MONITORING VÝSKYTU PORÚCH OSOVÉHO ORGÁNU U ŠTUDENTOV DENTÁLNEJ HYGIENY

Súhrn

Cieľ:
Cieľom výskumu bolo pomocou zariadenia SpinalMouse^® zhodnotiť zmeny zakrivenia chrbtice v základnom postavení v sagitálnej a frontálnej rovine u študentov dentálnej hygieny a zároveň porovnať kvalitu držania tela so skupinou študentov fyzioterapie.

Súbor:
Skúmaný súbor sa skladal zo 120 vysokoškolských študentov Prešovskej univerzity v Prešove, vo veku od 21 do 34 rokov.

Metódy:
Meranie bolo vykonané pomocou zariadenia SpinalMouse^®. Zo získaných údajov boli v rámci celého súboru vypočítané percentuálne zastúpenie zmien tvaru chrbtice v základnom postavení v sagitálnej a vo frontálnej rovine v jednotlivých sektoroch chrbtice.

Výsledky:
Najväčšie problémy boli diagnostikované vo frontálnej rovine v driekovom úseku chrbtice. U viac ako 90% vyšetrených bolo zistené patologické zakrivenie bez dôrazu na hodnotenie stupňa tohto zakrivenia.

Záver:
Výskum poukazuje na negatívne zmeny parametrov tvaru chrbtice u vyšetrenej vzorky študentov. S cieľom predchádzať mnohým zdravotným rizikám by mala byť venovaná pozornosť spôsobu výučby zdravých návykov v práci zubných lekárov či dentálnych hygienikov.

Klíčová slova:
Spinal Mouse^®, zakrivenia chrbtice, študenti dentálnej hygieny, ergonómia práce.

Úvod

Postoj je jedným z indikátorov normálneho vývoja, statickej a dynamickej telesnej zdatnosti jedinca. Zaisťuje harmonické fungovanie tela s optimálnou využiteľnosťou všetkých jeho schopností. Motorika realizovaná optimálnou svalovou aktivitou si vyžaduje rovnováhu a koordináciu medzi jednotlivými svalovými skupinami riadenou prostredníctvom CNS [1]. Posturálna a lokomočná motorika zaisťuje pohyb tak, aby bol bezpečný, aby kĺbové plochy boli zaťažované po celej ploche a nedochádzalo k preťaženiu a predčasnému opotrebovaniu. Zároveň zabezpečuje stabilitu polohy segmentu v kľude aj v pohybe a v potrebnom rozsahu. Posturálna a lokomočná motorika tvoria jeden celok. Príkladom je individuálne charakteristické držanie tela osoby [2, 3]. Ovplyvnenie držania tela považujeme za hlavný pilier zdravého rozvoja organizmu. Aj keď fyziologické zakrivenie chrbtice sú tvarované postupne v jednotlivých etapách posturogenézy, úroveň zakrivenia chrbtice v sagitálnej rovine závisí na mnohých faktoroch napr. somatický typ, životný štýl a fyzická aktivita [4]. Prevalencia ochorení podpornopohybového aparátu sa zvyšuje. Dôvodom je okrem iných príčin najmä nedostatočná primeraná aktívna záťaž organizmu a statické pracovné polohy. Medzi rizikové povolania pre vznik muskuloskeletárnych porúch patrí aj zubné lekárstvo. Mnohé štúdie uvádzajú vysoký výskyt bolesti chrbta medzi zubnými lekármi. Prieskum 432 zubných lekárov v Dánsku, z ktorých 90,4% využíva pozíciu v sede ukázal, že 60% z nich trpí bolesťami v krčnom a driekovom úseku chrbtice. Ďalší prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 465 zubárov zistil, že 62,2% z nich niekedy v živote malo bolesti chrbta a šije [5]. Epidemiologické štúdie autorov McKenzie [6], Hertling a Kessler [7] poukazujú na fakt, že v etiológii vzniku bolesti chrbta podstatnú úlohu zohrávajú mechanické faktory. Wunderlich et al. [8] medzi príčiny vzniku bolesti chrbta u zubných lekárov uvádza nielen náročnú polohu pri práci, ale aj dĺžku izometrického zaťaženia svalov chrbtice. Okrem negatívnych účinkov vyplývajúcich z hlavnej nosnej funkcie osového orgánu, existujú štúdie, ktoré potvrdzujú vplyv nevhodných polôh tela (flexia, rotácia, izometria, opakujúce sa pohyby) [9, 10, 11]. Preto cieľom vykonaného výskumu bolo pomocou SpinalMouse^® zhodnotiť zmeny zakrivenia chrbtice v základnom postavení v sagitálnej a frontálnej rovine u študentov dentálnej hygieny a zároveň porovnať kvalitu držania tela so skupinou študentov fyzioterapie.

Súbor

Sledovanie bolo realizované v roku 2013 a 2014 na Katedre fyzioterapie Fakulty zdravotníckych odborov Prešovskej Univerzity v Prešove. Skúmaný súbor sa skladal zo 120 vysokoškolských študentov (študentov fyzioterapie, dentálnej hygieny) vo veku od 21 do 34 rokov.

Metódy

Na diagnostiku zmien v oblasti osového orgánu sme použili zariadenie SpinalMouse^®. Je to nové sofistikované elektrické meracie zariadenie. Vyvíjali ho pre špecifikovanie pozície a mobility v sagitálnych a frontálnych rovinách. V porovnaní s inými podobnými technikami merania je jedinečné čo sa týka merania, objektivity, prezentácie a nameraných hodnôt. Meranie je rýchle, efektívne, precízne a jednoduché. Najväčšou a najdôležitejšou výhodou tohto zariadenia je neinvazívne vyšetrenie, bez použitia chemikálii, radiácie a pacientovi je poskytovaný komfort. Zariadenie pozostáva z meracej hlavice „myši“, v ktorej je umiestnený článok s tromi senzormi. Senzory zaznamenávajú roviny trojrozmerného tzv. carthesian systému na osi x, y, z. Tieto sú spracované špeciálnymi algoritmami softvéru SpinalMouse^®. Meracia hlava sleduje predozadné a bočné tvary chrbtice. Záznamy hodnotí softvérový algoritmus. Údaje využíva k výpočtu klinických parametrov. SpinalMouse^® prechádza po koži zhora dole a sleduje tvary a uhly chrbtice, ponúka nám možnosť posúdenia ochorenia chrbtice, držania tela a mobilitu [12]. Výsledky sa odrážajú v grafickej správe s jasnými a zrozumiteľnými informáciami o pacientovi. Správa obsahuje grafiku chrbtice s 3D zobrazením a tabuľku s uhlovými hodnotami stavcových párov, a to na segmentálnej a globálnej úrovni. Softvér vizualizuje problémové oblasti a graficky ich označí „červenými vlajkami“ ako hypomobilné a hypermobilné oblasti chrbtice, ako aj všetky odchýlky od referenčných hodnôt [13]. Výsledky ukazujú, vynikajúcu platnosť pri porovnaní s RTG [14]. Vďaka svojej jedinečnej schopnosti zaznamenáva údaje týkajúce sa držania tela [15]. Meracia hlava sleduje automaticky tvar a zaznamenáva klinicky relevantné dáta [16].

Meranie bolo vykonané jedenkrát. Sledovaný parameter bol hodnotený softvérom zariadenia podľa referenčnej hodnoty charakteristickej pre konkrétneho probanda. V sagitálnej rovine boli hodnotené parametre: uhol hrudnej kyfózy (Th1Th12), uhol driekovej lordózy (Th12L5) a uhol inklinácie krížovej kosti. Vo frontálnej rovine bol hodnotený: uhol zakrivenia chrbtice od vertikály v hrudnom, driekovom a krížovom sektore.

Zariadenie hodnotí uhlové hodnoty medzi jednotlivými stavcami. Pozitívne hodnoty stupňov predstavujú veľkosť kyfotického zakrivenia, negatívne hodnoty predstavujú veľkosť lordotického zakrivenia chrbtice. Posturálne parametre v sagitálnej a frontálnej rovine v jednotlivých sektorov chrbtice uvádzame ako priemerné hodnoty a štandardnú odchýlku. Na štatistické zhodnotenie významnosti rozdielov medzi skupinami bol použitý Studentov ttest. Pre všetky výpočty štatistická významnosť p<0,05 bola považovaná za signifikantnú s konfidenčným intervalom 95%. Výpočet frekvenčných údajov a analýzy rozptylu sme vykonali pomocou štatistického softvéru STATGRAPICS Centurion XV. Opisná štatistika sa vypočítala pomocou programu MS EXCEL XP a SPSS 15 for Windows. Daný parameter uvádzame ako fyziológiu (normu pre jednotlivého probanda) alebo ako patológiu – znížené zakrivenie, zvýšené zakrivenie chrbtice v sagitálnej rovine, odchýlka od vertikály vo frontálnej rovine. Zo získaných údajov boli v rámci celého súboru vypočítané percentuálne zastúpenia zmien tvaru chrbtice v základnom postavení v sagitálnej a vo frontálnej rovine.

Výsledky

Percentuálne zastúpenie zmien tvaru chrbtice v sagitálnej rovine hodnotených pomocou SpinalMouse^® uvádzame v tabuľke 1.

V základnom postavení najväčšie problémy u študentov fyzioterapie boli pozorované v sagitálnej rovine v hrudnej chrbtici. Až 16,6% vyšetrených malo hyperkyfotické postavenie a 26,6% plochý chrbát. V driekovom sektore chrbtice má hyperlordotické zakrivene 13,3% vyšetrených. Zníženú krivku v tomto sektore chrbtice sme diagnostikovali u 16,6% vyšetrených (Tab.1).

V základnom postavení najväčšie problémy u študentov fyzioterapie boli pozorované v sagitálnej rovine v hrudnej chrbtici. Až 16,6% vyšetrených malo hyperkyfotické postavenie a 26,6% plochý chrbát. V driekovom sektore chrbtice má hyperlordotické zakrivene 13,3% vyšetrených. Zníženú krivku v tomto sektore chrbtice sme diagnostikovali u 16,6% vyšetrených (Tab. 1).

U študentov dentálnej hygieny boli pozorované v základnom postavení najväčšie problémy v sagitálnej rovine v driekovom sektore chrbtice. Až 26,6% vyšetrených malo zníženú krivku v tomto sektore chrbtice a 20% hyperlordotické zakrivenie. V hrudnom sektore chrbtice sme diagnostikovali správne zakrivenie chrbtice u 70% vyšetrených (Tab. 2).

Hodnoty posturálnych parametrov v sagitálnej rovine v oboch sledovaných skupinách nevykazujú štatistický významný rozdiel (Tab. 3).

Vo frontálnej rovine boli pozorované najväčšie problémy u študentov fyzioterapie v driekovom segmente chrbtice. Až 96,6% vyšetrených malo patologické zakrivenie v tomto úseku. V hrudnom a krížovom sektore chrbtice má skoliotické zakrivenie 56,6% vyšetrených (Tab. 4).

U študentov dentálnej hygieny sme diagnostikovali vo frontálnej rovine v driekovom sektore chrbtice skoliotické zakrivenie u 86% vyšetrených. Až 76,6% vyšetrených malo patologické zakrivenie v krížovom sektore chrbtice a 63,3% v hrudnom sektore (Tab. 5).

Najväčšie problémy pozorujeme v driekovom úseku chrbtice. U vyšetrených skupín sú najvyššie priemerné hodnoty práve v tomto úseku chrbtice. U študentov dentálnej hygieny stupeň patologického zakrivenia chrbtice je najvyšší v krížovom a driekovom úseku chrbtice.

Diskusia

Hodnotená bola kvalita posturálneho systému v základnom postavení v sagitálnej a vo frontálnej rovine u študentov dentálnej hygieny v porovnaní so študentmi fyzioterapie. Štúdia potvrdzuje nepriaznivé zmeny v oblasti tvaru osového orgánu, ktoré nie sú zanedbateľné. Najväčšie problémy boli diagnostikované vo frontálnej rovine v driekovom úseku chrbtice. U viac ako 90% vyšetrených bolo zistené patologické zakrivenie bez dôrazu na hodnotenie stupňa tohto zakrivenia. Výsledky sledovania potvrdzujú nepriaznivý trend v náraste funkčných porúch pohybového systému u mládeže a zdôrazňujú dôležitú úlohu kompenzačných cvičení [17, 18]. Alarmujúce je, že výskyt chybného držania tela stúpa, na čo poukazujú aj výsledky Kratěnovej [19], ktorá vo svojej štúdii hodnotila 3520 detí vo veku 7, 11 a 15 rokov z Českej republiky. Táto štúdia pojednáva o tom, že kým u 7 ročných detí zistila prítomnosť chybného držania tela v 33,1%, u 11 ročných v 40,6% a u 15 ročných v 40,9%. Ako najčastejšie chyby uvádza odstávajúce lopatky (49,7%), zvýšenú driekovú lordózu (31,7%) a guľatý chrbát (31,4%). Výsledky výskumu upozorňujú na zníženú kvalitu držania tela mladého pokolenia.

Vykonávané štúdie medzi študentmi zubného lekárstva poukazujú, že problémy s pohybovým systémom sa môžu objaviť v rannom období ich profesijného rastu. Konkrétne študenti zubného lekárstva sa sťažujú častejšie na bolesti spodnej časti chrbta v porovnaní so študentmi psychológie (32,5% versus 18,4%, p < 0,05) [11]. Podľa realizovanej štúdie 61% študentov zubného lekárstva v 2, 3, 4 ročníku uviedlo, že v uplynulom roku zažili muskuloskeletálne symptómy, z toho 48% respondentov malo bolesti krčnej chrbtice, 31% bolesti v oblasti ramená, 44% bolesti chrbta a 20% bolesti v oblasti horných končatín. V štúdii Mikuľáková a kol. [20] analyzovali rozdiely v kvalite držania tela zubného lekára a dentálnych hygienikov s praxou minimálne 5 rokov a študentov dentálnej hygieny. Výskumnú vzorku tvorilo 39 zubných lekárov a dentálnych hygienikov a 39 študentov dentálnej hygieny. Vyšetrenie bolo realizované s využitím dotazníka na zistenie sociodemografických údajov vyšetrovaných. Držanie tela bolo hodnotené pomocou postojových štandardov podľa Kleina, Thomasa modifikovaných Mayerom. Vyšetrenie postojových štandardov sa realizuje hodnotením: držanie hlavy a krku, hrudníka, brucha a sklonu panvy, krivky chrbtice, držanie tela vo frontálnej rovine. Jednotlivé časti tela sa hodnotia známkami 14. Viac bodov znamená horšiu kvalitu držania tela. Priemerná hodnota vyšetrenia kvality držania tela v skupine z praxe bola 11,8 ±2,4, min.8, max.18, v skupine študentov 11,5 ±1,9, min.7, max.15. Rozdiel medzi sledovanými skupinami nebol štatisticky významný (p= 0,453). V oboch skupinách boli diagnostikovaní jedinci s chybným držaním tela a vážnymi štrukturálnymi zmenami postury. Výsledky získané v štúdii ŁukomskaSzymańska a kol. [21] ukazujú, že pri zavádzaní ergonomického štýlu práce v klinickej praxi, zohráva dôležitú úlohu edukácia. Len malé percento (9,4%) lekárov v skúmanej skupine dodržiavalo zásady ergonómie. Kovalová a kol. [22] v svojom výskume hodnotila úroveň informovanosti študentov dentálnej hygieny a zubného lekárstva v oblasti následkov nesprávnej ergonómie. Výsledky výskumu potvrdili nedostatočné vedomosti študentov z oblasti ergonómie, prevencie proti nesprávnym návykom ošetrujúceho v zubnej ambulancii.

Držanie tela prispôsobené počas praxe v zubnej ambulancii sa menilo v priebehu rokov. Pôvodne zubní lekári väčšinou pri výkone stáli. So zavedením štvorručného zubného lekárstva sa od roku 1960 stala preferovanou pozícia v sede. Práca v sede bola pokusom o zredukovanie únavy a nepohodlia, ktoré bolo spájané s prácou v zubnej ambulancii. Práca v sede s ležiacim pacientom však neeliminovala úplne nepohodlie. Rovnako ako pri práci v stoji, tak aj pri práci v sede nedodržanie zásad správneho držania tela viedli k narastaniu porúch muskuloskeletálneho aparátu [23].

Stolička ošetrujúceho by mala mať široký podklad pre sedacie svaly a stehná, pokračuje tenkým predkom nakloneným v tvare “vodopádu” na konci. Sedadlo by malo byť nastaviteľné tak, aby kolená ošetrujúceho boli nepatrne nabok od seba. Stehná s trupom tvoria uhol 100–110 stupňov s opierkou na nohy na zemi [24]. Operadlo alebo bedrová opierka by mala byť nastaviteľná tak, aby vyhovovala spodnej časti chrbtice ošetrujúceho, kde pokračuje zakrivenie dolnej chrbtice stretávajúcej sa so stredným zakrivením v strede chrbta. Ošetrujúci by mal sedieť čo najviac vzadu a mal by využiť maximum výhod bedrovej opierky. Ak ošetrujúci používa stoličku s opierkou na ruky, opierky by mali byť voľne nastaviteľné a umožniť plné prispôsobenie sa pacientovi [24].

Rôzny tvar a štruktúra zubných nástrojov môžu byť ergonomicky nevhodné [25]. V dnešnej dobe neexistujú žiadne presné výrobné kritériá pre ergonomické nástroje. Väčšina nástrojov je približne vo veľkosti ceruzky. Keď uchopíme rúčku s malým priemerom, ošetrujúci často na uchopenie nástroja použije končeky prstov. Tento spôsob uchopenia si počas pohybu s nástrojom vyžaduje silu (napätie), ktorá koncentruje záťaž najviac vo vnútri malej skupiny svalov ruky. Väčší priemer rúčky nástroja dovoľuje ošetrujúcemu uchopiť nástroje bruškami prstov, čo vedie k rozdeleniu záťaže na väčšiu skupinu svalov [23]. Kvôli tomu výrobcovia vyvíjajú stále viac rozmanitých veľkostí rúčok, tvarov, materiálov a zložení, ktoré optimalizujú úchyt nástroja [26]. Je potrebné zaviesť obmenu a rovnováhu činností a nástrojov, aby sa práca presúvala aj do iných svalových skupín. Napríklad dokonca aj nepatrná obmena nástrojov s rôznymi veľkosťami rúčok dokáže rozdeliť svalovú aktivitu v rámci celej skupiny svalov ruky a prstov, čím sa redukuje únava [27].

Násadce by mali byť čo najľahšie a dobre vyvážené. Dĺžka hadice by mala byť čo možno najkratšia, extra dlhá hadica jej dodáva váhu. Hadice majú byť vyrobené z ľahkého materiálu. Je nevhodné používať zaťahovacie alebo stočené hadice. Napätie v hadici sa prenáša na zápästie a ruky. Najideálnejší spôsob použitia sú ohybné hadice s otočným mechanizmom v hlavni, aby bolo možné otáčať s minimálnym úsilím [28].

Veľký vplyv na polohu pri práci má výber osvetlenia ambulancie a pracovného poľa operačným svetlom zubnolekárskej súpravy. Pri vhodnom výbere a vhodnej úprave môže osvetlenie a chirurgické zväčšenie pozitívne ovplyvňovať ergonómiu pohybového aparátu. Naopak, správne vybratý ale zle upravený systém môže prispieť k dosiahnutiu alebo dokonca vytvoreniu neprijateľných pracovných pohybov [29].

Záver

Výskum poukazuje na negatívne zmeny parametrov tvaru chrbtice u vyšetrenej vzorky študentov. Väčšina z nich mala diagnostikované zmeny v oblasti osového orgánu v sagitálnej a frontálnej rovine, čo v budúcností predisponuje k vzniku rôznych zdravotných problémoch. Pozornosť by preto mala byť ďalej venovaná spôsobu výučby správnej ergonómie práce zubných lekárov či dentálnych hygienikov.

Poďakovanie

„Tento príspevok vznikol vďaka podpore v rámci operačného programu Výskum a vývoj, pre projekt: Ergonómia práce a jej vplyv na rast kvality života a spoločenskej praxe“, kód ITMS 26220220012, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.“

Article is the result of the Project implementation: Ergonomics of work and its impact on growth of life quality and social practice, ITMS: 26220220012, supported by the Research & Development Operational Programme funded by the ERDF.“

PhDr. Wioletta Mikuľáková, Ph.D.

Prešovská univerzita v Prešove

Fakulta zdravotníckych odborov

Katedra fyzioterapie

Partizánska 1, 08001 Prešov

Email: wioletta.mikulakova@unipo.sk

tel.:051/75 62496

Dr.h.c. prof. Ing. Jozef Živčák, Ph.D.

Prešovská univerzita v Prešove

Fakulta zdravotníckych odborov

Katedra fyzioterapie

Partizánska 1, 08001 Prešov

Email: Jozef.Zivcak@tuke.sk

tel.: 051/75 62 498