zastúpenie opýtaných respondentov v organizáciách je takmer rovnaké: Organizácia 1 (17,7 %), Organizácia 2 (20,8 %), Organizácia 3 (19,9 %), Organizácia 4 (20,8 %) a Organizácia 5 (20,8 %) respondentov. Zastúpenie mužov a žien je uvedené v tabuľke 2.

**Tab. 2. Zastúpenie respondentov v jednotlivých výrobných organizáciách**

Spokojnosť s tepelno-vlhkostnými mikroklimatickými podmienkami na pracovisku

Drahoš vo svojom príspevku uvádza, že stanovenie hranice tepelnej pohody tak, aby to vyhovovalo všetkým osobám je prakticky nemožné, a preto sa vždy predpokladá určité percento nespokojných osôb [29].

Až 106 opýtaných (55,2 %) sa vyjadrilo, že im iba občas, resp. nikdy, nevyhovuje vlhkosť vzduchu v miestnosti, kde pracujú. Zvýšenie vlhkosti vzduchu si občas praje až 115 respondentov (59,9 %), často, resp. veľmi často 50 respondentov (26,0 %). 127 opýtaných (66,2 %) uviedlo, že im nikdy, resp. občas prekáža nastavená rýchlosť prúdenia vzduchu v miestnosti. Teplota vzduchu v miestnosti vyhovuje často, resp. veľmi často iba 91 opýtaným (47,4 %). Iba veľmi zriedkavo, resp. nikdy si nepraje vyššiu teplotu v miestnosti až 187 (97,4 %) respondentov. Hodnotenie tepelno-vlhkostných mikroklimatických podmienok uvádzame v tabuľke 3.

**Tab. 3. Tepelno-vlhkostné mikroklimatické podmienky na pracovisku (n = 192)**

Lumnitzer vo svoje publikácii uvádza, že tepelnú bilanciu organizmu a súčasne aj tepelnú pohodu ovplyvňujú faktory:

vnútorné prostredie (teplota vzduchu, relatívna vlhkosť vzduchu, sálavé účinky okolitých plôch, rýchlosť prúdenia vzduchu a jeho turbulencia),
organizmus exponovaného (hodnota metabolizmu, oblečenie) a 
doplňujúce faktory (aklimatizácia na vonkajšiu klímu, aklimatizácia na vnútorné prostredie, telesná postava a podkožný tuk, vek a pohlavie) [13].

V našom prípade celkový tepelný pocit (B5) zodpovedajúci komfortu ohodnotilo 56 (29,2 %) ako teplo, mierne teplo 66 (34,4 %), mierne chladno až chladno 12 (6,2 %) respondentov. Až 58 respondentov (30,2 %) ohodnotilo tepelný pocit ako neutrálny. Priemerné bodové ohodnotenie tepelného pocitu zodpovedajúceho komfortu dosiahlo hodnotu 2,15. Vnútorná konzistencia (reliabilita) zisťovaných subjektívnych hodnotení tepelno-vlhkostných mikroklimatických podmienok na pracovisku bola stanovená prostredníctvom koeficientu Cronbach’s alpha. Hodnota 0,9 svedčí o veľmi dobrej reliabilite.

Prejavy zdravotných problémov

Počas pracovnej doby nepociťuje únavu iba 37 opýtaných (19,3 %). Naopak občas, resp. často, pociťuje únavu až 155 respondentov (80,7 %). U 51 opýtaných (26,6 %) sa pôsobenie prúdenia vzduchu nikdy neprejavuje lokálnymi bolesťami v oblasti chrbtice. Občas, resp. často, pociťuje bolesti v oblasti chrbtice 112 (58,3 %), resp. 29 (15,1 %) respondentov. Občas, resp. často, trpí bolesťami hlavy počas pracovnej doby až 117 opýtaných (60,9 %). Pocit nachladnutia má počas pracovnej doby 135 (70,3 %) opýtaných zamestnancov. Pocit vysušenej nosnej sliznice počas pracovnej doby má občas 113 (58,9 %), resp. často 30 respondentov (15,6 %). Až 138 respondentov (71,9 %) sa vyjadrilo, že nevhodné tepelno-vlhkostné mikroklimatické podmienky na pracovisku im spôsobujú zdravotné problémy (tab. 4). Vnútorná konzistencia zisťovaných prejavov zdravotných problémov bola stanovená prostredníctvom Cronbach’s alpha, ktorého hodnota 0,9 svedčí o veľmi dobrej reliabilite.

**Tab. 4. Zdravotné problémy respondentov (n = 192)**

Na teplé prostredie alebo stúpajúcu produkciu metabolického tepla telo človeka odpovedá rozšírením podkožných ciev (vazodilatácia), čím sa zvyšuje zásoba podkožnej krvi. Tým nastáva zvýšenie teploty pokožky, ktorá zvýši odvod tepla z tela. Ak zvýšenie teploty pokožky nemôže obnoviť tepelnú rovnováhu, aktivizujú sa potné žľazy a začne prebiehať ochladenie odparovaním. Ak však tieto dva mechanizmy nemôžu obnoviť tepelnú rovnováhu tela, dochádza k prehrievaniu organizmu – hypertermii. Prvé zdravotné príznaky hypertermie sú slabosť, bolesť hlavy, nevoľnosť, krátke dýchanie, zrýchlená srdcová frekvencia (až 150/min.) a pod. Pri tepelnom šoku teplota rýchlo stúpa cez 41 °C, zastaví sa potenie, začne kóma a nastáva smrť. Na chladné prostredie reaguje ľudské telo najprv znížením podkožnej cirkulácie krvi, znížením teploty pokožky, čo následne znižuje tepelné straty. Tento proces je sprevádzaný vznikom „tzv. husej kože“ alebo atavistickým javom „postavením chĺpkov na koži“, čo spôsobuje lepšiu tepelnú izoláciu kože. Ak je tento mechanizmus neúčinný, nastupuje svalové napätie, trasenie, ktoré zvyšuje tepelnú produkciu tela. Ak tieto fyziologické reakcie nezabezpečia tepelnú rovnováhu, nastane nevyhnutné podchladenie tela – hypotermia a vnútorná teplota môže klesnúť pod 35 °C. Ak začne klesať teplota telesného jadra, klesá srdcová frekvencia a dochádza k prerušeniu krvného obehu, pričom smrť nastáva pri teplote jadra medzi 25–30 °C.

Z týchto dôvodov je nevyhnutné tieto zdravotné príznaky nezanedbať, resp. prikladať im veľkú dôležitosť.

Testovanie závislosti medzi vybranými znakmi

V ďalšej časti výskumu nás zaujímala závislosť medzi vybranými znakmi (α = 0,05). Pri hodnotení sme používali nasledovné označenie znakov: Pohlavie respondenta (A1), Veková kategória (A2), Druh vykonávanej práce (A3), Výrobná organizácia (A4), Spokojnosť s vlhkosťou vzduchu v miestnosti (B1), Zvýšenie vlhkosti vzduchu v miestnosti (B2), Spokojnosť s prúdením vzduchu v miestnosti (B3), Spokojnosť s teplotou vzduchu (B4), Zvýšenie teploty vzduchu (B5), Hodnotenie tepelného pocitu (B6), Pociťovanie únavy (B7), Prejavy bolesti v oblasti chrbtice (B8), Bolesť hlavy (B9), Pocit nachladnutia (B10), Pocit vysušenej nosnej sliznice (B11) a Výskyt zdravotných problémov (B12).

Ako prvé sme testovali závislosť dvoch znakov: Pohlavie respondenta (A1) a spokojnosť s mikroklimatickými podmienkami (B1 až B6), resp. zdravotné problémy respondentov (B7 až B12). Z výsledkov Pearsonovho testu nezávislosti vyplýva, že bola zistená závislosť medzi znakom Pohlavie respondentov a znakom Spokojnosť s vlhkosťou vzduchu v miestnosti (p-value = 0,047). K posúdeniu stupňa závislosti sme použili koeficient Φ. Z vypočítanej hodnoty vyplýva, že ide o slabú závislosť (Φ= 0,20). Na druhej strane sa nepotvrdila závislosť znakov Veková kategória a Spokojnosť s teplotou vzduchu v miestnosti ( p-value = 0,294). Pearsonovým testom nezávislosti bola zistená stredná závislosť medzi pohlavím respondentov a spokojnosťou s prúdením vzduchu v miestnosti (B3). Mierna závislosť bola zistená napríklad medzi pohlavím respondentov a pocitom vysušenej nosnej sliznice (B11), resp. bolesťami v oblasti chrbtice (B8), resp. bolesťami hlavy (B9).

Analogickým spôsobom sme zisťovali závislosť ďalších troch znakov A2 až A4 od znakov B1 až B12. Výsledky uvádzame v tabuľke 5 a 6.

Z Pearsonovho testu nezávislosti vyplýva stredná závislosť medzi vekovou kategóriou respondentov (A2) a bolesťami v oblasti chrbtice (B8), bolesťami hlavy (B9), pocitom nachladnutia (B10) a výskytom zdravotných problémov ako dôsledok nevhodných tepelno-vlhkostných mikroklimatických podmienok na pracovisku (B12) a rovnako strednú závislosť medzi druhom vykonávanej práce a potrebou zvýšenia teploty vzduchu (B5) a pocitom vysušenej nosnej sliznice (B11). Závislosť je štatisticky významná aj v prípade vekovej kategórie respondentov a spokojnosti s vlhkosťou vzduchu (B1), resp. s teplotou vzduchu v miestnosti (B4). Testovaním sme zistili silnú závislosť medzi druhom vykonávanej práce (A3) a spokojnosťou s vlhkosťou vzduchu v miestnosti (B1).

Pri sledovaní závislosti vplyvu výrobnej organizácie (A4) na vybrané znaky (B1 až B12) vyplýva, že medzi všetkými dvojicami znakov (A4 a BX), kde X = 1 až 12 existuje štatisticky významná závislosť. Z hodnôt koeficientu kontingencie Ö vyplýva, že vo väčšine prípadov ide o strednú závislosť (viď. tab. 6).

Súčasťou výskumu bolo aj sledovanie závislosti medzi znakmi B1, B3 a B4 a znakmi B7 až B11. Z výsledkov testovania vyplýva, že medzi spokojnosťou s vlhkosťou vzduchu v miestnosti (B1), resp. medzi spokojnosťou s prúdením vzduchu v miestnosti (B3) a všetkými zdravotnými problémami (pociťovanie únavy, bolesti v oblasti chrbtice, bolesti hlavy, pocit nachladnutia, pocit vysušenej sliznice dýchacích ciest) existuje štatisticky významná závislosť. Z koeficientu kontingencii Ö vyplýva, že ide o miernu až strednú závislosť medzi znakmi (tab. 7).

V prípade spokojnosti s teplotou vzduchu v miestnosti (B4) sa prejavila významná závislosť len s jedným znakom, a to s pocitom nachladnutia (B10). Výsledky testovania sú v tabuľke 7. Vzájomné vzťahy medzi jednotlivými položkami subjektívneho hodnotenia sú vyjadrené pomocou Pearsonovho koeficientu korelácie (tab. 8).

Z výsledných hodnôt uvedených v korelačnej matici môžeme napríklad predpokladať pozitívnu strednú závislosť medzi zdravotnými prejavmi: Pocit únavy (B7) – Prejavy bolesti v oblasti chrbtice (B8) (r = 0,52), Pocit únavy (B7) – Bolesť hlavy (B9) (r = 0,54), Pocit únavy (B7) – Pocit nachladnutia (B10) (r = 0,50), Bolesť hlavy (B9) – Pocit nachladnutia (B10) (r = 0,61) a Pocit nachladnutia (B10) – Pocit vysušenej nosnej sliznice (B11) (r = 0,53). V rámci tepelno-vlhkostných mikroklimatických podmienok na pracovisku existuje mierne stredná závislosť medzi Zvýšenie teploty vzduchu (B5) – Hodnotenie tepelného pocitu (B6) (r = 0,45) a stredná negatívna závislosť medzi Spokojnosť s vlhkosťou vzduchu v miestnosti (B1) – Zvýšenie vlhkosti vzduchu v miestnosti (B2) (r = -0,56). Ďalšie vzájomné vzťahy sú v korelačnej matici (tab. 8).

ZÁVER

Pôsobenie jednotlivých tepelno-vlhkostných mikroklimatických faktorov pracovného prostredia na človeka a na jeho zdravie nemožno hodnotiť izolovane, pretože ich vzájomné kombinácie môžu výsledný účinok významne ovplyvňovať, zvyšovať, resp. znásobovať, najmä v závislosti od vykonávanej pracovnej činností.

Hlavným cieľom tejto štúdie bolo zrealizovať, vyhodnotiť a analyzovať dotazníkový výskum subjektívneho hodnotenia tepelno-vlhkostných mikroklimatických podmienok pracovného prostredia vo vybraných výrobných strojárskych organizáciách. Je dôležité uvedomiť si, že nedocenenie významu niektorých faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy pracovného prostredia má za následok zhoršenie pracovných podmienok, poškodzovanie zdravia zamestnancov, zvýšenie únavy a celkovej nepohody zamestnanca, čo môže mať za následok zvýšenie nebezpečenstva úrazov. Pozitívne pôsobenie tepelno-vlhkostných mikroklimatických podmienok umožňuje: predĺženie pracovnej schopnosti zamestnanca (dobrým zdravím), zvýšenie pracovnej výkonnosti zamestnanca znížením psychického a fyzického zaťaženia, rovnako prispieva k zvýšeniu kvality a bezpečnosti pracovného výkonu ako aj k zdraviu zamestnancov.

Výsledky dotazníkového výskumu môžu byť výzvou pre zamestnávateľov a manažment organizácií k realizácii preventívnych a nápravných opatrení na dodržanie tepelno-vlhkostných mikroklimatických podmienok na pracoviskách tak, aby spĺňali požiadavky stanovené legislatívou, predpismi, odporúčaniami, resp. normami.

Poďakovanie

Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV-0432-12 (25 %) a zmluvy č. APVV-15-0327 (25 %). Táto práca rovnako vznikla v rámci projektov KEGA 072TUKE-4/2014 (25 %) a projektu VEGA 1/0537/15 15 „Výskum vplyvu vybraných parametrov pracovného prostredia na pracovnú výkonnosť a produktivitu“ (25 %).

Do redakce došlo dne 10. 5. 2016.

Do tisku přijato dne 31. 5. 2016.

Adresa pro korespondenci:

Ing. Miriama Piňosová, PhD.

Technická univerzita v Košiciach, Strojnícka fakulta

Katedra procesného a environmentálneho inžinierstva

Park Komenského 5

042 00 Košice

Slovenská republika

e-mail: miriama.pinosova@tuke.sk

Zdroje

1. Auliciems, A., Syokolaz, S. V. Thermal Comfort. University of Queensland, Australia 1997.

2. Brager, G. S., Zhang, H., Arens, E. Evolving opportunities for providing thermal comfort. Building Research &Information, 2015, 43, 3, s. 274–287.

3. Brager, G. S., de Dear, R. J. Thermal adaptation in the built environment: a literature review. Energy and Buildings, 27, 1998.

4. Buchancová, J. et al. Pracovné lekárstvo a toxikológia. Osveta, s.r.o.: Martin 2003, 1097 s. ISBN 80-8063-113-1.

5. Cihelka, J. et al. Vytápění, větrání a klimatizace. 3. vydanie. SNTL: Brno 1985, 648 s. ISBN 80-214-1142-2.

6. Fanger, P. O. Thermal Comfort: Analysis and applications in envi-ronmental engineering. Copenhagen: Danish Technical Press 1970,244 p.

7. Andrejiová, M., Králiková, R. Hodnotenie a analýza vzťahov parametrov tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Fyzikálne faktory prostredia, 2014, roč. 4, č. 2, s. 7–10.

8. Herczner, P., Pauliková, A. Koncepcie hodnotenia strojárskych prevádzok. Strojárstvo, 2011, roč. 11., č. 11, s. 11–12.

9. Jokl, M. V. Teorie vnitřního prostředí budov. 2. vydanie, Praha: ČVUT 1993, 216 s. ISBN 80-01-00481-3.

10. Jokl, M. V. Zdravé obytné a pracovní prostředí. 1. vyd. Praha: Academia 2002, 261 s. ISBN 80-200-0928-0.

11. Králiková, R., Andrejiová, M. Stanovenie mikroklimatických parametrov v horúcom pracovnom prostredí. Hodnotenie kvality prostredia, 2011, roč. II, TU v Košiciach, Strojnícka fakulta, Elfa, s.r.o.,ISSN 1338-3922.

12. Kubáni, V. Psychológia práce. Prešov: Prešovská univerzita 2011, 166 s. ISBN 978-80-555-0318-9.

13. Lumnitzer, E., Piňosová, M., Andrejiová, M., Hricová, B. Metodológia komplexného hodnotenia zdravotných rizík v priemysle II. Muska: Poland 2013, 326 s. ISBN 978-83-938890-1-3.

14. Králiková, R., Andrejiová, M. Dotazníkový prieskum ako podklad pre hodnotenie tepelno-vlhkostnej mikroklímy. Fyzikálne faktory prostredia, 2014, roč. 4, č. 2, s. 46–49. ISSN 1338-3922.

15. Tuček, M. et al. Pracovní lékařství pro praxi: příručka s doporučenými standardy. Praha: Grada Publishing, a. s. 2005, 344 s. ISBN 80-247-0927-9.

16. Řezanková, H. Analýza dat z dotazníkových šetrení. 3. vydanie. Praha: Professional Publisching 2011, 217 s. ISBN 978-80-7431-062-1.

17. Yang, R., Liu, L., Ren, Y. Thermal environment in the cotton textile workshop. Energy and buildings, 2015, roč. 102, s. 432–441.

18. Slamková, E., Dulina, Ľ., Tabaková, M. Ergonómia v priemysle. GEORG 2010, ISBN 978-80-89401-09-3.

19. American Society of Heating, Refrigeratingand Air-Condi-tioning Engineers: Available from: https://www.researchgate.net/publication/297608797_Thermal_pleasure_in_built_environments_spatial_alliesthesia_from_air_movement.

20. Ashrae, H. Fundamentals. (SI Edition 2009), 986 s. ISBN:978-1-933742-55-7.

21. ANSI/ASHRAE Standard 55-2013. Thermal Environment Con-ditions for Human Occupancy, 2013.

22. Zákon č. 355/2007 Z. z., o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

23. Hendl, J. Přehled statistických metód. Analýza a metaanalýza dat. 3. vydanie. Praha: Portál 2009, 734 s., ISBN 978-80-262-0200-4.

24. Vyhláška č. 99/2016 Z. z. MZ SR, o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci.

25. Vyhláška č. 391/2006 Z. z., o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.

26. Odborného usmernenia MZ SR č. OOFŽP/268/2013, ktorým sa upravuje postup pri meraní a hodnotení tepelno-vlhkostnej mikroklímy.

27. STN EN ISO 15265:2005-07 (83 3557) Ergonómia tepelného prostredia. Stratégia posudzovania rizika pri prevencii proti stresu alebo nepohodliu v tepelných pracovných podmienkach.

28. Jokl, M. V. Hodnocení kvality vzduchu v interieru. II. část: Výměna vzduchu pro jeho přípustnou kvalitu. Bezpečná práca, 1996, 27, č. 1, s. 16–19.

29. http://www.d2r.sk/texty/zdravotne_aspekty_mikroklimy.pdf.

30. Jirák, Z. et al. Nový přístup k hodnocení tepelně vlhkostních podmínek na pracovištích. Pracov. Lék., 64, 2012, č. 1, s. 23–31.