Korelácia natívnej mamografie a histológie karcinómu prsníka do 10 mm

The correlation of the native mammography and histology of the breast cancer

In the early of 21. century the examination with mammography is the most effective diagnostic method for early detection of breast cancer. In the literature, the values of sensitivity are various, in wide intervals. In our study in National Cancer Institute, in Bratislava, we have found out statistic correlation of results from mammography and histology of the breast cancer, up to 10mm, in 330 women. The sentitivity of mammography in breast cancer up to 10mm has been overall 79%, carcinoma in situ up to 10mm 60%, pT1aN0M0 81% and pT1aN1M0 87%. Results of mammography in breast cancer up to 10mm have been in 21% false negative. In conclusion, our study recommend to exert the complex diagnostic of breast cancer, not only mammography, but also clinical examination, ultrasonography and other diagnostic methods.

Key words:
carcinoma of breast up to 10mm, native mamography, opacity, microkalcification, sensitivity.

Autori: prim. MUDr. Vladimír Bella; MUDr. Ján Klačko; MUDr. Dušan Malatin; MUDr. Erika Zámečníková
Pôsobisko autorov: Národný onkologický ústav, Bratislava, Slovensko
Vyšlo v časopise: Prakt Gyn 2007; 11(1): 34-36

Súhrn

Na začiatku 21. storočia je natívna mamografia najefektívnejšou metódou pri diagnostike karcinómu prsníka. Hodnoty senzitivity sa v literatúre pohybujú v širokých intervaloch. V našej štúdii v Národnom onkologickom ústave Bratislava sme štatisticky zistili koreláciu výsledkov natívnej mamografie a histológie karcinómu prsníka do 10 mm u 330 žien. Senzitivita natívnej mamografie pri karcinóme prsníka do 10 mm bola 79%, TIS do 10 mm 60%, pT1aN0M0 81 % a pT1aN1M0 87 %. Natívna mamografia pri karcinóme prsníka do 10 mm mala celkovo 21 % falošne negatívnych výsledkov. Záver tejto štúdie odporúča vykonávať komplexnú diagnostiku karcinómu prsníka, nielen vyšetrenie natívnou mamografiou, ale aj klinické vyšetrenie, ultrasonografické a iné zobrazovacie metódy.

Kľúčové slová:
karcinóm prsníka do 10 mm, natívna mamografia, opacita, mikrokalcifikáty, senzitivita.

Úvod

Incidencia karcinómu prsníka neustále narastá vo svete [17,18] ako i v Slovenskej republike [19]. Karcinóm prsníka je najčastejší zhubný nádor u žien. Vyskytuje sa v l5-30% podiele zo všetkých onkologických ochorení u žien [17,19].

Včasná diagnostika karcinómu prsníkov

Teoretické zníženie mortality karcinómu prsníkov sa môže vykonať pomocou primárnej prevencie, sekundárnej prevencie alebo novými terapuetickými postupmi a liekmi. Nakoľko sa primárna prevencia karcinómu prsníkov nevykonáva (podávanie tamoxifenu u žien s vysokým rizikom karcinómu prsníka je odporúčané len v USA), je vo svete snaha sekundárnou prevenciou ako i včasnou diagnostikou detekovať karcinóm prsníka vo včasnom štádiu ochorenia a tým zaistiť možnosť lepšej terapeutickej odpovede.

Väčšina svetových zdravotníckych organizácii a spoločností odporúča pre zistenie včasného štádia karcinómu u žien nad 40 rokov:

samovyšetrovanie
klinické vyšetrenie
natívnu mamografiu [1,16,22]

Najefektívnejšiou metódou na zistenie včasného štádia karcinómu prsníka (metóda s najvyšsou senzitivitou) je v súčastnosti natívna mamografia. V literatúre sa udáva približne 10 % karcinómov detekovaných klinicky, ktoré ale nie sú detekované pomocou natívnej mamografie. [10,12,21]

Na diagnostiku karcinómu prsníka sa doporučuje tzv. triple test klinické vyšetrenie, natívna mamografia a cytologické vyšetrenie, v poslednej dobe sa miesto cytologického vyšetrenia doporučuje histologické predoperačné vyšetrenie. [6,14,15]

Senzitivita a špecificita skríningovej ako i diagnostickej natívnej mamografie v publikáciách vo svete výrazne varíruje. [3,5] Rôzne výsledky sú publikovované preto, lebo záležia od subjektívnych ako i objektívnych príčin.

Medzi subjektívne príčiny jednoznačne patria: erudícia, prax lekárov a laborantov, počet vyšetrených žien. Senzitivita je samozrejme závislá aj od objektívnych príčin. Je závislá od kvalitnej prístrojovej techniky, vyvolávacieho prístroja a kvality negatoskopov ako aj filmov.

Senzitivita vyšetrenia závisí aj od veku ženy a od denzity prsníkovej žľazy. [7,8,20] Pri nižšom veku žien a vyššej denzite prsníkovej žľazy klesá senzitivita ako i špecificita natívnej mamografie. [7] U postmenopauzálnych žien senzitivita vyšetrenia závisí aj od užívania hormonálne substitučnej terapie. Pri jej užívaní senzitivita natívnej mamografie klesá. [2]

Výsledky senzitivity a špecificity závisia aj od spôsobu výpočtov. Pri vyšetrovaní iba sólo metódou, napríklad len natívnou mamografiou, sú samozrejme štatistické výsledky operačnej histologickej senzitivity vyššie ako pri kombinácii diagnostických metód, pri ktorých sa prejavia úskalia jednotlivých diagnostických metód. Niektorí autori doporučujú k diagnostike pomocou klinického vyšetrenia a natívnej mamografie pridať diagnostickú metódu na metabolickom princípe, napr. termovíziu. [9]

Klinický súbor a metodika štúdie

Retrospektívne sme v Národnom onkologickom ústave v Bratislave zistili výsledok natívnej mamografie pri histologicky potvrdenom karcinóme prsníka do 10 mm. Retrospektívny súbor žien sa vykonal v období rokov 1997 až 2003. Štatisticky sme zistili podiel počtu žien s výsledkom natívnej mamografie suspektnej na karcinóm prsníka k počtu žien s výsledkom vyšetrenia prsníkov bez príznaku karcinómu prsníka.

Výsledky

V Národnom onkologickom ústave v Bratislave sa vyšetrenie prsníkov natívnou mamografiou začalo od roku 1970. V posledných rokoch vykonávame 150 až 200 natívnych mamografií týždenne, s diagnostikou 300 až 350 novozistených karcinómov prsníka ročne.

V našom retrospektívnom súbore pacientok štatisticky analyzujeme vzťah predpovednej hodnoty vyšetrenia natívnou mamografiou pred operáciou a histológie karcinómu prsníka do 10 mm.

V období rokov 1997–2003 sme histologicky diagnostikovali 2014 karcinómov prsníka, s 56% podielom karcinómu in situ (pTis) a pT1 (karcinóm do 20 mm). Z tejto podskupiny pacientok s karcinómom prsníka sme diagnostikovali karcinóm prsníka v štádiu pTis a pT1ab vo veľkosti do 10 mm v 29% podiele (330 karcinómov).

Percentuálne vyjadrenie histologickej diagnózy karcinómu in situ a infiltratívneho karcinómu do 10 mm v našom súbore bolo:

pTis 19 %

pT1abN0-1 81 %

Distribúcia 330 karcinómov prsníka do 10 mm na karcinóm in situ a na infiltratívny karcinóm bez metastázy a s metastázou do ipsilaterálnej axilárnej uzliny je uvedená v tab. 1.

**Tab. 1. Distribúcia 330 karcinómov prsníka do 10 mm podľa pTNM-klasifikácie.**

Diagnostika každého karcinómu prsníka u pacientok bola vykonaná vždy klinickým vyšetrením a natívnou mamografiou. Niekedy bola doplnená ultrasonografickým vyšetrením a termovíznym vyšetrením prsníkov.

Pri diagnostike karcinómu prsníka sme vychádzali zo všeobecne platných príznakov karcinómu prsníka na natívnej mamografii:

opacita:

hviezdicovitá

nepravidelná neostro ohraničená

patognomické mikrokalcifikácie:

počet

tvar

zoskupenie

zvýšená ložisková denzita
retrakcia kože
retrakcia bradavky
zhrubnutá koža prsníkovej žľazy
nepriame príznaky. [11]

Natívnou mamografiou bola v 63% podiele zistená opacita/opacita s mikrokalcifikátmi a iba v 16% podiele mikrokalcifikáty bez opacity pri histologickej diagnóze karcinómu prsníka do 10 mm.

V 21% podiele bola natívna mamografia bez príznakov malignity, t.j. každý piaty mamogram bol negatívny.

Operačná senzitivita bola rozdielna pri karcinómu prsníka in situ, pri karcinóme prsníka do 10 mm bez metastáz do regionálnych axilárnych uzlín a s metastatickým postihnutím týchto uzlín (tab. 2). Najvyššia operačná senzitivita bola u karcinómu s metastatickým postihnutím lymfatických uzlín a najnižšia u karcinómu in situ.

**Tab. 2. Senzitivita natívnej mamografie karcinómu prsníka do 10 mm podľa štádia.**

Diskusia

Nakoľko sa naše výsledky zhodujú s mnohými inými údajmi v literatúre, odporúčame vyšetrenie prsníkov vykonávať komplexne. [4,13] Pri diagnostike karcinómu prsníka u žien nad 40 rokov je nutné vždy vykonávať nielen klinické vyšetrenie a natívnu mamografiu, ale využívať aj iné prístrojové vyšetrenia, ktoré v konečnom dôsledku môžu zvýšiť hodnoty operačnej senzitivity.

Záver

Pri komplexnej diagnostike karcinómu prsníka do 10 mm bola v našom súbore každá 5. natívna mamografia negatívna v zmysle malignity; histologizácia karcinómu prsníka bola vykonaná na základe iných diagnostických vyšetrení – klinické vyšetrenie, ultrasonografické vyšetrenie, termovízia.

prim. MUDr. Vladimír Bella

MUDr. Ján Klačko

MUDr. Dušan Malatin

MUDr. Erika Zámečníková

Národný onkologický ústav, Bratislava, Slovensko

Zdroje

1. American Cancer Society: American Cancer Society guidelines for early detection of cancer 2005.

2. Banks E et al. Influence of personal characteristics of individual women on sensitivity in the Milion Women Study: cohort study. BMJ 2004; 329: 477.

3. Barton MB, Harris R, Fletcher SW. Does this patient have breast cancer? The screening clinical breast examination: should it be done? JAMA 1999; 282: 1270–1280.

4. Bella V. Diagnostika karcinómu prsníka. In: Bella V et al (eds). Karcinóm prsníka. Banská Bystrica: Advert 2005: 30–45.

5. Bobo JK, Lee NC, Thames SF. Findings from 752 081 clinical breast examinations reported to a National Screening Program from 1995 through 1998. J Natl Cancer Inst 2000; 92: 971–976.

6. Burstein HJ. Breast cancer: Disease management guide. 2. ed. Montvale: Thomson PDR 2003.

7. Buseman S, Mouchawar J, Calonge N, Byers T. Mammography screening matters for young women with breast carcinoma. Cancer 2003; 97(2): 352–358.

8. Feig SA. Methods to identify benefit from mammographic screening of women aged 40–49 years. Radiology 1996; 22: 309–316.

9. Keith LG, Oleszczuk JJ, Laguens M. Are mammography and palpation sufficient for breast cancer screening? A dissenting opinion. J Womens Health Gend Based Med 2002; 11(1): 17–24.

10. Kerlikowske K, Schmidt-Bindman R, Ljung BM, Grady D. Evaluation of abnormal mammography results and palpable breast abnormalities. Ann Inter Med 2003; 139(4): 274–284.

11. Klačko J. Natívna mamografia. In: Bella V. Karcinóm prsníka. Banská Bystrica: Advert 2005: 159.

12. McDonald S, Saslow D, Alciati MH. Performance and reporting of clinical breast examination: a review of literature. Ca Cancer Clin 2004; 54: 345–361.

13. Meden H, Neues KP, Roben-Kämpken S, Kuhn W. A clinical, mammographic, sonographic and histologic evaluation of breast cancer. Int J Gyneacol Obstet 1995; 48: 193–199.

14. Morris A, Flowers CR, Morris KT et al. Comparing the cost-effectiveness of the triple test score to traditional methods for evaluation palpable breast masses. Med Care 2003; 41(8): 962–971.

15. Morris KT, Pommier RF, Morris A et al. Usefulness of the tripple test score for palpable breast masses. Arch Surg 2001; 136(9): 1008–1013.

16. Osuch JR, Reeves MJ, Pathak DR, Kinchelow T. Clinical results from early development of a clinical decision rule for palpable solid breast masses. Ann Surg 2003; 238(5): 728–737.

17. Parkin DM, Bray FI, Devesa SS. Cancer burden in the year 2000. The global picture. Eur J Cancer 2001; 107(2): 554–566.

18. Parkin DM, Pisani P, Ferlay J. Estimates of the worldwide incidence of 25 major cancers in 1990. Int J Cancer 1999; 80: 827–841.

19. Pleško I, Obšitníková A, Bella V. Epidemiológia zhubných nádorov prsníka. In: Bella V et al (eds). Karcinóm prsníka. Banská Bystrica: Advert 2005: 30–45.

20. Saarenmaa I. The effect of age an density of the breast on the sensitivity of breast cancer diagnostic by mamography and ultrasonography. Breast Cancer Res Treat 2001; 67(2): 117–123.

21. Strnad P, Daneš J. Nemoci prsu pro gynekology. Praha: Grada 2001: 324.

22. U.S. Preventive Services Task Force. Screening for breast cancer: Recommmendations and rationale. Am Fam Physician 2002; 65(12): 163–174.