Zrkadlo nastavené na choroby z povolania a rizikové práce u žien na Slovensku v rokoch 2012–2016

Souhrn

Úvod:
Významné zmeny v štruktúre priemyslových odvetví na Slovensku sú spojené so zmenami pracovného prostredia, posunmi v počtoch pracovníkov vystavených meniacemu sa charakteru rizikových prác.

Cieľ práce:
Cieľom práce bolo upriamiť pozornosť osobitne na výskyt chorôb z povolania (CHzP) u žien, na narastanie požiadaviek na ich výkon v spojitosti s expozíciami rôznym faktorom práce, ktoré môžu nežiaduco pôsobiť na ich zdravotný stav. Táto problematika nebola v ostatných rokoch na Slovensku ani v zahraničí dlhodobejšie cielene analyzovaná.

Metodika:
Analýza výskytu CHzP a ohrození ChzP u žien v SR v období rokov 2012–2016. Porovnanie zmien v počtoch žien vystavených v SR vybraným rizikovým faktorom pracovného prostredia v analyzovanom období a rozdielov medzi poradím faktorov práce, ktorým boli muži a ženy vystavení v roku 2016. Vybrané údaje boli spracované zo štatistických prameňov NCZI a ASTR SR. Použité boli deskriptívne metódy štatistickej analýzy.

Výsledky:
V sledovanom období bolo u žien hlásených 636 CHzP (39,2 % zo všetkých CHzP). U žien dominovali choroby z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín DNJZk (439), profesionálne nákazy (70), CHzP alergickej genézy (spolu 47) a kožné choroby (28). CHzP boli hlásené najčastejšie u 45–59 ročných žien. Najviac CHzP u žien bolo hlásených v Košickom kraji, následne v Trenčianskom a Žilinskom kraji. Ohrozenia CHzP tvorili malý podiel žien v porovnaní s hlásenými CHzP. Z rezortov najviac rizikovej práce vykonávali ženy v priemysle a v zdravotníctve.

Rizikovým faktorom pracovného prostredia bolo v roku 2016 vystavených v SR 21 497 pracovníčok 3. a 4. kategórie prác (25,6 % z celkového počtu pracovníkov vystavených rizikovej práci). Oproti roku 2012 došlo u žien k nárastu rizikovej práce o 1,6 %. Nárast bol zaznamenaný v riziku hluku (o 422), fyzickej záťaže (o 354), psychickej záťaže (o 183), vibrácií (o 79) a biologických faktorov (o 50). Ženy v r. 2016 boli častejšie ako muži vystavené rizikovým prácam s psychickou pracovnou záťažou a s biologickými faktormi pracovného prostredia. V r. 2016 bolo v SR už viac ochorení z DNJZk u žien v porovnaní s mužmi (99 Ž vs. 74 M). Incidencia CHzP v r. 2016 v SR, tradične nižšia ako u mužov, bola 12,2/100 000 pracujúcich žien, jej pokles medzi rokmi 2012 a 2016 bol menší ako u mužov.

Záver:
CHzP patria aj u žien medzi preventabilné ochorenia. Ich pokles musí byť viazaný na skvalitnenie primárnej prevencie. Uvádzaná analýza poslúži aj k argumentácii o prioritách usmerňovania komplexu opatrení na ochranu a podporu zdravia pracujúcich žien. Ukazuje sa nutnosť účinnejšie riešiť oblasť očakávaného ďalšieho nárastu fyzického a psychického zaťaženia žien v práci, a to nielen v priemysle, doprave a v stavebníctve. V rezorte Q zdravotníctva a sociálnej pomoci je t. č. v SR evidovaných v rizikovej práci z celkového počtu exponovaných pracovníkov až 80,0 % žien. K najvýznamnejšími rizikovým faktorom patria: ionizujúce žiarenie, tuberkulóza, expozície cytostatikám, Sevofluranu a formaldehydu. Vo všetkých rezortoch ostáva nedostatočne zmapovaná expozícia fyzickej záťaži.

Kľúčová slová:
analýza 636 chorôb z povolania – analýza 81 ohrození chorobami z povolania – ženy – rizikové faktory – kategórie – odvetvia – zdravotníctvo a sociálna pomoc

ÚVOD

Významné zmeny v štruktúre priemyslových odvetví na Slovensku sú spojené s meniacim sa počtom pracovníkov vystavených novým pracovným podmienkam a rizikovým faktorom práce. To ovplyvňuje aj zmenu palety a počtu chorôb z povolania (ChzP). Pri problematickej primárnej prevencii v rámci niektorých pracovných činností, pri nedostatočnej ochrane a podpore zdravia pri práci sa môže meniť výskyt aj štruktúra CHzP.

Dynamické zmeny reštrukturalizácie niektorých rezortov prinášajú značné zmeny aj v pracovnom zaradení žien. Ženy v SR sú v rôznych odboroch a profesiách aj v súčasnosti vystavované pôsobeniu nielen obvykle „ženskej“ práci, ale aj novým požiadavkám využívajúcim okrem iného ich zručnosť, precíznosť a trpezlivosť pri monotónnych prácach. Aj ony sú vystavované takým pracovným podmienkam a faktorom práce, že viac ako pätinu rizikových prác zaradených do 3. a 4. kategórie vykonávajú v SR v súčasnosti ženy.

Problematika osobitnej analýzy pracovného prostredia žien, výskytu CHzP a ohrození chorobami z povolania u ženskej časti pracujúcej populácie SR nebola dlhodobo v slovenskej literatúre samostatne posudzovaná. V ostatných rokoch sa tejto téme venuje málo pozornosti aj v svetovej literatúre [13, 14, 17, 18]. Kneidlová a Hrnčíř v českom písomníctve upozornili, že 3 505 CHzP u žien v Českej republike v rokoch 2001–2006 predstavovalo až 40 % zo všetkých hlásených profesionálne podmienených poškodení zdravia. Už v roku 2008 podčiarkli, že klesajúci trend CHzP bol menej výrazný u žien v porovnaní s mužmi, a to aj na vrub významného výskytu profesionálneho ochorenia z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín (DNJZk) [13].

Muži tradične vykonávali rizikovejšie práce. Ich pracovnému prostrediu a vážnym chorobám z povolania sa preto dostávalo v minulosti, v porovnaní s pracujúcimi ženami, viac pozornosti. Niektoré údaje aj v súčasných štatistických prehľadoch poskytujú len globálne čísla (počty pracovníkov bez ohľadu na pohlavie).

Cieľom práce bolo upriamiť pozornosť osobitne na výskyt chorôb z povolania (CHzP) u žien, na narastanie požiadaviek na ich výkon v spojitosti s expozíciami rôznym faktorom práce, ktoré môžu nežiaduco pôsobiť na ich zdravotný stav.

METODIKA

Vybrané údaje o CHzP a ohrozeniach CHzP sme získali zo štatistických údajov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI SR) a z Automatizovaného systému triedenia rizík (ASTR) – centrálny register rizikových prác SR. Analyzovali sme obdobie rokov 2012–2016 [1, 7, 8]. Pri spracovaní sme použili deskriptívne metódy štatistickej analýzy.

VÝSLEDKY

Na Slovensku bolo v období rokov 2012–2016 hlásených spolu 1 662 CHzP, z toho 1 026 CHzP u mužov a 636 CHzP u žien (tab. 1). Incidencia CHzP v SR postupne klesá, v roku 2012 sa vyskytlo 13,7 CHzP/100 000 pracujúcich žien a 15,6 CHzP/100 000 pracujúcich mužov. V roku 2016 to bolo 12,2 CHzP/100 000 pracujúcich žien a 13,7/100 000 pracujúcich mužov. K výraznejšiemu poklesu incidencie CHzP došlo u mužov. V tabuľke 1 je uvedený výskyt CHzP u žien v SR v jednotlivých rokoch vrátane percentuálneho vyjadrenia z celkového počtu CHzP. U mužov absolútne počty CHzP v sledovanom období klesli viac ako u žien (o 23 muži vs. o 5 ženy), pričom CHzP žien v roku 2016 dosiahli 43 % z celkového počtu CHzP v SR v tomto roku.

Napriek tomu, že v evidencii rizikových prác v 3. a 4. kategórii tvoria ženy na Slovensku viac ako jednu pätinu z počtu zamestnancov vystavených rizikovým prácam, v celkovom počte CHzP v sledovanom 5 ročnom období mali vyššie zastúpenie až 39,2 %.

Podľa údajov centrálneho registra rizikových prác na ÚVZ SR celkové počty zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce sa u vybraných faktorov v rokoch 2012–2016 postupne zvyšovali (obr. 1). Počet registrovaných rizikových prác (zaradených do 3. a 4. kategórie) u žien na Slovensku v 5 ročnom období sa zvýšil z 21 150 (rok 2012) na 21 497 (rok 2016). Nárast rizikovej práce u žien v sledovanom období bol hlavne na vrub rizika hluku, fyzickej záťaže, psychickej záťaže, vibrácií a biologických faktorov. Najväčší pokles bol zaznamenaný v skupine rizikových faktorov chemické látky a zmesi (o 507) a ionizujúce žiarenie (o 213). Zvýšenie absolútnych počtov bolo spôsobené hlavne nárastom rizikových prác v 3. kategórii. V 4. kategórii v rizikách hluk, chemické látky a zmesi (kde sa radia aj chemické karcinogény) a vibrácie bolo v roku 2016 vystavených rizikovej práci v SR ešte stále spolu 737 žien (tab. 2).

Najviac CHzP u žien bolo hlásených za uvedené roky v Košickom kraji. Prevahu v počte žien s CHzP nad mužmi zaznamenal Žilinský, Prešovský a Trnavský kraj (obr. 2). Na obrázku 3 je veková štruktúra žien s ChzP v SR za sledované obdobie, s maximom výskytu v piatej a šiestej dekáde života. Po 60-tom roku, s odchodom do starobného dôchodku, počet CHzP u žien prudko klesá.

V tabuľke 3 je počet ChzP u žien podľa položiek Zoznamu ChzP SR za roky 2012–2016. Ukazuje sa jednoznačná prevaha chorôb z DNJZ u žien (spolu 439). V sledovanom päťročnom období boli hlásené spolu len 2 intoxikácie (položky Zoznamu ChzP č. 2 – otrava organofosfátmi a č. 18 – otrava chlórom – 8).

Vzhľadom na výrazné zastúpenie žien v zdravotníctve a oblasti sociálnej starostlivosti (rezort Q) venovali sme osobitnú pozornosť výskytu CHzP v tomto rezorte. Zo 113 CHzP bolo v sledovanom 5 ročnom období hlásených spolu 99 CHzP u žien (87,6 %) (obr. 4). CHzP u žien v rezorte Q predstavujú 15,6 % z počtu všetkých CHzP žien hlásených v sledovanom období.

Počty ohrození CHzP u žien v SR sú v porovnaní s mužmi dlhodobo nižšie (obr. 5). V roku 2016 bolo registrovaných 13 ohrození CHzP u žien a 34 ohrození CHzP u mužov. Počet ohrození CHzP žien v porovnaní s každoročne hlásenými CHzP žien je tiež nízky.

Stručný pohľad na rozdiely medzi mužmi a ženami v počtoch CHzP v SR v roku 2016

Z počtu 316 CHzP bolo 136 CHzP u žien (43 %). Najčastejšou ChzP u žien bolo ochorenie z DNJZ končatín (99 prípadov – viď tab. 3). Na 2. mieste v poradí bolo 18 profesionálnych infekčných chorôb, na treťom bolo 10 profesionálnych chorôb alergickej genézy (položky 37 a 45 Zoznamu CHzP SR – 8). U mužov boli na prvom mieste rovnako DNJZk (74 ochorení), profesionálne infekčné choroby boli až na 4. mieste (10 mužov), za chorobami z vibrácií a poruchou sluchu z hluku. Profesionálne choroby alergického pôvodu počtom 5 mužov boli až na 7. mieste v poradí výskytu.

Polovica CHzP žien bola vo vekovej kategórii 50–54 ročných. Najviac profesionálnych ochorení u mužov bolo hlásených vo vekovej kategórii 50–59 ročných. Najviac CHzP u žien bolo v Košickom, Trenčianskom a Žilinskom kraji, išlo hlavne o ochorenia z DNJZk (obr. 6).

V rezorte Q v roku 2016 bolo spolu hlásených 25 CHzP: infekčné ochorenia (18) prevažovali nad chorobami z DNJZk (5). Spolu bolo hlásených u žien – zdravotníčok 9 profesionálnych ochorení svrabom, 2 varicelly, 2 TBC kostí a kĺbov, 1 chronická hepatitída B, 1 mykoplazmová pneumonitída, 1 pneumokoková meningitída, 1 parotitída a 1 klostrídiová enterokolitída.

V roku 2016 vykonávalo v SR rizikové práce (3. a 4. kategórie prác) spolu 93 215 zamestnancov, z čoho bolo 21 497 žien. V 4. kategórii rizikových prác bolo evidovaných 9 328 zamestnancov, z toho 656 žien.

Na tabuľke 4 sú uvedené počty žien vykonávajúcich rizikové práce pri prevažujúcich činnostiach (NACE, rev. 2; zoradenie žien je v klesajúcich počtoch) s uvedením percentálneho zastúpenia v porovnaní s mužmi. Prevaha žien v porovnaní s mužmi nie je len v rezorte Q, ale aj v rezorte P vzdelávanie.

Poradie počtov zamestnancov podľa vystavenia rizikovým faktorom a podľa pohlavia v roku 2016 je uvedené v tabuľke 5. U žien sa dostáva viac ako u mužov do popredia psychická pracovná záťaž a vystavenie biologickým faktorom.

V roku 2016 vykonávalo rizikové práce v zdravotníctve v SR 1 679 mužov a 6 728 žien. V tabuľke 6 sú uvedené počty pracovníkov vystavených vybraným rizikovým faktorom pracovného prostredia v zdravotníctve. V 4. kategórii rizikovej práce bolo zaradených 19 žien vystavených formaldehydu.

V roku 2016 bola fyzická záťaž 3. kategórie v zdravotníctve u dynamickej záťaže vyhlásená u 174 žien, u statickej záťaže u 74 žien. Rizikovú prácu charakteru DNJZ vykonávalo 13 žien a práca s bremenami bola hodnotená ako riziková u 5 žien. Posudzovanie fyzickej záťaže v súvislosti s pracovnými polohami sa v ASTR SR v rezorte Q neuvádzalo.

DISKUSIA

V sledovanom období bolo u žien hlásených 636 CHzP (39,2 % zo všetkých CHzP). Toto percento je zhodné aj s 20 ročným údajom o 39 % výskyte CHzP žien zo súboru 32 646 hlásení všetkých CHzP v Českej republike (štúdia za roky 1994–2013) [12]. Určitú nerovnomernosť v percentách výskytu CHzP u žien medzi regiónmi tak, ako bola popísaná v ČR, možno pozorovať aj medzi krajmi v SR v našom súbore mužov aj žien. Absolútne počty CHzP u žien boli v severnejšie lokalizovaných regiónoch vyššie, možný vplyv špecifických ekonomických aktivít nemožno však hodnotiť ako jedinú príčinu. Nemali sme údaje o incidencii jednotlivých CHzP u žien v krajoch, nesledovali sme ani vplyv nezamestnanosti, ako ho odhalili českí autori.

V roku 2016 sme po prvý krát v SR objavili údaj o vyššom počte novozistených ochorení z DNJZ u žien v porovnaní s mužmi. Boli to hlavne syndrómy karpálneho kanála, ktoré vedú spravidla k trvalej zmene pracovného zaradenia, mimo stereotypných pracovných pohybov rúk o vysokej frekvencii, vo vnútenom tempe práce najčastejšie pri montáži, kompletizácii rôznych komponentov pre automobilový priemysel. Riešenie v oblasti primárnej prevencie naráža na konzervatívny postoj zamestnávateľov, ktorí dané práce žien nepovažujú za fyzickú záťaž. V rámci lekárskych preventívnych prehliadok pracovníkov (v niektorých podnikoch t. č. s jednoznačnou prevahou žien v tejto práci) sa preto musí zodpovedne posudzovať zdravotný stav nielen pri vstupných ale aj pri periodických lekárskych prehliadkach. Pri zaraďovaní do kategórií prác sa objavuje značný problém u faktorov s bezprahovým účinkom, kde sa uplatňuje individuálna vnímavosť jedincov. Takým je aj ochorenie z DNJZk. V ČR upozornili Šplíchalová a Hrnčíř, že v rokoch 2005–2010 bola v priemere asi polovica z uznaných CHzP zistená u zamestnancov, ktorí neboli zaradení do žiadnej kategórie, alebo boli v 1. a 2. kategórii „nerizikových“ prác, u profesionálnych ochorení z DNJZk bolo z rizikových kategórií hlásených v priemere 60 % CHzP [16].

Kvalitnejšia analýza fyzickej záťaže a lepší dohľad na pracovné podmienky, zdravotný stav by sa mal v SR rozšíriť aspoň na časť zamestnancov doteraz zaradených do kategórie 2 [3]. Signálom pre tento postup u nás je v neposlednej miere aj nárast zamestnancov s pôsobením očakávaného faktora fyzickej záťaže v automobilovom priemysle a jeho satelitných podnikoch. Jednoznačným dôvodom pre aktuálne nutnú komplexnú primárnu prevenciu ochorení z DNJZk je zistenie, že až 64,6 % zo všetkých novozistených CHzP v SR bolo v roku 2016 hlásených u zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do „nerizikovej“ kategórie 1 a 2. Ide o 10,4 % nárast v porovnaní s rokom 2015, kedy to boli hlásenia CHzP u 184 zamestnancov (rok 2016–204) [1, 8]. Hygienicko-epidemiologickými šetreniami cestou RÚVZ bolo zistené, že nárast bol u žien, išlo hlavne o ochorenia z DNJZk a infekčné choroby. Aj v Českej republike bol v roku 2016 najčastejšou CHzP syndróm karpálneho kanála z DNJZk (268 prípadov, z toho 180 žien [10]). Podľa údajov EODS-data, EUROSTAT (údaje zo 17 krajín EU) bol už v roku 2007 najčastejšou CHzP syndróm karpálneho kanála (27,9 % zo všetkých CHzP), pričom u žien dominoval (až v 67,6 % – 17).

Príčinami určitých zmien v medziročných počtoch zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce môže byť dodatočné odhaľovanie a hodnotenie faktorov práce a následná kategorizácia, a aj prehodnocovanie niektorých prác pri zmene pracovných podmienok, technológií a iné, čo si vyžiadalo zaradenie do inej kategórie prác. Navyše treba vnímať, že k reálnejším číslam o počte rizikových prác sa SR približuje postupne – v roku 2016 bolo cestou PZS pokrytých 83,9 zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce [4].

Zodpovedať, pre ktoré práce sú vhodné ženy či muži, je problém. Všeobecne ženy pracujú viac v zdravotníctve, školstve, čo ukázala aj naša analýza v SR. Ďalšími pracovnými pozíciami je oblasť administratívy a služieb. V mnohých rezortoch sú však aj v súčasnosti parametre pracovných miest a výkonnostné normy historicky stanovené pre mužov. Ženy častejšie pracujú v porovnaní s mužmi, v menších, nezriedka až stiesnených priestoroch (t. č. niekedy nazývaných pri montážnych prácach „hniezda“). Pritom ženy majú iný habitus, majú v priemere 65 % svalovej sily mužov, vo veku 55 rokov len 55 % sily mužov. Majú iné endokrinné nastavenie, lepšie znášajú chlad, horšie reagujú na stresory. Nezanedbateľnou zložkou ich života je spravidla ich práca v domácnosti vrátane opatery detí, starých členov rodiny a iné. Vstup žien do mnohých zamestnaní nie je teda vždy šťastnou voľbou. Stáva sa, že prijímajú prácu, ktorá niekedy aspoň dočasne rieši ekonomickú situáciu ženy, matky, rodiny. Vyhovujúcejšou by mohla byť práca na kratší pracovný čas, znižujúca vplyvy zaťaženia faktormi pracovného prostredia. O problematike sa diskutuje aj v zahraničí, v rámci EU [14, 17, 18].

Počet ohrození CHzP žien v porovnaní s každoročne hlásenými CHzP žien bol v SR nízky; išlo o registráciu iniciálnych prejavov rôznych chorobných stavov, ktoré môžu ale nemusia vyústiť do CHzP. Vyžaduje sa preradenie z rizikového prostredia a následné sledovanie a doriešenie. Boli to prevažne ohrozenia ochoreniami z DNJZk a z hluku. V Českej republike sa v porovnaní s SR hlásilo v roku 2016 viac ohrození CHzP u žien ako u mužov, najviac tiež v skupine fyzickej záťaže, s diagnózou podozrenia na syndróm karpálneho kanála (24 mužov vs. 31 žien) [10].

Údaje o počte CHzP v SR vo vybraných odvetviach v roku 2016 osobitne u mužov a žien sme nemali k dispozícii. V ČR sa počtom CHzP v roku 2016 dostalo na prvé miesto so 194 CHzP zdravotníctvo a sociálna pomoc (sociální péče), z toho bolo 114 žien. Išlo prevažne o infekčné ochorenia (160), dermatózy (22) a ochorenia z DNJZ [11]. Na 2. mieste sa umiestnilo 170 CHzP v odvetví výroby motorových vozidiel, návesov a prívesov. V nasledujúcich rokoch by bolo vhodné uviesť v štatistických zisteniach NCZI SR, koľko CHzP u žien je ročne hlásených v jednotlivých odvetviach aj u nás.

Incidenciu CHzP v rôznych krajinách EU nie je možné t. č. porovnávať, pretože kritéria registrácie sa zatiaľ nezjednotili. Incidencia CHzP v ČR v roku 2016 bola 28,4/100 000 zamestnancov v civilnom sektore nemocensky poistených. Až u 202 osôb bolo hlásených viac ako 1 CHzP [10]. V ČR sa, na rozdiel od SR, zmenili aj kritéria hlásení DNJZ a choroby z vibrácií. Osobitne sa hlásia ako CHzP poškodenia špecifických anatomických štruktúr, stranové postihnutie (vpravo aj vľavo – ide potom o dve CHzP), takže ročne môže mať pacient viac hlásených CHzP z DNJZ. V roku 2016 stúpol v ČR počet osôb s novohlásenou CHzP voči roku 2015 o 18,8 % (996 CHzP, z toho 477 žien – 47,8 %). Je to vyšší podiel žien v porovnaní s 43,0 % CHzP žien v SR v tom istom roku [10].

Obmedzený záchyt profesionálnych porúch sluchu a kožných ochorení u mužov aj u žien na Slovensku má dlhoročný charakter [7, 9]. Pritom rizikovému faktoru hluk v práci bolo počas nášho sledovania vystavených rádovo najviac žien (viď tab. 2). Hluk bol počtami rizikových pracovníkov v SR na 1. mieste v poradí rizikových prác v SR u žien aj u mužov aj v roku 2016 (viď tab. 5). Jednou z príčin malého počtu CHzP z hluku v pomere k počtu rizikových prác môže byť aj povinné používanie stále sa zlepšujúcich individuálnych prostriedkov ochrany sluchu. Profesionálne ochorenie osového aparátu doteraz nie je osobitnou položkou Zoznamov CHzP na Slovensku ani v Českej republike. Kritéria náročného diferenciálne diagnostického posúdenia rôznych expozičných a dispozičných faktorov pre potvrdenie profesionality u chorôb chrbtice sú tvrdým orieškom aj v Českej republike [11].

Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. obsahuje aj požiadavky na zdravé pracovné podmienky pre pracovníkov, úlohy zamestnávateľa, pracovných zdravotných služieb pri dohľade na pracovné prostredie a zdravotný stav zamestnancov (bez rozdielu pohlavia), kategorizáciu prác vyplývajúcu z hodnotenia faktorov pracovného prostredia atď. [5]. Osobitná ochrana žien pri práci, s prihliadnutím na špecifické biologické obdobia ich života je v našej legislatíve podchytená v Nariadení vlády SR č. 272/2004, Z. z. [2]. Najväčší nárast počtu žien vystavených rizikovej práci v SR za medziobdobie rokov 2012–2016 bol u vibrácií, dokonca v zaradení do 4. kategórie (o 79, t. j. o 37,3 %), fyzickej záťaži (o 354, t. j. o 25,5 %) a u psychickej pracovnej záťaže (o 183, t. j. o 8 %). Vzostup bol aj u prác s rizikom nadmerného hluku, pôsobenia chemických látok a ich zmesí, biologických faktorov, riziku optického žiarenia.

V ďalších rokoch by bolo potrebné viac sa zamerať na odhaľovanie a kategorizovanie faktora psychickej záťaže žien pri práci nielen v manažérskych pozíciách (častejšie pozícia mužov). Táto oblasť je v SR sledovaná len u niektorých skupín zamestnancov v rámci ASTR od roku 2008, zber údajov je do značnej miery neúplný a v sledovaní sú veľké regionálne rozdiely. Pritom znalosť ohrozenia profesionálnym stresom je prvým krokom k vytváraniu zdravých pracovných podmienok, ktoré budú redukovať, odstraňovať psychickú záťaž pri práci, ktorá, ako sme uviedli v tabuľke 5, sa aj z údajov ASTR v roku 2016 javí významnejšou práve u žien v porovnaní s mužmi.

Prevaha žien vystavených uvedeným rizikovým faktorom práce v rezorte Q je vzhľadom na feminizáciu rezortu očakávaná a jednoznačná. Čo sa týka fyzickej záťaže z ASTR SR sme získali neúplné údaje o počtoch pracovníkov zdravotníctva vystavených tomuto faktoru. Uvedené čísla z rôznych príčin, vzhľadom na nerovnomerné, nedostatočné odhaľovanie a hodnotenie komplexu fyzického zaťaženia, sa môžu značne líšiť od reálneho stavu. Bolo by vhodné vyškoliť skupinu pracovníkov a zabezpečiť týmto tímom materiálne vybavenie pre objektivizáciu fyzickej záťaže zamestnancov rôznych rezortov, nielen rezortu Q.

ZÁVER

CHzP patria aj u žien medzi preventabilné ochorenia. Ich pokles musí byť viazaný na skvalitnenie primárnej prevencie. Údaje o počte CHzP u žien signalizujú, v ktorých oblastiach je potrebné klásť do budúcnosti väčší dôraz na primárnu prevenciu a venovať väčšiu pozornosť osobitným riešeniam. Uvádzaná analýza poslúži aj k argumentácii o prioritách usmerňovania komplexu opatrení na ochranu a podporu zdravia pracujúcich žien. Ukazuje sa nutnosť účinnejšie riešiť oblasť očakávaného ďalšieho nárastu fyzického a psychického zaťaženia žien v práci, a to nielen v priemysle, doprave a v stavebníctve. V rezorte Q zdravotníctva a sociálnej pomoci je t. č. v SR evidovaných v rizikovej práci z celkového počtu exponovaných pracovníkov až 80,0 % žien. K najvýznamnejšími rizikovým faktorom patria: ionizujúce žiarenie, tuberkulóza, expozície cytostatikám, Sevofluran a formaldehyd. Vo všetkých rezortoch ostáva nedostatočne zmapovaná expozícia fyzickej a psychickej záťaže.

Do redakce došlo dne 9. 10. 2017.

Do tisku přijato dne 30. 10. 2017.

Adresa pro korespondenci:

prof. MUDr. Jana Buchancová, CSc.

Ústav verejného zdravotníctva

Malá Hora 11149/4B

036 01 Martin

Slovenská republika

e-mail: buchancova@jfmed.uniba.sk