Zomrel doc. MUDr. Ľudovít Veselý

Ako blesk nás zasiahla  smutná správa, že pán docent Veselý odišiel ticho v spánku spomedzi nás v noci 16. 11. 2008. Bard a nestor Slovenskej oftalmológie nás opustil  v požehnanom veku nedožitých 93 rokov a najmä naplnenom živote.

Pán docent Veselý sa narodil 20. 11. 1915 v Hummenom, maturoval v roku 1933 v Rimavskej Sobote. Po absolvovaní LFUK ako mladý lekár prišiel v roku 1940  na Očnú kliniku v Bratislave, kde pod vedením prof. Galu  absorboval oftalmológiu až do roku 1946. Kvalitná erudícia mu umožnila odísť v roku 1946 za primára Očného oddelenia v Prešove, kde zotrval až do roku 1958. Keď sa začal v Prahe konštituovať v roku 1955 Ústav pre doškolovanie lekárov  bol menovaný za zástupcu vedúceho Očnej katedry tejto inštitúcie a tam sa zúčastňoval i prvých atestácií z oftalmológie. V roku 1958 sa Očná katedra SÚDL vytvorila i v Trenčíne a stal sa jej  vedúcim a začal postupne budovať postgraduálnu oftalmologickú inštitúciu  na Slovensku. O krátky čas v roku 1961 obsadil uvoľnené miesto prednostu Očnej kliniky i katedry doškoľovania v Košiciach, kde zotrval až do odchodu do dôchodku v roku 1984. 

Doc. Veselý bol i aktívny funkcionár  Federálneho výboru Československej oftalmologickej spoločnosti  a súčasne i Slovenskej oftalmologickej spoločnosti. V SOS zaujímal funkciu podpredsedu v roku 1961–1980 a predsedu  v rokoch 1981–1986.Taktiež bol členom redakčnej rady Čs. oftalmológie, členom odborovej habilitačnej komisie a  predsedom Spolku lekárov v Košiciach a Prešove. Ocenený bol všetkými medailami SĽS.

Aktívny bol i vedecko-publikačne. V roku 1963 sa habilitoval prácou o účinku phymotrypsínu na hojenie rohovkových rán. Na odborných fórach prezentoval asi 120 prác a v publikačnej podobe asi 50 prác. Ich námetmi boli najmä cievne ,traumatologické a herpetické afekcie oka. Nezabudnuteľné sú jeho monografie: Akútne chorobné stavy oka a okolia a najmä Choroby oka. Choroby oka bola prvá slovenská učebnica oftalmológie, z ktorej  sa učia medici  už desiatky rokov a svojím obsahom, jazykovým prejavom a výstižnou stručnosťou je stále aktuálna.

Pán docent sa hádam už narodil ako lekár – pedagóg. Svoje znalosti a erudíciu dokázal v každodennom kontakte s lekármi veľmi vhodne odovzdávať a svojím prejavom poslucháčov zaujať. I keď trval tento pedagogický proces dlhé hodiny, nevideli sme na ňom známky únavy. Pritom však dokázal nielen zvýšiť medicínsku erudíciu, ale najmä vzbudiť lásku k odboru a empatiu k pacientom. Spájal totiž v sebe ako málokto hlbokú ľudskú dimenziu s fundovanou odbornosťou. To boli kvality, ktoré  si všetci   nesmierne vážili a  vytvárali jeho všeobecný kredit.  Svoju autoritu mal  postavenú na charakterových a morálnych kvalitách a hlbokej odbornosti, takže na skúškach bol náročný, spravodlivý, ale i zhovievavý. Počas svojho pôsobenia v postgraduálnej činnosti   získalo u neho špecializáciu okolo 300 oftalmológov.

Svojím kultivovaným jazykom, v prednáškovej i písomnej forme, sa mu darilo opravovať nesprávne výrazy a nastoliť správnu oftalmologickú terminológiu.

Počas svojho predsedovania v SOS  dokázal vytvoriť vždy svojou charizmou tvorivú a príjemnú atmosféru pri zasadaniach výboru  s konštruktívnym a efektívnym  riešením mnohých problémov.

Anton Gerinec