Diagnostika smrteľných otráv sírovodíkom
Diagnostika smrteľných otráv sírovodíkom
Úvod:
Prípady letálnych otráv sírovodíkom patria v súdnolekárskej praxi medzi ojedinelé. Najčastejšie sa vyskytujú v pracovnom prostredí, niekedy aj ako hromadné. Pri profesionálnych otravách spôsobených plynmi je sírovodík na druhom mieste z hľadiska častosti výskytu. Vo vysokých koncentráciách je sírovodík ľudskými zmyslami neidentifikovateľný, čo zvyšuje riziko smrteľnej otravy. Otravy sírovodíkom tvoria zvláštnu skupinu aj z hľadiska ich objektivizácie toxikologickým vyšetrením.
Cieľ:
Cieľom práce je demonštrácia možností laboratórnej diagnostiky smrteľných otráv sírovodíkom.
Pacienti a metódy:
Práca poskytuje retrospektívny prehľad 15 prípadov smrteľných otráv sírovodíkom, ktoré sa vyskytli v histórii Ústavu súdneho lekárstva LF UK v Bratislave. Vo všetkých prípadoch bola vykonaná kompletná morfologická a toxikologicko-chemická analýza. V rámci toxikologických vyšetrení boli vyšetrované vzorky krvi a pľúcneho tkaniva. Bauerom bola vyvinutá metóda analýzy alveolárneho vzduchu. Bol vykonaný experiment na zistenie novotvorby sírovodíka post mortem v ľudskom organizme.
Výsledky:
Morfologické nálezy vo všetkých pitvaných a analyzovaných prípadoch boli podobné a pre diagnózu otravy nešpecifické. K významnej zmene v možnostiach toxikologicko-chemických analýz došlo v roku 1968, odkedy je možná priama identifikácia toxického plynu pomocou analýzy alveolárneho vzduchu.
Záver:
Na základe sumarizácie a porovnania výsledkov analýz prípadov z archívneho materiálu autorov je možné konštatovať, že na pracovisku v Bratislave bola vyvinutá doteraz jediná objektívna metóda dôkazu tohoto plynného jedu v biologickom materiáli. Negatívne, prípadne nepresvedčivé výsledky aj toxikologických vyšetrení znovu poukázali na úskalie diagnostiky otravy sírovodíkom, ktorá musí byť komplexná a založená na operatívnej kooperácii predovšetkým súdneho lekára a toxikológa – analytika, ale aj ďalších zložiek doplňujúcich potrebné spektrum vyšetrených okolností ako aj klinických údajov.
Kľúčové slová:
sírovodík – smrteľná otrava – diagnostika – analýza alveolárneho vzduchu
Autoři:
J. Šidlo; M. Bauer; J. Bauerová; J. Valuch
Působiště autorů:
Institute of Forensic Medicine, School of Medicine, Comenius University and Healthcare Surveillance Authority, Bratislava, Slovakia
Vyšlo v časopise:
Soud Lék., 54, 2009, No. 3, p. 37-40
Souhrn
Úvod:
Prípady letálnych otráv sírovodíkom patria v súdnolekárskej praxi medzi ojedinelé. Najčastejšie sa vyskytujú v pracovnom prostredí, niekedy aj ako hromadné. Pri profesionálnych otravách spôsobených plynmi je sírovodík na druhom mieste z hľadiska častosti výskytu. Vo vysokých koncentráciách je sírovodík ľudskými zmyslami neidentifikovateľný, čo zvyšuje riziko smrteľnej otravy. Otravy sírovodíkom tvoria zvláštnu skupinu aj z hľadiska ich objektivizácie toxikologickým vyšetrením.
Cieľ:
Cieľom práce je demonštrácia možností laboratórnej diagnostiky smrteľných otráv sírovodíkom.
Pacienti a metódy:
Práca poskytuje retrospektívny prehľad 15 prípadov smrteľných otráv sírovodíkom, ktoré sa vyskytli v histórii Ústavu súdneho lekárstva LF UK v Bratislave. Vo všetkých prípadoch bola vykonaná kompletná morfologická a toxikologicko-chemická analýza. V rámci toxikologických vyšetrení boli vyšetrované vzorky krvi a pľúcneho tkaniva. Bauerom bola vyvinutá metóda analýzy alveolárneho vzduchu. Bol vykonaný experiment na zistenie novotvorby sírovodíka post mortem v ľudskom organizme.
Výsledky:
Morfologické nálezy vo všetkých pitvaných a analyzovaných prípadoch boli podobné a pre diagnózu otravy nešpecifické. K významnej zmene v možnostiach toxikologicko-chemických analýz došlo v roku 1968, odkedy je možná priama identifikácia toxického plynu pomocou analýzy alveolárneho vzduchu.
Záver:
Na základe sumarizácie a porovnania výsledkov analýz prípadov z archívneho materiálu autorov je možné konštatovať, že na pracovisku v Bratislave bola vyvinutá doteraz jediná objektívna metóda dôkazu tohoto plynného jedu v biologickom materiáli. Negatívne, prípadne nepresvedčivé výsledky aj toxikologických vyšetrení znovu poukázali na úskalie diagnostiky otravy sírovodíkom, ktorá musí byť komplexná a založená na operatívnej kooperácii predovšetkým súdneho lekára a toxikológa – analytika, ale aj ďalších zložiek doplňujúcich potrebné spektrum vyšetrených okolností ako aj klinických údajov.
Kľúčové slová:
sírovodík – smrteľná otrava – diagnostika – analýza alveolárneho vzduchu
Zdroje
1. Adelson, L., Sunshine, I.: Fatal hydrogen sulfide intoxication. Arch. Path., 81, 1966, pp. 375–388.
2. Ago, M., Ago, K., Ogata, M.: Two fatalities by hydrogen sulfide poisoning: variation of pathological and toxicological findings. Leg. Med. (Tokyo), 10, 2008, pp. 148–152.
3. Barna, K.: Introduction to medical chemistry. Martin, Osveta, 1975, pp. 943. (in Slovak)
4. Bauer, M.: Isolation of air from the lungs of the deceased for the purpose of toxicological analysis. Z. Rechtsmedizin, 73, 1973, pp. 115–118. (in German)
5. Bauer, M.: Method and device for isolating residual pulmonary air from cadaverous material for separation of toxic or other components. Authorial certificate. ČSSR 171795. PV 8113–72, 1972. (in Slovak)
6. Bauer, M.: Method of isolating residual pulmonary air from cadaverous material and separation of particularly toxic components of isolated air and device for performing of this method. Authorial certificate. ČSSR 172517. PV 1295-73, 1973. (in Slovak)
7. Buchancová, J. et al.: Occupational medicine and toxicology. Martin, Osveta, 2003, pp. 1133. (in Slovak)
8. Chaturvedi, A.K., Smith, D.R., Canfield, D.V.: A fatality caused by accidental production of hydrogen sulfide. Forensic Sci. Int., 123, 2001, pp. 211–217.
9. Christia-Lotter, A., Bartoli, C., Piercecchi-Marti, M.D., Demory, D., Pelissier-Alicot, A.L., Sanvoisin, A., Leonetti, G.: Fatal occupational inhalation of hydrogen sulfide. Forensic Sci. Int., 169, 2007, pp. 206–209.
10. Chu, J.X., Man, Q., Bao, C.S.: Determination of the hemoglobin in poisoned blood by spectrophotometery. Fa i Hsueh Tsa Chih Journal of Forensic Medicine. 19, 2003, pp. 212–214. (in Chinese)
11. Fialová, J., Slaný, J., Nakládal, Z., Nakládalová, M., Kosatík, A., Bartoušek, J.: Mass hydrogen sulfide poisoning. Pracov. Lék., 49, 1997, pp. 177–181. (in Czech)
12. Gunnina, A.J., Tichonravov, V.A.: Farmakol. i Toxikol. 16, 1953, p. 46
13. Haggart, A.: Legal Medicine, Pathology and Toxicology. New York, Appleton-Century-Crofts, 1954, pp. 99.
14. Homolka, J.: Clinical biochemistry. Praha, Avicenum, 1971, pp. 508. (in Czech)
15. Homolka, J.: Clinical biochemical investigating methods. Praha, SZdN, 1969, pp. 438. (in Czech)
16. Hydrogen sulfide, Available on: <http://www.ruvzbj.sk/> (in Slovak)
17. Kimura, K., Hasegava, M., Matsubara, K., Maseda, C., Kagawa, M., Takahashi, S., Tanabe, K.: A fatal disaster case based on exposure to hydrogen sulfide – an estimation of the hydrogen sulfide concentration at the scene. Forensic Sci. Int., 66, 1994, pp. 111–116.
18. Knight, L.D., Presnell, S.E.: Death by sewer gas: case report of a double fatality and review of the literature. Am. J. Forensic. Med. Pathol, 26, 2005, pp. 181–185.
19. Kohout, J., Slabý, O., Bejčková, H., Šamanová, M.: Mass hydrogen sulfide poisoning in a paper-mill. Pracov. Lék., 40, 1988, pp. 249–251. (in Czech)
20. Kučera, R., Kohout, J., Slabý, O., Bejčková, H., Šamanová, M.: Complex therapy of severe hydrogen sulfide poisoning. Prakt. Lék., 68, 1988, pp. 765-766. (in Czech)
21. Lazarev, N.V.: Chemical poisons in industry. Praha, SZdN, 1959, I., pp. 724. (in Czech)
22. Leithe, W.: Analysis of air and its pollution in ambient air and at workplace. Stuttgart, Wissenschaftliche Verlagegesellschaft MBH, 1974, pp. 303. (in German)
23. Marhold, J.: Review of industrial toxicology. Anorganic substances. Praha, Avicenum, 1980, pp. 522. (in Czech)
24. Osina, O., Buchancová, J., Berešík, M., Kozák, P., Onderčanin, M., Bodáková, D.: Occupational acute hydrogen sulfide poisoning. České pracovní lékařstvi, 2007, pp. 64–69. (in Slovak)
25. Querellou, E., Jaffrelot, M., Savary, D., Savry, C., Perfus, J.P.: Fatal accidental hydrogen sulfide poisoning. Annales Francaises d’Anesthésie et de Réanimation, 24, 2005, pp. 1302–1304. (in French)
26. Reichl F. X.: Pocket atlas of toxicology. Hamburg, Nikol Verlag, 2nd ed., 2008, pp. 349. (in German)
27. Summary of hydrogen sulfide, Geneva, World Health Organization, 1981 (Environmental Health Criteria No. 19), pp. 48.
28. Ševčík, M.: Practical toxicology. Praha, SZdN, 1965, pp. 313. (in Czech)
29. Švagr, E.: Basis of chemical toxicology. Praha, SZdN, 1960, pp. 192. (in Czech)
30. Teisinger, J., Škramovský, S., Srbová, S.: Chemical methods for investigating of biological material in industrial toxicology. Praha, SZdN, 1956, pp. 127. (in Czech)
31. Wirth, W., Hecht, G., Gloxhuber, Ch.: Handbook of toxicology. Stutgart, Georg Thieme Verlag, 1971, pp. 469. (in German)
Štítky
Anatomical pathology Forensic medical examiner ToxicologyČlánok vyšiel v časopise
Forensic Medicine
2009 Číslo 3
Najčítanejšie v tomto čísle
- Death of Pedestrians after Trafic Accidents with Motor Cars
- Problems on Czech Anatomical Nomenclature in Forensic Medicine
- Diagnostics of fatal hydrogen sulfide poisonings