Z histórie medicíny: Ebersov papyrus
Autori:
Buchanec J.
Vyšlo v časopise:
Čes-slov Pediat 2021; 76 (7): 420-421.
Kategória:
History
Keď sme v 70. rokoch minulého storočia kompletizovali text monografie ,,Klinická farmakológia salicylanov u detí“, hľadali sme údaje o používaní naturálnych salicylanov v staroveku. Stretli sme sa s informáciami o Ebersovom papyruse. Už vtedy boli známe publikácie ,,Papyrus Ebers“, Lipsko, 1875 a ďalšie, nemali sme ich však k dispozícii. Spoľahli sme sa preto na sprostredkované informácie.
Čo je papyrus?
Bol predchodcom dnešného papiera. Vyrábal sa z drene papyrusovej rastliny Šáchor papyrusový (Cyperus papyrus). Starí Egypťania narezali papyrusové steblá na 40–50 cm dlhé časti a vybrali z nich dreň. Túto ukladali vedľa seba tak, aby sa ich okraje prekrývali. Potom pruhy ukladali tiež v priečnej vrstve. Poliali vodou z Nílu, ktorá spolu so šťavou drene vytvorila ideálne spojivo. Takto vytvorené pruhy sa sušili na slnku a hladili. Jednotlivé listy sa potom spojili lepidlom z múky, vody a octu. Tak vznikli pásy rozličnej dĺžky, až 40 metrov a šírky okolo 40 cm. Papyrus sa nedal zložiť, zlomil by sa, preto sa roloval do zvitkov, ktoré sa dávali obvykle do koženého puzdra. Na papyrus sa písalo brkom zo stebla sitiny, močiarnej trávy, ktorá sa na konci upravila zubami do malého štetca. Používala sa červená a čierna farba. Na papyrus sa písalo od IV. tisícročia pred n. l. až do stredoveku, pápežská kancelária ho používala ako jediný materiál na písanie až do XI. storočia. Aj názov ,,papier“ pochádza z papyrusu.
Medzi rokmi 1946 až 1956 našli na západnom brehu Mŕtveho mora v suchých jaskyniach v blízkosti Kumranu svitky veľkej historickej hodnoty. Obsahovali predovšetkým biblické texty. Boli písané v hebrejčtine, aramejčtine a v gréčtine.
Ebersov papyrus
Georg Moritz Ebers (1837–1898) pôsobil ako profesor egyptológie na univerzitách v Jene v Lipsku. Za svojho života zverejnil viac ako 200 štúdií zameraných prevažne na minulosť a súčasnosť Egypta. Za svojho života vytvoril známu súkromnú egyptologickú knižnicu.
Pôvod Ebesovho papyrusu nie je celkom jasný. Udáva sa, že Ebers kúpil papyrus r. 1873 v Luxore od obchodníka Todrousa Boulousa za 350 libier. Iné pramene udávajú, že papyrus stál 400 libier, t. zn. 40 000 toliarov, z nich 15 000 zaplatil saský kráľ a 25 000 univerzitný študijný fond. Je zaujímavé, že papyrus nazval svojim menom.
Rukopis vznikol v starom Egypte za vlády Amenhothepa I. v rokoch 1506–1507 pred n. l. Je 20 m dlhý a 41,5 cm široký zvinutý do svitku. Je písaný starou hieratickou egyptštinou. Zaznamenáva liečbu 877 prípadov chirurgických, interných, detských, močových, stomatologických, očných, kožných a iných ochorení, venuje sa tiež liečeniu popálenín, uštipnutiu hadom a hmyzom, kozmetickým defektom, praktickým radám, napr. ako vyhnať hada, blchy a i. Opisuje liečbu rastlinami, pivom, vínom, ale aj mágiou, bahnom z rybníka, výkalmi krokodíla, rozomletým prasačím a oslím zubom, krvou netopiera a i.
Dovolíme si uviesť niekoľko z jeho receptov:
• odstránenie nadmerného kriku dieťaťa: makové zrná, mušence, ktoré sú na stene zmiešať, prelisovať a dať dieťaťu 4 dni piť;
• dieťa, ktoré trpí pomočovaním: rozvariť fajans, vytvarovať do guličky. Keď je dieťa veľké, prehltne to, keď je ešte v plienkach rozotrie sa to v mlieku jeho kojnej a bude to sať po 4 dni;
• prostriedok na odstránenie šedín: krv z čierneho teľaťa dôkladne zohriať s olejom a pomazať hlavu alebo kopyto osla spáliť na popol, pridať vulvu vlčice, cukrový meláň, piskavicu, klovatinu, obväz;
• prostriedok na odstránenie vrások z obličaja: klovatina z kadidla, vosk, čerstvý moringový olej, jedlý šáchor rozomlieť na jemno, pridať do obilnej múky, dávať na obličaj každý deň.
Ebersov papyrus je dnes uložený v univerzitnej knižnici v Lipsku. Ide o najznámejší liečiteľský dokument staroveku. Udáva, čím ľudia trpeli, čo všetko vedeli, je zrkadlom doby v ktorej žili.
Profesor Břetislav Vachala preložil Ebersov papyrus do češtiny a vydal spolu s originálnym textom vo vydavateľstve Academia, Praha, 2020 (obr. 1, 2). Ide o veľmi zaujímavú knižnú publikáciu, z ktorej sme čerpali časť našich informácií. Prof. Vachala pôsobil ako profesor egyptológie na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, predtým absolvoval štúdium egyptológie v Káhire, zúčastnil sa archeologických expedícií v Abú Sire. Pôsobil ako prvý český veľvyslanec v Egypte a v Sudáne. Žiaľ, vydania knihy sa nedožil.
Poznámka na okraj
Keď som v minulosti písal dlhšie texty, napr. knižné, neboli počítače. V písacom stroji sa nedal text opraviť, premiestniť, doplniť. Používal som metódu svitkov. Napísané strany rukou som lepil za sebou, nevhodný text vystrihol, ev. premiestnil, nový vlepil a zo svitku prepísala text na stroji naša p. sekretárka Margaréta Štáliková, ktorá poznala môj rychlopis…
Ján Buchanec, Martin
Štítky
Neonatology Paediatrics General practitioner for children and adolescentsČlánok vyšiel v časopise
Czech-Slovak Pediatrics
2021 Číslo 7
- What Effect Can Be Expected from Limosilactobacillus reuteri in Mucositis and Peri-Implantitis?
- The Importance of Limosilactobacillus reuteri in Administration to Diabetics with Gingivitis
Najčítanejšie v tomto čísle
- Newborn resuscitation and support of transition of infants at birth 2021
- Laryngomalacia – when to operate?
- Non-surgical treatment of pectus excavatum in children
- A new strategy for the treatment of X-linked hypophosphatemic rickets