Výsledky liečby porúch čuchu po ochorení covid-19 pomocou čuchového tréningu
Results of treatment of olfactory disorders after COVID-19 disease using olfactory training
Objective: The aim of this study is to find out how many patients with an ongoing smell and taste disorder after COVID-19 infection, can improve the subjective perception of smell by olfactory training method. Methods: Patients after COVID-19 (first and second wave of the pandemic in 2020 and 2021) with persisting smell disorder (hyposmia, anosmia, parosmia, fantosmia) with or without taste disorder and while the olfactory disorder did not improve within one month afterrecovery, signed up on the website www.cuch.sk and asked for a testing set (perfumed felt-tip pens) to be sent. After a self-examination at home, each respondent filled out an on-line questionnaire and sent it to the Neurobiological Institute of the BMC SAV. Patient with confirmed hypo and anosmia underwent an ENT examination at contracted ENT workplaces in Slovakia. All the 117 patients included got through the olfactory training, twice a day, following the instructions. The control examination was performed after three and six months of smell training. Smell and taste status was evaluated by visual analogue scale (VAS) from 1 to 10 in admission and discharge of the study. According to VAS, the average entering olfactory status was 4 and the average taste status reached an average of 2. At admission, 28 patients entering the study suff ered from parosmia, 18 from phantosmia, and 20 from dysgeusia. Results: After the olfactory training, improvement of smell capability was observed in 96 patients, which is 73% from the whole group of patiets (117) with hyposmia and anosmia. The discharge olfactory score after 6 months of olfactory training reached grade 8 according to VAS. Improvement of taste capability was observed in 47 patients, which is 65% from the whole group of patients (72) with hypogeusia and dysgeusia. The discharge taste score after six months of olfacory training reached grade 4 according to VAS. However, various forms of dysgeusia, parosmia, or phantosmia persisted after the olfactory training in 18 patients. Conclusion: Smell (olfactory) training is currently considered the most eff ective rehabilitation method for improving impaired olfactory function after COVID-19 infection. Better subjective results were observed in the restitution of quantitative smell disorder than in quantitative taste disorder.
Autori:
P. Doležal 1
; Račeková E. 2; M. Martončíková 2
; Skálová M. 3; Varga L. 4; Tedla M. 4; Lukášek P. 5; Čalkovský V. 6
; R. Zigo 7
; Večeřa J. 7; Dobrovič Š. 8; T. Pniak 9
; Sabo M. 10; Almaši M. 11; Korch J. 12; Hriseňko I. 13; Straka S. 14
Pôsobisko autorov:
Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku, SZU a UNsM Bratislava
1; Neurobio logický ústav Biomedicínskeho centra, SAV, Košice
2; ORL a foniatrická ambulancia poliklinika Terasa, Košice
3; Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku, LF UK a UN Bratislava
4; Otorinolaryngologická ambulancia, Medicentrum, Žilina
5; Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku, LF UK a UN Martin
6; ORL oddelenie, FN Trenčín
7; Klinika otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku, SZU a ÚVN Ružomberok
8; Oddelenie otorinolaryngológie, FNsP Banská Bystrica
9; Otorinolaryngologické oddelenie, FNsP Trnava
10; Otorinolaryngologické oddelenie, VOÚ, Košice
11; Klinika otorinolaryngológie, FN Nitra
12; ORL Humenné s. r. o.
13; Oddelenie otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku, Prešov
14
Vyšlo v časopise:
Otorinolaryngol Foniatr, 71, 2022, No. 3, pp. 147-155.
Kategória:
Original Article
doi:
https://doi.org/10.48095/ccorl2022147
Súhrn
Cieľ: Cieľom práce je zistiť u koľkých pacientov s pretrvávajúcou poruchou čuchu, prípadne súčasne aj chuti, ktoré sú podmienené infekciou covid-19, sa dá subjektívne vnímanie čuchu a chuti zlepšiť metódou čuchového tréningu. Metodika: Pacienti, ktorí prekonali infekciu covid-19 (prvá a druhá vlna pandémie v rokoch 2020 a 2021) s poruchu čuchu (hyposmia, anosmia, parosmia, fantosmia) s alebo bez poruchy chuti, a pričom porucha čuchu sa neupravila do jedného mesiaca od vyliečenia, sa prihlásili na webovej stránke www.cuch.sk a požiadali o zaslanie testovacieho setu parfémovaných fixov. Po obdržaní setu sa vyšetrili v domácom prostredí, vyplnili on-line dotazník a zaslali elektronicky na Neurobiologický ústav BMC SAV. U pacientov s potvrdenou hyposmiou a anosmiou nasledovalo ORL vyšetrenie na zmluvných ORL pracoviskách v SR. 117 zaradených pacientov absolvovalo čuchový tréning, 2× denne podľa návodu. Kontrolné vyšetrenie čuchu sa robilo po 3 a 6 mesiacoch tréningu. Stav čuchu a chuti sme hodnotili vstupne aj výstupne podľa vizuálnej analógovej škály (VAS) od 1 do 10. Vstupný stav čuchu dosiahol v priemere 4 podľa VAS, vstupný stav chuti v priemere 2 podľa VAS. Parosmiu malo pri vstupe 28 pacientov, fantosmiu 18, dysgeuziu 20. Výsledky: Zlepšenie čuchu na VAS po čuchovom tréningu sme zaznamenali u 96 pacientov, čo je 73 % zo súboru 117 pacientov s hyposmiou a anosmiou. Výstupný stav čuchu dosiahol po 6 mesiadoch čuchového tréningu úroveň 8 podľa VAS. Zlepšenie chuti sme zaznamenali u 47 čo je 65 % zo súboru 72 pacientov s hypogeuziou a dysgeuziou. Výstupný stav chuti dosiahol po 6 mesiacoch čuchového tréningu úroveň 4 podľa VAS. Pretrvávanie rôznej formy dysgeuzie, parosmie či fantosmie po liečbe bolo u 18 pacientov. Záver: Čuchový (olfaktórny) tréning je v súčasnosti najdôležitejšia rehabilitačná pomôcka pre zlepšenie narušenej čuchovej funkcie po prekonanej infekcii covid-19. Lepšie subjektívne výsledky po 6-mesačnom čuchovom tréningu sa pozorovali pri reštitúcii kvantitatívnej poruchy čuchu, než pri reštitúcii kvantitatívnej poruchy chuti.
Klíčová slova:
anosmia – hyposmia – covid-19 – parosmia – fantosmia – hypogeuzia – dysgeuzia – olfaktórny tréning
Úvod
Od vypuknutia pandémie SARS-CoV-2 v Číne v decembri 2019 sa infekcia šírila najprv po severnej pologuli počas zimnej sezóny. Včasná a presná diagnostika akútneho respiračného syndrómu coronavirus 2 (SARS-CoV-2) infekcie sa stala kľúčovou pre menežment koronavírusovej (covid-19) pandémie. Lenže v zimnej sezóne sa bežne vyskytujú v komunite aj iné respiračné vírusy, najmä chrípka – influenza. Uvedená epidemiologická situácia komplikovala klinickú diagnózu covid-19, pretože pacienti sa prezentovali rovnakými alebo podobnými príznakmi. Tieto choroby horných dýchacích orgánov sa označujú v epidemiologickej literatúre ako influenza like illness (ILI). Správna diagnóza covid-19 okrem klinických príznakov závisí na pozitivite PCR testu, hoci isté typické diskriminačné znaky sa neskôr opisovali aj na CT zobrazení pľúc [1–3].
Pri depistáži nie je možné použiť tieto diagnostické testy masovo, preto sa hľadali spôsoby, ako selektovať pacientov, ktorí potrebujú vyšetrenie. Už počas skorej fázy vypuknutia pandémie sa začali množiť referencie o poruche čuchu a chuti v súvislosti s infekciou covid-19. Zaujímavé sú údaje o nižšom percentuálnom výskyte u pacientov v Ázii (11–15%) [4]. Naproti tomu sa hyposmia a hypogeuzia častejšie pozorovali u covid-19 pacientov v Európe (34–86 %), Severnej Amerike (19–71 %) a Strednom Východe (36–98 %). Preto sa začala skúmať diagnostická hodnota týchto príznakov [5–9].
Vyšetrenie čuchu a chuti možno použiť ako metódu skríningu na odhalenie infekcie u bezpríznakových nosičov vírusu. Porucha čuchu a chuti môže viesť k preliminárnej diagnóze infekcie covid-19 a je potrebné ju dokázať [9–14]. Skríning je relatívne lacný a rýchly. Je presnejší ako meranie telesnej teploty, takýmto spôsobom možno odhaliť veľkú skupinu chorých, ktorí nemajú horúčku [15]. Kvantitatívna analýza hodnotenia výsledkov štúdie viac ako 76 000 pacientov so symptómami infekcie covid-19 preukázala, že prediktívna hodnota potvrdenej poruchy čuchu a chuti bola vyššia ako existujúca horúčka a perzistentný kašeľ [16]. Hyposmia nie je absolútne špecifická pre covid-19, môže byť súčasťou rinosínusitídy, následkom chrípky či iných vírusových infekcií, ale pokiaľ potrebujeme skríning obyvateľstva, tak skríning čuchu by mal prispieť k rozlíšeniu medzi potenciálne infikovanými a neinfikovanými jednotlivcami. Uvedené štúdie pripúšťali, že nositeľ vírusu SARS-CoV-2 s poruchou čuchu a chuti, bez iných príznakov choroby, môže potichu rozširovať infekciu v komunite medzi ľuďmi s komorbiditami, u ktorých môže byť priebeh choroby závažný až fatálny.
Anosmia ako diagnostický ukazovateľ infekcie covid-19
Pôvodným cieľom našej štúdie mala byť depistáž pozitívnych (infikovaných) paci entov na podklade hyposmie. Vytvorili a predložili sme Dotazník na vyšetrenie čuchu v čase epidémie covid-19 s využitím telemedicíny u občanov SR, ktorý mal slúžiť k včasnej identifikácii infikovaných na podklade zistenej poruchy čuchu. Inak bezpríznakový pacient, ktorý si uvedomuje oslabenie čuchu, by sa zaregistroval na webovej stránke a požiadal o zaslanie sady parfémovaných fixov. Po samovyšetrení v domácich podmienkach a potvrdení hyposmia až anosmie mal požiadať o PCR test na potvrdenie vírusu covid-19. Týmto spôsobom by sme vedeli zlepšiť včasnú diagnostiku pozitívnych pacientov, zlepšiť liečebné výsledky a menežment chorého a rovnako aj včasnou izoláciou zabrániť nekontrolovateľnému šíreniu nákazy. Zavedenie plošného testovania populácie antigénovými testami na Slovensku zmenilo koncepciu našej štúdie. Depistáž pomocou vyšetrenia čuchu stratila význam a sústredili sme sa na vyhľadávanie chorých s pretrvávajúcou poruchou čuchu po prekonanej infekcii covid-19 a na možnosti jej ovplyvnenia.
Navyše v ďalšom priebehu pandémie sa začali objavovať články o kvalitatívnych poruchách čuchu a chuti ktoré pacienti vnímali závažnejšie ako kvantitatívne [17, 18]. Preto v krátkosti definujeme základné pojmy.
Poruchy čuchu i chuti sa delia na kvalitatívne a kvantitatívne. Kvantitatívne predstavujú zníženie až vymiznutie schopnosti čuchového orgánu reagovať na pachovú látku. Označuje sa ako hyposmia až anosmia. Kvalitatívnu poruchu čuchu predstavuje parosmia a fantosmia [19, 20].
Parosmia znamená iné vnímanie bežného čuchového vnemu, na ktorý sme zvyknutí a ktorý si často ani neuvedomujeme v každodennom živote. Najčastejšie sa parosmia objaví po prekonanom vírusovom infekte, akým môže byť chrípka alebo aj bežná nádcha. Postihnutý si po istom časovom odstupe od prekonania virózy uvedomí, že známy čuchový vnem nie je príjemný, napríklad čerstvo uvarená čierna káva je cítiť ako zhorená hrianka alebo spálená guma a podobne.
Fantosmia predstavuje čuchový vnem u pacienta bez objektívneho čuchového podnetu. To znamená, že pacient je presvedčený o existujúcom zápachu (zväčša ide o nepríjemný čuchový prežitok, ktorý sa nazýva aj kakosmia) v jeho bezprostrednom okolí, pričom ostatní ľudia potvrdzujú, že žiaden zápach necítia. Takýto fenomén sa klasifikuje aj ako čuchová halucinácia. Nie je to nový pojem vzniknutý v súvislosti s infekciou covid-19. Čuchové halucinácie sa vyskytovali zriedkavo aj u pacientov s hyposmiou po prekonanej komócii mozgu alebo u pacientov so známymi neurologickými (Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba) a psychiatrickými (chronická intoxikácia a drogová závislosť, schizofrénia) diagnózami. Úlohou otorinolaryngológa je vylúčiť objektívnu príčinu fantosmie spôsobenej infekciou v nose a PND, zhubným nádorom, cudzím telesom, rinolitom a inými.
Kvalitatívna porucha čuchu sa môže vyskytovať spoločne s kvantitatívnou poruchou čuchu hyposmiou/ anosmiou a zlepšenie čuchu môže smerovať k ústupu parosmie či fantosmie, najmä ak vieme identifikovať príčinu poruchy a vieme ju pozitívne ovplyvniť liečbou. Analogické delenie na kvalitatívne a kvantitatívne existuje pri klasifikácii porúch chuti. Zatiaľ čo pri kvantitatívnej poruche hovoríme o hypogeuzii až ageuzii, pri zmene kvality chuťového vnemu hovoríme o dysgeuzii. U pacientov s ochorením covid-19 sa s dysgeuziou stretávame výnimočne. Typická môže byť kovová chuť na jazyku. Dysgeuzia sa v tomto prípade zamieňa s parosmiou. Takmer výlučne ide o nepríjemný chuťový vnem (chuť mäsového pokrmu je nepríjemná, jablko má chuť spáleniny, paprika má chuť hniloby), pre ktorý pacient nie je schopný danú potravu konzumovať. Uvedené vnemy vnikajú pri tzv. retronazálnej olfakcii pri existujúcej parosmii [20].
Patofyziológia poruchy čuchu pri infekcii covid-19
K hlavným a základným príznakom infekcie covid-19 patrí porucha čuchu a chuti. Deficit má dočasný charakter zvyčajne sa čuch aj chuť obnovia po niekoľkých dňoch až týždňoch, v priemere po 7–10 dňoch. Môže byť jediným príznakom infekcie. Samotná anosmia sa odlišuje od iných vírusmi indukovaných porúch svojim náhlym nástupom a rýchlym zotavením. Väčšinou sa pozoruje bez opuchu sliznice a hlienotvorby.
Vírus SARS-CoV má 79–82% genomickú identitu s vírusom SARS-CoV-2, ale pri pandémii SARS sa opisovala anosmia len u jedného pacienta, zatiaľ čo pri pandémii covid-19 je opísaných niekoľko miliónov chorých s poruchou čuchu a chuti. Aká je pravdepodobná patogenéza senzorickej poruchy pri infekcii covid-19? Opísalo sa viacero teórií možného miesta poruchy prenosu čuchového vnemu v čuchovom epiteli olfaktórnej štrbiny a v neurónoch čuchovej dráhy.
Najpravdepodobnejšia teória patogenézy je prienik vírusu do sustentakulárnej (podpornej) bunky čuchového epitelu prostredníctvom membránového proteínu. Vírus spôsobí zánik sustentakulárnej bunky, ale nemusí sa rozvinúť infekcia organizmu s celkovými príznakmi ani s poškodením olfaktórnych neurálnych receptorov. Sustentakulárna bunka sa regeneruje z kmeňových buniek olfaktórneho epitelu a slúži ako opora k správnej funckii olfaktórneho receptoru (obr. 1). Celá hypotéza ešte nie je spoľahlivo histologicky dokázaná [21].
SuC – sustentakulárna bunka, ORN – olfaktórna receptorová nervová bunka, SC – kmeňová bunka
Fig. 1. Scheme of the course of infection and the effect of the coronavirus (COVID-19) on the olfactory epithelium of the
nose (based on [21]).
SuC – sustentacular cell, ORN – olfactory receptor nerve cell, SC – stem cell
![Schéma priebehu infekcie a pôsobenia coronavírusu (covid-19) na čuchový epitel nosa (voľne podľa [21]).<br>
SuC – sustentakulárna bunka, ORN – olfaktórna receptorová nervová bunka, SC – kmeňová bunka<br>
Fig. 1. Scheme of the course of infection and the effect of the coronavirus (COVID-19) on the olfactory epithelium of the
nose (based on [21]).<br>
SuC – sustentacular cell, ORN – olfactory receptor nerve cell, SC – stem cell](https://www.prelekara.sk/media/cache/resolve/media_object_image_large/media/image_pdf/2161cf34fd7ba7f9a9bb464b25bc8ecb.jpg)
Patofyziológia poruchy chuti pri infekcii covid-19
Poškodenie chuťovej funkcie môže vzniknúť ako následok prieniku vírusu SARS-CoV-2 cez epitelové bunky v dutine ústnej. Bunky vrátane chuťových senzorických produkujú angiotenzin receptor 2, ktorý je vstupnou bránou pre vírus. Možností vstupu do tkanív má vírus viacero, aj prostredníctvom receptorov sekrečných buniek slinných žliaz, alebo tzv. toll like receptorov (TLR) [22, 23]. Naviazaním vírusu na sekrečné bunky žliaz vznikne interferencia s glykoproteínom sprostredkujúcim transport chuťových substancií, čo spôsobí oslabenie alebo stratu chuti [24]. Samotná expresia vs36 až tupných receptorov, najmä takzvaných „mýtnych“ TLR uprednostňuje vnímavosť chuťových pohárikov na SARS-CoV-2 infekcie. Prienik a replikácia vírusu v chuťových pohárikoch sa signifikatne preukázala [25], a teda aj môže priamo ovplyvniť ich činnosť a spôsobiť poruchu chuti [26].
Vzťah medzi čuchovým a chuťovým vnímaním
V bežných podmienkach prostredia je síce možná percepcia chuťových vnemov bez toho, aby sme vnímali aj čuchové podnety, ale väčšinou pri prijímaní potravy sa komplexný chuťový vnem realizuje pomocou tzv. retronazálneho čuchu spoločne s chuťovým vnemom. Prahové hodnoty chuťového vnemu sú vďaka menšej citlivosti chuťových receptorov podstatne vyššie ako pre čuch. Chuťové receptory sa nachádzajú na povrchu jazyka, menej na podnebí a stene hltana a reagujú na látky v potrave pri jedení a pití. Na ich podráždenie je ale potrebných 20 000 viac molekúl ako pri dráždení čuchových buniek. Pri konzumácii jedla čuchový vnem zvyčajne predchádza chuťovému. Pri spracovaní a hltaní potravy sa uplatňuje súčasne retronazálny čuchový vnem na komplexnom čuchovo-chuťovom vnímaní, preto sú pacienti s anosmiou o tento komplexný vnem ochudobnení a interpretujú poruchu čuchu ako poruchu chuti. Hoci vnímanie sladkej, slanej, kyslej a horkej chuti jazykom ostáva neporušené. Typická sťažnosť pacienta je: „Áno, ja síce cítim, že je to slané, ale to jedlo nemá žiadnu chuť!“
Metódy
Pacienti, ktorí prekonali infekciu covid- -19 (prvá a druhá vlna pandémie v rokoch 2020 a 2021) s poruchu čuchu (hyposmia, anosmia, parosmia, fantosmia) s alebo bez poruchy chuti a pričom porucha čuchu sa neupravila do jedného mesiaca od vyliečenia, sa prihlásili na webovej stránke www.cuch.sk a požiadali o zaslanie Testu parfémovaných fixiek (Odourized Markers Test – OMT). OMT bol vyvinutý a validovaný v Českej republike [27]. Je určený na testovanie schopnosti identifikovať pachové látky. Testovací set obsahuje šesť fixiek s rôznymi vôňami. Pomocou testu je možné odlíšiť normosmiu, hyposmiu a anosmiu. Po obdržaní setu sa pacienti vyšetrili v domácom prostredí, vyplnili on-line dotazník, ktorého súčasťou bol samotný test čuchu a zaslali ho elektronicky alebo poštou na Neurobiologický ústav BMC SAV. Pacienti boli testovaní v rámci projektu Čuch a covid-19, ktorý bol schválený Etickou komisiou Košického samosprávneho kraja. Postup vyšetrenia čuchu bol nasledovný:
Vyšetrenie čuchu pomocou testu parfémovaných fixiek – prvá časť
Postup: Otvorte postupne jednotlivé fixky, ovoňajte ich a do tabuľky napíšte, čo Vám pachová látka pripomína. Ak necítite nič, do políčka napíšte „nič necítim“. Ak látku cítite, ale ju nedokážete pomenovať, napíšte aspoň približný názov látky, ktorú ste voňali, resp. čo Vám pripomína. Snažte sa látky pomenovať rôznymi názvami.
Fixky si pri ovoniavaní neprikladajte na kožu – farbia! Nie sú však toxické, v prípade popísania kože je možné ich zmyť vodou.
Čierna fixka vonia ako:
popíšte vôňu/ pach fixky (pomenujte ju jedným, alebo viacerými slovami)
Žltá fixka vonia ako:
popíšte vôňu/ pach fixky (pomenujte ju jedným, alebo viacerými slovami)
Hnedá fixka vonia ako:
popíšte vôňu/ pach fixky (pomenujte ju jedným, alebo viacerými slovami)
Modrá fixka vonia ako:
popíšte vôňu/ pach fixky (pomenujte ju jedným, alebo viacerými slovami)
Zelená fixka vonia ako:
popíšte vôňu/ pach fixky (pomenujte ju jedným, alebo viacerými slovami)
Červená fixka vonia ako:
popíšte vôňu/ pach fixky (pomenujte ju jedným, alebo viacerými slovami)
Vyšetrenie čuchu pomocou testu parfémovaných fixiek – druhá časť
Postup: Opäť ovoňajte jednotlivé fixky a označte/ vyberte najpriliehavejšie názvy pre pachové látky. Ak ani jedna z ponúknutých možností nie je vhodná, vyberte si tú, ktorá má najbližšie k ovoniavanej látke. Zaškrtnite odpoveď aj v prípade, že nič necítite.
Čierna fixka vonia ako:
vyberte odpoveď
sladké drievko čierne korenie paprika ríbezľa
Žltá fixka vonia ako:
vyberte odpoveď
banán citrón jablko ananás
Hnedá fixka vonia ako:
vyberte odpoveď
čokoláda čierny čaj škorica káva
Modrá fixka vonia ako:
vyberte odpoveď
slivka jahoda černica čučoriedka
Zelená fixka vonia ako:
vyberte odpoveď
paprika jablko kivi banán
Červená fixka vonia ako:
vyberte odpoveď
pomaranč mandarínka jahoda ríbezľa
Výsledok čuchového testu Vám zašleme na Vašu e-mailovú adresu.
Zadajte svoj e-mail:
Dotazníky vyhodnocovali vedecké pracovníčky Neurobiologického ústavu BMC SAV v Košiciach podľa Vodičky et al. [28]. V prvej časti testu pacient za každú pomenovanú vôňu pacient dostal 1 bod. Pokiaľ nedokázal vôňu pomenovať, alebo označil fixky rovnakým názvom, nezískal žiaden bod. V tejto časti je bodový zisk 0–6 bodov.
V druhej časti testu za každú správnu odpoveď získal pacient 1 bod. V tejto časti je tiež možný zisk 0–6 bodov. Maximálny bodový zisk pri použití OMT je 12 bodov. Rozmedzie 0–5 ukazuje na pravdepodobnú anosmiu, 6–8 bodov na hyposmiu, 9–12 bodov svedčí pre normosmiu.
Pacienti s hyposmiou a anosmiou (celkový zisk do 8 bodov v dotazníku) minimálne mesiac po prekonaní covid-19 infekcie sa odoslali na ORL ambulanciu podľa miesta bydliska na vyšetrenie a liečbu.
Indikované vyšetrenia nosovej dutiny sa robili na obvodných, oddielenských aj klinických ORL ambulanciách v Košiciach, Prešove, Humennom, Banskej Bystrici, Ružomberku, Žiline, Trenčíne, Trnave, Nitre a v Bratislave. Spočívali v pozornej anamnéze, endoskopii nosa, kontrolnom vyšetrení čuchu. Laboratórne vyšetrenia neboli podmienkou pre zaradenie do súboru, zobrazenie (MR nosa PND a rinobázy) sa využívalo len v prípade podozrenia na expanziu v oblasti rinobázy, alebo chronickú rinosínusitídu s polypmi. Každý pacient zaradený do sledovaného súboru sa evidoval vo vyšetrovacom protokole, ktorý zostavil dr. Varga.
Materiál
Od decembra 2020 do septembra 2021 požiadalo 1 081 pacientov, ktorí prekonali covid-19 infekciu, o zaslanie sady parfémovaných fixov, pretože mali pocit pretrvávajúceho zhoršenia čuchu. Dotazníky správne vyplnilo a odoslalo 850 z nich (tab. 1).
Tab. 1. Number of applicants for smell examination.
** počet otestovaných pacientov
Porucha čuchu (anosmia a hyposmia) bola potvrdená u 699 pacientov, čo predstavuje 82,24 % zo všetkých otestovaných (tab. 2).
Tab. 2. Number of tested patients with olfactory disorders.
Nemocní s poruchou čuchu (699 pacientov) dostalo zoznam 12 ORL pracovísk na Slovensku, na ktorých mali možnosť absolvovať odborné vyšetrenie a liečbu.
Na vyšetrenie na niektorom z uvedených pracovísk sa prihlásilo celkom 138 pacientov; 21 sme museli so súboru vyradiť, pretože neprišli na žiadnu kontrolu a nereagovali na výzvu. Hodnotíme 117 pacientov, čo je 18,1 % z celkového počtu 699 pacientov s verifikovanou poruchou čuchu trvajúcou minimálne 1 mesiac po prekonanej covid-19 infekcii; 86 malo anosmiu, 31 hyposmiu (tab. 3).
Tab. 3. The number of patients
with olfactory disorders after overcoming
COVID-19 infection who
underwent an initial examination
at a contracted ENT workplace.
Pri vstupnom vyšetrení sme bližšie klasifikovali poruchu čuchu a chuti na podklade subjektívnych údajov každého pacienta. Okrem klasifikácie čuchovej poruchy podľa VAS (1–10) sme registrovali aj druh parosmie a fantosmie, čiže pacient s anosmiou, ktorý mal súčasne aj kvalitatívnu poruchu čuchu, sa zaznačil do formulára samostatne. Analogicky sme podľa VAS (1–10) kvantitatívne hodnotili poruchu chuti a súčasne aj dysgeuziu ( parageuziu), ak ju pacient vedel definovať (tab. 4).
Tab. 4. A set of 117 patients with
a disorder of smell and taste, their
distribution according to the type
of disorder.
Zmena chuťového vnemu sa u niektorých pacientov ťažko klasifikovala, 52-krát sme údaje hodnotili ako hypogeuzia a u 20 pacientov ako dysgeuzia. Samostatná porucha čuchu bez poruchy chuti bola u 45 pacientov. Naopak, pacienta s poruchou chuti bez poruchy čuchu sme v súbore nemali.
Rozdelenie súboru podľa pohlavia: zo 117 pacientov bolo 81 žien (69 %) a 36 mužov (31 %).
Priemerný vek pacientov bol 42 rokov.
Bližšiu klasifikáciu kvalitatívnej poruchy čuchu a chuti uvádzame v nasledovne: z 28 pacientov s parosmiou cítilo 6 pri čuchovom vneme hnilobu, 5 nejakú chemikáliu, 3 dym, 3 fekálie, 2 vývratky, 2 spálenú gumu, 1 nasládly zápach, 1 tlejúce lístie, 5 nevedeli identifikovať.
Z 18 pacientov s fantosmiou cítili neustále, alebo len keď sa na to sústredili, 3 pach dymu, 3 hnilobný pach, 2 zatuchlinu, 1 pokazené mäso, 1 moč, 1 cibuľu, 1 naftu, 1 starý cesnak, 1 pokazené vajce, 4 bez bližšej identifikácie, ale nepríjemný.
Z 20 pacientov s dysgeuziou udávalo pri kontakte s potravou nasledovné chute v DÚ: 2 kovová chuť jedla, 2 jedlo je nepríjemne kyslé, 1 nepríjemné je len mäso, 1 paprika má chuť hniloby, 1 všetko chutí ako spálená hrianka, 1 všetko chutí ako cibuľa, 1 všetko ako rybacina, 2 káva je odporná, 1 bylinkový čaj je odporný, 1 čokoláda je nepríjemná, 2 pachuť hniloby, 5 nevie bližšie definovať, ale chuť je nepríjemná.
Výsledky
Zlepšenie čuchu i chuti po čuchovom tréningu uvádzame v diagrame (obr. 2). Predstavuje to zlepšenie podľa VAS v porovnaní začiatok liečby, VAS po 3 mesiacoch a VAS po 6 mesiacoch. Čuch sa zlepšil v priemere o 4 stupne a chuť o dva stupne VAS od 1 do 10.
Fig. 2. Quantification of smell and taste disorders during treatment in the monitored
group of 117 patients. Subjective data according to VAS 1–10, where
1 means anosmia and 10 normosmia, adequately for taste 1 means ageusia and
10 normogeusia.
Klinický nález v nose v zmysle nezávažnej chronickej rinosínusitídy, deviácie nosovej priehradky a iných štrukturálnych zmien sa zistil u 37 pacientov, čo je takmer tretina súboru. Nebol dôvodom na vyradenie pacienta zo súboru. Vyradili sme len pacienta s chronickou rinosínusitídou s polypmi.
Zlepšenie čuchu po čuchovom tréningu sme zaznamenali u 96 pacientov, čo je 73 % zo súboru 117 pacientov s hyposmiou a anosmiou. Znamená to, že u 21 pacientov sa čuch po liečbe nezlepšil. U nikoho sa počas čuchového tréningu nezhoršil.
Zlepšenie chuti sme zaznamenali u 47, čo je 65 % zo súboru 72 pacientov s hypogeuziou a dysgeuziou. Pretrvávanie rôznej formy dysgeuzie, parosmie či fantosmie po liečbe bolo u 18 pacientov.
Diskusia
Vo všeobecnosti možno povedať, že samostatná porucha čuchu je výzva pre otolaryngológa, ale prakticky neexistuje osvedčená a presvedčivá liečebná metóda [29]. Opisuje sa podávanie kortikosteroidov celkovo, lokálne, podávanie vazoaktívnych preparátov, hemoreologík, teofylínu, antibiotík, využíva sa akupunktúra. Kortikosteroidy podávané celkovo môžu pozitívne ovplyvniť čuchovú funkciu, efekt je často krátkodobý a po vysadení liečby sa stráca [30]. Štúdie s dlhodobým zlepšením čuchovej funkcie po podávaní intranazálneho kortikoidu [31], pentoxifylínu [32] a teofylínu [33, 34] sa v literatúre vyskytujú, ale nemajú univerzálny dosah. Fleiner et al. porovnávajú úspešnosť intranazálne podávaných kortikoidov spolu s olfaktórnym tréningom oproti samotnému tréningu [35]. Výsledky štúdie sa prikláňajú k kombinovanému postupu. V našom súbore sa podávali INKS prevažne len u pacientov s patologickým nálezom v nose a PND v zmysle chronickej hyperplastickej rinitídy, alebo chronickej rinosínusitídy bez polypov, nemôžeme preto hodnotiť výsledky liečby u každej skupiny zvlášť a porovnávať ich. Rovnako indikácia a chirurgická liečba deviovanej priehradky nebola zameraná na ovplyvnenie anosmie či ageuzie a nie je predmetom hodnotenia v sledovanom súbore.
Súčasne sa čoraz viac dostáva do pozornosti metóda čuchového (olfaktórneho) tréningu ako najdôležitejšia rehabilitačná pomôcka pre zlepšenie narušenej čuchovej funkcie [36–41]. Štúdie potvrdzujú názor, že pri pretrvávajúcej postkovidovej poruche čuchu sa dosiahnu lepšie výsledky reštitúcie čuchu tréningom, ako keď postihnutý pre to neurobí nič. Podstatou metódy je dráždenie čuchového orgánu prirodzenými neagresívnymi čuchovými vnemami na pravidelnej dennej báze aspoň 6 mesiacov. Využívajú sa esencie, ktoré si pacient môže zadovážiť v predajni potravín, lekárni či špecializovaných prevádzkach. Štandardne sa odporúčajú 4: esencia s vôňou citrónu, ruže, klinčekov, eukalyptu. Pacient trénuje svoj čuch denne aspoň 2× krátkymi vdychmi nad nádobkou so širokým otvorom s obsahom esencie. Čuchová stimulácia nad jednou nádobkou nemá byť dlhšia ako 10 sekúnd. Nasleduje výmena nádobky s ďalším čuchovým podnetom až po absolvovanie všetkých vôní.
Čuchový tréning nie je cielene zameraný na ovplyvnenie poruchy chuti. Ide len o predpoklad, že zlepšením čuchových funkcií sa upraví aj retronazálny čuch, a teda aj komplexný chuťový a čuchový vnem. Vychádzame z opísaného modelu pôsobenia koronavírusu na podporné bunky čuchového epitelu, ktoré dávajú istú nádej, že poškodenie funkcie čuchového orgánu je reverzibilné, pretože samotné olfaktórne receptorové bunky nemusia byť zničené a sú schopné znova viesť vzruchy po reštitúcii epitelu, regenerácii podporných buniek a obnovení činnosti cílií. Aj samotné čuchové receptorové bunky sa obnovujú. Viaceré štúdie ukazujú, že približne 50 % pacientov s miernym priebehom covidu má poruchu čuchu a chuti [5, 42, 43]. V priebehu choroby a po jej prekonaní sa približne u 50 % čuch a chuť znova obnovia, asi u 40 % sa príznaky zmiernia a u 10 % sa nezlepšia alebo ešte zhoršia [11, 44]. Údaje sú relatívne vzhľadom k tomu, že sa nepoužívajú objektívne vyšetrenia kvality čuchu. Ani jednotné štandardizované vyšetrovacie testy. Rovnako to bolo aj v našom súbore, nepoužili sme parfémované fixky na kontrolné vyšetrenie.
Zlepšenie čuchu v sledovanom súbore 117 pacientov bolo podľa VAS síce u 73 %, ale to znamená, že u 27 % sa čuch vôbec nezlepšil. Zlepšil sa takmer vždy iba u pacientov s hyposmiou, ojedinele sme sledovali nápravu do normosmie, resp. čuchu ako pred infikovaním covid-19. Prevažná časť pacientov s parosmiou, fantosmiou a dysgeuziou mala niektorý z príznakov aj po poslednej kontrole, po 6 mesiacoch čuchového tréningu. Na kvalitatívne poruchy čuchu a chuti sme nemali VAS škálu a vieme ich hodnotiť iba na základe údajov pacienta. Myslíme si, že do značnej miery išlo o adaptáciu na parosmiu, či fantosmiu, ktorá spôsobila zmenu interpretácie závažnosti príznakov. Typická odpoveď bola: „Ten zápach alebo pachuť cítim stále, ale už som zvykol,“ alebo „Už to je len niekedy, a nevadí mi to.“ Celkovo viacej sťažností bolo zo strany žien ako mužov. V extrémnom prípade riešila pacientka parosmiu tak, že si pred jedením potravy prstami uzavrela nos a po prehltnutí sa znova nadýchla.
Podobné výsledky olfaktórneho tréningu udávajú posledné publikované štúdie [38, 45–47], liečebné postupy sa ešte kombinujú vizuálnou podporou [45] alebo kombináciou éterických olejov s priaznivým účinkom na sliznicu nosa [46]. V zhode s názormi autorov štúdií konštatujeme, že pacientom treba pomôcť v snahe o obnovu zmyslových vnemov čuchu aj chuti, pretože ich dlhotrvajúca strata vedie k nechutenstvu, môže viesť strate na váhe, sociálnej izolácii až depresii. Obava z možnej alimentárnej otravy či otravy plynom pri anosmii môže vústiť do fóbie. Obava je však oprávnená a pacienti musia byť lekárom poučení o možnom riziku. Nutná je vizuálna kontrola potravín, kontrola ich exspirácie a prípadne aj inštalácia detektorov dymu v domácnosti.
Záver
Pretrvávajúca porucha čuchu a chuti po prekonaní infekcie covid-19 môže byť závažným príznakom zhoršujúcim kvalitu života pacientov. Vystupuje do popredia najmä u tých, ktorí prekonali ľahkú až strednú formu infekcie a nemajú iné celkové trvalé zhoršenie zdravotného stavu. Patofyziologický mechanizmus poruchy celkom nepoznáme a nevieme ani, či je reverzibilná alebo nie. Pozitívny účinok celkovej liečby anosmie kortikoidmi, hemoreologikami ani hyperbarickou oxygenoterapiou (HBO) nie je uspokojivo preukázaný. Rehabilitácia poruchy čuchu pomocou tréningu sa javí ako lacná a pritom jednoduchá metóda, ktorá opakovanou stimuláciou čuchového epitelu má navodiť zlepšenie a obnovu fyziologických pochodov v čuchovej dráhe. Čuchový tréning má byť pravidelný, na dennej báze a má trvať aspoň 6 mesiacov. Zlepšenie čuchu na VAS po čuchovom tréningu sme zaznamenali u 96 pacientov čo je 73 % zo súboru 117 pacientov s hyposmiou a anosmiou po prekonanej infekcii covid-19. Výstupný stav čuchu dosiahol po 6 mesiadoch čuchového tréningu úroveň 8 podľa VAS. Zlepšenie chuti sme zaznamenali u 47, čo je 65 % zo súboru 72 pacientov s hypogeuziou a dysgeuziou po prekonanej infekcii covid-19. Výstupný stav chuti dosiahol po 6 mesiacoch čuchového tréningu úroveň 4 podľa VAS. Pretrvávanie rôznej formy dysgeuzie, parosmie či fantosmie po liečbe bolo u 18 pacientov.
Poďakovanie
Projekt Čuch a covid-19 bol realizovaný vďaka finančnej podpore občianskeho združenia Združenie pre podporu neurovedného vý skumu a za pomoci Biomedicínskeho centra SAV.
Prehlásenie o konflikte záujmov
Autor práce prehlasuje, že v súvislosti s témou, vznikom a publikovaním tohto článku nie je v žiadnom konflikte záujmov. Vznik a publikácia článku neboli podporované žiadnou farmaceutickou firmou. Prehlásenie platí aj pre všetkých spoluautorov.
ORCID autorov
P. Doležal ORCID 0000-0001-8230-6879,
M. Martončíková ORCID 0000-0001-5418-1693,
V. Čalkovský ORCID 0000-0002-0368-8395,
R. Zigo ORCID 0000-0002-8376-9717,
T. Pniak ORCID 0000-0002-4231-7028.
Prijato k recenzii: 22. 6. 2022
Prijato do tlače: 22. 8. 2022
doc. MUDr. Pavel Doležal, CSc., mim. prof.
Klinika otorinolaryngológie a chirurgie
hlavy a krku
SZU a UNsM Bratislava
Satinského 1
811 08 Bratislava
Zdroje
1. Kovacs A, Palasti P, Vereb D et al. The sensitivity and specifi city of chest CT in the diagnosis of COVID-19. Eur Radiol 2021; 31(5): 2819–2824. Doi: 10.1007/ s00330-020-07347-x.
2. Revel MP, Parkar AP, Prosch H et al. COVID- -19 patients and the radiology department - advice from the European Society of Radiology (ESR) and the European Society of Thoracic Imaging (ESTI). Eur Radiol 2020; 30(9): 4903–4909. Doi: 10.1007/ s00330-020-06865-y.
3. Schiaffino S, Tritella S, Cozzi A et al. Diagnostic Performance of Chest X-Ray for COVID-19 Pneumonia During the SARS-CoV-2 Pandemic in Lombardy, Italy. J Thorac Imaging 2020; 35(4): W105–W106. Doi: 10.1097/ RTI.0000000000000 533.
4. Wong DKC, Gendeh HS, Thong HK et al. A review of smell and taste dysfunction in COVID- -19 patients. Med J Malaysia 2020; 75(5): 574–581.
5. Agyeman AA, Chin KL, Landersdorfer CB et al. Smell and Taste Dysfunction in Patients With COVID-19: A Systematic Review and Meta-analysis. Mayo Clin Proc 2020; 95(8): 1621–1631. Doi: 10.1016/ j.mayocp.2020.05.030.
6. Kaye R, Chang CWD, Kazahaya K et al. COVID-19 Anosmia Reporting Tool: Initial Findings. Otolaryngol Head Neck Surg 2020; 163(1): 132–134. Doi: 10.1177/ 0194599820922992.
7. Meng X, Deng Y, Dai Z et al. COVID-19 and anosmia: A review based on up-to-date knowledge. Am J Otolaryngol 2020; 41(5): 102581. Doi: 10.1016/ j.amjoto.2020.102581.
8. Qiu C, Cui C, Hautefort C et al. Olfactory and Gustatory Dysfunction as an Early Identifier of COVID-19 in Adults and Children: An International Multicenter Study. Otolaryngol Head Neck Surg 2020; 163(4): 714–721. Doi: 10.1177/ 0194599820934376.
9. Tong JY, Wong A, Zhu D et al. The Prevalence of Olfactory and Gustatory Dysfunction in COVID-19 Patients: A Systematic Review and Meta-analysis. Otolaryngol Head Neck Surg 2020; 163(1): 3–11. Doi: 10.1177/ 0194599820926 473.
10. Benezit F, Le Turnier P, Declerck C et al. Utility of hyposmia and hypogeusia for the diagnosis of COVID-19. Lancet Infect Dis 2020; 20(9): 1014–1015. Doi: 10.1016/ S1473-3099(20)30297-8.
11. Hopkins C, Surda P, Whitehead E et al. Early recovery following new onset anosmia during the COVID-19 pandemic – an observational cohort study. J Otolaryngol Head Neck Surg 2020; 49(1): 26. Doi: 10.1186/ s40463-020-00423-8.
12. Parma V, Ohla K, Veldhuizen MG et al. More Than Smell-COVID-19 Is Associated With Severe Impairment of Smell, Taste, and Chemesthesis. Chem Senses 2020; 45(7): 609–622. Doi: 10.1093/ chemse/ bjaa041.
13. Sedaghat AR, Gengler I, Speth MM. Olfactory Dysfunction: A Highly Prevalent Symptom of COVID-19 With Public Health Significance. Otolaryngol Head Neck Surg 2020; 163(1): 12–15. Doi: 10.1177/ 0194599820926464.
14. Yan CH, Faraji F, Prajapati DP et al. Self-reported olfactory loss associates with outpatient clinical course in COVID-19. Int Forum Allergy Rhinol 2020; 10(7): 821–831. Doi: 10.10 02/ alr.22592.
15. Grant MC, Geoghegan L, Arbyn M et al. The prevalence of symptoms in 24,410 adults infected by the novel coronavirus (SARS-CoV-2; COVID-19): A systematic review and meta-analysis of 148 studies from 9 countries. PLoS One 2020; 15(6): e0234765. Doi: 10.1371/ journal. pone.0234765.
16. Menni C, Valdes AM, Freidin MB et al. Realtime tracking of self-reported symptoms to predict potential COVID-19. Nat Med 2020; 26(7): 1037–1040. Doi: 10.1038/ s41591-020-0916-2.
17. Ercoli T, Masala C, Pinna I et al. Qualitative smell/ taste disorders as sequelae of acute COVID-19. Neurol Sci 2021; 42(12): 4921–4926. Doi: 10.1007/ s10072-021-05611-6.
18. Schambeck SE, Crowell CS, Wagner KI et al. Phantosmia, Parosmia, and Dysgeusia Are Prolonged and Late-Onset Symptoms of COVID-19. J Clin Med 2021; 10(22). Doi: 10.3390/ jcm 10225266.
19. Brothánková P, Vodička J. Parosmie a fantosmie u pacientů s poruchou čichu. Cesk Slov Neurol Neurochir 2018; 81(1): 51–54. Doi: 10.14735/ amcsnn201851.
20. Vodička J, Faitlová H. Poruchy čichu a chuti. Havlíčkův Brod: Tobiáš 2012.
21. Butowt R, von Bartheld CS. Anosmia in COVID-19: Underlying Mechanisms and Assessment of an Olfactory Route to Brain Infection. Neuroscientist 2021; 27(6): 582–603. Doi: 10.1177/ 1073858420956905.
22. Gadanec LK, McSweeney KR, Qaradakhi T et al. Can SARS-CoV-2 Virus Use Multiple Receptors to Enter Host Cells? Int J Mol Sci 2021; 22(3). Doi: 10.3390/ ijms22030992.
23. Vaira LA, Salzano G, Fois AG et al. Potential pathogenesis of ageusia and anosmia in COVID-19 patients. Int Forum Allergy Rhinol 2020; 10(9): 1103–1104. Doi: 10.1002/ alr.22593.
24. Milanetti E, Miotto M, Di Rienzo L et al. In-Silico Evidence for a Two Receptor Based Strategy of SARS-CoV-2. Front Mol Biosci 2021; 8: 690655. Doi: 10.3389/ fmolb.2021.690655.
25. Doyle ME, Appleton A, Liu QR et al. Human Taste Cells Express ACE2: a Portal for SARS-CoV-2 Infection. bio Rxiv 2021. Doi: 10.1101/ 20 21.04. 21.440680.
26. Risso D, Drayna D, Morini G. Alteration, Reduction and Taste Loss: Main Causes and Potential Implications on Dietary Habits. Nutrients 2020; 12(11): 3284. Doi: 10.3390/ nu12113284.
27. Vodicka J, Pellant A, Chrobok V. Screening of olfactory function using odourized markers. Rhinology 2007; 45(2): 164–168.
28. Vodička J, Menšíková A, Balatková Z et al. Fyziologické hodnoty čichových testů v české populaci. Otorinolaryngol Foniatr 2011; 60(3): 119–124.
29. Pekala K, Chandra RK, Turner JH. Efficacy of olfactory training in patients with olfactory loss: a systematic review and meta-analysis. Int Forum Allergy Rhinol 2016; 6(3): 299–307. Doi: 10.1002/ alr.21669.
30. Huart C, Philpott CM, Altundag A et al. Systemic corticosteroids in coronavirus disease 2019 (COVID-19)-related smell dysfunction: an international view. Int Forum Allergy Rhinol 2021; 11(7): 1041–1046. Doi: 10.1002/ alr.22 788.
31. Blomqvist EH, Lundblad L, Bergstedt H et al. Placebo-controlled, randomized, double- blind study evaluating the effi cacy of fluticasone propionate nasal spray for the treatment of patients with hyposmia/ anosmia. Acta Otolaryngol 2003; 123(7): 862–868. Doi: 10.1080/ 00016480310002140.
32. Gudziol V, Hummel T. Effects of pentoxifylline on olfactory sensitivity: a postmarketing surveillance study. Arch Otolaryngol Head Neck Surg 2009; 135(3): 291–295. Doi: 10.1001/ archoto.2008.524.
33. Gudziol V, Pietsch J, Witt M et al. Theophylline induces changes in the electro-olfactogram of the mouse. Eur Arch Otorhinolaryngol 2010; 267(2): 239–243. Doi: 10.1007/ s00 405-009-1076-7.
34. Henkin RI, Velicu I, Schmidt L. An open-label controlled trial of theophylline for treatment of patients with hyposmia. Am J Med Sci 2009; 337(6): 396–406. Doi: 10.1097/ MAJ. 0b013e3181914a97.
35. Fleiner F, Lau L, Goktas O. Active olfactory training for the treatment of smelling disorders. Ear Nose Throat J 2012; 91(5): 198–203, 215. Doi: 10.1177/ 014556131209100508.
36. Damm M, Pikart LK, Reimann H et al. Olfactory training is helpful in postinfectious olfactory loss: a randomized, controlled, multicenter study. Laryngoscope 2014; 124(4): 826–831. Doi: 10.1002/ lary.24340.
37. Geissler K, Reimann H, Gudziol H et al. Olfactory training for patients with olfactory loss after upper respiratory tract infections. Eur Arch Otorhinolaryngol 2014; 271(6): 1557–1562. Doi: 10.1007/ s00405-013-2747-y.
38. Genzor S, Sova M, Mizera J et al. Poruchy čichu po COVID-19 - diagnostika, význam a léčba. Cesk Slov Neurol Neurochir 2021; 84/ 117(4): 347–352. Doi: 10.48095/ cccsnn2021347.
39. Hummel T, Rissom K, Reden J et al. Eff ects of olfactory training in patients with olfactory loss. Laryngoscope 2009; 119(3): 496–499. Doi: 10.1002/ lary.20101.
40. Knudsen K, Flensborg Damholdt M, Mouridsen K et al. Olfactory function in Parkinson‘s Disease - eff ects of training. Acta Neurol Scand 2015; 132(6): 395–400. Doi: 10.1111/ ane.12406.
41. Konstantinidis I, Tsakiropoulou E, Bekiaridou P et al. Use of olfactory training in posttraumatic and postinfectious olfactory dysfunction. Laryngoscope 2013; 123(12): E85–90. Doi: 10.1002/ lary.24390.
42. Boscolo-Rizzo P, Borsetto D, Fabbris C et al. Evolution of Altered Sense of Smell or Taste in Patients With Mildly Symptomatic COVID-19. JAMA Otolaryngol Head Neck Surg 2020; 146(8): 729–732. Doi: 10.1001/ jamaoto.2020.1379.
43. Cirillo N, Bizzoca ME, Lo Muzio E et al. Gustatory dysfunction in COVID-19 patients: a rapid systematic review on 27,687 cases. Acta Odontol Scand 2021; 79(6): 418–425. Doi: 10.1080/ 00016357.2020.1869828.
44. Jafar A, Lasso A, Shorr R et al. Olfactory recovery following infection with COVID-19: A systematic review. PLoS One 2021; 16(11): e0259321. Doi: 10.1371/ journal.pone.0259321.
45. Denis F, Septans AL, Periers L et al. Olfactory Training and Visual Stimulation Assisted by a Web Application for Patients With Persistent Olfactory Dysfunction After SARS-CoV-2 Infection: Observational Study. J Med Internet Res 2021; 23(5): e29583. Doi: 10.2196/ 29583.
46. Koyama S, Kondo K, Ueha R et al. Possible Use of Phytochemicals for Recovery from COVID- -19-Induced Anosmia and Ageusia. Int J Mol Sci 2021; 22(16): 8912. Doi: 10.3390/ ijms22168 912.
47. Webster KE, O‘Byrne L, MacKeith S et al. Interventions for the prevention of persistent post-COVID-19 olfactory dysfunction. Cochrane Database Syst Rev 2021; 7: CD013877. Doi: 10.1002/ 14651858.CD013877.pub2.
Štítky
Audiology Paediatric ENT ENT (Otorhinolaryngology)Článok vyšiel v časopise
Otorhinolaryngology and Phoniatrics
2022 Číslo 3
Najčítanejšie v tomto čísle
- Isolated sphenoid fungal sinusitis – a case report
- Diagnostic and therapy of a cervical emphysema
- Results of treatment of olfactory disorders after COVID-19 disease using olfactory training
- Experience with awake craniotomy (performed in University Hospital in Ostrava) from the perspective of speech and language therapist