Popôrodná vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom z aspektu prevencie zlého zaobchádzania s deťmi

Súhrn

Cieľ štúdie: Cieľom štúdie bolo identifikovať rizikové matky a skúmať súvislosti vybraných premenných (vek, vzdelanie, parita, podpora SSC, spokojnosť s podporou partnera, ochorenie dieťaťa, riziko depresie, finančné zabezpečenie rodiny) s popôrodnou vzťahovou väzbou.

Metódy: Bol zvolený dizajn prierezovej štúdie. Výskumu sa zúčastnilo 204 žien (priemerný vek 30,9 ± 4,8 rokov), ktoré boli 6 týždňov po pôrode. Bol použitý dotazník popôrodnej vzťahovej väzby (Postpartum Bonding Questionnaire; PBQ) a škála popôrodnej depresie (Edinburgh Postnatal Depression Scale, EPDS). Dotazník bol doplnený kategorizačnými premennými, ktoré sa analyzovali vo vzťahu k štyrom faktorom PBQ, ktoré skúmali kvalitu vzťahovej väzby (F1), odmietnutie a patologický hnev (F2), úzkosť matky z dieťaťa (F3) a počiatočné zneužívanie dieťaťa (F4). Na analýzu údajov bola použitá deskriptívna štatistika, Wilcoxonov dvojvýberový test, Kruskalov-Wallisov test a Fisherov test.

Výsledky: Pri skúmaní vzťahovej väzby dotazníkom PBQ sme identifikovali v F1 8,82 % rizikových matiek, v F2 0, 49 %, v F3 1,96 % a v F4 0,49 % rizikových matiek. Pomocou škály EPDS bolo riziko depresie identifikované u 22,72 % žien. Vo vzťahu k F1 sa preukázali štatisticky významné premenné vzdelanie (p = 0,001), spokojnosť s podporou partnera (p = 0,016) a riziko depresie (p = 0,001), k F2 riziko depresie (p = 0,001) a finančné zabezpečenie rodiny (p = 0,026), k F3 vzdelanie (p = 0,022), parita (p = 0,037), podpora SSC (p = 0,001), spokojnosť s podporou partnera (p = 0,050), riziko depresie (p = 0,001) a finančné zabezpečenie rodiny (p = 0,002) a k F4 podpora SSC (p = 0,047), riziko depresie (p = 0,002) a finančné zabezpečenie rodiny (p = 0,028).

Závery: Identifikovanie rizikových matiek v súvislosti s bezpečnou vzťahovou väzbou s dôrazom na determinovanie jej súvisiacich premenných môže byť významné z hľadiska prevencie zlého zaobchádzania s deťmi, ktoré je potrebné riešiť včasnou intervenciou v rámci multidisciplinárnej spolupráce.

Klíčová slova:

prevencia – popôrodná vzťahová väzba – zlé zaobchádzanie s deťmi – rizikové matky – bezpečná väzba – kvalita väzby

ÚVOD

Zlé zaobchádzanie s deťmi je spojené s rôznymi negatívnymi dopadmi v oblasti fyzického a duševného zdravia, ktoré ovplyvňujú jednotlivca počas celého jeho života a predstavujú značnú záťaž pre obete aj pre obyvateľstvo ako celok [1]. Zlé zaobchádzanie s deťmi predstavuje týranie, zneužívanie a zanedbávanie detí – CAN syndróm (Child abuse and neglect). Fyzické, sexuálne a emočné týranie a rôzne formy zanedbávania detí sú spojené s podstatne zvýšeným rizikom súbežnej a následnej psychopatológie a patria medzi problémy, s ktorými sa stretávajú klinickí lekári v mnohých zariadeniach. Hodnotenie zlého zaobchádzania s deťmi si spravidla vyžaduje viac času a námahy ako identifikovanie rizikových detí, či rizikových matiek vo vzťahu k dieťaťu [2], preto považujeme za naliehavé venovať sa prevencii. Stratégie primárnej prevencie môžu zabrániť riziku zlého zaobchádzania a následné intervencie pre potencionálne obete majú potenciál výrazne zlepšiť ich zdravie [1], minimalizovať ich utrpenie, zlepšiť ich rozvoj a zvýšiť podporu ich schopností [2]. Súčasťou cielenej prevencie môže byť práve zameranie sa na skúmanie vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom už v ranom období dieťaťa.

Vzťahová väzba je základnou ľudskou potrebou úzkeho a dôverného vzťahu medzi dojčatami a ich opatrovateľmi [3] a považuje sa za dôležitú súčasť vývinu dieťaťa [4]. Bezpečné pripútanie je rozhodujúcim faktorom pre duševné a somatické zdravie dieťaťa. Vedie k posilňovaniu adaptačných schopností, pozitívneho sociálneho fungovania a účinných stratégií zvládania stresu. Zároveň významne pozitívne vplýva na afektívnu, neuroendokrinnú a psychosomatickú reguláciu a imunitu dieťaťa [5]. Vzťahová väzba medzi matkou a jej dieťaťom sa začína rozvíjať už počas prenatálneho obdobia a pokračuje po narodení [6]. Veľmi dôležitým a najcitlivejším obdobím pre vzťahovú väzbu je obdobie bezprostredne po pôrode [7], ktoré je možné podporiť skorým a neprerušovaným kontaktom koža na kožu (skin-to-skin contact, SSC) [8]. Popôrodný SSC medzi matkou a jej dieťaťom pomáha iniciovať mechanizmy správania, ktoré posilňujú vzťahové väzby a súčasne pomáhajú novorodencom lepšie sa adaptovať na život [5]. SSC zvyšuje pocit bezpečia u novorodenca, zlepšuje kvalitu dojčenia, zmierňuje plač a uvoľňovanie stresových hormónov a má imunologickú aj termoregulačnú funkciu [9, 10].

Proces vytvárania zdravého a kvalitného materského zväzku s dieťaťom je jedným z najvýznamnejších psychologických procesov pre matku v popôrodnom období ako aj pre dieťa v prvom roku života [11], pretože ovplyvňuje prežitie a zdravý budúci vývin dieťaťa [12]. Včasné vzťahy s pripútaním hrajú dôležitú úlohu v psychologickom, kognitívnom ako aj sociálnom vývine dieťaťa. Existuje stále viac dôkazov o tom, že u deti s bezpečnou vzťahovou väzbou v detstve sa rozvíjajú pozitívnejšie sociálno-emočné schopnosti, kognitívne funkcie, fyzické zdravie a duševné zdravie, zatiaľ čo deti s neistým pripútaním sú viac ohrozené negatívnymi výsledkami v týchto doménach [13]. Jedinci s bezpečným pripútaním reagujú s väčšou pravdepodobnosťou na potreby druhých, prejavujú väčší súcit a empatiu k druhým, čo vedie k prosociálnym hodnotám [14].

Porucha vzťahovej väzby je charakterizovaná ako oneskorenie emočnej reakcie na dieťa, pocity podráždenosti, nepriateľstva, agresívnych impulzov alebo odmietnutia. Tieto poruchy vzťahovej väzby môžu viesť k riziku zlého zaobchádzania s deťmi a k riziku vzniku psychopatológií u detí [15].

Vzhľadom na význam popôrodnej vzťahovej väzby pre zdravie, vývin dieťaťa a prevenciu CAN syndrómu, vnímame za podstatné identifikovať rizikové matky a preskúmať rizikové faktory vzťahovej väzby, čo je dôležité z hľadiska preventívnych intervencií.

Cieľom štúdie bolo identifikovať rizikové matky a zistiť súvislosti vybraných premenných (vek, vzdelanie, parita, podpora SSC, spokojnosť s podporou partnera, ochorenie dieťaťa, riziko depresie matky, finančné zabezpečenie rodiny) s faktormi popôrodnej vzťahovej väzby.

METÓDY

Práca má charakter prierezovej štúdie. Výskumný súbor tvorilo 204 žien (priemerný vek 30,9 ± 4,8 rokov). Išlo o zámerný výber respondentiek. Súbor tvorili ženy, ktoré splnili zaraďovacie kritériá: šesť týždňov po pôrode a ktoré poskytli informovaný súhlas so zaradením do štúdie. Z hľadiska miesta 62,2 % žien bolo z martinskej univerzitnej nemocnice a 37,8 % z bratislavskej univerzitnej nemocnice. Charakteristiky vzorky s ohľadom na výskumné premenné (vek, vzdelanie, parita, podpora SSC, spokojnosť s podporou partnera, ochorenie dieťaťa, riziko depresie matky, finančné zabezpečenie rodiny) sú uvedené v tabuľke 1.

Na zber údajov bol použitý dotazník popôrodnej vzťahovej väzby (Postpartum Bonding Questionnaire, PBQ) [16] a škála popôrodnej depresie (Edinburgh Postnatal Depression Scale, EPDS) [17]. Dotazník bol doplnený o uvedené výskumné premenné, ktoré boli potrebné pre charakteristiku výskumného súboru, ako aj pre hodnotenie vzťahov medzi týmito položkami a popôrodnou vzťahovou väzbou.

Dotazník PBQ predstavuje skríningový nástroj na zisťovanie kvality väzieb medzi matkou a dieťaťom. Pozostáva z 25 otázok hodnotených na 6-bodovej Likertovej škále. Najnižšie možné skóre bolo 0 a maximálne skóre 125. Čím vyššia je priemerná hodnota škály odpovedí, tým menej bezpečne sa hodnotí ich vzťah (nižšia kvalita vzťahovej väzby). Dotazník hodnotí štyri faktory: všeobecný faktor hodnotiaci kvalitu vzťahovej väzby (1), faktor odmietnutia a patologického hnevu (2), faktor úzkosť matky z dieťaťa (3) a faktor počiatočného zneužívania dieťaťa (4). Tieto faktory sú definované číselným limitom normality (tab. 3). Hraničné hodnoty odrážajú možný výskyt rizikových faktorov, a teda neistý typ väzby medzi matkou a dieťaťom. Povolenie na použitie PBQ bolo získané od autora dotazníka. PBQ bol preložený do slovenčiny metódou spätného prekladu. Cronbach alfa koeficient bol 0,92.

Príznaky depresie u matiek sme hodnotili pomocou škály EPDS. Ide o desaťpoložkovú stupnicu sebahodnotenia, pomocou ktorej ženy hodnotili bodmi od 0–3, ako sa cítili za posledných 7 dní. Najnižšie možné skóre bolo 0 a maximálne skóre 30. Podľa manuálu EPDS – 2. vydanie (2014) sa použili rôzne medzné body hodnotenia rizika depresie. V našej štúdií bola zvolená hranica vhodná na výskumné účely 10 a viac bodov. Respondentky, ktoré mali ≥ 10 bodov, boli označené s rizikom depresie a ktoré mali < 10 bodov, boli označené bez rizika depresie. Povolenie na použitie EPDS škály bolo získané od Royal College of Psychiatists (UK). EPDS škála bola preložená do slovenčiny metódou spätného prekladu. Cronbach alfa koeficient bol 0,88.

Štúdia bola schválená etickou komisiou Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine (č. EK 36/2018). Všetci účastníci dostali úplné informácie o podstate a cieľoch výskumu, ako aj o podrobnostiach spojených s ich zapojením do štúdie. Zber údajov bol anonymný a všetci účastníci vyjadrili ochotu byť do štúdie zahrnutí a pripojili k nim informovaný súhlas.

Zber údajov sa uskutočnil v období od septembra 2018 do apríla 2020. Ženy oslovené po pôrode, ktoré súhlasili s účasťou na výskumnom projekte, nám dobrovoľne poskytli e-mailové adresy a boli poučené ako vyplniť dotazník, ktorý im bol odoslaný 6. týždeň po pôrode. Z 584 dotazníkov zaslaných elektronicky na e-mailové adresy sa nám vrátilo 204 vyplnených dotazníkov, čím sa dosiahla responzibilita 34, 9 %.

Dáta boli analyzované pomocou R, verzia 4.0.3. Vzhľadom na negaussovské rozdelenie celkového skóre boli dáta sumarizované pomocou mediánu a kvartilov, horného a dolného. Študovali sme mediánové hodnoty celkového skóre pre rôzne hladiny vysvetľujúcich premenných vek, vzdelanie, parita, SSC, spokojnosť s podporou partnera, ochorenie dieťaťa, riziko depresie matky, finančné zabezpečenie rodiny. V prípade, že vysvetľujúca premenná mala dve hladiny, sme hypotézu o rovnosti populačného mediánu celkového skóre testovali pomocou Wilcoxonovho dvojvýberového testu. V prípade viac než dvoch hladín sme použili Kruskalov-Wallisov test. V prípade celkového skóre pre štvrtý faktor PBQ sme vzhľadom na to, že celkového skóre nadobúdalo iba hodnoty 0, 1, 2, 3, považovali celkové skóre za kategorickú premennú a študovali sme jej asociáciu s vysvetľujúcimi premennými, a to pomocu Fisherovho testu. Výsledky s p hodnotou ≤ 0,05 sme považovali za štatisticky signifikantné.

VÝSLEDKY

Najviac žien bolo vo veku od 31 do 40 rokov (51,96 %) a žien vo veku od 21 do 30 rokov (44,12 %). Väčšina žien (68,63 %) bola s vyšším vzdelaním (s vysokoškolským) a 31,37 % s nižším vzdelaním (stredoškolským a základným). Prvorodičiek bolo 57,43 % a viacrodičiek 42,27 %. Podporu SSC po pôrode podľa odporúčaných postupov (t.j. položenie nahého dieťaťa priamo na kožu matky bezprostredne po pôrode, po dobu minimálne 45 minút) malo 47,55 % žien a 52,45 % žien túto podporu nemalo. Spokojnosť s podporou partnera uviedlo 88,73 % žien. Choré dieťa malo 4,41 % žien. Pomocou EPDS škály bolo identifikované riziko depresie u 22,72 % žien (tab. 1).

Najvyššie priemerné skóre sa preukázalo v položkách: v F1 „Moje dieťa príliš veľa plače“ (1,46 ± 1,02), v F2 „Rada sa maznám so svojím dieťaťom“ (0,47 ± 0,84), v F3 „Moje dieťa sa dá ľahko upokojiť“ (1,52 ± 1,10) a v F4 sa preukázali nízke priemerné skóre v obidvoch položkách (tab. 2).

1. všeobecný faktor skúmal kvalitu vzťahovej väzby (emócie, náklonnosť) matky vo vzťahu k dieťaťu, tvorilo ho 12 položiek dotazníka s maximálnym skóre 60, za rizikové hodnoty sa považovali 12 a viac. V tomto faktore sme identifikovali 18 rizikových žien (8,82 %).

2. faktor odmietnutie a patologický hnev tvorilo 7 položiek dotazníka s maximálnym skóre 35, za rizikové hodnoty sa považovali 17 a viac. V tomto faktore sme identifikovali 1 rizikovú ženu (0,49 %).

3. faktor úzkosť matky z dieťaťa tvorili 4 položky dotazníka s maximálnym skóre 20, za rizikové hodnoty sa považovali 10 a viac. V tomto faktore sme identifikovali 4 rizikové ženy (1,96 %).

4. faktor počiatočného zneužívania dieťaťa tvorili 2 položky dotazníka s maximálnym skóre 10, za rizikové hodnoty sa považovali 3 a viac. V položke „Spravila som veci, ktoré ublížili môjmu dieťaťu“ väčšina repondentiek uviedla „nikdy“ a 4,9 % „zriedka“. V položke „Mám pocit, že ubližujem svojmu dieťaťu“ taktiež väčšina respondentiek uviedla „nikdy“, 6,37 % „zriedka“ a 1,47 % „niekedy“. V tomto faktore sme identifikovali 1 rizikovú matku (0,49 %) (tab. 3).

Vo vzťahu k F1 kvalita väzby sa preukázali štatisticky významné premenné vzdelanie (p = 0,001), spokojnosť s podporou partnera (p = 0,016), riziko depresie (p = 0,001). Ako viac rizikové k tomuto faktoru sa preukázali ženy s vyšším vzdelaním, ženy nespokojné s podporou partnera a ženy s rizikom depresie.

Vo vzťahu k F2 odmietnutie a patologický hnev sa preukázali štatisticky významné premenné riziko depresie (p = 0,001) a finančné zabezpečenie rodiny (p = 0,026). Ako viac rizikové k tomuto faktoru sa preukázali ženy s rizikom depresie a ženy s nedostatočným finančným zabezpečením.

Vo vzťahu k F3 úzkosť matky z dieťaťa sa preukázali štatisticky významné premenné vzdelanie (p = 0,022), parita (p = 0,037), podpora SSC (p = 0,001), spokojnosť s podporou partnera (p = 0,050), riziko depresie (p = 0,001), finančné zabezpečenie rodiny (p = 0,002). Ako viac rizikové k tomuto faktoru sa preukázali ženy s vyšším vzdelaním, prvorodičky, ženy nespokojné s podporou partnera, ženy s rizikom depresie a ženy s nedostatočným finančným zabezpečením (tab. 4).

Vo vzťahu k F4 počiatočnému zneužívaniu dieťaťa sa preukázali štatisticky významné premenné podpora SSC (p = 0,047), riziko depresie (p = 0,002), finančné zabezpečenie rodiny (p = 0,028). Ako viac rizikové k tomuto faktoru sa viac preukázali ženy s nepodporeným SSC, ženy s rizikom depresie a ženy s nedostatočným finančným zabezpečením (tab. 5).

DISKUSIA

Pomocou dotazníka PBQ sme skúmali štyri faktory popôrodnej vzťahovej väzby so zreteľom na možnú argumentáciu prevencie zlého zaobchádzania s deťmi.

Prvý faktor skúmal kvalitu vzťahovej väzby medzi matkou a dieťaťom. Kvalita väzby medzi matkou a dieťaťom ovplyvňuje úroveň dôvery, lásky, ochrany a predĺženého dojčenia [18]. Najvyššie skóre sme zaznamenali v položke „Moje dieťa príliš veľa plače“ (tab. 2). Plač môže byť prejavom správania, ktorým deti vyjadrujú svoje pocity pripútanosti [19]. Dojčenský plač je pre rodičov znepokojujúci a stresujúci, s negatívnym účinkom na väzbu a pripútanie. Detský plač môže byť dôvodom pre zlé zaobchádzanie s dieťaťom, pretože pocity frustrácie rodičov môžu vyvolať škodlivé reakcie na dieťa. Bolo zistené, že matky s neistou väzbou zažívajú počas detského plaču väčšie podráždenie a používajú nadmernú silu ako ženy s bezpečnou väzbou [20]. Rizikových respondentiek vo vzťahu k tomuto faktoru bolo 8,82 % (tab. 3). Aj keď väčšina matiek nemá ťažkosti s vytvorením láskyplného vzťahu ku svojmu dieťaťu, poruchy popôrodnej vzťahovej väzby sú prítomné u 10–11 % žien v bežnej populácii [18].

Druhý faktor bol zameraný na zistenie odmietnutia a patologického hnevu matky k dieťaťu. Deti s neistou väzbou sú vystavované neustálemu odmietaniu zo strany matky, čo môže v neskoršom veku viesť k psychopatológiam [21]. Najvyššie skóre sme zaznamenali v položke „Rada sa maznám so svojím dieťaťom“. Sú dôkazy o silnej úlohe láskyplnej výchovy (objatia, uspávanky, úsmevy, maznanie) v emocionálnom, sociálnom a kognitívnom vývine detí. Najcennejší dar, ktorý môže dieťa dostať je láska, čas a podpora rodiča. Veda ukazuje, prečo mozog dieťaťa potrebuje lásku viac ako čokoľvek iné [22]. Rizikových respondentiek vo vzťahu k tomuto faktoru bolo 0,49 % (tab. 3), čo je porovnateľné so štúdiou Kaneko a Honjo [23].

Tretí faktor zisťoval úzkosť matky z dieťaťa. Úzkosť je častým prejavom matiek v dôsledku výrazných psychologických a sociálnych zmien v ich živote po narodení dieťaťa. Úzkosť negatívne vplýva na mieru tolerancie stresu z dieťaťa, čo môže viesť ku vzniku neistej väzby [24]. Najvyššie skóre v tomto faktore bolo zaznamenané v položke „Moje dieťa sa dá ľahko upokojiť“ (tab. 2), ktorá opäť súvisela s plačom dieťaťa. Nadmerný detský plač a podráždenosť dieťaťa môžu spôsobiť práve úzkostní, neistí rodičia, ktorí prenášajú svoje negatívne emócie na deti. Bolo zistené, že detský plač bol spájaný s vyššou mierou úzkostných symptómov u matky, s dysfunkčnými interakciami medzi matkou a dieťaťom, vnímaním dieťaťa ako „náročného“, ako aj s problémami s väzbou [25]. Potrebné sú intervencie, ktoré by rodičom pomohli pripraviť sa na rodičovstvo aj na plač dieťaťa, aby diskutovali o svojich pocitoch k dieťaťu, aby sa znížil vplyv plaču dieťaťa na ich väzbu a pripútanie [26]. Rizikových respondentiek vo vzťahu k tomuto faktoru bolo 1,96 % (tab. 3). Úzkostné matky môžu byť buď prehnane ochraňujúce alebo zanedbávajúce svoje deti a vytvárajú so svojimi deťmi neistú či úzkostnú citovú väzbu [27]. Preventívne opatrenia by mali smerovať k včasnej identifikácii symptómov úzkosti u matiek a intervencie by sa mali zamerať na minimalizáciu následkov, zabezpečenie lepšej kvality života žien a podporu bezpečnej vzťahovej väzby k dieťaťu.

Štvrtý faktor skúmal počiatočné zneužívanie dieťaťa zo strany matky. Negatívna vzťahová väzba medzi matkou a dieťaťom je rizikom pre zneužívania alebo zanedbávania detí [28]. V tomto závažnom faktore bola identifikovaná jedna riziková matka (0,49 %) (tab. 3). Detstvo vystavené zneužívaniu a zanedbávaniu súvisí s niekoľkými maladaptívnymi výsledkami počas materstva, vrátane zvýšeného rizika postnatálnej psychopatológie, čo súvisí s vyššou pravdepodobnosťou poškodenia väzby. Je dôležité riešiť problematiku materskej psychopatológie a porúch spojenia v ranom období po pôrode, s cieľom predísť akémukoľvek zneužívaniu a zanedbávaniu zo strany matky [29].

Vzťahová väzba môže byť ovplyvnená socio-demografickými či inými psychosociálnymi faktormi, na ktoré sme sa zamerali aj v našej štúdií.

Vzdelanie sa preukázalo signifikantné pre F1 a F3. Je zaujímavým zistením, že ženy s vyšším vzdelaním mali menej kvalitnú vzťahovú väzbu so svojimi deťmi ako ženy s nižším vzdelaním. Podobné výsledky boli zaznamenané aj v štúdií Kinsey et al. [30], v ktorej sa uvádza, že táto súvislosť môže byť však skreslená skutočnosťou, že vzdelanejšie ženy môžu s väčšou pravdepodobnosťou úprimnejšie odpovedať na svoj vzťah s dieťaťom a naopak, menej vzdelané ženy môžu mať tendenciu odpovedať spoločensky žiaducim spôsobom. Taktiež v našej štúdií ženy s vyšším vzdelaním pociťovali vyššiu hladinu úzkosti z dieťaťa ako ženy s nižším vzdelaním, čo nás veľmi neprekvapuje, nakoľko ženy v dôsledku väčšieho poznania aj v oblasti starostlivosti o dieťa môžu prežívať väčšie obavy.

Parita sa preukázala signifikantná vo vzťahu k F3, pričom ako viac rizikové k tomuto faktoru sa preukázali prvorodičky. Prechod na materstvo môže byť stresujúcou udalosťou, ktorá sa vyznačuje emočnými a fyzickými zmenami, ako aj novými povinnosťami a požiadavkami [31]. Matky môžu mať obavy zvlášť v súvislosti so starostlivosťou o svoje prvorodené dieťa [12]. Štúdie naznačujú u prvorodičiek vyššie skóre narušenej vzťahovej väzby ako u matiek, ktoré už mali deti [12, 32]. Naše zistenia naznačujú potrebu poradenstva v oblasti včasného rodičovstva zvlášť pre prvorodičky.

Podpora SSC sa preukázala signifikantná k faktoru k F3 a F4. Dalbye et al. [33] potvrdzujú pozitívnu súvislosť bezprostredného kontaktu skin to skin so vzťahovou väzbou. Rovnako aj Phillips [34] uvádza SSC bezprostredne po pôrode ako spúšťač materského správania sa voči dieťaťu. Matka ľahko dokáže dešifrovať potreby dieťaťa a adekvátne na ne reaguje, čím je daný predpoklad k bezpečnému pripútaniu. Matka prejavuje dieťaťu viac lásky, častejšie sa mu láskavo prihovára, rada sa s ním mazná, túli a dlhšie ho dojčí. Vzhľadom na existujúce vedecké dôkazy o dôležitosti SSC, ktoré zdôrazňujú jeho nenahraditeľné výhody pre deti i matky [35], by podpora SSC po pôrode mala patriť medzi priority a mala by byť prirodzenou súčasťou bezprostrednej starostlivosti o rodičku po pôrode.

Spokojnosť s podporou partnera sa preukázala signifikantná k F1 a F3, pričom ako viac rizikové k týmto faktorom sa preukázali ženy nespokojné s podporou partnera. Podobne štúdia Matthies et al. [36] preukázala, že ženy s vyššou spokojnosťou s partnermi majú lepšie väzobné schopnosti, čo môže naznačovať bezpečnejšie väzobné správanie. Je dôležité zapojiť partnerov už počas tehotenstva k účasti na budovaní vzťahu s dieťaťom a k podpore partnerky, čo významne prispieva k pohode žien a ich duševnému zdraviu. Prežívanie problémov vo vzťahu s jej partnerom môže negatívne ovplyvniť emocionálnu dostupnosť matky a tým aj jej schopnosť viazať sa na svoje dieťa [30].

Je zaujímavým zistením, že choroba dieťaťa sa nepreukázala signifikantná k žiadnemu skúmanému faktoru PBQ. Deti reagujú na ochorenie a s ním spojené ťažkosti rozdielne. Bola preukázaná súvislosť vzťahovej väzby s rôznymi prejavmi správania sa v chorobe. Perspektíva vzťahovej väzby v kontexte ochorenia dieťaťa môže napomôcť rodičom lepšie porozumieť prejavom svojho dieťaťa a zlepšiť ich interakciu, napríklad cez redukciu vlastnej úzkosti. Intervencie založené na attachmente – vzťahovej väzbe môžu napomôcť zlepšeniu celkového fungovania dieťaťa v chorobe a k ovplyvneniu jeho celkového zdravotného stavu [37].

Riziko depresie matky sa preukázalo signifikantné ku všetkým štyrom faktorom (tab. 4). Popôrodná depresia patrí k závažnému ochoreniu, ktoré ovplyvňuje ako zdravie ženy, tak i dieťaťa ako aj fungovanie celej rodiny [38]. Niekoľko štúdií zistilo súvislosť medzi príznakmi popôrodnej depresie a pripútaním matky [11, 30]. Závažné a pretrvávajúce príznaky depresie matiek sú spojené s nepriaznivými výsledkami v oblasti duševného zdravia detí. Nedostatočná vzťahová väzba má súvislosť s depresiou a emočným stavom matky, a naopak depresia matky alebo zmena v emočnom zdraví koreluje v niektorých prípadoch so zneužívaním alebo zanedbávaním detí [28]. Rizikovou skupinou žien vo vzťahu k zlému zaobchádzaniu s dieťaťom sú aj ženy s vlastnou históriou zlého zaobchádzania v detstve. Tejto skupine žien by mala byť venovaná osobitná pozornosť a starostlivosť kvôli ich zvýšenej náchylnosti k rozvoju psychopatológie v popôrodnom období [39]. Depresívne matky by mali byť identifikované čo najskôr po pôrode, aby sa zabránilo narušeniu vzťahovej väzby. Vzťahová väzba u žien s rizikom depresie by sa mala vyšetriť s cieľom skontrolovať, či sa bezpečne spájajú so svojím dieťaťom. Starostlivo by mali byť sledované aj matky, ktoré majú negatívne pocity v súvislosti s tehotenstvom, pretože by to mohlo byť skorým príznakom zvýšeného rizika zhoršenia väzieb matiek bez ohľadu na popôrodné depresívne príznaky matky, ktoré sa môžu neskôr prejaviť [12].

Nedostatočné finančné zabezpečenie rodiny sa preukázalo signifikantné k F2, F3 a F4. Súvislosti medzi PBQ skóre a chudobou boli zistené aj v štúdií Kinsey et al. [30]. Chudoba môže byť spojená s neadekvátnym rodičovstvom, ktoré môže mať škodlivé účinky na vývin dieťaťa. Nedostatok financií môže predstavovať vážny životný stres, ktorý môže mať vplyv na duševné zdravie matky ako aj na jej vzťah k dieťaťu. Matky s nízkym príjmom majú oveľa väčšie riziko vzniku popôrodnej depresie v porovnaní s matkami so stredným príjmom [40].

Limity

So štúdiou sú spojené určité limitácie (online dotazníky, počet respondentiek). Na základe nášho výskumu nemožno tvrdiť, že s kvalitou väzby súvisia iba skúmané premenné. Uvedomujeme si, že s ňou môžu súvisieť aj iné ďalšie premenné. Štúdiu možno považovať za čiastočnú. Napriek uvedeným limitáciám sa domnievame, že priniesla zaujímavé výsledky, využiteľné v praxi.

ZÁVER

Identifikovanie rizikových matiek v súvislosti s nedostatočnou vzťahovou väzbou, ako aj poznanie jej rizikových faktorov, vnímame významne najmä so zreteľom na prevenciu zlého zaobchádzania s deťmi, ktoré by malo byť riešené včasnou intervenciou v rámci multidisciplinárnej spolupráce (neonatológ, všeobecný lekár pre deti a dorast, pediater, gynekológ, pôrodná asistentka/sestra, psychiater, sociálny pracovník).

V rámci preventívnych opatrení je dôležité zamerať sa zvlášť na ženy s vyšším vzdelaním, prvorodičky, na ženy s nedostatočnou podporou partnera, s nepodporeným SSC po pôrode, osobitne na ženy s rizikom depresie a tiež ženy s nedostatočným finančným zabezpečením. Je zrejmé, že včasné zacielenie na väzby matiek a podpora zdravých vzťahov medzi matkami a ich deťmi má potenciál zabrániť následnému zlému zaobchádzaniu s deťmi. Vhodným skríningovým nástrojom na detekciu narušenej vzťahovej väzby je práve PBQ, ktorý by mohol byť prínosný pre používanie v praxi.

Táto štúdia bola podporená projektom VEGA (vedecká grantová agentúra Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky) na základe zmluvy č. VEGA-1/0211/19.

Došlo: 20. 1. 2021

Přijato: 26. 1. 2021

Korespondující autorka:

Mgr. Lucia Mazúchová, PhD.

Ústav pôrodnej asistencie

Jesseniova lekárska fakulta UK v Martine

Malá Hora 5

036 01 Martin

Slovenská republika

e-mail: mazuchova@jfmed.uniba.sk