KISS syndróm

Súhrn

Príspevok popisuje históriu, etiológiu, klinický obraz pri KISS (kinematic imbalance due to suboccipital strain) syndróme a uvádza súbor príznakov vyskytujúcich sa pri poruche funkcie a blokáde stavcov hornej krčnej chrbtice u dojčiat. Výraz KISS označuje kinematickú nerovnováhu v dôsledku subokcipitálneho stresu. Nerovnováha pohyblivosti, spôsobená poruchou funkcie v oblasti krčných stavcov v dôsledku zvýšeného napätia, môže mať za následok poruchy symetrie pohyblivosti hlavy. Cielená fyzioterapeutická intervencia KISS syndrómu vedie k normalizácii funkčnej poruchy kraniovertebrálneho skĺbenia a k harmonizácii pohyblivosti hlavy a postúry trupu.

Klíčová slova:

fyzioterapia – KISS syndróm – kraniovertebrálne skĺbenie

Charakteristika KISS syndrómu

Výrazom „KISS syndróm“ (kinematic imbalance due to suboccipital strain) sa označuje súbor príznakov, vyskytujúcich sa pri poruche funkcie a funkčnej blokáde stavcov v hornej časti krčnej chrbtice. Syndróm poukazuje na kinematickú nerovnováhu v dôsledku subokcipitálneho stresu. Vznikajú zmeny pohyblivosti spôsobené poruchou funkcie v oblasti krčných stavcov, čo má za následok vznik svalovej dysbalancie a zvýšenie svalového napätia s následnou poruchou symetrie pohyblivosti v danej oblasti. Ide o možnú funkčnú blokádu kraniovertebrálneho skĺbenia (kraniocervikálneho prechodu) najmä v oblasti prvého alebo druhého krčného stavca. Medzistavcové kĺby majú v krčnej časti chrbtice fazetové kĺby v ľahkom sklone smerom dozadu oproti kĺbom v ostatnej časti chrbtice, čo ovplyvňuje a limituje jej pohyblivosť. Oba stavce umožňujúce pohyblivosť hlavy majú aj svoje špecifické funkcie na základe odlišnej stavby a pri KISS syndróme je táto ich funkcia narušená [1,2].

Anatómia kraniovertebrálneho spojenia

Kraniovertebrálne skĺbenie (kraniovertebrálne spojenie, hlavové kĺby) predstavuje zložitý systém kĺbov a väzov, ktoré spájajú lebku v oblasti záhlavnej kosti s nosičom (atlas) a čapovcom (axis). Oba sú veľmi dôležité z pohľadu pohyblivosti krčnej chrbtice, pričom sa odlišujú svojou anatomickou stavbou od seba a od ostatných stavcov.

Atlas (nosič, C1) ako prvý krčný stavec je špecifický hneď z niekoľkých dôvodov – nemá telo ani tŕňový výbežok. Telo je nahradené predným oblúkom, na ktorý nasadá zub (dens axis) druhého krčného stavca. S lebkou tvorí spojenie v atlantookcipitálnom skĺbení, kde lebka priamo nasadá cez okcipitálny kondyl na veľké horné artikulárne kĺby atlasu. Skĺbenie C1 a C2 je dvojaké. Prvým skĺbením je párový kĺb art. atlantoaxialis lateralis, kde pravá aj ľavá strana majú samostatné kĺbové puzdro, ale k pohybu dochádza súčasne. Druhým skĺbením je art. atlantoaxialis medialis medzi oblúkom C1 a dens axis C2, ktorý umožňuje rotačné pohyby (obr. 1). Chránené sú silnými šľachami, ktoré fixujú pozíciu a zároveň ­umožňujú základný pohyb hlavy flexia-extenzia, tzv. „áno“ pohyb.

Axis (čapovec, C2) je prvým stavcom s telom a druhým najvyšším krčným stavcom umožňujúci „nie“ pohyb hlavy. Má vertikálnu projekciu nazývanú „dens“ a spája lebku a chrbticou [3]. Chráni celý mozgový kmeň, čím sa stáva dôležitou súčasťou pre prežitie a funkčnosť ľudských systémov. Hlavové kĺby, pre zabezpečenie stability lebky voči krčným stavcom a opačne, sú vystužené silnými väzmi. Medzi predným a zadným ob­lúkom atlasu a okrajom foramen magnum sú uložené predné a zadné atlanto­okcipitálne membrány (membranae atlantooccipitales anterior et posterior), medzi bočnými časťami atlasu sa nachádza priečne uložený väz nosiča (lig. trasversum atlantis) a celý kĺb zozadu kryje membrana tectoria, ktorá prechádza do zadného pozdĺžneho väzu (ligamentum longitudinalis posterior) (obr. 2). Kĺbové puzdro je voľné, čo umožňuje otáčanie nosiča voči čapovca. Pohyb v atlantookcipitálnom kĺbe a v atlantoaxiálnom kĺbe umožňujú krátke intersegmentálne subokcipitálne svaly (obr. 3). Predné sú ťažko prístupné a zadné sú palpačne ľah­šie prístupné. Prednú časť tvoria m. rec­tus capitis lateralis a m. rectus capitis anterior. Zadnú časť tvoria m. rectus capitis posterior minor et major, m. obliquus capitis superior et inferior [3].

História KISS syndrómu

Hoci v lekárskej literatúre bol klinický obraz KISS syndrómu opísaný skôr, v roku 1984 bol súbor príznakov prvýkrát pomenovaný ako cervikálno-diencefalický kineziologický syndróm [4]. Od roku 1991 sa jeho názov skracuje na KISS syndróm a podrobný popis klinického obrazu, klasifikáciu, variácie syndrómu a odporúčania na terapiu sa uvádzajú v mnohých článkoch. Dr. Heiner Biedermann, nemecký chirurg špecializujúci sa na manuálnu terapiu najmä u detí s KISS syndrómom, ho charakterizoval ako prejav mechanického problému v oblasti krčnej chrbtice [1]. V praxi fyzioterapeuta sa s danou problematikou stretávame príležitostne, no vyvoláva určité dilemy týkajúce sa diagnostiky a terapie.

Etiológia

Z etiopatogenetického hľadiska sa u KISS syndrómu predpokladá funkčná blokáda. Príčinou funkčnej blokády v kraniovertebrálnom spojení alebo v iných segmentoch krčnej chrbtice sú najčastejšie dislokácie medzistavcových kĺbov alebo zmeny okolitých mäkkých tkanív v oblasti kĺbov [2,4,5].

Rizikové faktory vzniku

Rizikové faktory vzniku KISS syndrómu sú najmä v mechanizme pôrodnej traumy pri prechode hlavičky plodu pôrodnými cestami a v limitujúcich podmienkach vnútromaternicového rastu plodu (veľký plod, viacpočetná tehotnosť, málo plodovej vody, deformity na maternici – najčastejšie myómy, alebo hypoplastická maternica) a vývoja pohybu. Väčšiu predispozíciu majú plody z viacpočetných tehotenstiev a tie, u ktorých bola zaznamenaná nízka intrauterinná pohybová aktivita, deti narodené s použitím trakčných prostriedkov (vákuum extrakcia, kliešte) a genetickej predispozície [1,6].

Klinický obraz

V klinickom obraze nachádzame zmeny v oblasti krčnej chrbtice a viacpočetné sekundárne príznaky. Dominantným príznakom funkčnej blokády oblasti krčnej chrbtice je fixované asymetrické držanie hlavy v úklone alebo v záklone, sprevádzané asymetrickým hypertonusom paravertebrálnych svalov a lokálnou taktilnou hypersenzitivitou. Sprievodnými príznakmi, ktoré sú zreteľne pozorovateľné v klinickom obraze, sú ťažkosti so satím a prehĺtaním, insuficiencia v orofaciálnej oblasti (slintanie, neúplné uzavretie úst), okcipitálna asymetrická konfigurácia hlavy a asymetria štruktúry a trofiky svalov v oblasti krku. Deti majú ťažkosti s nastavením rytmu spánku a bdenia, problémy so správaním (nepokoj, precitlivenosť, nadmerný plač), brušné koliky a horúčkovité epizódy bez patologických zmien v laboratórnych nálezoch. Spontánne pohyby novorodenca sú skromné na kvantitu a rôznorodosť v pohybovom repertoári, s dominantnou asymetriou držania hlavy, väčšinou sprevádzanou výdatným plačom pri manipulácii s dieťaťom pri každodenných činnostiach [2,4].

V rannom motorickom vývoji kraniovertebrálneho spojenia, alebo poloha hlavy voči telu, má mimoriadne silný vplyv na charakteristiku primárnych reflexných činností, rozloženie a kvalitu svalového tonusu a na rozvoj posturálnych reakcií vzpriamovania, rovnovážnych a obranných reakcií. Keďže ide o základy normálneho senzorického a motorického vývoja u novorodenca a dojčaťa, je zrejmé, že nedostatky v dosiahnutí pohybovej symetrie do 3. a najneskôr do 6. mesiaca dojčenského veku budú mať vplyv na spontánny motorický vývoj dieťaťa.

Fixné asymetrické držanie hlavy sprevádzané lokálnym svalovým hypertonusom a bolesťou bude brániť normálnemu vývoju pohybov hlavy a narúša kranio-kaudálny smer rozvoja kontroly držania tela, dynamickej stability a pohyblivosti tela a končatín. Tieto nezrovnalosti sa prejavia vo vývoji senzorickej integrity, vnímania, rovnováhy a koordinácie. Zvýšená citlivosť, bolesť v krčnej oblasti a obmedzený pohyb sú ranné senzomotorické vnemy, ktoré budú mať významný vplyv aj na emocionálny a sociálny vývoj dojčaťa. V ďalšom priebehu psychomotorického vývinu sa u dojčaťa okrem senzoricko-motorických vývinových ťažkostí budú čoraz zreteľnejšie prejavovať ťažkosti s organizáciou pozornosti a koncentrácie, čo sa prejaví na kvalite kognitívneho, rečového vývinu a jemnej motoriky [6].

Diagnóza KISS syndrómu bola spo­čiatku založená na konštantnom držaní hlavy, trupu a následnej asymetrii. Ale v priebehu rokov spätná väzba pomohla získať oveľa jasnejší obraz o základoch KISS syndrómu. Keď sa podrobnosti syndrómu stali prepracovanejšími, ukázalo sa, že v skutočnosti existujú dve skupiny prejavujúcej sa symptomatológie. Boli stanovené klinické príznaky pre dve skupiny KISS I a KISS II [2,4].

Príznaky pre syndróm KISS I:

–          konštantný úklon trupu (lateroflexia);

–          torticollis – konštantný úklon hlavy;

–          jednostranná mikrozómia (asymetria tvárovej oblasti);

–          asymetria tvaru lebky;

–          C-skolióza krku a trupu;

–          asymetria gluteálnej oblasti;

–          asymetria pohybu končatín;

–          oneskorovanie motorického vývoja na jednej strane.

Príznaky pre syndróm KISS II:

–          hyperextenzia hlavy (počas spánku);

–          asymetrické sploštenie záhlavia (okcipitálnej oblasti);

–          pri trakčnom teste zapadanie hlavy po 3. mesiaci veku;

–          svalová hypotonónia orofaciálnej oblasti;

–          problematické dojčenie – nemožnosť dojčiť z obidvoch strán.

Hypotéza vysvetľujúca adaptačné mechanizmy u KISS syndrómu pri subluxácii kraniovertebrálneho spojenia

Dr. Heiner Biedermann uvádza častejšiu subluxáciu atlasu vpravo oproti okciputu ako subluxáciu atlasu vľavo. Uvedené zistenie koreluje so štúdiami ­Jirouta, ktorý tiež zistil, že najčastejší smer subluxácie atlasu je doprava [2,5]. V prípade subluxácie kraniovertebrálneho spojenia je hlava dieťatka otočená doprava a uklonená doľava. Väzy a svaly v subokcipitálnej oblasti sú podráždené, čo vedie k svalovému spazmu. Funkcia kraniovertebrálneho spojenia je narušená, keď sa lebka nepohybuje, zmení sa zaťaženie trupu. Negatívne sú ovplyvnené nervové a cievne štruktúry spodnej časti lebky a krku. Najmä štruktúry v blízkosti svalov budú vystavené bolestivej iritácii. Zo zadnej časti okcipito-atlantoidného väzu vychádzajú vertebrálne tepny a prvé krčné nervy. Je veľmi pravdepodobné, že toto väzivo a ďalšie tkanivá v okolí spôsobujú podráždenie nervovosvalového systému pri KISS syndróme [1]. Podobne sa na tejto situácii podieľajú zvýšeným napätím subokcipitálne väzy a svalové skupiny príslušnej oblasti najmä: m. rectus capitis posterior minor, m. rectus capitis posterior major, m. obliquus capitis superior, m. obliquus capitis inferior, sternocleidomastoideus, m. serratus posterior, m. trapezius, m. scalenus, m. levator scapulae. Nakoľko dojčatá do 3. mesiaca veku nemajú izolovaný pohyb, akákoľvek asymetria z krčnej oblasti sa prejaví i vo vzdialenejších častiach. Prostredníctvom sklonu lebky a napätia svalov krčnej chrbtice sa panva postaví šikmo na jednu stranu, aby sa vyrovnala nerovnováha tela. Panva, ktorá ťahá na jednu stranu trup, nakloní chrbticu, čo spôsobí kontrakciu chrbtových svalov na jednej strane a vytvorí sa tzv. opistotonické držanie trupu. Výsledkom môže byť obraz falošnej subluxácie bedrového kĺbu. V priebehu motorického vývinu sa vyvinie predovšetkým adaptácia na asymetrické držanie tela, neskôr sa k okruhu sekundárnych symptómov počas rastu a vývoja pripojí rozvoj kompenzačných mechanizmov predovšetkým v oblasti chrbtice a trupu, čo môže viesť k tzv. rozvoju chybného držania tela a skoliózy. KISS syndróm môže prejsť do KIDD (kranium imbalance dyspraxia and dysgnosia) syndrómu, vyvolaného poruchou kraniovertebrálneho skĺbenia. KIDD syndróm sa vyskytuje u detí starších ako 1 rok a pretrváva do dospelosti. Vzniká v dôsledku KISS syndrómu, pokiaľ nie je odstránená funkčná blokáda, dochádza k poruche alebo oneskoreniu psychomotorického vývoja. KIDD syndróm je pomenovaný podľa základných príznakov a prejavov dieťaťa: dyspraxia – znížená schopnosť vykonávať naučené pohyby sa sklonom ťažkopádnosti, dysgnózia – znížená schopnosť spracovávať zmyslové vnemy [2].

Cielená fyzioterapeutická intervencia KISS syndrómu vedie k normalizácii funkčnej poruchy kraniovertebrálneho skĺbenia a k harmonizácii vyššie uvedených adaptačných mechanizmov. Po odbornom ošetrení skúseným fyzio­terapeutom sa dá rýchlo a efektívne upraviť pohyblivosť krčnej chrbtice a eliminovať subokcipitálne napätie, ktoré je hlavným faktorom príznakov KISS syndrómu [2].

Dôležitá je aj prevencia vzniku KISS syndrómu už v prenatálnom a perinatálnom období. Dôslednou prenatálnou starostlivosťou je možné sledovať plody s nízkou intrauterinnou pohybovou aktivitou, makrozomické plody, matky s deformitami maternice a takýmto novorodencom venovať pozornosť a riešiť ich neprospievanie aj z pohľadu možnej prítomnosť KISS syndrómu. Veľkú príležitosť prevencie predstavujú aj kurzy predpôrodnej prípravy, pretože u dobre pripravených matiek sú nižšie nároky na epidurálnu analgézu a lepšie spolupracujú v II. dobe pôrodnej, čo znižuje riziko vzniku hypoxie plodu a následnej trakčnej operácie. Efektívna edukácia matky pôrodnou asistentkou a skorá ­fyzioterapeutická intervencia umožní novorodencovi efektívne prospievať [7].

Diferenciálna diagnostika

Niektoré z príznakov uvedených pri KISS syndróme sa vyskytujú aj u iných po­rúch držania tela, ktoré môžu mať rôzny pôvod: malformácie kĺbov, svalový hypertonus, neurologické ochorenie, tráviace ťažkosti. Veľmi dôležitá je diferenciálna diagnostika, ktorú uvádza schéma diagnostického stromu KISS-KIDD (schéma 1) [2].

Klippel-Feilov syndróm je vrodená porucha segmentácie krčných stavcov čo sa prejaví zrastom stavcov, ktorá je viditeľná rádiologicky. Prevalencia sa odhaduje na 1 : 50 000. Často sa spája s klasickou klinickou triádou zahŕňajúcou nízku zadnú implantáciu vlasov, krátky krk a obmedzený rozsah pohybu krku [2].

Torticollis congenita (šikmý krk) je definovaný polohou hlavy, ktorá sa od narodenia ukláňa na jednu stranu a zatiaľ čo brada smeruje na opačnú stranu. Táto porucha je spojená aj s inými ochoreniami, ako sú kostné defekty a/alebo neurologické poruchy vrátane centrálnej koordinačnej poruchy [2].

Torticollis muscularis congenita – vrodený svalový torticollis – sa líši od vrodeného tortikolisu progresívnym objavením sa symptómov v prvých týždňoch života, ktorých klinickou charakteristikou je prítomnosť pretrvávajúceho opuchu v oblasti v m. sternocleidoma­stoideus [2].

Sandiferov syndróm je definovaný ako porucha svalového tonusu, charakterizovaná mimovoľnými svalovými kontrakciami zodpovednými za abnormálne postoje vyskytujúca sa v súvislosti s gastroezofageálnou refluxnou chorobou ­­­

a/alebo prítomnosťou hiátovej hernie [2].

Vrodená asymetrická panva ako ekvivalent šikmej panvy podobne ako torticollis oblasti krku. To znamená, že dieťa má asymetrické držanie dolných končatín. Jedna z dolných končatín nemôže byť posunutá bližšie k stredovej čiare. Existuje svalová retrakcia homolaterálnych abduktorovv oblasti bedrových kĺbov, retrakcia kontralaterálnych adduktorov bedrových kĺbov [2].

Dysplázia bedrového kĺbu je nesprávne postavenie alebo chybný vývoj kĺbovej jamky bedrového kĺbu. To môže mať za následok aj vykĺbenie, ktoré sa označuje ako luxácia bedra alebo luxácia bedrového kĺbu. Pri dislokovanom (luxovanom) bedrovom kĺbe je hlavica stehennej kosti čiastočne alebo úplne uvoľnená z acetabula, takže hlavica stehennej kosti v acetabule správne nesedí. Pri vrodenej dysplázii bedrového kĺbu nie je bedrový kĺb pri narodení úplne vyvinutý. Dievčatá bývajú takto postihnuté asi 6× častejšie ako chlapci. Klinické príznaky podozrenia na vrodenú dislokáciu bedrového kĺbu sú totožné s príznakmi vrodenej asymetrie panvy. Ultrazvukové vyšetrenie umožňuje odlíšiť ju od asymetrickej vrodenej panvy [2].

Kazuistika dieťaťa s príznakmi KISS syndrómu vo fyzioterapii

Prekladaná kazuistika popisuje vyšetrenie a terapiu z pohľadu fyzioterapeuta 10-týždňového dojčaťa ženského pohlavia, ktoré bolo odoslané na fyzioterapiu všeobecným lekárom pre deti a dorast z dôvodu preferencie držania hlavičky vpravo. Údaje o zdravotnom stave dieťaťa boli získané observačne, od matky a zo zdravotnej dokumentácie 6. 4. 2022.

V rodinnej anamnéze sa vyskytovalo ochorenie kardiovaskulárneho systému u starého rodiča dieťaťa a u matky bola diagnostikovaná skolióza, avšak spôsob liečby alebo rehabilitáciu si nepamätala. V osobnej anamnéze dieťaťa matka udávala, že dieťa sa narodilo z II. rizikovej gravidity ako druhé dieťa, plánovanou sekciou z dôvodu uloženia plodu koncom panvovým v maternici v 40 gestačnom týždni. Počas tehotenstva matka bola sledovaná pre gestačný diabetes riešený úpravou stravy. Dieťa s pôrodnou hmotnosťou 4 030 g a dĺžkou 50 cm sa primerane adaptovalo na prostredie a získalo 10 bodov z Apgarovej hodnotenia vitality novorodenca. Tretí deň po pôrode sa prejavila novorodenecká žltačka bez potreby fototerapie. V rámci skríningového vyšetrenia sa nezistili ­žiadne ochorenia. Z dôvodu fialového sfarbenia akrálnych častí horných končatín dieťa podstúpilo kardiologické vyšetrenie, kde kardiológ určil diagnózu foramen ovale apertum, avšak neboli potrebné režimové opatrenia. V liekovej anamnéze dominuje užívanie vitamínu D. Dieťa bolo prikrmované pre neprospievanie umelou mliečnou výživou.

Ako subjektívne ťažkosti dieťaťa matka udávala prítomnosť refluxu, ťažkosti s dojčením z jednej strany, po prisatí prítomnosť plačlivosti a celkového nepokoja dieťaťa.

Kineziologická analýza fyzioterapeutom pozostávala z hodnotenia spontánnej motoriky dieťaťa, ktorá sa porovnávala s ideálnou ontogenézou s následným určením kvality a kvantity motorického vývoja, orientačným vyšetrením polohových reakcií, vyšetrenia reflexov. Pri objektívnom vyšetrení v supinačnej polohe dieťatko bolo aktívne, usmievalo sa, sledovalo ponúkanú hračku, hlava bola rotovaná prevažne vpravo, s možnou rotáciou vľavo ale nie do plnej rotácie. V danej polohe nezotrvalo a dieťa ju otočilo späť. K ľavostrannému konvexnému postaveniu trupu prispelo kaudálne postavenie osi panvy vľavo a pravostranné postavenie osi ramenného kĺbu. V spontánnej motorike sa pozorovalo antigravitačné držanie dolných končatín a prítomná bola i súhra ruka-ústa vpravo. Palpačne sa zistilo mierne zvýšenie napätia svalov v oblasti ľavej šije a rezistencia pri pasívnej rotácii hlavy v terminálnej polohe. V pronačnej polohe boli spontánne motorické prejavy chudobnejšie, hlava s rotáciou vpravo bola uložená na podložke, horné končatiny pri trupe bez aktivity v obraze vzpriamenia. V okcipitálnej oblasti sa pozorovala plagiocephalia záhlavia vpravo. Sonografické vyšetrenie m. rectus abdominis preukázalo jeho diastázu 0,47 cm nad umbilikom. Pri vyšetrení polohových reakcií sa zaznamenala oneskorená reakcia hlavičky v trakčnom teste s asymetriou a oneskorená reakcia v teste Collinsovej vertikály. V rámci vyšetrenia reflexov sa zaznamenala prítomnosť tonického úchopového reflexu na nohách a rukách, neprítomnosť suprapubického a skríženého reflexu na dolných končatinách. Nezaznamenala sa vybavenosť Galantovho reflexu. Na základe vyšetrenia spontánneho motorického vývoja bola určená jeho kvantita na 2 mesiace a kvalita na 2 týždne z dôvodu nedokonalej rotácie hlavy. Ako hlavný nedostatok v motorike sa stanovilo asymetrické držanie hlavy. Ako vhodná terapia sa zvolili mäkké techniky na svalstvo v oblasti šije a reflexná lokomócia s modifikáciou tak, aby sa znížila bolestivá aferentácia v oblasti šije. V popredí terapie bolo zacvičenie matky ako opatrne cvičiť 3× denne I. a II. fázu reflexného otáčania reflexnej lokomócie s dôrazom na spontánnu rotáciu hlavy v dĺžke trvania do 10 min. Terapia bola doplnená o prvky detskej jógy a handling, ktorý bol zameraný na zdvíhanie dieťaťa z podložky, uloženie v postieľke a manipuláciu.

Dňa 13. 4. 2022 sa realizovalo kontrolné vyšetrenie, kde v rámci subjektívnych príznakov dieťaťa matka udávala elimináciu nepokoja a plaču a uľahčenie dojčenia. Pri objektívnom vyšetrení v supinačnej polohe dieťa bolo aktívne, usmievalo sa, sledovalo ponúkanú hračku, hlava bola rotovaná prevažne vpravo, s možnou rotáciou vľavo do plnej rotácie. V danej polohe hlava zotrvala, ale pretrvávalo ľavostranné konvexné postavenie trupu. V spontánnej motorike sa pozorovalo antigravitačné držanie dolných končatín a prítomná bola i súhra ruka–ústa obojstranne. V pronačnej polohe pretrvávali spontánne motorické prejavy chudobnejšie, hlava s rotáciou vpravo bola uložená na podložke, horné končatiny pri trupe bez aktivity v obraze vzpriamenia. V okcipitálnej oblasti vpravo bola prítomná plagiocephalia. Pri vyšetrení polohových reakcií bola prítomná oneskorená reakcia hlavičky v trakčnom teste. V rámci vyšetrenia reflexov sa zaznamenala prítomnosť tonického úchopového reflexu na nohách a rukách, neprítomnosť suprapubického reflexu a skríženého reflexu na dolných končatinách. Nezaznamenala sa vybavenosť Galantovho reflexu. Na základe spontánneho motorického vyšetrenia sa stanovila jeho kvantita na 3 mesiace a kvalita na 4 týždne. Terapia dieťaťa pokračuje.

Na príklade kazuistiky poukazujeme na prínos včasnej fyzioterapeutickej intervencie dieťaťa s príznakmi KISS syndrómu, ktorá zmiernila asymetrické držanie hlavy a tým prispela k celkovému prospievaniu dieťaťa.

Záver

Cieľom príspevku bolo poukázať na príznaky, ktoré sprevádzajú KISS syndróm u dojčiat a zdôrazniť potrebu včasnej ­fyzioterapeutickej intervencie. Príznaky KISS syndrómu sa zhodujú s rôznymi inými poruchami či na podklade centrálnej koordinačnej alebo tonusovej poruchy alebo pri príznaku šikmý krk. Vo fyzioterapii dojčiat odporúča sa zvážiť i možnosť KISS syndrómu. Obzvlášť pozornosť venovať deťom, u ktorých v anamnéze zaznamenávame zvýšenú dráždivosť, plačlivosť a nepokoj pri dojčení a manipulácii.

Doručené/Submitted: 12. 7. 2022

Prijaté/Accepted: 4. 10. 2022

Korešpondenčný autor:

doc. PhDr. Elena Žiaková, PhD.

Subkatedra fyzioterapie pohybového systému,

Fakulta ošetrovateľstva

a zdravotníckych odborných štúdií,

Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave,

Limbová 12

833 03 Bratislava

Slovenská republika

e-mail: elenaziakov@gmail.com