Pohlavní rozdíly v ovlivnění jedince alkoholem
Pohlavní rozdíly v ovlivnění jedince alkoholem
Je známou a medicínsky overenou skutočnosťou, že po vypití rovnakej dávky alkoholu pri rovnakej telesnej hmotnosti sa u žien prejavujú výraznejšie známky alkoholového ovplyvnenia ako u mužov. Najdôležitejšou determinantou tohto javu je habituálny dimorfizmus muža a ženy. Ide najmä o nižšie pomerné zastúpenie telesnej vody v ženskom tele voči tukovému tkanivu, ktorá poskytuje vhodné biofyzikálne prostredie pre distribúciu vstrebaného a fyzikálne rozpusteného alkoholu v organizme. Významnú úlohu zohráva aj nižšia aktivita gastrickej frakcie alkoholdehydrogenázy (ADH) u žien v porovnaní s mužmi, zodpovedná za dosiahnutie vyšších krvných koncentrácii alkoholu (BAC) u žien po vypití ekvivalentného množstva alkoholu oproti mužom. Tento enzým s rozhodujúcou úlohou pre biotransformáciu molekuly alkoholu má nižšiu afinitu k alkoholu z nápojov s 10–40 % vol., a preto je aj následný „first-pass“ metabolizmus nižší a do krvného obehu sa u žien tak dostáva relatívne väčšie množstvo chemicky nezmeneného alkoholu, ktorý sa potom podieľa na samotnom alkoholovom ovplyvnení jedinca. Aktivita tohto enzýmu sa ešte viac znižuje so stúpajúcim vekom subjektu, u mužov dokonca výraznejšie. U jedincov vyššieho veku preto dochádza k zotretiu intersexuálnych rozdielov v BAC, ba až k preklopeniu sa do vyšších hodnôt BAC u mužov v porovnaní so ženami pri požití ekvivalentných množstiev alkoholu. Prekvapivou skutočnosťou je, že alkohol sa pri prechode pečeňou vo „first-pass“ metabolizme u žien metabolizuje rýchlejšie ako u mužov. Podľa niektorých autorov je za to zodpovedný relatívne väčší objem pečeňového tkaniva žien vo vzťahu k čistej tkanivovej hmote. Ak sa však porovnáva metabolizmus muža a ženy s rovnakým pomerom objemu pečeňového tkaniva k čistej tkanivovej hmote tela, ukazuje sa, že metabolická rýchlosť spracovania alkoholu sa u oboch pohlaví vyrovnáva. Bolo preukázané, že alkohol a pohlavné hormóny sa recipročne ovplyvňujú. U žien s rýchlejšou elimináciou alkoholu sa pri testoch preukázali vyššie hladiny pohlavných hormónov ako u mužov. Ženský estrogén potencuje aktivitu hepatálnej frakcie ADH a súčasne mužský dihydrotestosterón prispieva k nižšiemu alkoholovému ovplyvneniu mužov inhibíciou gastrickej ADH. Zdá sa teda, že špecifická konštitúcia ženského organizmu ako aj jedinečná kombinácia pohlavných hormónov sú zodpovedné za rozdielne účinky alkoholu na ľudských jedincov opačného pohlavia.
Kľúčové slová:
metabolizmus alkoholu – pohlavné rozdiely – žalúdočná ADH – koncentrácia alkoholu v krvi
Autoři:
Ivana Komáreková 1; Ľubomír Straka 1; František Novomeský 1; Petr Hejna 2
Působiště autorů:
Ústav súdneho lekárstva a medicínskych expertíz JLF UK a UNM v Martine
1; Ústav soudního lékařství Lékařské fakulty Univerzity Karlovy a Fakultní nemocnice v Hradci Králové
2
Vyšlo v časopise:
Soud Lék., 58, 2013, No. 3, p. 36-38
Kategorie:
Original Article
Souhrn
Je známou a medicínsky overenou skutočnosťou, že po vypití rovnakej dávky alkoholu pri rovnakej telesnej hmotnosti sa u žien prejavujú výraznejšie známky alkoholového ovplyvnenia ako u mužov. Najdôležitejšou determinantou tohto javu je habituálny dimorfizmus muža a ženy. Ide najmä o nižšie pomerné zastúpenie telesnej vody v ženskom tele voči tukovému tkanivu, ktorá poskytuje vhodné biofyzikálne prostredie pre distribúciu vstrebaného a fyzikálne rozpusteného alkoholu v organizme. Významnú úlohu zohráva aj nižšia aktivita gastrickej frakcie alkoholdehydrogenázy (ADH) u žien v porovnaní s mužmi, zodpovedná za dosiahnutie vyšších krvných koncentrácii alkoholu (BAC) u žien po vypití ekvivalentného množstva alkoholu oproti mužom. Tento enzým s rozhodujúcou úlohou pre biotransformáciu molekuly alkoholu má nižšiu afinitu k alkoholu z nápojov s 10–40 % vol., a preto je aj následný „first-pass“ metabolizmus nižší a do krvného obehu sa u žien tak dostáva relatívne väčšie množstvo chemicky nezmeneného alkoholu, ktorý sa potom podieľa na samotnom alkoholovom ovplyvnení jedinca. Aktivita tohto enzýmu sa ešte viac znižuje so stúpajúcim vekom subjektu, u mužov dokonca výraznejšie. U jedincov vyššieho veku preto dochádza k zotretiu intersexuálnych rozdielov v BAC, ba až k preklopeniu sa do vyšších hodnôt BAC u mužov v porovnaní so ženami pri požití ekvivalentných množstiev alkoholu. Prekvapivou skutočnosťou je, že alkohol sa pri prechode pečeňou vo „first-pass“ metabolizme u žien metabolizuje rýchlejšie ako u mužov. Podľa niektorých autorov je za to zodpovedný relatívne väčší objem pečeňového tkaniva žien vo vzťahu k čistej tkanivovej hmote. Ak sa však porovnáva metabolizmus muža a ženy s rovnakým pomerom objemu pečeňového tkaniva k čistej tkanivovej hmote tela, ukazuje sa, že metabolická rýchlosť spracovania alkoholu sa u oboch pohlaví vyrovnáva. Bolo preukázané, že alkohol a pohlavné hormóny sa recipročne ovplyvňujú. U žien s rýchlejšou elimináciou alkoholu sa pri testoch preukázali vyššie hladiny pohlavných hormónov ako u mužov. Ženský estrogén potencuje aktivitu hepatálnej frakcie ADH a súčasne mužský dihydrotestosterón prispieva k nižšiemu alkoholovému ovplyvneniu mužov inhibíciou gastrickej ADH. Zdá sa teda, že špecifická konštitúcia ženského organizmu ako aj jedinečná kombinácia pohlavných hormónov sú zodpovedné za rozdielne účinky alkoholu na ľudských jedincov opačného pohlavia.
Kľúčové slová:
metabolizmus alkoholu – pohlavné rozdiely – žalúdočná ADH – koncentrácia alkoholu v krvi
Zdroje
1. Thomasson, HR. Gender Differences in Alcohol Metabolism Physiological Responses to Ethanol. Recent Developments in Alcoholism 2002; 12(II): 163–179.
2. Walter, H, Gutierrez, K, Ramskogler, K et al. Gender-specific differences in alcoholism: implications for treatment. Archives of women’s mental health 2003; 6(4): 253.
3. Zernig, G, Saria, A, Kurz, M, O’Malley, SS. Handbook of alcoholism, New York, CRC Press, 2000: 151.
4. Substance abuse and Mental Health Services Administration. Substance use among women in the United States. Rockville, Maryland: US Department of Health and Human Services; 1997.
5. Substance abuse and Mental Health Services Administration. Summary of findings from the 1999 National Household Survey on Drug Abuse. Rockville, Maryland: US Department of Health and Human Services; 2000.
6. Altintoprak, E, Akguer, SA, Yuencue, Z, Sertoez, OO, Coskunol, H. Alcohol use-related problems in women. Turk Psikiyatri dergisi 2008; 19(2): 197–208.
7. National Institute on Alcohol Abuse and Alcoholism. Alcohol Alert: Alcohol and Women. No. 10, PH 290. Bethesda, MD: the Institute, 1990.
8. Graham, K, Wilsnack, R, Dawson, D, Vogeltanz, N. Should alcohol consumption measures be adjusted for gender differences? Addiction 1998; 93(8): 1137–1147.
9. Ely, M, Hardy, R, Longford, NT, Wadsworth, MJE. Gender differences in the relationship between alcohol consumption and drink problems are largely accounted for by body water. Alcohol and Alcoholism 1999; 34(6): 894–902.
10. Baraona, E, Abittan, CS, Dohmen, K et al. Gender Differences in Pharmacokinetics of Alcohol. Alcoholism: Clinical and Experimental Research 2001; 25(4): 502–507.
11. Ely, M, Hardy, R, Longford, NT, Wadsworth, MEJ. Gender differences in the relation between alcohol consumption and drink problems are largely accounted for by body water. Alcohol and alcoholism 1999; 34(6): 894–902.
12. Karch, SB. Drug abuse handbook, New York, CRC Press, 1998: 345.
13. Nolen-Hoeksema, S. Gender differences in risk factors and consequences for alcohol use and problems. Clinical Psychology Review 2004; 24: 981–1010.
14. Parlesak, A, Billinger, MHU, Bode, C, Bode, JC. Gastric alcohol dehydrogenase activity in man: influence of gender, age, alcohol consumption and smoking in a caucasian population. Alcohol and Alcoholism 2002; 37(4): 388–393.
15. Jones, AW. Evidence-based survey of the elimination rates of ethanol from blood with applications in forensic casework. Forensic science international 2010; 200(1–3): 1–20.
16. Mumenthaler, MS, Taylor, JL, O’Hara, R, Yesavage, JA. Gender differences in moderate drinking effects. Alcohol research and health 1999; 23(1): 55–64.
17. Kwo PY, Ramchandani VA, O’Connor S et al. Gender differences in alcohol metabolism: relationship to liver volume and effect of adjusting for body mass. Gastroenterology 1998; 115(6): 1552–1557.
18. York, JL, Welte, J, Hirsch, J. Gender comparison of alcohol exposure on drinking occasions. Journal of studies on alcohol 2003; 64(6): 790–801.
19. Dettling, A, Fischer, F, Boehler, S et al. Ethanol elimination rates in men and women in consideration of the calculated liver weight. Alcohol 2007; 41(6): 415–420.
20. Dettling, A, Skopp, G, Graw, M, Haffner, H: The influence of sex hormones on the elimination kinetics of ethanol. Forensic Science International 2008; 177(2,3): 85–89.
21. Gariott, JC, Aguayo, EH, Anderson, MF. Garriott’s Medicolegal Aspects of Alcohol, Lawyers & Judges Publishing Company, Inc, 2008: 99.
22. Mello, N.K.; Mendelson, J.H.; & Teoh, S.K. An overview of the effects of alcohol on neuroendocrine function in women. In: Zakhari, S., ed. Alcohol and the Endocrine System. National Institute on Alcohol Abuse and Alcoholism Research Monograph No. 23, Bethesda, MD: the Institute, 1993: 139–169.
23. Nixon, S.J. Cognitive deficits in alcoholic women. Alcohol Health & Research World 1994: 18(3): 228–232.
24. Pfefferbaum, A, Rosenbloom, M, Deshmukh, A, Sullivan, EV. Sex Differences in the Effects of Alcohol on Brain Structure. Am J Psychiatry, 2001; 158: 188–197.
25. Fernandez-Sola, J, Niclas-Arfelis, JM, Muller, CH. Liver, alcohol and gender. Wiener medizinische Wochenschrift 2006; 156(19–20): 523.
26. Mann, RE, Smart, RG, Govoni, R. The Epidemiology of Alcoholic Liver Disease. Alcohol Research and Work 2003; 27(3): 209–219.
27. King, CA, Bernardy, NC, Hauner, K. Stressful events, personality, and mood disturbance:: Genderdifferences in alcoholics and problem drinkers. Addictive Behaviors 2003; 28(1): 171–187.
28. Straka et al. Fatal alcohol intoxication in women: A forensic autopsy study from Slovakia, BMC Public Health 2011; 11: 924.
29. Straka, Ľ, Novomeský, F, Krajčovič, J, Štuller, F. Súdnolekárska alkohológia, Martin, Osveta, 2011: 146.
Štítky
Anatomical pathology Forensic medical examiner ToxicologyČlánok vyšiel v časopise
Forensic Medicine
2013 Číslo 3
Najčítanejšie v tomto čísle
- Traumatic changes of intrathoracic organs due to external mechanical cardiopulmonary resuscitation. Case reports
- Gender differences in alcohol affection on an individual
- Sudden death due to high take-off right coronary artery
- Death due to Arrhythmogenic Right Ventricular Dysplasia: A case report