#PAGE_PARAMS# #ADS_HEAD_SCRIPTS# #MICRODATA#

Zmeny autonómneho nervového systému pri poruchách príjmu potravy (mentálna anorexia)


Changes of Autonomic Nervous System in Disorders of Food Intake (Mental Anorexia)

Disorders of food intake belong to serious medical diseases at the child and adolescent age. The most prominent symptom is changed body mass – obesity or malnutrition (e.g. in mental anorexia), which influence almost all physiological functions of the organism including activity of autonomic nervous system. At the present time there are few papers dealing with the problem of mental anorexia and changes in autonomic nervous system. Bradycardia with increased parasympathetic activity is a typical finding in mental anorexia and may decrease significantly or even abnormally after some time. The conclusions concerning the evaluation of sympathetic activity are not unambiguous.

The determination of changes in the activity of sympathetic and parasympathetic part of autonomic nervous system presently employs linear and nonlinear methods for analysis of variability in heart rate and blood pressure as well as the examination by cardiovascular tests. It is also for the increasing rate and severity of food intake disorders at the child and adolescent age that monitoring of the changes in autonomic nervous activity should be continued and the effects of therapy and therapeutic procedures should be investigated.

Key words:
autonomic nervous system, mental anorexia, heart rate variability, blood pressure variability, cardiovascular system reactivity


Autori: I. Tonhajzerová ;  K. Javorka
Pôsobisko autorov: Ústav fyziológie, Jesseniova lekárska fakulta, Univerzita Komenského, Martin vedúci ústavu prof. MUDr. K. Javorka, DrSc.
Vyšlo v časopise: Čes-slov Pediat 2008; 63 (5): 266-271.
Kategória: Review

Súhrn

Poruchy príjmu potravy patria medzi závažné medicínske ochorenia v detskom a adolescentnom veku. Do popredia vystupuje zmena hmotnosti – obezita alebo podvýživa (napr. pri mentálnej anorexii), ktoré majú vplyv na takmer všetky fyziologické funkcie organizmu vrátane aktivity autonómneho nervového systému.

V súčasnosti je málo prác, zaoberajúcich sa problematikou mentálnej anorexie a zmien autonómneho nervového systému. Typickým nálezom pri mentálnej anorexii je bradykardia so zvýšenou parasympatikovou aktivitou, ktorá sa však pri dlhšom trvaní ochorenia môže výrazne až abnormálne znížiť. Závery týkajúce sa hodnotenia sympatikovej aktivity nie sú zatiaľ jednoznačné.

Na sledovanie zmien aktivity sympatikovej a parasympatikovej časti autonómneho nervového systému sa v súčasnosti používajú lineárne a nelineárne metódy analýzy variability frekvencie srdca a tlaku krvi, ako aj vyšetrenie kardiovaskulárnych testov. Aj kvôli pokračujúcemu nárastu a závažnosti porúch príjmu potravy v detskom a adolescentnom veku je potrebné pokračovať v monitorovaní zmien aktivity autonómneho nervového systému, ako aj sledovať efekt liečby a terapeutických postupov.

Kľúčové slová:
autonómny nervový systém, mentálna anorexia, variabilita frekvencie srdca, variabilita tlaku krvi, reaktibilita kardiovaskulárneho systému

Úvod

Poruchy príjmu potravy (mentálna anorexia a bulímia, obezita) sú jedným z najčastejších a pre svoj chronický priebeh, závažné somatické, psychické a sociálne dôsledky aj jedným z najzávažnejších ochorení v detskom a adolescentnom veku. O zmenách aktivity autonómneho nervového systému a s nimi súvisiacich zdravotných následkoch počas obezity u detí a adolescentov sme sa podrobne zaoberali v práci Tonhajzerovej [1]. V tejto práci sa zameriavame na mentálnu anorexiu a bulímiu.

Niektoré príznaky mentálnej anorexie je možné pozorovať až u 6 % dievčat na konci puberty [2]. Paradoxne, rozšírenie tejto poruchy v druhej polovici 20. storočia súvisí aj s deritualizáciou jedla súvisiacou práve s jeho nadbytkom. Ide o psychosomatické ochorenie, pri ktorom vystupuje do popredia podvýživa (malnutrícia) so všetkými následkami a úbytok hmotnosti (niekedy až kachexia, dosahujúca hodnotu BMI aj pod 12) [3]. Naopak, pri mentálnej bulímii – syndróm charakterizovaný opakujúcimi sa nekontrolovateľnými záchvatmi prejedania sa a s prehnanou kontrolou telesnej hmotnosti, často následnými pocitmi viny a navodzovaním dávenia – sa nemusí vyskytovať významná podváha, nie je však vylúčená komorbidita mentálnej anorexie s bulímiou. Poruchy príjmu potravy okrem závažných zdravotných komplikácií (metabolické, gastrointestinálne, kardiovaskulárne), ktoré môžu viesť až k smrti, zasahujú do prežívania a psychiky človeka – frustrácia, depresia, sociálna diskriminácia, čo je zvlášť výrazné v adolescentnom veku [4].

Autonómny nervový systém je regulačným systémom dôležitým pre udržanie optimálnej energetickej zásoby, ktorý zabezpečuje komplexnú interakciu medzi nervovými, metabolickými, humorálnymi a psychickými faktormi. Poruchy výživy tak môžu ovplyvňovať aktivitu ANS a naopak, autonómny nervový systém môže ovplyvniť stav výživy. Narušenie dynamickej rovnováhy autonómneho nervového systému je rizikovým faktorom pre kardiovaskulárne ochorenia, ktoré môžu viesť až k náhlej smrti, na čo upozornili prvé štúdie týkajúce sa zmien aktivity ANS pri mentálnej anorexii [5, 6]. V súčasnosti nie je veľa prác, týkajúcich sa tejto problematiky, a preto autori zdôrazňujú potrebu pokračovať v ďalších sledovaniach zmenenej aktivity ANS pri poruchách príjmu potravy ako aj sledovať efektivitu liečebných postupov (psychoterapia, farmakoterapia) využitím nových senzitívnych a neinvazívnych metodík [7, 8, 9, 10].

Cieľom tejto práce je priniesť prehľad o možnostiach vyšetrovania regulácie kardiovaskulárneho systému autonómnym nervovým systémom (ANS) a o zmenách jednotlivých subsystémov – sympatika a parasympatika – pri poruchách príjmu potravy, a to najmä pri mentálnej anorexii.

Možnosti vyšetrovania regulácie kardiovaskulárneho systému autonómnym nervovým systémom

Hodnotenie dynamickej rovnováhy jednotlivých subsystémov autonómneho nervového systému (ANS), resp. jej narušenie – dysbalanciu, je možné sledovať viacerými spôsobmi. Prednosť by mali mať senzitívne a neinvazívne metodiky, ktoré poskytujú informáciu nielen o celkovom systéme ANS, ale aj o jeho jednotlivých zložkách, pokojovom tonuse i schopnosti meniť tento tonus. Je známe, že práve funkcia srdca je mimoriadne citlivá na vplyvy ANS, a práve jej hodnotenie je vhodné na posudzovanie stavu ANS. V klinickej praxi je vyšetrenie frekvencie srdca (FS) veľmi jednoduchým vyšetrením s vysokou a dôležitou výpovednou hodnotou. Pokojová tachykardia, aj keď nie je príznakom iného ochorenia (napr. myokarditídy), nie je benígnym symptómom, ale je prejavom zvýšenej sympatikovej aktivity so všetkými dôsledkami i s prognostickou hodnotou. Pomocou hodnotenia zmien pulzovej frekvencie (napr. počas kardiovaskulárnych testov – ortostáza, klinostáza atď.) môžeme taktiež získať dôležité informácie o fyziologických adaptačných mechanizmoch kardiovaskulárnej regulácie.

Intervaly medzi dvoma systolami (R-R intervalmi) sa periodicky menia s dýchaním – respiračná sínusová arytmia, s kolísaním tlaku krvi a následnými zmenami aktivity baroreceptorov a chemoreceptorov, s endokrinnými vplyvmi ako aj so zmenami aktivity vyšších etáží CNS (spánok/bdenie, mentálna aktivita a stres) a ďalšími neznámymi faktormi. Túto variabilitu frekvencie srdca (VFS) možno hodnotiť viacerými spôsobmi. Časovou a frekvenčnou (spektrálnou) analýzou krátkodobého, resp. dlhodobého záznamu R-R intervalov je teda možné zistiť zmenu v rovnováhe sympatikovej a parasympatikovej časti autonómneho nervového systému, a táto metodika sa využíva ako v experimente [11, 12], tak aj v pediatrii – napr. pri sledovaní posttransplantačných zmien [13], enuresis nocturna či pri sledovaní efektu psychoterapeutických metód pri rôznych ochoreniach v detskom veku [14, 15].

Čoraz viac sa používa hodnotenie nelineárnymi analýzami – napr. approximate entropy [16] a grafickými metódami. Grafickými metódami na sledovanie variability fyziologických parametrov je napr. Poincarého plot (PP) – metóda, ktorá sa môže využívať v klinickej praxi na vizualizáciu VFS v reálnom čase. Šírku obrazca PP je možné považovať za index parasympatikovej aktivity. Sekvenčný plot – rozptylový graf, kde sekvencia predlžovania – dve po sebe nasledujúce predĺženia R-R intervalov (sekvencia rozdielov +/+), t.j. spomalenia frekvencie srdca typické pre predominanciu parasympatiku, a sekvencia skracovania – dve po sebe nasledujúce skrátenia RR intervalov (sekvencia rozdielov -/-), t.j. zrýchlenia FS, sú typické pre predominanciu sympatika. Týmito metódami je možné získať nové poznatky a informácie o fyziologických systémoch a ich zmenách pri rôznych fyziologických a patologických stavoch. Touto problematikou ako aj využitím nových prístupov v praxi sme sa podrobne zaoberali vo viacerých našich prácach [1, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26].

Meranie tlaku krvi patrí taktiež k základným vyšetrovacím metódam v klinickej praxi, kde pri hodnotení reaktibility a krátkodobej variability TK má zatiaľ nezastupiteľný význam Peňázova volume-clamp metóda kontinuálneho zaznamenávania akrálneho tlaku krvi – FINAPRES. Analýza variability tlaku krvi (VTK) (predovšetkým v oblasti nízkej frekvencie) sa v porovnaní s VFS zdá byť citlivejšou metódou pre detekciu aktivity sympatikovej zložky. Pri získavaní komplexnej informácie o zmenách jednotlivých aktivít ANS je ideálne použiť obidve metódy – analýzu VFS (ako marker parasympatikovej kontroly ciev) a VTK (ako marker sympatikovej kontroly FS) u pacientov s predpokladanou dysfunkciou autonómneho nervového systému, napr. pri diabetes mellitus [23].

Oscilácie tlaku krvi vyvolávajú cez baroreflexy zmeny pulzových intervalov. Pomer amplitúd pulzových intervalov a systolického tlaku krvi v okolí nízkofrekvenčnej oblasti VFS (0,1 Hz) je tak v úzkom vzťahu k baroreflexnej senzitivite [27, 28]. V psychofyziologických výskumoch sa práve oblasť nízkej frekvencie (0,1 Hz), ovplyvnená najmä aktivitou baroreceptorov, využíva napr. pri hodnotení udržania koncentrácie pozornosti pri hyperkinetickej poruche [29].

Vyšetrovanie funkčných odpovedí ANS v štandardizovaných situáciách má teda význam nielen diagnostický – a to stavu v období vyšetrovania, ale aj monitorovací – zachytávajúci dynamiku regulácií. Tieto vyšetrenia majú teda nielen dokázať alebo vylúčiť postihnutie parasympatika, resp. sympatika, ale tiež monitorovať efekt terapie a rozvoj klinického stavu [30].

Hodnotenie vzájomného vzťahu jednotlivých oddielov ANS

Pri zmenách aktivít oddielov ANS môže vzniknúť viacero variant: Aktivita sympatika a parasympatika môžu byť v rovnováhe, hoci táto vyváženosť môže vznikať za rôznych bazálnych hodnôt sympatikového a parasympatikového drivu. Sympatikový, resp. parasympatikový drive môže byť zvýšený absolútne – t.j. pri zvýšenej frekvencii impulzácií v sympatikových, resp. parasympatikových nervoch zistíme zníženú alebo nezmenenú aktivitu korešpondujúceho oddielu ANS alebo relatívne – t.j. pri normálnej frekvencii v príslušnom oddieli ANS zistíme znížený drive v korešpondujúcom oddieli. Najzávažnejšie dysregulácie môžu nastať pri kombinácii zvýšenej aktivity jedného a súčasnom poklese aktivity druhého oddielu ANS. Konečné efekty však závisia tiež od centrálnych a periférnych modulácií a interakcií pri autonómnej regulácii daného orgánu a od ďalších morfologických, fyziologických a patofyziologických charakteristík.

Vo všetkých prípadoch však ide o narušenie dynamickej rovnováhy aktivity sympatika a parasympatika [19].

Zmeny frekvencie srdca a tlaku krvi pri poruchách príjmu potravy

Typickým a charakteristickým nálezom pri mentálnej anorexii (MA) je bradykardia (hodnoty nižšie ako 50–60 úderov/min) a hypotenzia (hodnoty dosahujúce 90/60 a menej) [6, 31, 32]. Väčšina autorov sa zhoduje v názore, že práve bradykardia je adaptačným mechanizmom na znížený metabolický obrat a negatívnu energetickú bilanciu. Opačný nález pri anorexii – tachykardia (už 80–90/min) môže znamenať prítomnosť iného akútneho ochorenia, prípadne príznak ohrozenia arytmiami a náhlou smrťou [31]. Najnovšie práce zistili tachykardiu (spoločne s redukovanou variabilitou frekvencie srdca) aj pri chronickom trvaní mentálnej anorexie (priemerne 36 ± 9 mesiacov) [10].

Ďalší autori našli poruchy fyziologických zmien tlaku krvi – vyššiu incidenciu non-dipperov. U non-dipperov nevzniká v rámci diurnálneho cyklu pokles TK v noci, čo sa pripisuje zvýšenej sympatikoadrenálnej aktivite [19]. Non-dipperi sa v skupine pacientov s mentálnou anorexiou vyskytovali až v 66,7 % a s bulímiou v 62,5 %, čo je signifikantne vyšší výskyt oproti kontrole (9,1 %) [8].

Zmeny v jednotlivých subsystémoch autonómneho nervového systému – parasympatikovej a sympatikovej aktivity pri poruchách príjmu potravy

Už v pilotných štúdiach týkajúcich sa zmien variability frekvencie srdca pri mentálnej anorexii, Kollai a spol. [5] zistili zvýšenie parasympatikovej aktivity (frekvencia srdca a jej variabilita – MSSD, spektrálny výkon vo vysokofrekvenčnej oblasti) a baroreflexnej senzitivity (BRS) v skupine pacientov s MA oproti kontrole. Podobne, súčasné štúdie analýzou variability frekvencie srdca potvrdili zvýšenú parasympatikovú aktivitu (hodnotenú na základe parametrov časovej aj spektrálnej analýzy VFS – rMSSD, pNN50, vysokofrekvenčná oblasť) spojenú s bradykardiou pri mentálnej anorexii [7, 33] ako aj pri mentálnej bulímii [8]. Dané nálezy interpretujú ako obranný a adaptačný mechanizmus pri podvýžive, ktorý môže byť dôsledkom zmien v centrálnych častiach (zmeny vo vagovej aktivite centrálneho pôvodu, zmeny hypotalamu s následným ovplyvnením nižších centier). Navyše, Kollai a spol. [5] pri vysvetľovaní zmenenej baroreflexnej senzitivity berú do úvahy aj mechanické vplyvy, zapríčinené edémom steny cievy vplyvom hypoproteinémie, ktoré môžu zvyšovať napätie cievnej steny baroreceptorov.

Závery prác týkajúce sa sympatikovej aktivity nie sú tak jednoznačné. Prvé štúdie poukázali na pokles výkonu v nízkofrekvenčnej oblasti VFS pri mentálnej anorexii [6]. K týmto záverom sa pridávajú ďalší autori, ktorí zistili redukovanú sympatikovú odpoveď – znížená plazmatická koncentrácia noradrenalínu, nižší pomer LF/HF (čo však môže byť dané vyšším výkonom vo vysokofrekvenčnej oblasti) – z 24-hodinového záznamu v skupine pacientov s mentálnou anorexiou a bulímiou oproti kontrole [8]. Na druhej strane, iní autori nezistili signifikantné rozdiely v oblasti nízkej frekvencie (hodnotenej z 24-hodinového záznamu) medzi skupinou mentálnej anorexie a zdravými jedincami [7]. Otázkou však zostáva, do akej miery je pásmo nízkej frekvencie odrazom sympatikovej aktivity. Ako už bolo spomenuté, aktivita v tejto oblasti je determinovaná najmä aktivitou baroreceptorov a teda sympatikovou aj parasympatikovou aktivitou [34, 35 a iní). Takisto, na pásmo LF môže vplývať dĺžka záznamu – oblasť LF z 24-hodinového záznamu je viac odrazom aktivity parasympatika, kým krátkotrvajúci záznam skôr reflektuje sympatikovú aktivitu [36, 37].

Pri vysvetľovaní možných mechanizmov prispievajúcich k vzniku dysbalancie ANS pri poruchách príjmu potravy viacerí autori poukazujú na dysfunkciu osi hypotalamus-hypofýza-štítna žľaza, tzv. „syndróm nízkeho T3“ (znížená koncentrácia trijódtyronínu, subnormálne alebo normálne hladiny tyroxínu s normálnymi hladinami tyreotropného hormónu), ktorý sa vyskytuje pri MA takmer pravidelne [7, 38]. Čoraz väčšia pozornosť sa venuje aj zmenám v neurotransmiteroch (noradrenalín, serotonín) a v hladinách leptínu [39]. Takabatake a spol. [40] poukázali na podobný diurnálny rytmus VLF pásma variability frekvencie srdca (z 24-hodinového záznamu v rozmedzí 0,003–0,04 Hz) a hladiny cirkulujúceho leptínu, kde teda predpokladajú, že cirkulujúci leptín prispieva k mechanizmom vzniku oscilácií v pásme veľmi nízkej frekvencie. Koncentrácia leptínu je pri úbytku hmotnosti – na rozdiel od obezity – znížená, čo zodpovedá poklesu príjmu potravy a percenta tuku v organizme. To spoločne s dysfunkciou hypotalamu môže zvýrazňovať dysreguláciu aktivity ANS pri podvýžive, ktorá je typická pre mentálnu anorexiu.

Pri interpretácii zmenenej aktivity ANS pri mentálnej anorexii musíme brať do úvahy aj časové trvanie ochorenia. Platisa a spol. [10] lineárnymi a nelineárnymi metodikami analýzy VFS dokázali v akútnej fáze MA (12 ± 5 mesiacov) zvýšenú parasympatikovú aktivitu, ktorá v chronickej fáze trvania MA (36 ± 9 mesiacov) bola signifikantne znížená, čo môže byť spojené s morfologickými a funkčnými kardiálnymi zmenami ako aj so zmenami v centrálnych štruktúrach. Tieto nálezy súhlasia s prácou Melansona a spol. [9], ktorí takisto poukázali na ovplyvnenie parametrov dlhodobej variability frekvencie srdca dĺžkou trvania ochorenia.

Zmenená môže byť aj reaktibilita kardiovaskulárneho systému u pacientov s mentálnou anorexiou, napr. na zmenu polohy. Ortostáza je komplexný dej, pri ktorom nastávajú recipročné zmeny aktivity autonómneho nervového systému – nárast sympatikovej a pokles parasympatikovej aktivity (dôležitú úlohu zohráva činnosť baroreceptorov), ktoré spoločne s ďalšími mechanizmami (humorálne, endokrinné) zabezpečujú adaptáciu organizmu na zmenu polohy. Kreipe a spol. [6] v skupine 8 anorektických adolescentov poukázali na abnormálnu reakciu ANS počas ortostázy: spektrálny výkon v oblasti nízkej frekvencie sa zvýšil, avšak neboli rozdiely v spektrálnom výkone vo vysokofrekvenčnej oblasti (ako odraz parasympatikovej kontroly frekvencie srdca) medzi supinačnou a ortostatickou polohou. Podobne, Casu a spol. [41] zistili, že na rozdiel od kontroly v skupine mentálnej anorexie nebola zaznamenaná signifikantná zmena vysokofrekvenčnej zložky, čo môže teda znamenať, že parasympatiková modulácia abnormálne perzistuje aj počas ortostázy. Existujú však aj iné nálezy, Galetta a spol. [7] nenašli významné rozdiely v odpovediach kardiovaskulárneho systému (hodnotených podľa frekvencie srdca a tlaku krvi, parametra 30:15) na zmenu polohy medzi skupinou mentálnej anorexie a kontroly, na základe čoho je možné predpokladať normálnu sympatovagovú reakciu.

Otázkou zostáva reverzibilita daných zmien pri mentálnej anorexii. Liečba porúch príjmu potravy je komplexná a zahŕňa okrem štandardných postupov (realimentácia) aj psychoterapeutické prístupy (uplatňujúce sa najmä pri mentálnej anorexii) ako aj farmakoterapiu (predovšetkým pri mentálnej bulímii). Shimizu a spol. [42] odporúčajú na sledovanie efektu realimentačnej terapie hodnotiť koncentráciu leptínu ako senzitívneho ukazovateľa zmien nutričného stavu. Kreipe a spol. [6] použitím analýzy VFS zistili, že úprava hmotnosti bola spojená so zlepšením autonómnej kontroly srdcovej frekvencie u adolescentov už po krátkom časovom období, predpokladajúc tak reverzibilitu dysfunkcie ANS.

Narušenie regulačnej funkcie autonómneho nervového systému predstavuje zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení, arytmií s rizikom náhlej srdcovej príhody [43, 44], čo spoločne s ďalšími typickými nálezmi pre poruchy príjmu potravy (elektrolytové zmeny, zmeny na elektrokardiograme alebo pri echokardiografickom vyšetrení) môže viesť až k fatálnym ventrikulárnym arytmiám s rizikom náhlej smrti. Práve kvôli týmto následkom je dôležité pokračovať v stanovovaní zmien aktivity ANS pri poruchách príjmu potravy, ako aj sledovať efekt terapeutických postupov odlišných pre jednotlivé formy ochorenia.

Práca bola podporená grantom VEGA č. 1/2305/05.

Došlo: 22. 4. 2006

Přijato: 2. 1. 2008

Doc. MUDr. Ingrid Tonhajzerová, PhD.

Ústav fyziológie

Jesseniova lekárska fakulta

Univerzita Komenského

Malá Hora 4

037 54 Martin

Slovenská republika

e-mail: tonhajzerova@jfmed.uniba.sk


Zdroje

1. Tonhajzerová I. Autonómny nervový systém (ANS) a možnosti stanovovania aktivity ANS pri obezite. Čes.-slov. Pediat. 2005;60(4): 228–234.

2. Krch FD, Beumont P, van Deth R, et al. Poruchy příjmu potravy. 2. vyd. Praha: Grada Publishing, 2005: 255.

3. Koutek J. Poruchy příjmu potravy. In Hort M, Hrdlička J, Kocourková J, et al.: Dětská a adolescentní psychiatrie. 1. vyd. Praha: Portál s.r.o., 2000: 263–285.

4. Erermis S, Cetin N, Tamar M, et al. Is obesity a risk factor for psychopathology among adolescents? Pediatr. Int. 2004;46(3): 296–301.

5. Kollai M, Bonyhay I, Jokkel G, Szonyi L. Cardiac vagal hyperactivity in adolescent anorexia nervosa. Eur. Heart J. 1994;15: 1113–1118.

6. Kreipe RE, Goldstein B, DeKing DE, et al. Heart rate power spectrum analysis of autonomic dysfunction in adolescents with anorexia nervosa. Int. J. Eat. Disord. 1994;16(2): 159–165.

7. Galetta F, Franzoni F, Prattichizzo F, et al. Heart rate variability and left ventricular diastolic function in anorexia nervosa. J. Adolesc. Health 2003;32(6): 416–421.

8. Cong ND, Saikawa T, Ogawa R., et al. Reduced 24-hour ambulatory blood pressure and abnormal heart rate variability in patients with dysorexia nervosa. Heart 2004;90: 563–564.

9. Melanson EL, Donahoo WT, Krantz MJ, et al. Resting and ambulatory heart rate variability in chronic anorexia nervosa. Am. J. Cardiol. 2004;94: 1217–1220.

10. Platisa MM, Nestorovic Z, Damjanovic S, Gal V. Linear and non-linear heart rate variability measures in chronic and acute phase of anorexia nervosa. Clin. Physiol. Funct. Imaging 2006;26(1): 54–60.

11. Mokrý J, Remeňová T, Javorka K. Changes in respiratory rate, blood pressure and heart rate variability in rabbits during orthostasis. Acta Vet. Brno 2006;75(1):3–12.

12. Mokrý J, Remeňová T, Javorka K. Heart rate variability during hypertensive reaction in spontaneously breathing and artificially ventilated rabbits. Acta Med. Mart. 2006;6(2): 10–15.

13. Havlíčeková Z, Jurko Jr A. Heart rate variability changes in children after cardiac transplantation. Bratisl. lek. Listy 2005;106(4–5): 168–170.

14. Pavlíková J, Chromá O, Javorka K, Buchanec J. Zmeny telesnej teploty, kvs a variability srdcovej frekvencie počas autogénneho tréningu. In Bánovčin P, Zibolen M (zostavovatelia): Aktuality v pediatrii II. Martin: JLF UK, 2001: 129–135.

15. Pavlíková J, Antonyová M, Havlíčeková Z, et al. Prínos vyšetrenia variability frekvencie srdca u detí s primárnou nočnou enurézou. In Bánovčin P, Dragula M, et al. Diagnostika a terapia v pediatrii. Martin: Univerzita Komenského, Jesseniova lekárska fakulta, 2005: 175–177.

16. Pincus SM, Goldberger AL. Physiological time-series analysis: what does regularity quantify? Am. J. Physiol. 1994;266 (Heart Circ. Physiol. 35): H1643–H1656.

17. Javorka K. Metódy a prínosy vyšetrenia regulácie frekvencie akcie srdca u detí. Čes.-slov. Pediat. 1996;51(8): 462–468.

18. Tonhajzerová I, Javorka K. Hodnotenie variability frekvencie srdca a jeho prínos. Čs. Fyziol. 2000;49(2): 51–60.

19. Javorka K. Autonómny nervový systém a hypertenzia. Čs. Fyziol. 2001;50(2): 71–80.

20. Javorka M. Approximate entropy – parameter kvantifikujúci komplexitu regulácie. Čs. Fyziol. 2002;51(1): 21–27.

21. Javorka M. Analýza variability fyziologických parametrov pomocou sekvenčného plotu. Čs. Fyziol. 2003;52(3): 103–106.

22. Javorka M, Žila I, Balhárek T, Javorka K. Heart rate recovery after exercise: relations to heart rate variability and complexity. Braz. J. Med. Biol. Res. 2002;35(8): 991–1000.

23. Javorka M, Javorková J, Tonhajzerová I, Javorka K. Parasympathetic versus sympathetic control of the cardiovascular system in young patients with type 1 diabetes mellitus. Clin. Physiol. Funct. Imaging 2005;25(5): 270–274.

24. Javorka M, Javorková J, Tonhajzerová I, et al. Heart rate variability in young patients with diabetes mellitus and healthy subjects explored by Poincaré and sequence plots. Clin. Physiol. Funct. Imaging 2005;25(2): 119–127.

25. Trunkvalterová Z, Javorka M. Symbolická dynamika v analýze variability kardiovaskulárnych parametrov. Čs. Fyziol. 2006;55: 39–44..

26. Tonhajzerová I, Javorka M, Chromá O, et al. Comparison of two methods for evaluation of the heart rate control in obese children. Acta Med. Mart. 2006;6:16–21.

27. Honzíková, N. Spectral analysis of circulatory rhythms. Brno: Masarykova univerzita, 1992: 125.

28. Honzíková N, Krtička A, Nováková Z, Závodná E. A dampening effect of pulse interval variability on blood pressure variations with respect to primary variability in blood pressure during exercise. Physiol. Res. 2003; 52: 299–309.

29. Borger N, van der Meere J, Ronner A, et al. Heart rate variability and sustained attention in ADHD children. J. Abnorm. Child. Psychol. 1999;27(1): 25–33.

30. Opavský J. Autonomní nervový systém a diabetická autonomní neuropatie. Klinické aspekty a diagnostika. Praha: Galén, 2002: 293.

31. Krantz MJ, Mehler PS. Resting tachycardia, a warning sign in anorexia nervosa: case report. BMC Cardiovasc. Disord. 2004;4: 10–12.

32. Freeman CP. Zdravotní komplikace mentální anorexie a bulímie a jejich léčba. In Krch FD, Beumont P, van Deth R, et al. Poruchy příjmu potravy. 2. vyd. Praha: Grada Publishing, 2005: 93–102.

33. Petretta M, Bonaduce D, Scalfi L, et al. Heart rate variability as a measure of autonomic nervous system function in anorexia nervosa. Clin. Cardiol. 1997;20: 219–224.

34. Akselrod S, Gordon D, Ubel FA. Power spectrum analysis of heart fluctuation: A quantitative probe of beat-to-beat cardiovascular control. Science 1981;213: 220–222.

35. Pomeranz D, Macaulay RJB, Caudill MA, et al. Assessment of autonomic function in humans by heart rate spectral analysis. Am. J. Physiol. 1985;248 (Heart Circ. Physiol. 17): H151–H153.

36. Kleiger RE, Miller JP, Bigger JT, Moss AJ. Decreased heart rate variability and its association with increased mortality after acute myocardial infarction. Am. J. Cardiol. 1987;59: 256–262.

37. Rottman JN, Kleiger RE, Stein PK. Heart rate variability. Cardiol. Rev. 1996;4(2): 101–111.

38. Haluzík M. Poruchy výživy a leptin. Praha: Grada Publishing, 2002: 184.

39. Emans SJ. Eating disorders in adolescent girls. Pediatr. Int. 2000;42: 1–7.

40. Takabatake N, Nakamura H, Minamihaba O, et al. A novel pathophysiologic phenomenon in cachexic patients with chronic obstructive pulmonary disease. Am. J. Respir. Crit. Care Med. 2001;163: 1314–1319.

41. Casu M, Patrone V, Gianelli MV. Spectral analysis of R-R interval variability by short-term recording in anorexia nervosa. Eat Weight Disord. 2002;7(3): 239–243.

42. Shimizu T, Satoh Y, Kaneko N, et al. Factors involved in the regulation of plasma leptin levels in children and adolescents with anorexia nervosa. Pediatr. Int. 2005;47: 154–158.

43. Stein PK, Kleiger RE. Insights from the study of heart rate variability. Ann. Rev. Med. 1999;50: 249–261.

44. Honzíková N, Semrád B, Fišer B, Lábrová R. Baroreflex sensitivity determined by spectral method and heart rate variability, and two-years mortality in patients after myocardial infarction. Physiol. Res. 2000;49: 643–650.

Štítky
Neonatology Paediatrics General practitioner for children and adolescents
Prihlásenie
Zabudnuté heslo

Zadajte e-mailovú adresu, s ktorou ste vytvárali účet. Budú Vám na ňu zasielané informácie k nastaveniu nového hesla.

Prihlásenie

Nemáte účet?  Registrujte sa

#ADS_BOTTOM_SCRIPTS#