Fyzioterapia u detí mladšieho a staršieho školského veku s chybným držaním tela

Súhrn

Východiská: Chybné držanie tela (CHDT) je civilizačné ochorenie, ktoré čoraz častejšie postihuje našu detskú populáciu. Včasnou diagnostikou a liečbou je možné odstrániť túto poruchu. Metodika: Naša práca bola realizovaná kvantitatívnym výskumom a to prostredníctvom neštandardizovaného dotazníka, ktorý bol anonymný a zameraný na metódy využívané pri diagnóze CHDT. Obsahoval 17 otvorených, polootvorených a zatvorených otázok. Stanovené boli tri hypotézy, ktoré sme overovali pomocou programu SPSS Statistics 26 a chí-kvadrát testom. Súbor: Vzorku tvorilo 200 respondentov, fyzioterapeutov z Trenčianskeho a Žilinského kraja, ktorých sme navzájom porovnávali. Výber vzorky nebol náhodný, respondenti sa museli počas svojej praxe stretnúť s diagnózou CHDT detí od 6 do 15 rokov. Výsledky: Na základe štatistických výsledkov sa potvrdilo využitie konceptu Spiraldynamik, ktorý aplikuje viacej fyzioterapeutov zo Žilinského kraja ako z Trenčianskeho kraja (p < 0,001). Ďalej sme štatisticky potvrdili, že fyzioterapeuti v Trenčianskom kraji neaplikujú metódu Feldenkrais tak často, ako fyzioterapeuti v Žilinskom kraji (p < 0,027). Štatisticky sa nám nepotvrdilo, že akrálnu koaktivačnú terapiu pozná v Žilinskom kraji signifikantne menej fyzioterapeutov ako v Trenčianskom kraji (p > 0,184). Záver: Aby sme eliminovali výskyt zlého držania tela v dospelosti, musíme udržovať a podporovať správnu postúru už v detskom veku. Kinezioterapia musí obsahovať presné postupy a metódy k osvojeniu si preventívnych opatrení a podpory správnych pohybových stereotypov.

Klíčová slova:

prevencia – fyzioterapia – školský vek – chybné držanie tela – postura

Úvod

Chybné držanie tela (CHDT) je charakterizované ako funkčná porucha posturálnej funkcie a teda nejde o štrukturálnu poruchu [1]. Môže byť spôsobené narušením svalovej rovnováhy medzi svalmi na prednej a zadnej strane tela [2]. Hlavným spúšťačom u väčšiny populácie je nedostatok pohybu [3].

Ak sa zameriame na školopovinné deti, výrazný zlom nastáva práve pri nástupe dieťaťa do školy, kedy musí sedieť celé vyučovanie na stoličkách, ktoré nemajú ergonomický tvar a prispievajú k CHDT, ako aj nesprávne nosenie ťažkých aktoviek. Na deti podvedome vplýva aj stres a nedostatočné fyzické aktivity, s ktorými úzko súvisí životospráva celej rodiny [4].

Najrizikovejšie obdobie je prechod dieťaťa z materskej školy do základnej školy, a to preto, že predškolské deti majú viac pohybovej aktivity [5]. Vo všeobecnosti platí, že keď deti prídu zo školy, nevykonávajú takmer žiadnu fyzickú aktivitu a presedia veľa hodín pri televízii, počítači alebo pri tablete [6]. Týmto spôsobom si dieťa vybuduje thorakálnu hyperkyfózu, čo ďalej vedie k oslabeniu medzilopatkových svalov a následne vzniká nerovnováha ramenných pletencov. Taktiež sú preťažené medzistavcové platničky a brušné svalstvo je oslabené. Sedavá poloha dieťaťa v škole sa stáva hlavnou príčinou pri nesprávnom držaní tela [7]. Opačným prípadom sú deti, ktoré navštevujú mnoho krúžkov, tým pádom po príchode zo školy nemajú žiadny odpočinok, cítia sa preťažené a nemajú potrebný čas na regeneráciu. Počas rastového obdobia dieťaťa je aktívny pohyb rovnako dôležitý ako aj odpočinok. Ak sú svaly dlhodobo preťažované, skracujú sa a to znemožní dieťaťu vyrásť do výšky. Najčastejšie sú zasiahnuté chrbtové svaly a pri ich skrátení vzniká sko­lióza [8]. Na kostrových svaloch vznikajú pri preťažovaní spazmy. Takéto tkanivo bez dostatočnej regenerácie môže degenerovať, zapáliť sa alebo môže dôjsť k lézii svalových snopcov. Vtedy svaly veľmi často bolia [6].

Medzi rizikové faktory vzniku CHDT, ktoré negatívne ovplyvňujú fyziologické držanie tela dieťaťa, patrí obezita. Je dôležité viesť deti k zdravému životnému štýlu, zdravej strave a pohybu [9].

Vybrané fyzioterapeutické metódy

Cieľom fyzioterapie pri CHDT je eliminovať svalovú dysbalanciu [9]. To znamená, že do fyzioterapeutického plánu musíme zahrnúť metodiky a techniky na uvoľnenie skrátených svalov, napr. mäkké techniky, postizometrickú relaxáciu a posilnenie oslabeného svalstva. Uvoľňujeme svaly, ktoré sme počas predchádzajúcich vyšetrení, pomocou svalového testu podľa profesora Jandu, ohodnotili stupňom 1 a 2. Zároveň posilňujeme všetky oslabené svaly, aj svaly na klenbe chodidiel. Odporúčané cvičenia: rotácia trupu do obidvoch strán, predklony, úklony, hrudné záklony, cviky na posilnenie chrbtového a brušného svalstva, torzné cvičenia so sprievodným dychovým doprovodom [10]. Metódy, ktoré je možné využiť sú dychová gymnastika, Škola chrbta, Feldenkraisova metóda, Freemanova metodika, Vojtova metóda, Akrálna koaktivačná terapia (ACT), metóda Schrott, Klappovo lezenie, Dynamická neuromuskulárna stabilizácia (DNS), či metóda Pilates. Aktivity, ktoré sa neodporúčajú sú nosiť ťažké bremená, jednostranná záťaž a dlhodobé poskoky.

Ciel

Hlavný cieľ

Zistiť, ktoré z metód sú fyzioterapeutmi najvyužívanejšie pri CHDT u detí mladšieho a staršieho školského veku (6–15 rokov).

Vedľajší cieľ

Zistiť, či sa fyzioterapeuti dodatočne ­vzdelávajú aj po ukončení štúdia v skúmanej problematike.

Hypotézy

Na základe stanovených cieľov sme si stanovili hypotézy:

1. H1: Predpokladáme, že Spiraldynamik koncept bude aplikovať viacej fyzioterapeutov zo Žilinského kraja ako z Trenčianskeho kraja.

2. H2: Predpokladáme, že fyzioterapeuti v Trenčianskom kraji nebudú aplikovať metódu Feldenkrais tak často ako fyzioterapeuti v Žilinskom kraji.

3. H3: Predpokladáme, že ACT bude poznať v Žilinskom kraji menej fyzio­terapeutov ako v Trenčianskom kraji.

Metodológia

Hlavná metóda výskumu bola realizovaná kvantitatívnou formou, prostredníctvom neštandardizovaného dotazníka. Náš výskum prebiehal v súkromných a štátnych zdravotníckych zariadeniach od 1. 11. 2021 do 2. 3. 2022. Do každého zo zvolených krajov sme rozdali 100 dotazníkov, ktorý bol dobrovoľný a anonymný. Výsledky sme spracovali pomocou grafov a tabuliek v programe MS Excel.

Deskriptívnu štatistiku s verifikáciou hypotéz sme vykonali pomocou programu SPSS Statistics 26. Pri komparačnej analýze sme využili chí-kvadrát test. Štatistickou hladinou významnosti, v našom prípade 5 % , sme hodnotili získane výsledky z hľadiska pravdepodobnosti, akou by sa mohli vyskytnúť.

Charakteristika súboru

Našu vzorku tvorilo 200 zámerne vybraných respondentov, a to 100 respondentov za Žilinský a 100 respondentov za Trenčiansky kraj, ktorých sme následne vzájomne porovnávali. Vzorka respondentov bola vyselektovaná na fyzioterapeutov v praxi. Dotazník mohli vyplniť len tí respondenti, ktorí mali min. jednu skúsenosť s kinezioterapiou detí s chybným držaním tela vo veku 6–15 rokov. V našej vzorke sa nemohol nachádzať respondent, ktorý nie je fyzioterapeut alebo je fyzioterapeut a nestretol sa s touto diagnózou u detí v mladšom a staršom školskom veku.

Dotazník sme zamerali na metódy využívané pri CHDT u detí od 6 do 15 rokov. Náš dotazník pozostával zo 17 otázok, z ktorých bolo 12 otázok zatvorených, 3 otázky polootvorené a 2 otázky otvorené. Úvodnú časť dotazníka tvorilo 5 kategorizačných otázok, zamerané na fyzioterapeutov. Zisťovali sme roky praxe fyzioterapeutov, ich dosiahnuté vzdelanie, ďalej v akých zariadeniach pracujú, či ide o štátny alebo súkromný sektor. Ďalej nás zaujímalo, či sa vzdelávajú v skúmanej problematike aj po ukončení štúdia, resp. či navštevujú kurzy, či semináre. Hlavnú časť dotazníka tvorilo 12 otázok vymedzených na výskumný problém CHDT. Pýtali sme sa, ako často sa fyzioterapeuti stretávajú v praxi s touto diagnózou a aký druh chybného držania najčastejšie spozorovali u detí vo veku 6–15 rokov. Zaujímal nás názor, vyplývajúci z ich praxe a teda, ktorú metódu považujú za najefektívnejšiu pri liečbe tohto ochorenia. Ďalšou otázkou sme zisťovali, či fyzioterapeuti aplikujú konkrétnu metódu, a ktoré z metód poznajú. Možnosti boli TRX – suspensor trainer, AKT, dynamická neuromuskulárna stabilizácia a Feldenkraisova metóda. Taktiež nás zaujímalo, čo si fyzioterapeuti myslia o rodičoch a ich vplyve na dieťa. Túto otázku sme rozdelili do dvoch vekových kategórií, jedna z nich sa venovala mladšiemu školskému veku (6–11 rokov) a druhá staršiemu školskému veku (12–15 rokov). Od fyzioterapeutov sme ale chceli vedieť, ktorá veková kategória pristupovala ku kineziológii svedomitejšie. V závere sme zisťovali informovanosť rodičov o prevencii tohto ochorenia a o následnej inštruktáži zo strany fyzioterapeutov venovanej rodičom. Poslednou otázkou sme chceli zistiť, koľko času potrebuje dieťa, aby dosiahlo viditeľné zlepšenie držania tela.

Výsledky a diskusia

Výsledky zo štatistickej analýzy sú zaznamenané v tab. 1–3. Sledovali sme 200 respondenotov, fyzioterapeutov rozdelených na dve podkategórie: fyzioterapeuti z Trenčianskeho a Žilinského kraja. Overovaním hypotéz sme skúmali, čo fyzioterapeuti preferujú v terapii danej diagnózy v konkrétnom kraji.

V hypotéze H1 sme skúmali v akej miere aplikujú Spiraldynamik koncept fyzioterapeuti zo Žilinského a Trenčianskeho kraja. Po štatistickom overovaní dát chí-kvadrát testom bola ­p-hodnota menšia ako 0,05 (p < 0,001). Rozdiel medzi fyzioterapeutmi zo Žilinského a Trenčianskeho kraja bol štatisticky významný a hypotéza H1 sa potvrdila (tab. 1).

V hypotéze H2 sme sa zamerali na aplikáciu metódy Felkendrais. Predpokladali sme, že fyzioterapeuti v Trenčianskom kraji ju nebudú využívať tak často ako fyzioterapeuti zo Žilinského kraja. Po štatistickom overení chí-kvadrát testom vyšla p-hodnota menej ako 0,05, čím sa potvrdilo, že rozdiel bol signifikantný (p < 0,027). Hypotéza H2 sa potvrdila (tab. 2).

V hypotéze H3 sme sa zamerali na AKT a jej povedomie u respondentov. Predpokladali sme, že v Žilinskom kraji bude metóda menej známa ako v Trenčianskom kraji. Očakávali sme len dve varianty výsledkov, buď respondenti túto metódu poznajú alebo nepoznajú. Keďže išlo o nominálnu premenu postupovali sme rovnako ako pri predchádza­júcich hypotézach. Naša kontingenčná tabuľka potvrdila, že túto terapiu pozná viac fyzioterapeutov v Trenčianskom kraji. P-hodnota po štatistickom overení chí-kvadrát testom bola > 0,05 (p > 0,184), rozdiel nebol štatisticky významný a hypotéza H3 sa nepotvrdila (tab. 3).

Časté sedavé aktivity ako sú napr. dlhodobé sledovanie televízie a hranie videohier výrazne vplýva na CHDT a väčšej predispozícii bolesti chrbta u detí. U detí mladšieho a staršieho veku, ktoré vo veľkej miere sledujú televíziu, bola sledovaná ich preferovaná pozícia, v ktorej túto činnosť vykonávajú. Najčastejšie išlo o preferenciu rôznych stupňov krčnej, hrudnej a driekovej flekčnej pozície. Napriek prevahe flekčného postavenia chrbtice, sa medzi sledovanou vzorkou objavila aj pozícia s extenzným princípom v ľahu na bruchu [11,12].

Hlavným cieľom výskumu bolo zistiť, ktoré z metód sú fyzioterapeutmi najviac využívané pri danej diagnóze. Jednoznačný výsledok sa ukázal v oboch krajoch v prospech využitia metódy Školy chrbta ( Žilina 95 %, Trenčín 98 %). Naj­dôležitejšou úlohou pri Škole chrbta je naučiť deti správne sedieť, vstať zo stoličky, prezuť sa, niesť školskú tašku, či dvíhať bremená. V princípe pri každej tejto aktivite nastáva záťaž chrbtice tlakom alebo ťahom [13].

Pri Škole chrbta sa nám potvrdilo, že patrí k najvyužívanejším a najúčinnejším metódam podľa našich respondentov v oboch krajoch – Trenčianskom kraji (33 %) a Žilinskom kraji (23 %). Na druhom a treťom mieste v Žilinskom kraji skončili DNS metóda (20 %) a kombinácia viacerých metód (17 %) a ako štvrté najvyužívanejšie metódy skončili Kaltenbornová metóda (9 %) a SM-systém (9 %). V Trenčianskom kraji boli na druhom mieste metódy Brunkowova (11 %) a SM-systém (11 %), na treťom mieste Kaltenbornová metóda (9 %) a na štvrtom mieste bola metóda DNS (6 %).

V našom výskume sme si stanovili čiast­kový cieľ, v ktorom sme zisťovali, či fyzioterapeuti majú záujem sa dodatočne vzdelávať aj po ukončení štúdia. Z výsledku dotazníka vyplynulo, že až 68 % fyzioterapeutov z Trenčianskeho kraja a 61 % zo Žilinského kraja, sa po ukončení štúdia naďalej vzdelávajú vo forme kurzov a seminárov.

Záver

Detský organizmus je všeobecne priveľmi citlivý na neprimeranú záťaž a hlavne v dobe rastu kostí. S nedostatkom svalovej hmoty môže vzniknúť CHDT a sním súvisiace ďalšie patológie v neskoršom veku života. Najčastejší výskyt CHDT sa objavuje u detí v školskom veku.

Nášho výskumu sa zúčastnili respondenti – fyzioterapeuti a jeho cieľom bolo zistiť, aké fyzioterapeutické metódy sú najviac preferované pri CHDT u detí mladšieho a staršieho školského veku a či je zabezpečená dostatočná prevencia v rámci CHDT zo strany fyzioterapeutov.

Doručené/Submitted: 12. 10. 2022

Prijaté/Accepted: 15. 12. 2022

Korešpondenčný autor:

PhDr. Petra Oravcová

Fakulta zdravotníctva TnUAD

ul. Študentská 2

911 50 Trenčín, Slovenská republika

e-mail: petra.oravcova@tnuni.sk