Henischove preklady farmaceutických diel

Souhrn

Bardejovský rodák Juraj Henisch (1549–1618) preložil z latinčiny do nemčiny štyri farmaceutické spisy, tri diela populárneho francúzskeho autora A. Mizaulda a jedno dielo neskoroantického autora Sexta Placita. Latinské predlohy vyšli pred Henischovým prekladom viackrát a vieme identifikovať vydanie, ktoré Henisch použil. Aj nemecké preklady vyšli za Henischovho života viackrát v nezmenenej podobe. Všetky boli publikované krátko za sebou v rokoch 1574–1575. Okrem prekladov vydal Henisch v tom čase aj ďalšie diela a pritom mal v roku 1574 dvadsaťpäť rokov a ešte len študoval medicínu v Bazileji. Všetky štyri diela majú podobnú tému, nezvyčajné a ľahko dostupné liečebné prostriedky z rastlín, kovov a zvierat a boli určené pre širšie publikum. Patria do žánru „Kräuterbücher“, herbáre, ale nepredstavujú typickú formu tohto žánru, nemali ani ilustrácie. V prekladoch sa Henisch nedrží prísne originálu, vynechával niektoré menšie časti, prekladal voľne a prispôsoboval to nemeckému čitateľovi.

Klíčová slova:

Juraj Henisch – Antonio Mizauld – Sextus Placitus – farmácia v 16. storočí – herbáre

Úvod

Bardejovský rodák Juraj Henisch (1549–1618) skončil štúdium medicíny v Bazileji v roku 1576 a celý život pôsobil ako praktický lekár, učiteľ na gymnáziu Sv. Anny, astronóm a knihovník v nemeckom Augsburgu^{1, 2, 3)} .Tento vzdelaný a všestranný predstaviteľ neskorého humanizmu bol veľmi plodný autor, publikoval diela z rôznych odborov, lekárstva, matematiky, rétoriky, dialektiky, astronómie, lingvistiky, vydal niektorých antických autorov a niekoľko prekladov. Poznáme aj jeho duchovnú a príležitostnú poéziu z mladosti. Medzi lekárske diela patrí pojednanie o výžive z jeho študentských čias v Lipsku⁴⁾ a doktorská práca o frenitíde, s ktorou skončil štúdium lekárstva⁵⁾. Obe práce sú založené na tradičných poznatkoch antickej medicíny⁶⁾. Okrem toho je aj autorom farmaceutickej príručky Enchiridion medicinae⁷⁾, ktorá však nie je jeho originálne dielo⁸⁾.

Henisch preložil z latinčiny do nemčiny aj štyri farmaceutické spisy, tri diela francúzskeho autora A. Mizaulda (1510–1578)^9–11) a jedno dielo neskoroantického autora Sexta Placita¹²⁾. Tieto preklady tvoria dve dvojice, ktoré boli vždy spolu vydávané, Neünhundert s Artzney-Buch Sexta Placita a Artztgarten spolu s Artztbüchlin. Všetky štyri diela vyšli v Bazileji prvýkrát u vydavateľa Petra Pernu v rokoch 1574–1575. Názvy diel v preklade nie sú celkom identické s originálom, každý preklad má iný, aj keď v podstate podobný predslov, a každý venoval Henisch inému dobrodincovi.

Tieto preklady patria v podstate do žánru „Kräuterbücher“, herbáre, ktoré sa definujú ako „často bohato ilustrovaná príručky, ktoré opisujú rastlinné, zvieracie a minerálne liečivé prostriedky a vysvetľujú ich farmaceutické použitie“ ¹³⁾. Nepredstavujú však typickú formu tohto žánru, ani jedno z nich nie je ilustrované (ani v origináli). Všetky štyri majú podobnú tému, nezvyčajné a ľahko dostupné liečebné prostriedky z rastlín, kovov a zvierat. V 16. storočí sa objavili viaceré diela o lekárskych tajomstvách¹⁴⁾ a k nim patria aj diela A. Mizaulda, ktorý bol aj astronóm a napísal niektoré diela k astrologickej medicíne. Henisch si nevybral práve jeho náhodou, jednak bol to populárny autor s množstvom publikovaných diel, bol pochlebovačmi nazývaný aj francúzsky Eskulap, až napokon sám uveril, že je v ňom niečo božské¹⁵⁾, a jednak aj Henisch bol astronóm, bol autorom aj astronomického diela Tabulae institutionum astronomicarum spolu s prekladom Pseudo-Proclovho astronomického diela Sphaera¹⁶⁾, pre mesto Augsburg vydával pravidelne aj kalendáre. Okrem toho Henisch mal veľmi dobrý vzťah k Francúzsku, sám tvrdil, že študoval v Paríži, hoci to nie je isté¹⁷⁾.

Keď zoberieme do úvahy dátum napísania predslovu k prekladom, tak chronologické poradie vydania týchto štyroch diel je nasledovné:

• 25. augusta 1574 Neünhundert
• 26. augusta 1574 Artzney-Buch
• 25. septembra 1574 Artztbüchlin
• 17. novembra 1574 Artztgarten, ale venovanie vo vydaní z roku 1577 má skoršie datovanie, 29. septembra 1574, resp. na Michaela. Okrem toho dielo má rok vydania 1575.

Neünhundert

Prvé dielo (obr. 1), Neünhundert Gedächtnußwürdige Geheimnuß vnnd Wunderwerck/Von mancherley Kreütern/Metallen/Thieren/Vögeln und andern natürlichen Künsten und Historien, t. j. Deväťsto pozoruhodných tajomstiev a divov. O rôznych bylinách, kovoch, zvieratách, vtákoch a iných prírodných znalostiach a prípadoch, je prekladom latinského diela, ktorého titul znie: Memorabilium, utilium ac iucundorum centuriae novem in Aphorismos Arcanorum omnis generis locupletes, perpulchre digestae¹⁸⁾, t. j. Deväťsto pozoruhodných, užitočných a zábavných aforizmov každého druhu a pekne podaných. Latinský originál vyšiel (podľa môjho zistenia v internete) deväťkrát (1572, 1573, 1574, 1584, 1592, 1599, 1613, 1681), teda bolo to veľmi populárne dielo v svojom čase. Nemecký preklad vyšiel potom v nezmenenej podobe ešte trikrát (1575, 1582, 1615). Vydania originálu z roku 1566, 1572 alebo 1573 mohol mať Henisch k dispozícii a je zaujímavé, že prvé vydanie sa nachádza aj v Bavorskej štátnej knižnici a má exlibris Johanna Georga von Werdensteina, kanonika augsburského dómu, známeho zberateľa kníh v tej dobe¹⁹⁾. Kniha teda pochádza z mesta, v ktorom Henisch strávil celý svoj život.

Číslovka 900 má naznačovať, že látka aforizmov pochádza z obdobia deväť storočí pred renesanciou. V predslove sa autor odvoláva na Strabóna, podľa ktorého v Egypte bol taký zvyk, že chorých vyložili na ulicu a okoloidúci im radili, aké lieky použili pri podobnej chorobe, alebo im povedali, čo o chorobe vedeli²⁰⁾. Dnes, t. j. v dobe Henischovej, chorí už nemusia tak robiť, lebo existujú knihy. Autor chváli autorov, ktorí sú ochotní podeliť sa so svojimi znalosťami, a k nim patrí aj A. Mizauld, ktorý zozbieral od starých autorov, to „čo bolo na čítanie pozoruhodné, podivuhodné a súčasne ľahko pochopiteľné a uskutočniteľné“.

Čo sa týka samotného obsahu diela, je veľmi pestrý, ide o deväťkrát sto krátkych správ, receptov, rád, historiek, ktoré autor nazýva aforizmy a ktoré nasledujú za sebou bez akéhokoľvek systému. Keď ide o liečebný prostriedok, tak autor vychádza buď z nejakého problému a menuje prostriedok na jeho odstránenie, alebo témou je nejaký prostriedok a k tomu sa menujú prípady použitia. Mizauld sa často odvoláva na autority z dejín medicíny, z ktorých prevzal uvádzaný poznatok, veľa prostriedkov je z Pliniovho encyklopedického diela Naturalis historia. Spomeňme najprv príklady liečebných prostriedkov, napr. proti podagre sa uvádza liek, ktorý sa nachádza u Galéna²¹⁾, a to je náplasť s vývarom zo starého plesnivého syra a bravčového stehna, ktorá pôsobí proti uzlom, tofom, pri dne, podagre. Na rozdrvenie obličkových kameňov sa odporúča prášok z plochého kamienka, ktorý sa vraj nachádza v hlave raka. Iný liek proti obličkovým kameňom je zmes prášku z kože šťuky a vody z múrovníka lekárskeho, ktorá sa pije s vínom. V tomto prípade Mizauld nemá odkaz na autora, ale podobná rada sa nachádza u známeho švajčiarskeho polyhistora Conrada Gessnera²²⁾. Kamienky z hlavy veľkých slimákov, ktoré sa pijú s vínom, pomáhajú ľuďom s bolesťami pri močení (strangúriou) a tiež rodiacim ženám na uvoľnenie a rozšírenie rodidiel. V práci sa nachádza veľa kuriozít, napr. ako sa zisťuje plodnosť ženy, často ide o magické prvky, napr. amulety, ďalej sú tam aj hygienické rady, napr. prostriedky proti muchám, blchám a tiež kozmetické rady, napr. ako si skrášliť tvár. Napokon sa tam nachádzajú aj celkom nemedicínske rady, napr. ako uchovať čerstvé kvety, prostriedky proti hrdzi. Vrcholom je návod, ako sa stať neviditeľným. Podľa neho treba urobiť cop z vlasov obesenca z verejného popraviska, namočiť ho do krvi dudka a pokryť s ním hlavu. Poslednú vetu tejto časti latinského originálu, ktorá hovorí, že keby to bola pravda, tak sa to zlatom nedá vyvážiť, Henisch ani nepreložil. V preklade sa Henisch prejavil (podobne ako aj v iných dielach) ako „systematizátor“, zakiaľ čo latinský originál má len „index“, čo je vlastne obsah diela, Henischov preklad má abecedný „register“, čo umožňuje vyhľadávanie. Oproti originálu majú jednotlivé záznamy aj nadpisy. Súhrnne možno povedať, že Neünhundert nie je čisto farmaceutické dielo, resp. nebolo určené farmaceutom.

Artzney-Buch

Druhé dielo (obr. 2), Artzney-Buch Sexti Platonici Philosophi von Vöglen, wilden und zamen Thieren: wie man dieselb in der Artzney für allerhandt Kranckheiten brauchen soll, t. j. Lekárska kniha Sexta Platonica, filozofa o vtákoch, divých a domácich zvieratách, ako ich využívať v lekárstve na všemožné choroby, je prekladom diela, ktoré vyšlo prvýkrát v roku 1538 pod názvom Sexti Placiti Papyriensis de Medicamentis ex animalibus Libellus²³⁾, t. j. Kniha Sexta Placita z Papyry o liekoch zo zvierat. Sextus Placitus z Papyry (4.–5. st. po Kr.), bol ináč neznámy rímsky lekár a niekedy sa omylom zamieňal s filozofom, ktorý sa volal Sextus Platonicus, a bol príbuzným Plutarcha²⁴⁾. Text vyšiel pred Henischovým prekladom ešte dvakrát, nie však v rovnakej podobe, v Zürichu o rok neskôr, t. j. v roku 1539, a text z tohto vydania použil aj Henricus Stephanus vo vydaní diel lekárov po Hippokratovi a Galénovi²⁵⁾. Jedno z tých dvoch ďalších vydaní mohol mať Henisch k dispozícii, dokazuje to jednak samotný preklad a okrem toho v oboch sa uvádza ako autor Sextus Platonicus Philosophus, t. j. tak, ako v Henischovom nemeckom preklade. Predslov k dielu je celý publikovaný najnovšie v publikácii Humanistes du Bassin des Carpathes III, ktorá obsahuje texty uhorských humanistov²⁶⁾. Henisch v tomto predslove hovorí, že ľudia nemusia hľadať prostriedky na zahnanie choroby ďaleko. Častokrát sa pred ich očami nachádza nejaká rastlina alebo nejaké stvorenie, domáce zviera, mláďa, ktoré vyrástlo na tom istom mieste, kde vypukla choroba, a toto môže slúžiť ako liečebný prostriedok. Ako prvé sa uvádzajú prostriedky z jeleňa. Prášok z popola z jeleních parohov posilňuje kývavé zuby, zmiešaný s vínom slúži proti bolestiam hlavy a brucha, proti morbus regius, t. j. epilepsii, proti nadmernej menštruácii. Mnohé zvieratá, resp. ich anatomické časti, sa môžu využívať ako liečebné prostriedky systematicky, napr. zajačí mozog vo víne pomáha pri slabom močovom mechúre, zajačie pľúca sú proti bolestiam očí, zajačia krv pomáha pri obličkových kameňoch, zajačie srdce je dobré proti štvordňovej horúčke, zajačia žlč pri očných ochoreniach. Viaceré návody sa nachádzajú už u Plinia St. v jeho encyklopedickom diele Historia naturalis.

Artztbüchlin

Tretie dielo (obr. 3), Artztbüchlin/Neuwe vnd wunderbare weiß begreiffe(n)d/wie man allerhand frücht/garten kreuter/wurtzel/beer vnd trauben artznen soll, daß man dieselb zum purgieren möge brauchen, t. j. Lekárska knižočka. Nové a podivuhodné spôsoby popisujúce, ako lekársky využiť rôzne plody, záhradné byliny, korene, bobule a hrozná, aby sa dali podávať na prečistenie, je prekladom latinského diela Nova et mira artificia comparandorum fructuum, olerum, radicum, uvarum, & alio­rum hortensium, quae corpus blande & absque noxa purgent²⁷⁾, t. j. Nové a podivuhodné spôsoby, ako sa majú pripraviť plody, zelenina, korienky, bobule a iné záhradné plodiny, aby sa telo prečistilo príjemne a neškodne. Latinské vydanie vyšlo trikrát (1564, 1565, 1566, dielo neskôr vyšlo prepracované pod novým názvom²⁸⁾), nemecký preklad vyšiel ešte dva razy (1577, 1565). Na rozdiel od predošlého diela, latinský originál má obsah, v nemeckom preklade je vynechaný.

V úvode Mizauld hovorí, že úloha rozumného lekára je, aby lieky na prečisťovanie, ktoré je dôležité pre zdravých a chorých, neboli vzhľadom a chuťou odpudzujúce, t. j., majú dobre vyzerať, voňať a chutiť. Mizauld sa odvoláva na Arnolda z Villanovy (1240–1311), ktorý vyhlásil, že šťastní sú tí lekári, ktorým boh nadelil rozum, aby pochopili a skúmali tajomstvá prírody. Od toho istého autora preberá aj biblickú parafrázu: mnohí sú povolaní k medicíne, ale máloktorí vyvolení²⁹⁾. V prvej kapitole radí autor, že treba si nájsť dôveryhodného lekára a s ním u lekárnika alebo bylinkára nakúpiť jednoduché liečivá (medicamenta simplicia) – a tie majú byť čerstvé, šťavnaté a vyberané. V nasledujúcich kapitolách menuje rôzne plody zo záhrady, ich skladovanie a zaobchádzanie s nimi. Po posledných kapitolách, jedenástej a dvanástej, ktoré sú venované viniču, sa vyskytuje samostatná práca o druhoch liečivých vín. Latinské vydanie má na koniec zvláštnu kapitolu o čaji zo seny, ale Henisch ju nepreložil, miesto toho pridal svoj text o korenistých vínach.

Artztgarten

Štvrté dielo (obr. 4), Artztgarten. Von Kreutern so in den Gärten gemeinlich wachsen/vnnd wie man durch dieselbigen allerhand kranckheiten vnd gebrächen leichtlich heilen sol, t. j. Lekárska záhrada. O bylinách, ktoré bežne rastú v záhradách a ako sa nimi ľahko dajú liečiť všemožné choroby a neduhy, je prekladom Mizauldovho diela Alexikepus, seu auxiliaris hortus, extemporanea morborum remedia ex singulorum viridariis facile comparanda³⁰⁾, t. j. Lekárska alebo nápomocná záhrada, ako ľahko pripraviť zo záhrady prirodzené lieky proti chorobám. Latinský originál pred Henischovým prekladom vyšiel ešte dvakrát (1574, 1575, teda v roku vydania nemeckého prekladu), nemecký preklad vyšiel spolu tiež trikrát (okrem roku 1575 ešte aj 1577 a 1615). Môžeme predpokladať, že Henisch mal k dispozícii vydanie z roku 1565 a podobne ako v prípade Neünhundert, aj exemplár tohto vydania z Bavorskej štátnej knižnice má exlibris augsburského zberateľa kníh Werdensteina³¹⁾.

Čo sa týka obsahu spisu, opisujú sa prírodné produkty, ktoré sa využívajú v lekárstve. Mizauld najprv uvedie produkt a jeho „nomenklatúru“, t. j. rôzne názvy, a potom vymenúva choroby, v ktorých sa dá tento vhodne využiť. Produkty sa delia na sedem „hriadok“, zeleninu, korene, voňavé rastliny, plody, kvety, nejedlé rastliny, plody stromov, orechy. K tomu pridal autor prípravky z liečivých olejov a recepty na destiláciu ovocia. Mizauld pripojil ku dielu ešte aj list Diokla z Karystu (2. st. pr. Kr.) kráľovi Antigonovi o životospráve³²⁾, ale tento Henisch nepreložil.

Preklad sa nedrží prísne originálu, Henisch aj vynechal niektoré menšie časti a niektoré pasáže preložil len voľne. V úvode Mizauld podáva krátky prehľad dejín farmácie, vysvetľuje napr. termín alexikepus, lekárska záhrada, čo bol názov lekárskeho didaktického diela Nestora z Larandy (2.–3. st. po Kr.)³³⁾, ale Henisch termín alexikepus vôbec neuvádza, má len Artztgarten. Podobne keď Mizauld kritizuje, že sa v jeho dobe lekárne rozmnožili, cituje Juvenalovu známu sentenciu Quis enim non vicus abundat?³⁴⁾, t. j. „Ktorá ulica ich nemá nadbytok“ (aká to paralela so súčasnosťou!), Henisch však len konštatuje, že sa vyskytujú skoro v každej ulici. Mizauld použil na označenie liekov známy výrok Herofila (330–260 pr. Kr.) deorum manus³⁵⁾, ruky bohov, toto však Henisch celkom vynechal. Mizauld na mnohých miestach cituje verše antických, stredovekých ako aj súčasných autorov, Henisch ich uvádza v latinskej podobe s nemeckým prekladom. Zriedkavo ich vynecháva a nie je jasné, z akých dôvodov. Sú medzi nimi aj niektoré verše týkajúce sa sexu, takže v tomto prípade možno z morálnych dôvodov. Niekedy Henisch prispôsobuje text nemeckému čitateľovi, napr. pri olive vynechal vetu o francúzskom názve a naopak pri vlašskom orechu pridal vetu o nemeckom pomenovaní. Mizauld má latinský abecedný register chorôb, ktoré sa v texte vyskytujú, Henisch pripravil nemecký variant.

Záver

Všetky štyri diela sú preklady z latinčiny do nemčiny, teda boli určené pre širšie publikum, sám Henisch to v svojich predslovoch k prekladom explicitne uvádza. V Neünhundert píše, že nie všetci vedia po latinsky a preto sa rozhodol týmto spôsobom im sprístupniť znalosti učencov. Artztbüchlin môže byť podľa Henischa užitočná pre záujemcov o lekárstvo a domácich hospodárov (v nemeckom origináli hausshälter, domáci hospodár, otec rodiny, lat. pater familias, ktorý mal už v starom Ríme za úlohu starať sa o zdravotný stav celej rodiny). Napokon v Artztgarten uvádza, že kniha je určená „obyčajným ľuďom a idiotom“, teda laikom, ktorí nemajú možnosť zaplatiť si lekára alebo lieky. Aj autor originálu hovorí v predslove k tomu istému dielu, že kniha je určená obyčajným mešťanom a sedliakom, čo Henisch preložil ako „Bavorom a remeselníkom“.

Predslovy s venovaním sú datované do piatich mesia­cov, takže je evidentné, že Henisch musel pracovať na prekladoch paralelne. Je to pozoruhodná aktivita, ktorá svedčí o schopnostiach a nezvyčajnej usilovnosti Henischa. V roku 1574 mal dvadsaťpäť rokov, v takom krátkom čase preložil štyri diela, rok predtým vydal spomínanú farmaceutickú príručku Enchiridion medicinae. V roku 1574 vydal ešte aj preklad filozofického diela byzantinského filozofa Plethona o rozdieloch medzi platónskou a aristotelovskou filozofiou³⁶⁾ a latinský preklad Hesioda³⁷⁾ a v roku 1575 aj spomínané astronomické dielo Tabulae institutionum astronomicarum. Pritom všetkom v tom čase Henisch ešte len študoval medicínu v Bazileji, na ktorú sa zapísal 1. mája 1573³⁸⁾.

Výber diel na preklad zrejme odráža vtedajšie záuj­my mladého študenta medicíny, ktorý bol vedený snahou pomôcť svojim budúcim pacientom. Neünhundert a Artzney-Buch nie sú síce veľmi v súlade s racionálnym myslením neskoršieho humanistu Juraja Henischa, ale Artztbüchlin a Artztgarten mohli byť praktickou pomôckou pre laikov ako aj pre lekárov.

Stret záujmov: žiadny.

doc. PhDr. František Šimon, CSc. (∗)

Katedra klasickej filológie FF UPJŠ

Moyzesova 9, 040 01 Košice, SR

e-mail: frantisek.simon@upjs.sk