K terminológii „afázia“ alebo „kognitívno- komunikačné deficity“ pri demencii Komentář k práci Košťálová et al. Porovnání tížeafázie u demence a cévní mozkové příhody pomocíMASTcz a její vztah k tíži kognitivního deficitu

Stiahnuť PDF

Autori: Z. Cséfalvay
Pôsobisko autorov: Pedagogická fakulta, Katedra logopédie, Univerzita Komenského v Bratislave
Vyšlo v časopise: Cesk Slov Neurol N 2010; 73/106(3): 253
Kategória: Komentář

Terminológia používaná na označenie komplexných porúch komunikácie sprevádzajúcich demenciu prešla za posledné dve desaťročia určitými zmenami. Na jednej strane stojí tradične používaný termín afázia, ktorý je uvádzaný aj pri vymedzovaní demencie, kde sa afázia popri dominujúcom probléme s pamäťou uvádza ako jeden z príznakov tohto syndrómu [1]. Niektorí autori už dávnejšie argumentovali v prospech termínu afázie aj pri demencii, keďže výskum jazykových deficitov pri ložiskových aj difúznych poškodeniach mozgu umožní lepšie a komplexnejšie pochopenie vzťahu „jazyka a mozgu“ [2]. V iných prácach sa však už pri vymedzovaní demencie namiesto afázie vyskytuje termín „jazykové deficity“ [3], čím sa autori pravdepodobne hlásili ku skupine tých, ktorí vnímajú afáziu ako termín „rezervovaný“ pre získané jazykové deficity pri ložiskových léziách mozgu [4]. Títo autori už takmer pred 30 rokmi uviedli niekoľko rozdielov medzi jazykovými deficitmi tzv. klasickej afázie a jazykovými poruchami pri demencii: a) nástup jazykového deficitu je pri afázii rýchly, kým pri demencii postupný; b) jazykový deficit pri afázii sa po čase stabilizuje, kým pri demencii sa postupne zhoršuje; c) v pozadí vzniku afázie stojí ložiskové mozgové poškodenie, kým pri demencii ide o difúznu atrofiu mozgových štruktúr; d) afázia nevzniká súčasne s inými kognitívnymi deficitmi, kým jazykové deficity pri demencii áno; e) výkony afatikov vo verbálnych a neverbálnych úlohách disociujú, kým pri demencii ide o viac- menej rovnaké zhoršenie vo výkonoch [5].

V posledných rokoch sa v literatúre presadzuje používať termín kognitívno- komunikačná porucha aj pri demencii. Ide najmä o práce logopédov a neuropsychológov, ktorí týmto označením chcú zdôrazniť špecifický aspekt problémov s jazykom u osôb s demenciou, s kraniocerebrálnymi traumami a léziami pravej hemisféry. Argumentujú tým, že na rozdiel od klasickej afázie jazykové deficity vznikajú súčasne s poruchami iných kognitívnych funkcií (najmä však pamäti a exekutívnych funkcií) a rezultujú špecifické poruchy v komunikácii [4,6,7]. Pravdepodobne je v tomto terminologickom posune snaha poukázať na potrebu voľby špecifických diagnostických metód a terapeutických postupov zameraných na všetky aspekty kognície a ich vzťahu k lingvistickým funkciám.

V práci Košťálovej et al v tomto čísle ČSNN [8] sa autori priklonili k prvej alternatíve, teda použitiu termínu afázie aj pri demencii.

doc. PaedDr. Zsolt Cséfalvay, PhD.
Pedagogická fakulta, Katedra logopédie
Univerzita Komenského v Bratislave
Moskovská 3
813 34 Bratislava
Slovenská republika
email: csefalvay@chello.sk

Zdroje

1. American Psychiatric Association. Diagnostic and statistical manual of mental disorders. 4th ed. Text revision. Washington, DC: American Psychiatric Association 2000.

2. Au R, Albert ML, Obler LK. The relation of aphasia to dementia. Aphasiology 1988; 2(2): 161– 173.

3. Spreen O, Risser AH. Assessment of Aphasia. New York: Oxford: University Press 2003.

4. Bayles KA, Tomoeda CK. Cognitive- Communication Disorders of Dementia. San Diego: Plural Publishing 2007.

5. Bayles KA, Tomoeda CK, Caffrey JT. Language in dementia producing diseases. Commun Dis 1983, 7: 131– 146.

6. Larkins B. The application of the ICF in cognitive- communication disorders following traumatic brain injury. Semin Speech Lang 2007; 28(4): 334– 342.

7. Lehnam– Blake M. Perspectives on treatment for communication deficits associated with right hemisphere brain damage. Am J Speech Lang Pathol 2007, 16(4): 331– 342.

8. Košťálová M, Bednařík J, Skutilová S, Mitášová A, Bártková E, Šajgalíková K et al. Porovnání tíže afázie u demence a cévní mozkové příhody pomocí MASTcz a její vztah k tíži kognitivního deficitu. Cesk Slov Neurol N 2010; 73/ 106(3): 246–252.