Výskyt protilátok proti mikrosporidióznym infekciam a toxoplazmóze u slovenských žien

Cieľ práce:
Zistiť výskyt protilátok proti intracelulárnym patogénom (Toxoplasma gondii, Encephalitozoon cuniculi a Encephalitozoon intestinalis) u slovenských žien.

Materiál a metodika:
Na detekciu špecifických IgG protilátok proti Toxoplasma gondii, Encephalitozoon cuniculi a Encephalitozoon intestinalis bola použitá imunoenzýmová analýza. Špecifické protilátky IgG boli detegované v krvných sérach 118 slovenských žien s rozličnou diagnózou pomocou ELISA.

Výsledky:
Ženy pochádzajúce zo Slovenska boli rozdelené do troch skupín na základe veku. V skupine 1 (n = 26, vek > 51 rokov) bolo pozitívnych 9 žien na prítomnosť špecifických protilátok proti T. gondii, 2 na E. cuniculi a 1 na E. intestinalis. V skupine 2 (n = 53, vek 36–50 rokov) bolo 18 žien pozitívnych na T. gondii, 3 na E. cuniculi a 7 na E. intestinalis. V skupine 3 (n = 39, vek 20–35 rokov) bolo 13 žien pozitívnych na prítomnosť protilátok proti T. gondii, 2 na E. cuniculi a 4 na E. intestinalis. V rámci tejto štúdie sme sa pokúsili zistiť súvislosť medzi klinickou diagnózou a výskytom jednotlivých typov infekcií. Ženy boli preto rozdelené do štyroch skupín na základe diagnóz (diagnózy súvisiace s nervovým, respiratórnym a imunitným systémom a gravidné ženy). V našej štúdii bol potvrdený štatisticky významný vzťah medzi diagnózou a výskytom infekcie (p < 0.001). U žien s výskytom ochorení respiratórneho systému bola detegované v najväčšej miere toxoplazmóza. U žien s ochoreniami nervového systému sa najčastejšie vyskytovala infekcia s E. intestinalis a u žien s ochoreniami imunitného systému sa vyskytovala prevažne infekcia E. cuniculi.

Záver:
V rámci našej štúdie sme zistili, že prevalencia infekcií u gravidných žien a jednotlivých infekcií bola veľmi podobná. V skupine žien s respiratórnymi ochoreniami bola najčastejšia infekcia s T. gondii. Naše výsledky potvrdzujú skutočnosť, že u ľudí môže toxoplazmóza postihnúť rozdielne orgánové systémy a môže byť spojená s rozličnými klinickými príznakmi. Respiratórny systém býva v prípade toxoplazmózy postihnutý veľmi často a môže vyústiť až do pneumónie. Medzi veľmi často sa vyskytujúce klinické príznaky patria príznaky podobné chrípke. V skupine s diagnózami, ktoré súviseli s imunitným systémom, sa najčastejšie vyskytovala infekcia s E. cuniculi a druhou najčastejšou infekciou bola toxoplazmóza. Oba patogény patria medzi oportúnne patogény, ktoré môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy v dôsledku imunodeficiencií (HIV, transplantácia, chemoterapia). V skupine s diagnózami spojenými s nervovým systémom sa najčastejšie vyskytovala infekcia s E. intestinalis. V prípade E. intestinalis nie je úplne jasné, ktoré patologické zmeny môže spôsobiť. Infekcia veľmi často prebieha diseminovane a veľmi často postihuje tráviaci trakt. Ale keďže je E. intestinalis veľmi blízky s E. cuniculi, ktorý postihuje nervový systém, je možné, že E. intestinalis môže spôsobiť poškodenie nervového systému.

Kľúčové slová:
imunoenzýmová analýza – mikrosporidióza – séroprevalencia – toxoplazmóza

Autoři: L. Luptáková ¹; E. Petrovová ²
Působiště autorů: Institute of Biology, Zoology and Radiobiology, University of Veterinary medicine and Pharmacy, Košice ¹; Institute of Anatomy, University of Veterinary medicine and Pharmacy, Košice ²
Vyšlo v časopise: Epidemiol. Mikrobiol. Imunol. 60, 2011, č. 4, s. 156-160

Souhrn

Cieľ práce:
Zistiť výskyt protilátok proti intracelulárnym patogénom (Toxoplasma gondii, Encephalitozoon cuniculi a Encephalitozoon intestinalis) u slovenských žien.

Kľúčové slová:
imunoenzýmová analýza – mikrosporidióza – séroprevalencia – toxoplazmóza

Zdroje

1. Beckerman, K. P., Dudley, D. J. Reproduction and the Immune System. In: Parslow, T. G., Strites, D. P., Terr, A. I., Imboden, J. B. Medical Immunology. Singapore: McGraw-Hill Companies, 2003, p. 614–627.

2. Bryan, R. T., Schwartz, D. A. Epidemiology of microsporidiosis. In Wittner, M., Weiss, L. M. The Microsporidia and Microsporidiosis. Washington DC: Am. Soc. Microbiol., 1999, p. 502–516.

3. del Aguila, C., Navajas, R., Gurbindo, D., Ramos, J. T. et al. Microsporidiosis in HIV-positive children in Madrid (Spain). J. Eukaryot. Microbiol., 1997, 44, p. 84–85.

4. Goncharov, D. B. The role of Toxoplasma gondii persistence in human clinical pathology. Zh. Mikrobiol. Epidemiol. Immunobiol., 2006, 4, p. 92–97.

5. Cisláková, L., Halánová, M. Mikrosporidiálne infekcie u imunokompromitovaných hospitalizovaných pacientov. Epidemiol. Mikrobiol. Imunol., 2003, 2, p. 81–83.

6. Halánová, M., Cisláková, L., Adam, J., Valenčáková, A., Bálent, P. Sledovanie výskytu antimikrosporídiových protilátoku pacientov so sekundárnou imunodeficienciou. Epidemiol. Mikrobiol. Imunol., 2004, 2, p. 78–80.

7. Hollister, W. S, Canning, E. U. An enzyme-linked immunosorbent assay (ELISA) for detection of antibodies to Encephalitozoon cuniculi and its use in determination of infections in man. Parasitology, 1987, 94, p. 209–219.

8. Kucerová-Pospisilová, Z., Ditrich, O. The serological surveillance of several groups of patients using antigens of Encephalitozoon hellem and E. cuniculi antibodies to microsporidia in patients. Folia Parasitol., 1998, 45, p. 108–112.

9. Kucerová-Pospisilová, Z., Secor, W. E., Moura, H., Desportes-Livage, I. et al. An ELISA test to detect human serum antibodies reactive with Encephalitozoon intestinalis. J. Eukaryot. Microbiol., 2001, Suppl, p. 73S–74S.

10. Levaditi, C., Nicolau, S., Schoen, R. L’agent étiologique de l’encéphalite épizootique du Lapin (Encephalitozoon cuniculi). C. R. Seances Soc. Biol. Fil., 1923, 89, p. 984–986.

11. Lokuhetty, M. D., Wijesinghe, H. D., Weerasundera, B., Dayapala, A. Iatrogenic Aspergillus infection of the central nervous system in a pregnant woman. Indian. J. Pathol. Microbiol., 2009, 52, p. 427–429.

12. Malceková, B., Halánová, M., Sulinová, Z., Molnár, L., et al. Seroprevalence of antibodies to Encephalitozoon cuniculi and Encephalitozoon intestinalis in humans and animals. Res. Vet. Sci., 2010, 89, p. 358–361.

13. Montoya, J. G. Laboratory Diagnosis of Toxoplasma gondii Infection and Toxoplasmosis. J. Infect. Dis., 2002, 185, Suppl.1, p. 73–82.

14. Mor, G., Cardens, I. The immune system in pregnancy: A unique Complexity. Am. J. Repro. Immunol., 2010, 63, p. 425–433.

15. Salát, J., Kopecký, J., Janecková, B., Ditrich, O. Different routes of infection with Encephalitozoon intestinalis affect the development of immune response in immunocompetent and immunodeficient mice. Acta Parasitol., 2005, 50, p. 180–188.

16. Stirrat, G. M. Pregnancy and immunity. Br. Med. J., 1994, 308, p. 1385–1386.

17. Tenter, A. M., Heckeroth, A. R., Weiss, L. M. Toxoplasma gondii: from animals to humans. Int. J. Parasitol., 2000, 30, p. 1217–1258.

18. Torres, C. M. Sur une nouvelle maladie de l’homme, caractérisée par la présence d’un parasite intracellulaire, trés proche de Toxoplasma et de l’Encephalitozoon, dans le tissu musculaire cardique, les muscles du squelette, le tissu cellulaire sous-cutane et le tissu nerveux. Comptes rendus des séances de la Société de biologie et de ses filiales, 1927, 97, p. 1778–1781.

19. Valencáková, A., Bálent, P., Malceková, B., Lesník, F. et al. A comparison of mammalian microsporidia species replication in various cell lines. Biologia, 2002, 56, p. 773–776.

20. Wright, J. H., Craighead, E. M. Infectious motor paralysis in young rabbits. J. Exp. Med., 1922, 36, p. 135–140.