Môže byť použitie histologických metód vo forenznej antropológii prínosné v digitálnej dobe?
Môže byť použitie histologických metód vo forenznej antropológii prínosné v digitálnej dobe?
Metódy forenznej antropológie sa v praxi najčastejšie využívajú pri identifikácii pozostatkov, ktoré sú čiastočne alebo úplne skeletizované. Prvým nevyhnutným krokom je spravidla určenie, či je vyšetrovaný materiál ľudského pôvodu. Určenie druhovej príslušnosti môže byť vzhľadom na anatomické odlišnosti jednoduché, avšak pri zlomkovom alebo inak poškodenom materiáli nemusí byť vyšetrenie voľným okom postačujúce. Obmedzené použitie morfognostických metód sa tiež vyskytuje pri určovaní veku, nakoľko veku primerané degeneratívne zmeny sa rozkladným procesom môžu stierať. Uľahčenie riešenia týchto komplikovaných situácií sa ponúka v histologickom vyšetrení kostného tkaniva.
Klíčová slova:
vnútorná stavba kosti – histologické vyšetrenie kostí – forenzná antropológia – určovanie veku v čase smrti z kostí – identifikácia z úlomkov kostí.
Autoři:
Marcinková Mária; Straka Ubomír
Působiště autorů:
Ústav súdneho lekárstva a medicínskych expertíz, JLF UK a UNM Martin, Martin, Slovenská republika
Vyšlo v časopise:
Soud Lék., 64, 2019, No. 3, p. 28-30
Kategorie:
Original Article
Souhrn
Metódy forenznej antropológie sa v praxi najčastejšie využívajú pri identifikácii pozostatkov, ktoré sú čiastočne alebo úplne skeletizované. Prvým nevyhnutným krokom je spravidla určenie, či je vyšetrovaný materiál ľudského pôvodu. Určenie druhovej príslušnosti môže byť vzhľadom na anatomické odlišnosti jednoduché, avšak pri zlomkovom alebo inak poškodenom materiáli nemusí byť vyšetrenie voľným okom postačujúce. Obmedzené použitie morfognostických metód sa tiež vyskytuje pri určovaní veku, nakoľko veku primerané degeneratívne zmeny sa rozkladným procesom môžu stierať. Uľahčenie riešenia týchto komplikovaných situácií sa ponúka v histologickom vyšetrení kostného tkaniva.
Klíčová slova:
vnútorná stavba kosti – histologické vyšetrenie kostí – forenzná antropológia – určovanie veku v čase smrti z kostí – identifikácia z úlomkov kostí.
Zdroje
1. Gray H. Anatomy of the human body. [online] Philadelphia: Lea & Febiger, 1918; New York: bartleby.com, 2000. Available online: https://www.bartleby.com/107/17.html (25.7.18).
2. Mescher AL. Junqueira’s basic histology: text and atlas, 14th edition, McGraw Hill Education, 2016. 1136.
3. Ortner DJ. Identification of pathological conditions in human skeletal remains, 2nd edition, San Diego: Academic Press, 2003, 645.
4. Klika E et al. Histológia, Martin: Osveta, 1988, 448.
5. Martiniaková M, et al. Differences among species in compact bone tissue microstructure of mammalian skeleton: use of a discriminant function analysis for species identification. J Forensic Sci 2006, 51(6): 1235-1239.
6. Zoetis T et al. Species comparison of postnatal bone growth and development. Birth Def Res (Part B) 2003; 68: 86–110.
7. Franklin D, Marks MK. Species: human versus non-human. In: Houck MM (ed). Forensic Anthropology. Advanced Forensic Science Series. Academic Press 2017, 129-135.
8. Urbanová P, Novotný V. Distinguishing between human and non-human bones: histometric method for forensic anthropology. Anthropologie 2005, 43, 77-85.
9. Stloukal, M. Antropologie: příručka pro studium kostry, Praha: Národní muzeum, 1999. 510.
10. An YH, Martin KL. Handbook of Histological Methods for Bone and Cartilage, Totowa: Humana Press 2003. 588.
11. Junqueira LC, Carneiro J, Kelley RO. Základy histologie, 7th edition. Jinočany: &H, 999. 502.
12. García-Donas JG et al. A revised method for the preparation of dry bone samples used in histological examination: five simple steps. HOMO - Journal of Comparative Human Biology 2017, 68(4): 283-288.
13. White TD, Folkens PA. Human body manual, 1st edition. San Diego: Academic Press 2005. 488.
14. Stout SD, Paine RR. Brief communication: histological age estimation using rib and clavicle. Am J Phys Anthrop 1992, 87: 111-115.
15. Kerley ER. The microscopic determination of age in human bone. Am J Phys Anthrop 1965, 23: 149-164.
16. Pfeiffer S, Lazenby R, Chiang J. Brief communication: cortical remodeling data are affected by sampling location. Am J Phys Anthropol 1995; 96: 89–92.
17. Cool SM, Hendrikz JK, Wood WB. Microscopic age changes in the human occipital bone. J For Sci 1995, 40(5): 789-96.
18. Calixto LF et al. A histological study of postnatal development of clavicle articular ends. Universitas Scientiarum 2015, 20(3): 361-368.
19. Stout SD, Lueck R. Bone remodeling rates and skeletal maturation in three archaeological skeletal populations. Am J Phys Anthropol 1995, 98:161–171.
20. Morales JP et al. Determination of the species from skeletal remains through histomorphometric evaluation and discriminant analysis. Int J Morphol 2012, 30 (3): 1035-1041.
21. Harsányi L. Differential diagnosis of human and animal bone. In: Grupe G, Garland AN. Histology of ancient human bone: methods and diagnosis. 1993, 79-94.
22. Blau S, Uberlaker DH. Handbook of forensic anthropology and archaeology, Left Coast Press, 2009. 534.
23. Burr DB. Estimated intracortical bone turnover in the femur of growing macaques: implication for their use as models in skeletal pathology. Anat Rec 1992;232:180–189.
24. Rauch F, Travers R, Glorieux FH. Intracortical remodeling during human bone development—a histomorphometric study. Bone 2007; 40(2): 274–280.
25. Mulhern DM, Ubelaker DH. Differences in osteon banding between human and non-human bone. J Forensic Sci 2001; 46(2): 220–222.
26. Cuijpers SA. Distinguishing between the bone fragments of medium-sized mammals and children. A histological identification method for archaeology. Anthrop Anz 2009; 67(2): 181–203.
27. Martin DL, Magennis AL, Rose JC. Cortical bone maintenance in an historic Afro-American cemetery sample from Cedar Grove, Arkansas. Am J Phys Anthrop 1987; 74: 255-264.
28. Michael AR. Histological estimation of age at death in amputated lower limbs: Issues of disuse, advanced age, and disease in the analysis of pathological bone. J Forensic Leg Med 2018; 53: 58–61.
29. Bercu G, Lupu A. Alterations osseuses de la jambe causeés par des troubles de la circulation veineuse et lymphatique. Annales de Dermatologie et de Syphiligraphie Paris 1968; 95(4): 411–413.
30. Gilbert R, Voluter G. Contribution a l’etude radiologique des modifications osseuses et cutaneés concomitantes dans la région des jambes. Acta Radiologica 1948; 29: 406–428.
31. Cattaneo C et al. Can intravital markers of lesions be detected by microscopy on bone? Beating the barriers between forensic anthropology and forensic pathology. A pilot study. In: First Meeting of the Forensic Anthropology Society of Europe (FASE), Frankfurt, October 22–23, 2004.
Štítky
Anatomical pathology Forensic medical examiner ToxicologyČlánok vyšiel v časopise
Forensic Medicine
2019 Číslo 3
Najčítanejšie v tomto čísle
- A hundred years of the constitution of Institute of Forensic Medicine of Faculty of Medicine of Comenius University in Bratislava
- Colorful bones – Can be histology useful for forensic anthropology in the digital era?
- Comparative study of fatal consequences of illicit and prescription drugs use/abuse in Bratislava and its vicinity