Pohybová liečba ako prevencia a podporná liečba onkologických ochorení
Physical Therapy as an Adjuvant Treatment for the Prevention and Treatment of Cancer
The prevalence of cancer has been increasing. In cancer patients, quality of life and physical abilities are often impaired. Exercise is aimed at improving patient physical fitness and the symptoms associated with cancer and its treatment. During exercise, muscle cells release substances, referred to as myokines, that have a protective effect against oncological diseases. Regular exercise can influence the levels of cytokines IL-2, IL-6, IL-8, and TNF-α. Reductions in the risk of developing an oncological disease by performing physical activity can be explained by several mechanisms, which can be divided into direct and indirect mechanisms. People with increased physical activity tend to have more optimal BMI values and a lower incidence of intraabdominal obesity. Other direct mechanisms include the effect of exercise on the levels of insulin-like growth factor and vasoactive intestinal peptide. Epigenetic effects of exercise are also an important mechanism. Additionally, exercise also affects oxidative and antioxidant pathways, energy metabolism, and insulin sensitivity. Optimal physical activity reduces the risk of cancer and leads to improvements in cardiovascular health in cancer patients. It also optimizes of BMI values. In cancer patients, regular exercise also improves muscle strength and significantly affects quality of life. Exercise is an important therapeutic option for reducing the fatigue associated with cancer and can benefit patients by improving their condition in the preoperative and postoperative periods. Exercise also reduces the risk of complications associated with surgery and reduces the risk of injury.
The authors declare they have no potential conflicts of interest concerning drugs, products, or services used in the study.
The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE recommendation for biomedical papers.
Keywords:
Physical activity – exercise – oncological diseases
Autori:
Dávid Líška 1; Barbora Stráska 2; Martin Pupiš 3
Pôsobisko autorov:
Fakulta zdravotníctva, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Slovenská republika
1; Klinika pediatrickej onkológie a hematológie Slovenskej zdravotníckej univerzity a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Banská Bystrica, Slovenská republika
2; Filozofická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Slovenská republika
3
Vyšlo v časopise:
Klin Onkol 2020; 33(2): 101-106
Kategória:
Review
doi:
https://doi.org/10.14735/amko2020101
Súhrn
Počet onkologických ochorení má stúpajúcu tendenciu. U pacientov s onkologickým ochorením je často znížená kvalita života a zhoršená fyzická schopnosť. Cvičenie je zamerané na zlepšenie fyzickej zdatnosti pacientov a tiež na zlepšenie symptómov spojených s onkologickými ochoreniami, prípadne symptómov spojených s liečbou onkologického ochorenia. Pri cvičení svalové bunky uvoľňujú látky s protektívnym účinkom pred vznikom onkologických ochorení, ktoré sa označujú ako myokíny. Pravidelným cvičením je možné ovplyvniť hodnoty cytokínov IL-2, IL-6, IL-8, TNF-α. Zníženie rizika vzniku onkologického ochorenia pohybovou aktivitou môže byť vysvetlené viacerými mechanizmami, ktoré môžeme rozdeliť na priame a nepriame. Ľudia so zvýšenou pohybovou aktivitou majú zväčša optimálnejšie hodnoty BMI a majú nižší výskyt intraabdominálnej obezity. Medzi ďalšie priame mechanizmy môžeme zaradiť vplyv na hodnoty inzulínu podobného rastového faktora a vazoaktívneho intestinálneho peptidu. Dôležitý mechanizmus tiež predstavuje epigenetický vplyv cvičenia na DNA. Cvičenie pôsobí na oxidačné a antioxidačné dráhy. Cvičenie zohráva dôležitú úlohu v energetickom metabolizme a tiež v ovplyvnení inzulínovej senzitivity. Optimálna pohybová aktivita vedie k redukcii rizika vzniku onkologických ochorení. Cvičenie vedie k zlepšeniu kardiovaskulárneho zdravia u pacientov s onkologickým ochorením a tiež k optimalizácii hodnôt BMI. Pravidelne cvičenie tiež ovplyvňuje oslabenú svalovú silu u onkologických pacientov. Cvičenie výrazne ovplyvňuje kvalitu života u onkologických pacientov. Pre redukciu únavy spojenej s onkologickým ochorením predstavuje cvičenie dôležitú terapeutickú možnosť. Cvičenie rovnako predstavuje benefit pre pacientov v zlepšení stavu v predoperačnom a pooperačnom období. Cvičenie znižuje riziko komplikácii spojených s operáciou. U pacientov tiež cvičenie redukuje riziko zranenia u pádov.
Klíčová slova:
pohybová aktivita – cvičenie – onkologické ochorenia
Úvod
Počet onkologických ochorení má stúpajúcu tendenciu. U pacientov s onkologickým ochorením je často znížená kvalita života a zhoršená fyzická schopnosť. Cvičenie môžeme definovať ako pohybovú aktivitu so zvýšeným výdajom energie. Pohybová aktivita je typická pre ľudí už od dávnych čias. Absencia alebo nedostatok pohybu môže zohrávať podstatnú úlohu pri vzniku rôznych typov ochorení. Pohybová liečba nie je dôležitá len ako prevencia pred vznikom ochorení, ale predstavuje benefit pri liečbe širšieho spektra ochorení. Cvičenie môže znižovať riziko vzniku niektorých onkologických ochorení. Cvičenie je zamerané na zlepšenie fyzickej zdatnosti pacientov a tiež na zlepšenie symptómov spojených s onkologickými ochoreniami, prípadne symptómov spojených s liečbou onkologického ochorenia. Pri cvičení svalové bunky uvoľňujú látky s protektívnym účinkom pred vznikom onkologických ochorení, ktoré sa označujú ako myokíny. Pravidelným cvičením je možné ovplyvniť hodnoty cytokínov IL-2, IL-6, IL-8, TNF-α [1]. Zníženie rizika vzniku onkologického ochorenia pohybovou aktivitou môže byť vysvetlené viacerými mechanizmami, ktoré môžeme rozdeliť na priame a nepriame. Ľudia so zvýšenou pohybovou aktivitou majú zväčša optimálnejšie hodnoty body mass indexu (BMI) [2] a majú nižší výskyt intraabdominálnej obezity. Medzi ďalšie priame mechanizmy môžeme zaradiť vplyv na hodnoty inzulínu podobného rastového faktora a vazoaktívneho intestinálného peptidu [3]. Dôležitý mechanizmus tiež predstavuje epigenetický vplyv cvičenia na DNA [4]. Cvičenie tiež pôsobí na oxidačné a antioxidačné dráhy. Cvičenie rovnako pozitívne vplýva na hladiny heat shock proteínu [5] a hodnoty testosterónu [6] a kortizolu [7]. Jedným z najpodstatnejších vplyvov cvičenia je vplyv na cytokíny [1]. Cvičenie tiež zohráva dôležitú úlohu v energetickom metabolizme a v ovplyvnení inzulínovej senzitivity. Medzi nepriame vplyvy patrí účinok na náladu. Cvičiaci ľudia majú tiež nižšiu tendenciu fajčiť [8].
Optimálna dávka v prevencii
Dostatok pohybovej aktivity predstavuje protektívny faktor pred vznikom viacerých ochorení. Dôležitú úlohu zohráva dávka pohybovej aktivity. Za optimálne sa odporúča min. 600 metabolického ekvivalentu (metabolic equivalent of task – MET) (150 min svižnej chôdze týždenne, alebo 75 min behu). Cieľom metaanalýzy od Kyu et al [9] bolo analyzovať protektívny efekt cvičenia pred vznikom rakoviny prsníka, rakoviny hrubého čreva, ischemickej choroby srdca a tiež určiť optimálnu dávku pohybovej aktivity pred vznikom daných ochorení. U ľudí, u ktorých bola zaznamenaná vyššia odporúčaná dávka pohybovej aktivity (3 000–4 000 MET), bolo zaznamenané znížené riziko vzniku ochorenia 14 % (relatívne riziko 0,863; 95% UI (uncertainty interval) 0,829–0,900) pre rakovinu prsníka, 21 % (0,789; 0,735–0,850) pre rakovinu hrubého čreva, 28 % (0,722; 0,678–0,768) pre diabetes mellitus, 25 % (0,754; 0,704–0,809) pre ischemickú chorobu srdca a 26 % (0,736; 0,659–0,811) pre ischemickú príhodu.
Cvičenie a tolerancia chemoterapie
Cvičenie predstavuje potencionálnu terapiu na zlepšenie tolerancie chemoterapie. Chemoterapia je spojená s potencionálnymi nežiadúcimi účinkami ako vznik neutropénie, periférnej neuropatie, vznik únavy. Tieto nežiadúce účinky môžu viesť k potencionálnemu ovplyvneniu liečby v zmysle ovplyvnenia dávky chemoterapie. Cieľom review od Bland et al [10] bolo zistiť efektivitu cvičenia u pacientov vzhľadom na dodržanie kompletnosti terapie. Zahrnutých bolo 8 randomizovaných štúdií; 2 štúdie zo 6 zaznamenali zlepšenie tolerancie chemoterapie v zmysle dokončenia chemoterapie a tiež v zmysle tolerancie priemernej dávky. V ostatných štúdiách nebol zaznamenaný rozdiel.
Kardiovaskulárne zdravie a cvičenie
Cieľom metaanalýzy od Fuller et al [11] bolo otestovať efektivitu silového a aeróbneho cvičenia u pacientov s onkologickým ochorením. Sledované boli kardiorespiračné markery, svalová sila pacientov, kvalita života, únava a prevalencia depresie. Signifikatný efekt cvičenia bol zaznamenaný v 75 % metaanalýz. Najväčší benefit bol zaznamenaný pri zlepšení kardiovaskulárneho zdravia a svalovej sily. Menší benefit bol zaznamenaný pri zlepšení únavy, kvality života a v znížení prevalencie a incidencii depresie. Podľa Fuller et al predstavuje cvičenie významný faktor v zlepšení fyzickej funkcie pacientov, mentálneho zdravia a všeobecne pocitu zdravia a kvality života pacientov.
U onkologických pacientov je často znížená fyzická schopnosť. Znížená kardiovaskulárna funkcia u pacientov s onkologickým ochorením môže prispievať ku vzniku ďalších komplikácií. Podľa Jensen et al [12] je zhoršené kardiovaskulárne zdravie spojené s vyšším rizikom úmrtia u pacientov s onkologickým ochorením. Cieľom štúdie od Jensen et al bolo zistiť asociáciu medzi kardiovaskulárnym zdravím a prevalenciou úmrtí po 42 rokoch sledovania. Súbor tvorili dánsky muži bez onkologického ochorenia zaradení do štúdie s názvom Copenhagen v rokoch 1970–1971. VO2max bolo zisťované pomocou stacionárneho ergometra. Zahrnutých bolo celkovo 5 131 mužov s priemerným vekom 48,8 rokov. Muži boli sledovaní počas nasledujúcich 42 rokov. Celkom 4 486 mužov v tomto období zomrelo (87,4 %) a z toho 1 527 (29,8 %) z onkologického ochorenia. Zhoršená kardiovaskulárna funkcia bolo asociovaná so zvýšeným rizikom úmrtia (HR 0,83; 95% CI 0,77–0,90). Rovnaká asociácia bola zaznamenaná v skupine onkologických ochorení okrem rakoviny prostaty (1,00 [0,82–1,2]; p = 0,97; n = 231).
Riziko vzniku rakoviny žalúdka a pohybová aktivita
Rakovina žalúdka je štvrtým najčastejším onkologickým ochorením. Ochorenie sa častejšie vyskytuje u mužov. Rakovina žalúdka je spojená so zlou prognózou. Za rizikové faktory sa považuje pitie alkoholu, fajčenie, zlé návyky životného štýlu a tiež infekcia H. pylori. Medzi potencionálne rizikové faktory vzniku môžeme tiež zaradiť nedostatočnú pohybovú aktivitu. Cieľom metaanalýzy od Abioye et al [13] bolo otestovať asociáciu medzi nedostatkom pohybovej aktivity a vznikom rakoviny žalúdka. Zaradené boli štúdie z databáz PubMed, EMBASE, CINAHL, PsycINFO a Google Scholar. Zaradených bolo celkovo 7 prospektívnych kohortných štúdii a 4 typu case-control. Zahrnutých bolo celkovo 1 535 006 ľudí s 7 944 prípadmi rakoviny žalúdka. V metaanalýze bol zaznamenaný protektívny účinok dostatočnej pohybovej aktivity na riziko rakoviny žalúdka (RR (relative risk) 0,81; 95% CI 0,69–0,96; I2 = 68,5 %) a tiež v štúdiách typu case-control (0,78; 95% CI 0,66–0,91; I2 = 0 %).
Onkologické ochorenia a kvalita života
Onkologické ochorenia sú spojené so zhoršením kvality života. Ku zhoršenej kvalite života u pacientov s onkologickým ochorením môže prispievať tiež osamelosť [14]. K zhoršenej kvalite života môžu tiež prispievať kognitívne deficity u pacientov spojené s daným ochoreným alebo náročnou liečbou [15]. Potencionálnu terapiu na zlepšenie kvality života u pacientov s onkologickým ochorením predstavuje cvičenie. Cieľom metaanalýzy Gerritsen et al [16] bolo otestovať efektivitu cvičenia u pacientov s onkologickým ochorením počas terapie a po terapii. Zaradených bolo 16 randomizovaných štúdií. Medzi sledované typy cvičenia patrilo bicyklovanie, posilňovacie cvičenia, chôdza, plávanie. Cvičenie viedlo ku zlepšeniu kvality života (MD (mean difference) 5,55; 95% CI 3,19–7,90; p < 0,001). Podľa Gerritsen et al predstavuje cvičenie dôležitú doplnkovú terapiu pri liečbe onkologických ochorení.
Rakovina prostaty a pohybová aktivita
Rakovina prostaty je druhým najčastejším onkologickým ochorením. Karcinóm prostaty patrí medzi najčastejšie onkologické ochorenia u mužov [17]. Ochorenie a liečba rakoviny prostaty je asociovaná so vznikom únavy u pacientov. Rakovina prostaty je tiež asociovaná so zhoršenou kvalitou života. Cieľom metaanalýzy od Horgan et al [18] bolo zistiť efektivitu cvičenia u pacientov s rakovinou prostaty na únavu pacientov a kvalitu života počas rádioterapie. Zaradených bolo 5 randomizovaných štúdií s 392 pacientami. Cvičenie viedlo ku signifikantnému zlepšeniu symptómov únavy u pacientov v porovnaní s kontrolnou skupinou (SMD (standardized mean difference) 1,03; 95% CI 1,82–0,24). Zaznamenaný bol tiež efekt v zlepšení kvality života, avšak výsledok nebol signifikantný.
Cvičenie a onkologické ochorenia v oblasti hlavy a krku
Každý rok je diagnostikovaných cez 650 000 nových prípadov rakoviny v oblasti hlavy a krku vrátane rakoviny hypofaryngu, hrtanu, orofaryngu, pery, ústnej dutiny, krčných mandlí, slinnej žľazy, nosohltanu, nosnej dutiny, paranazálneho sínu a stredného ucha [19].
Karcinómy hlavy a krku sú známe častým metastázovaním do regionálnych lymfatických uzlín krku a lokoregionálnou recidívou.
Onkologické ochorenia v oblasti hlavy a krku vedú k zníženej kvalite života u pacientov [20]. Onkologické ochorenia v oblasti hlavy a krčnej časti sú asociované so stratou hmotnosti, stratou svalovej hmoty, vznikom neprimeranej únavy. Potencionálnu terapiu na zlepšenie predstavuje cvičenie. Cieľom analýzy od Capozzi et al bolo zistiť efektivitu cvičenia na zlepšenie symptómov rakoviny v oblasti hlavy a krčnej časti. Analýza zahŕňala 16 štúdií. Fyzická aktivita predstavovala bezpečnú terapiu na liečbu symptómov spojených s onkologickým ochorení a liečbou. U pacientov bolo zaznamenané zlepšenie BMI, svalovej sily, fyzickej funkcie, zníženie únavy a najmä zlepšenie kvality života.
Cvičenie a únava pri onkologických ochoreniach a po nich
Únava je častým sprievodným symptómom onkologických ochorení. Únavu pri onkologických ochoreniach je možné definovať ako perzistentný exhaustívny stav spojený s emočným a fyzickým vyčerpaním. Únava je u pacientov spojená so signifikantným znížením kvality života [21]. K únave tiež môže prispievať úzkosť, depresia a psychický distres [22]. Patofyziológia únavy u onkologických ochorení nie je jednoznačné objasnená. Predpokladá sa kombinácia vplyvu zápalových cytokínov a tiež ovplyvnenie HPA (hypothalamic–pituitary–adrenal axis) línie. Potencionálnu terapiu u pacientov predstavuje cvičenie. Cieľom metaanalýzy od Hilfiker et al [23] bolo zistiť efektivitu cvičenia a ostatných nefarmakologických typov terapie, ako napr. relaxácia, pri liečbe únavy u onkologických ochorení. Zahrnutých bolo celkovo 245 štúdií. Najväčšia efektivita bola dosiahnutá pri použití relaxačných cvičení (MD 0,77; 95% CI 1,22–0,31). Ďalší benefit pri liečbe únavy bol zaznamenaný pri aeróbnom a silovom cvičení (−0,67; −1,01–0,34) a tiež pri jóge (−0,67; −1,01–0,34). Zlepšenie symptómov únavy nastalo aj po kognitívno-behaviorálnej terapii a masáži.
Predoperačné cvičenie
Cvičenie predstavuje potencionálnu terapiu aj v prevencii komplikácií po operačných výkonoch. Cieľom metaanalýzy od Steffens et al [24] bolo otestovať efektivitu predoperačných cvičení na prevalenciu pooperačných komplikácií, dĺžku hospitalizácie a kvalitu života pacientov. Zahrnuté boli štúdie z databáz MEDLINE, EMBASE a PEDro. Celkovo bolo zahrnutých 13 štúdií s 806 pacientami so 6 rôznymi typmi nádorov. Cvičenie viedlo k signifikantnej redukcii pooperačných komplikácií (RR 0,52; 95% CI 0,36–0,74). Predoperačné cvičenie tiež znižovalo dĺžku hospitalizácie po resekcii pľúcneho karcinómu (MD −2,86 dňa, 95% CI −5,40–0,33). Cvičenie však nebolo efektívne v znížení dĺžky hospitalizácie pacientov s nádorom ezofágu. U pacientov s rakovinou ústnej dutiny a rakovinou prostaty bolo zaznamenané zvýšenie kvality života. Tento benefit však nebol zaznamenaný u pacientov s metastázami do hrubého čreva a pečene.
Svalová sila a cvičenie počas onkologických ochorení
Fyzická schopnosť pacientov je okrem kardiovaskulárnej funkcie daná aj svalovou silou pacientov. Svalová sila zahŕňa svalovú silu dolných a horných končatín a aj silu trupu. Užívanie chemoterapie je asociované so znížením svalovej hmoty a so znížením svalovej sily pacientov. Cieľom metaanalýzy od Sweegers et al [25] bolo otestovať efektivitu cvičenia na svalovú silu a funkciu u pacientov. Zahrnutých bolo 28 randomizovaných štúdií. Cvičenie bolo asociované so zlepšením svalovej sily horných končatín (MD 0,20; 95% CI 0,14–0,26), dolných končatín (MD 0,29; 95% CI 0,23–0,35), zlepšením svalovej funkcie dolných končatín (MD 0,16; 95% CI 0,08–0,24) a tiež aeróbnej kondície (MD 0,28; 95% CI 0,23–0,34). Najvyššia efektivita bola dosiahnutá pri cvičení pod dohľadom. Najvyššia efektivita pre svalovú silu horných končatín bola dosiahnutá, pokiaľ bolo cvičenie viac ako 3× týždenne pod dohľadom.
Pľúcna rehabilitácia a karcinóm pľúc
Karcinóm pľúc predstavuje najčastejší typ onkologického ochorenia [26]. Pľúcny karcinóm patrí medzi zhubné nádory so zlou prognózou [27]. Pľúcny karcinóm je asociovaný s vysokou mortalitou a prežívaním okolo 14 % po 5 rokoch [26]. Primárnou liečbou karcinómu je operácia. Resekcia karcinómu je asociovaná so zníženým pľúcneho ventilačného objemu, zníženou funkciou respiračných svalov, inhibíciou dýchacích svalov, zníženou pľúcnou kapacitou a rovnako so zníženou aktivitou bránice. Tieto komplikácie sú asociované s dlhším časom hospitalizácie a tiež so zníženou kvalitou života. Potencionálnu terapiu predstavujú dychové cvičenia [28,29]. Cieľom metaanalýzy od Wang et al [26] bolo otestovať efektivitu dychových cvičení na prevalenciu postoperačných pulmonálnych komplikácií, pulmonálnu funkciu a počet hospitalizačných dní. Celkovo bolo zahrnutých 1 270 pacientov s karcinómom pľúc. V 16 štúdiách sa sledovali predoperačné dychové cvičenia a ve 4 štúdiách tiež postoperačné dychové cvičenia. Intervencia trvala od 1 týždňa až do 6 mesiacov. Jednotná frekvencia a intenzita dychových cvičení nebola udaná. Dychové cvičenie viedlo k zníženiu postoperačných komplikácií. Zaznamenaný bol pokles pneumónie a atelektázy. Zaznamenané boli tiež pozitívne zmeny vo funkčnej kapacite pľúc. Pľúcna rehabilitácia bola spojená s kratšou hospitalizačnou dobou.
Dysfunkcia horných končatín po operácii rakoviny prsníka a cvičenie
Operácia rakoviny prsníka predstavuje možné nežiadúce účinky spojené s dysfunkciou v danej oblasti [30]. Dysfunkcia po operácii rakoviny prsníka môže zahŕňať znížený rozsah pohybu v ramene, zníženú svalovú silu, bolesť a lymfedém. Cvičenie, ktoré sa využívajú v terapii po operácii prsníka, sú aktívne, semi-aktívne, pasívne. Využité môžu byť cvičenia na zlepšenie rozsahu pohybu, strečingové cvičenia, posilňovacie cvičenia. Cvičenia môžu byť tiež doplnené o manuálne techniky s cieľom zlepšenia svalového napätia. Cieľom metaanalýzy od McNeely et al [31] bolo zistiť efektivitu cvičenia vzhľadom na prevenciu, minimalizáciu symptómov a tiež zlepšenie stavu u pacientov s rakovinou prsníka. Zaradené boli randomizované štúdie, 10 štúdii hodnotilo efekt skorých cvičení po operácii v porovnaní s tými neskoršími. Skorá implementácia cvičení v predoperačnej fáze viedla k zlepšeniu flexie v ramenom kĺbe (MD 10,6 stupňov; 95% CI 4,51–16,6) avšak rovnako viedla k zväčšeniu rany (MD 0,31; 95% CI 0,13–0,49) a tiež v trvaní rekonvalescenie (MD 1,15 dňa; 95% CI 0,65–1,65). Celkom 14 štúdii hodnotilo štruktúrované cvičenia v porovnaní s bežnou liečbou, 6 štúdii bolo postoperačných, 3 štúdie ako adjuvantná terapia a 5 štúdií po onkologickej liečbe. Štruktúrované cvičenie viedlo k zlepšeniu flexie v ramenom kĺbe (MD 12,92 stupňov; 95% CI 0,69–25,16). Cvičenie neviedlo k vyššiemu riziku lymfedému. Efektivitu skorej rehabilitácie tiež testovali Ribeiro et al [32], ktorí testovali efekt rehabilitácie na svalovú silu, rozsah pohybu a funkciu po rakovine prsníka. Zahrnutých bolo 12 randomizovaných štúdií s 1 710 pacientami. Cvičenie na zlepšenie rozsahu pohybu viedlo k zlepšeniu rozsahu pohybu vo flexii, abdukcii a externej rotácii (ES (effect size) 0,45–2,5). Silové cvičenie bolo tiež asociované so zlepšením rozsahu pohybu do flexie (ES 1,4– 2,4).
Transplantácia krvotvorných kmeňových buniek kostnej drene a pohybová aktivita
Autológna transplantácia krvotvorných kmeňových buniek kostnej drene je súčasťou liečby niektorých onkologických ochorení [33]. U pacientov po transplantácii krvotvorných kmeňových buniek kostnej drene je často prítomná únava s nejednoznačnou etiológiou. Potencionálnu terapiu u týchto pacientov predstavuje pohybová aktivita. Cieľom metaanalýzy od Oberoi et al [34] bolo otestovať efektivitu cvičenia u pacientov s onkologickým ochorením alebo po transplantácii kmeňových buniek kostnej drene. Zahrnuté boli randomizované štúdie. Cvičenie zahŕňalo aeróbny tréning, neuromotorický tréning, silový tréning a kombinované cvičenia. Cvičenie viedlo k redukcii únavy v porovnaní s kontrolnou skupinou u pacientov s onkologickým ochorení a tiež po transplantácii kmeňových buniek (MD –0,49, 95% CI −0,60–0,37; p < 0,00001).
Hematoonkologické malignity a cvičenie
Hematoonkologické malignity predstavujú typ onkologických ochorení postihujúcich myelocyt, lymfatické bunky, kostnú dreň, lymfatické uzliny [35]. U pacientov je často obmedzovaná fyzická aktivita v dôsledku trombocytopénie a anémie. Cieľom metaanalýzy od Bergenthal et al [36] bolo otestovať efektivitu, bezpečnosť a vhodnosť aeróbneho cvičenia u pacientov s hematoonkologickým ochorením. Analýza zahŕňala 9 randomizovaných štúdií s 818 pacientami. Väčšina pacientov mala akútnu lymfoblastovú leukémiu, akútnu myeloidnú leukémiu, malígny lymfóm alebo mnohopočetný myelóm. V 6 štúdiách pacienti podstúpili transplantáciu kostnej drene. Väčšina cvičení zahŕňala chôdzu s rôznou intenzitou a časom trvania.
Cvičenie neviedlo k zlepšeniu prežívania (RR 0,93; 95% CI 0,59–1,47; p = 0,75; 3 štúdie, 269 pacientov). Cvičenie však viedlo k zlepšeniu kvality života (MD 0,26; 95% CI 0,03–0,49; p = 0,03; 3 štúdie, 291 pacientov). Zlepšenie bolo tiež zaznamenané vo fyzickej funkcii (MD 0,33; 95% CI 0,13–0,52; p = 0,0009; 4 štúdie, 422 pacientov) a v symptómoch depresie (MD 0,25; 95% CI –0,00–0,50; p = 0,05; 3 štúdie, 249 pacientov). Cvičenie rovnako viedlo k zlepšeniu únavy (MD 0,24; 95% CI 0,08–0,40; p = 0,003). Cvičenie nepredstavovalo riziko pre vznik nežiadúcich účinkov v porovnaní s kontrolnými skupinami.
Riziko pádov a cvičenie
U pacientov s onkologickým ochorením je často zvýšené riziko pádu. Cvičenie ovplyvňuje svalovú silu, flexibilitu a stabilitu. Cvičenie zohráva významnú úlohu v prevencii pádov u pacientov a s ním spojených následkov. Cieľom prehľadu od Williams et al [37] bolo zistiť efektivitu cvičenia na prevenciu rizika pádov. Zaradené boli randomizované štúdie. Analýza zahŕňala celkovo 11 štúdií s 835 pacientami. Zaznamenané bolo zlepšenie svalovej sily m. quadriceps femoris, ktoré bolo sledované v 2 štúdiách (MD 8,99 kg; 95% CI 1,29–16,70). V 4 štúdiách bolo zaznamenané zlepšenie v leg presse (MD 21,1 kg; 95% CI 8,47–33,74) Zlepšenie balančných schopností bolo zaznamenané v 4 štúdiách (127 pacientov; MD 0,44; 95% CI 0,08–0,79) a tiež pri Backward Walk Test (2 štúdie, 280 pacientov; MD −0,24; 95% CI –0,48–0,01). Zlepšenie nenastalo v Timed Up and Go Teste. Podľa Williams et al vedie cvičenie k nižšiemu riziku pádu u pacientov s onkologickým ochorením.
Kolorektálny karcinóm a cvičenie
Funkčná kapacita je dôležitá aj u pacientov s kolorektálnym karcinómom. Cieľom metaanalýzy od Van Rooijen et al [38] bolo otestovať efektivitu cvičenia u pacientov s kolorektálnym karcinómom. V 2 štúdiách bol zaznamenaný malý efekt (ES −0,4) vytrvalostného a silového cvičenia V 5 štúdiách bol zaznamenaný dobrý efekt intervalového cvičenia (ES 1,5; p ≤ 0,05). Cvičenie tiež viedlo k zlepšeniu svalovej sily dolných končatín a funkčnej kapacity. Podľa Van Rooijen sú však potrebné ďalšie štúdie najmä so zameraním na predoperačné obdobie.
Cvičenie a výživa predstavujú dôležitú terapiu v optimalizácii telesnej kompozície a BMI u obéznych pacientov. Cieľom randomizovanej štúdie od Anderson et al [39] bolo otestovať efekt diéty a pohybovej aktivity (BeWEL) u pacientov, ktorí mali BMI > 25. Súbor tvorilo 329 pacientov s nadváhou a kolorektálnym adenokarcinómom, 163 pacientov bolo v intervenčnej skupine a 166 v kontrolnej skupine. Intervencia trvala 12 mesiacov. Pacienti mali znížiť energetický príjem a zvýšiť pohybovú aktivitu. Priemerná strata hmotnosti bola v intervenčnej skupine 3,50 kg (SD 4,91; 95% CI 2,70 –4,30) a v kontrolnej 0,78 kg (SD 3,77; 0,19–1,38). Signifikantné zlepšenie tiež nastalo v zlepšení obvodu pásu, v zlepšení krvného tlaku a hladiny krvnej glukózy.
Jóga u žien s rakovinou prsníka
Terapie pri liečbe rakoviny prsníka zahŕňajú multimodálnu zložku [40]. Okrem bežných terapii ako aeróbne cvičenie, silové cvičenie, aktívne cvičenie, pasívne cvičenie ďalšiu potencionálnu pohybovú terapiu predstavuje jóga. Jóga predstavuje komplexnú intervenciu zahŕňajúc fyzickú aktivitu, dychové cvičenia a meditáciu. Jóga predstavuje aj motivujúci faktor pre pacientov [41]. Cieľom metaanalýzy od Cramer et al [42] bolo otestovať efektivitu cvičenia jógy na kvalitu života, mentálne zdravie a symptómy spojené s rakovinou prsníka u žien počas terapii a po celkovej liečbe rakoviny prsníka. Zahrnutých bolo 24 štúdií s 2 166 pacientkami. V porovnaní jógy ako jediného cvičenia viedla jóga k zlepšeniu kvality života (MD 0,22; 95% CI 0,0–0,40; 10 štúdii, 675 pacientiek), zníženiu únavy (MD −0,48; 95% CI −0,75–0,20; 11 štúdii, 883 pacientiek) a redukcii spánkových problémov (MD −0,25; 95% CI −0,40–0,09; 6 štúdii, 657 pacientiek). V 4 štúdiách bola jóga porovnávaná s psychosociálnymi a edukačnými intervenciami a viedla k redukcii depresie (MD −2,29; 95% CI −3,97–0,61; 4 štúdie, 226 pacientiek), úzkosti (MD −2,21; 95% CI −3,90–0,52; 3 štúdie, 195 pacientiek) a únavy (MD −0,90; 95% CI −1,31–0,50; 2 štúdie, 106 pacientiek).
Cvičenie a kostná hmota
Cvičenie predstavuje dôležitú prevenciu v rámci straty minerálnej denzity u pacientiek s rakovinou prsníka. Cieľom štúdie od Winters-Stone et al [43] bolo otestovať efektivitu cvičenia na minerálnu denzitu kosti u pacientiek s rakovinou prsníka. Súbor tvorilo 71 pacientiek, ktoré boli rozdelené na intervenčnú skupinu a kontrolnú. V intervenčnej skupine pacientky cvičili jednoduché silové cvičenia. U pacientiek v intervenčnej skupine bola zaznamenaná lepšia minerálna denzita kosti v oblasti krčka femuru a chrbtice (0,004 ± 0,093 g/cm2 vs. kontrolná skupina, −0,010 ± 0,089 g/cm2; p < 0,01; chrbtica −0,003 ± 0,114 g/cm2 vs. kontrolná skupina, −0,020 ± 0,110 g/cm2; p = 0,03). V intervenčnej skupine bola tiež zaznamenaná vyššia redukcia tuku (p < 0,03).
Záver
Optimálna pohybová aktivita vedie k redukcii rizika vzniku onkologických ochorení. Cvičenie vedie k zlepšeniu kardiovaskulárneho zdravia u pacientov s onkologickým ochorením a tiež k optimalizácii hodnôt BMI. Pravidelné cvičenie rovnako ovplyvňuje oslabenú svalovú silu u onkologických pacientov. Cvičenie tiež výrazne ovplyvňuje kvalitu života u onkologických pacientov. Pre redukciu únavy spojenej s onkologickým ochorením je cvičenie dôležitou terapeutickou možnosťou. Cvičenie tiež predstavuje benefit pre pacientov v zlepšení stavu v predoperačnom a pooperačnom období. Cvičenie znižuje riziko komplikácii spojených s operáciou. U pacientov tiež cvičenie redukuje riziko zranenia pádov.
Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.
Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů.
MUDr. Dávid Líška
Fakulta zdravotníctva Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave
Sládkovičova 21
974 05 Banská Bystrica
Slovenská republika
e-mail: david.liska27@gmail.com
Obdržané: 3. 11. 2019
Prijaté: 31. 12. 2019
Zdroje
1. Meneses-Echávez JF, Correa-Bautista JE, González-Jiménez E et al. The effect of exercise training on mediators of inflammation in breast cancer survivors: a systematic review with meta-analysis. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev 2016; 25 (7): 1009–1017. doi: 10.1158/1055-9965.EPI-15-1061.
2. Tichý M, Ptáčková H, Plančiková D et al. 2019 BMI a pravděpodobnost vzniku endometriálního adenokarcinomu u českých žen – případová studie. Klin Onkol 2019; 32 (4): 281–287. doi: 10.14735/amko2019281.
3. Frystyk J. Exercise and the growth hormone-insulin-like growth factor axis. Med Sci Sports Exerc 2010; 42 (1): 58–66. doi: 10.1249/MSS.0b013e3181b07d2d.
4. Holčaková J. Vliv metylace DNA na vznik nádorových onemocnění. Klin Onkol 2018; 31 (Suppl 2): 41–45. doi: 10.14735/amko20182S41.
5. Fehrenbach E, Niess AM. Role of heat shock proteins in the exercise response. Exerc Immunol Rev 1999; 5: 57–77.
6. Yeo JK, Cho SI, Park SG et al. Which exercise is better for increasing serum testosterone levels in patients with erectile dysfunction? World J Mens Health 2018; 36 (2): 147–152. doi: 10.5534/wjmh.17030.
7. Budde H, Machado S, Ribeiro P et al. The cortisol response to exercise in young adults. Front Behav Neurosci 2015; 9: 13. doi: 10.3389/fnbeh.2015.00013.
8. Thomas RJ, Kenfield SA, Jimenez A. Exercise-induced biochemical changes and their potential influence on cancer: a scientific review. Br J Sports Med 2016; 51 (8): 640–644. doi: 10.1136/bjsports-2016-096343.
9. Kyu HH, Bachman VF, Alexander LT et al. Physical activity and risk of breast cancer, colon cancer, diabetes, ischemic heart disease, and ischemic stroke events: systematic review and dose-response meta-analysis for the Global Burden of Disease Study 2013. BMJ 2016; 354: i3857. doi: 10.1136/bmj.i3857.
10. Bland KA, Zadravec K, Landry T et al. Impact of exercise on chemotherapy completion rate: a systematic review of the evidence and recommendations for future exercise oncology research. Crit Rev Oncol Hematol 2019; 136: 79–75. doi: 10.1016/j.critrevonc.2019.02.005.
11. Fuller JT, Hartland MC, Maloney LT et al. Therapeutic effects of aerobic and resistance exercises for cancer survivors: a systematic review of meta-analyses of clinical trials. Br J Sports Med 2018; 52 (20): 1311. doi: 10.1136/bjsports-2017-098285.
12. Jensen MT, Holtermann A, Bay H et al. Cardiorespiratory fitness and death from cancer: a 42-year follow-up from the Copenhagen Male Study. Br J Sports Med 2016; 51 (18): 1364–1369. doi: 10.1136/bjsports-2016-096860.
13. Abioye AI, Odesanya MO, Abioye AI I et al. Physical activity and risk of gastric cancer: a meta-analysis of observational studies. Br J Sports Med; 49 (4): 224–229. doi: 10.1136/bjsports-2013-092778.
14. Bencová V. Osamelosť pacientov v predterminálnom a terminálnom štádiu nádorovej choroby, sociálny rozmer zomierania. Klin Onkol 2019; 32 (3): 220–223. doi: 10.14735/amko2019220.
15. Mikulajová M, Boleková V, Surová K. Kognitívne deficity onkologických pacientov s hematologickými malignitami. Klin Onkol 2017; 30 (6): 443–451. doi: 10.14735/amko2017443.
16. Gerritsen JK, Vincent AJ. Exercise improves quality of life in patients with cancer: a systematic review and meta-analysis of randomised controlled trials. Br J Sports Med 2016; 50 (13): 796–803. doi: 10.1136/bjsports-2015-094787.
17. Richter I, Dvořák J, Bartoš J. Možnosti chemoterapie v léčbě karcinomu prostaty. Klin Onkol 2017; 30 (1): 28–33. doi: 10.14735/amko201728.
18. Horgan S, O’Donovan A. The impact of exercise during radiation therapy for prostate cancer on fatigue and quality of life: a systematic review and meta-analysis. J Med Imaging 2018; 49 (2): 207–219. doi: 10.1016/ j.jmir.2018.02.056.
19. Doležalová H, Blechová N, Petera J. Kvalita života pacientů s častými nádory dutiny ústní léčených pooperační brachyterapií s vysokým dávkovým příkonem pro těsné nebo pozitivní okraje. Klin Onkol 2018; 31 (2): 125–129. doi: 10.14735/amko2018125.
20. Capozzi LC, Nishimura KC, McNeely ML et al. The impact of physical activity on health-related fitness and quality of life for patients with head and neck cancer: a systematic review. Br J Sports Med 2016; 50 (6): 325–338. doi: 10.1136/bjsports-2015-094684.
21. Fayette D, Gaherová Ľ, Kozák T et al. Poškození kognitivních funkcí po chemoterapii u pacientů s Hodgkinovým lymfomem – patofyziologie a rizikové factory. Klin Onkol 2017; 30 (2): 93–99. doi: 10.14735/amko201793.
22. Světlaková L, Sláma O, Světlák M et al. Prevalence symptomů úzkosti a deprese a jejich vliv na kvalitu života u pacientů v paliativní onkologické léčbě – projekt PALINT. Klin Onkol 2019; 32 (3): 201–207. doi: 10.14735/amko2019201.
23. Hilfiker R, Meichtry A, Eicher M et al. Exercise and other non-pharmaceutical interventions for cancer-related fatigue in patients during or after cancer treatment: a systematic review incorporating an indirect-comparisons meta-analysis. Br J Sports Med 2018; 52 (10): 651–658. doi: 10.1136/bjsports-2016-096422.
24. Steffens D, Beckenkamp PR, Hancock M et al. Preoperative exercise halves the postoperative complication rate in patients with lung cancer: a systematic review of the effect of exercise on complications, length of stay and quality of life in patients with cancer. Br J Sports Med 2018; 52 (5): 344–344. doi: 10.1136/bjsports-2017-098032.
25. Sweegers MG, Altenburg TM, Brug J et al. Effects and moderators of exercise on muscle strength, muscle function and aerobic fitness in patients with cancer: a meta-analysis of individual patient data. Br J Sports Med 2019; 53 (13): 812. doi: 10.1136/bjsports-2018-099191.
26. Wang YQ, Liu X, Jia Y et al. Impact of breathing exercises in subjects with lung cancer undergoing surgical resection: a systematic review and meta-analysis. J Clin Nurs 2019; 28 (5–6): 717–732. doi: 10.1111/jocn.14696.
27. Fiala O, Šorejs O, Pešek M et al. Imunoterapie v léčbě karcinomu plic. Klin Onkol 2017; 30 (Suppl 3): 22–31. doi: 10.14735/amko20173S22.
28. Moc Kralová D, Nevěliková K, Tomášková I et al. Možnosti dechové rehabilitace u hematoonkologických pacientů – kazuistická studie. Rehabilitácia 2018; 55 (4): 247–259.
29. Beňuš P, Kováč J, Gurín D et al. Vplyv špecialných dychových cvičení na výkon a ich potencionálne využitie v rehabilitácii. Rehabilitácia 2019; 56 (3).
30. Dostálek L, Šašková P. Možnosti snížení radikality operací v axile a značení axilárních lymfatických uzlin v rámci terapie karcinomu prsu. Klin Onkol 2017; 30 (6): 420–425. doi: 10.14735/amko2017420.
31. McNeely ML, Campbell K, Ospina M et al. Exercise interventions for upper-limb dysfunction due to breast cancer treatment. Cochrane Database Syst Rev 2010; (6): CD005211. doi: 10.1002/14651858.cd005211.pub2.
32. Ribeiro IL, Moreira RF, Ferrari AV et al. Effectiveness of early rehabilitation on range of motion, muscle strength and arm function after breast cancer surgery: a systematic review of randomized controlled trials. Clin Rehabil 2019; 33 (12): 1876–1886. doi: 10.1177/0269215519873026.
33. Móciková H, Marková J, Gaherová L et al. Léčba relabovaného a refrakterního Hodgkinova lymfomu – doporučení české studijní skupiny Hodgkinův lymfom. Klin Onkol 2016; 29 (5): 342–346. doi: 10.14735/amko2016342.
34. Oberoi S, Robinson PD, Cataudella D et al. Physical activity reduces fatigue in patients with cancer and hematopoietic stem cell transplant recipients: a systematic review and meta-analysis of randomized trials. Crit Rev Oncol Hematol 2018; 122: 52–59. doi: 10.1016/j.critrevonc.2017.12.011.
35. Brožová L, Jarkovský J, Pour L et al. Asymptomatický a léčbu vyžadující mnohočetný myelom – data z českého Registru monoklonálních gamapatií. Klin Onkol 2017; 30 (Suppl 2): 51–59. doi: 10.14735/amko20172S51.
36. Bergenthal N, Will A, Streckmann F et al. Aerobic physical exercise for adult patients with haematological malignancies. Cochrane Database Syst Rev 2014; (11): CD009075. doi: 10.1002/14651858.cd009075.pub2.
37. Williams AD, Bird ML, Hardcastle SGK et al. Exercise for reducing falls in people living with and beyond cancer. Cochrane Database Syst Rev 2018; (10): CD011687. doi: 10.1002/14651858.CD011687.pub2.
38. van Rooijen SJ, Engelen MA, Scheede-Bergdahl C et al. Systematic review of exercise training in colorectal cancer patients during treatment. Scand J Med Sci Sports 2018; 28 (2): 360–370. doi: 10.1111/sms.12907.
39. Anderson AS, Craigie AM, Caswell S et al. The impact of a bodyweight and physical activity intervention (BeWEL) initiated through a national colorectal cancer screening programme: randomised controlled trial. BMJ 2014; 348: 1823–1823. doi: 10.1136/bmj.g1823.
40. Vrtělová P, Coufal O, Fait V et al. Lymfedém po operacích na spádových lymfatických uzlinách pro karcinom prsu. Klin Onkol 2017; 30 (1): 34–40. doi: 10.14735/amko201734.
41. Baňarová P, Petriková-Rosinová I, Durcová A, Ako motivovať ľudí k pravidelnému cvičeniu v rámci primárnej prevencie vzniku vertebrogenných ochorení funkčného pôvodu. Rehabilitácia 2016; 53 (1): 25–32.
42. Cramer H, Lauche R, Klose P et al. Yoga for improving health-related quality of life, mental health and cancer-related symptoms in women diagnosed with breast cancer. Cochrane Database Syst Rev 2017; 1: CD010802. doi: 10.1002/14651858.cd010802.pub2.
43. Winters-Stone KM, Dobek J, Nail LM et al. Impact + resistance training improves bone health and body composition in prematurely menopausal breast cancer survivors: a randomized controlled trial. Osteoporos Int 2013; 24 (5): 1637–1646. doi: 10.1007/s00198-012-2143-2.
Štítky
Paediatric clinical oncology Surgery Clinical oncologyČlánok vyšiel v časopise
Clinical Oncology
2020 Číslo 2
- Metamizole at a Glance and in Practice – Effective Non-Opioid Analgesic for All Ages
- Obstacle Called Vasospasm: Which Solution Is Most Effective in Microsurgery and How to Pharmacologically Assist It?
- Current Insights into the Antispasmodic and Analgesic Effects of Metamizole on the Gastrointestinal Tract
- Spasmolytic Effect of Metamizole
- Metamizole in perioperative treatment in children under 14 years – results of a questionnaire survey from practice
Najčítanejšie v tomto čísle
- Karcinom děložního hrdla
- Physical Therapy as an Adjuvant Treatment for the Prevention and Treatment of Cancer
- Metformin in Oncology – How Far Is Its Repurposing as an Anticancer Drug?
- HPV 16 in Pathogenesis of Upper Aerodigestive Tract Tumors