43. Dni posudkového lekárstva v Patinciach
12.–14. septembra 2011

Slovenská lekárska spoločnosť, Slovenská spoločnosť posudkového lekárstva ako usporiadateľ a Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, ako spoluorganizátor, usporiadali 43. Dni posudkového lekárstva v dňoch 12.–14. septembra 2011 vo Wellness hoteli v Patinciach, najjužnejšej obci Slovenska, ktorá sa nachádza 17 km od Komárna, vo východnom cípe Žitného ostrova.

Ako hlavný organizátor sa na tomto podujatí podieľalo oddelenie lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno, pod vedením MUDr. Jutky Jarossovej, vedúcej odboru lekárskej posudkovej činnosti, za aktívnej pomoci riaditeľky pobočky Mgr. Silvii Szomíkovej.

Na odbornom podujatí sa zúčastnili posudkoví lekári sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, silových rezortov – Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, posudkoví lekári Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky a Českej správy sociálneho zabezpečenia.

Dňa 12. septembra 2011 v popoludňajších hodinách bolo slávnostné otvorenie 43. Dní posudkového lekárstva, ktorého sa ujala prezidentka Slovenskej spoločnosti posudkového lekárstva MUDr. Veronika Majtánová.

V úvode svojho prejavu privítala vzácnych hostí, generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Ing. Ľuboša Lopatku, PhD., riaditeľku kancelárie generálneho riaditeľa Mgr. Ing. Editu Dejczőovú, MPH, riaditeľku sekcie nemocenského poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a garančného poistenia a lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne MUDr. Dagmar Mojžišovú, riaditeľku Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno Mgr. Silviu Szomíkovú, viceprimátora mesta Komárno Ing. Belu Szabó, riaditeľku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne Mgr. Gabriellu Nagy, riaditeľa odboru posudkovej služby Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky Bc. MUDr. Rostislava Čevelu, PhD., vrchnú riaditeľku úseku lekárskej posudkovej služby Českej správy sociálneho zabezpečenia v Prahe MUDr. Jiřinu Ramianovú, poradcu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Mgr. Petra Bódyho, hlavného odborníka posudkového lekárstva pri Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky MUDr. Michala Hudáka, MPH, kolegov z Českej republiky a všetkých prítomných posudkových lekárov. Vo svojom prejave zdôraznila význam spoločných pracovných stretnutí posudkových lekárov, odbornú a spoločenskú dôležitosť odboru posudkového lekárstva. Nasledovali krátke príhovory pozvaných hostí, ktorí pozdravili posudkových lekárov.

Prvý deň podujatia bol zakončený prehliadkou historického centra mesta Komárno, rodiska významných osobností, akými boli Franz Lehár a Mór Jókai. Pevnostný systém Komárna, neorenesančná stavba Radnice, barokový Stĺp Najsvätejšej Trojice, Nádvorie Európy, ktoré tvorí 45 stavieb zastupujúcich jednotlivé krajiny a regióny Európy symbolizujúcich spoločné korene európskej kultúry, zanechali v účastníkoch prehliadky hlboké zážitky.

Dňa 13. septembra 2011 sa začal odborný program tohto podujatia, ktorý bol rozdelený do blokov.

V prvom bloku odznelo päť prednášok. V prvej prednáške MUDr. Nora Majtánová z Očnej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, oboznámila prítomných s novými vyšetrovacími metódami v očnom lekárstve a s posudkovou problematikou niektorých očných ochorení. Z najnovších metód vo vyšetrovaní vnútroočného tlaku uviedla Pascalov dynamický kontúrny tonometer a Ocular Response Analyser, ktorý sa používa na meranie vnútroočného tlaku s ohľadom na biomechanický odpor rohovky. Oboznámila s vyšetrením štruktúr predného a zadného segmentu oka pomocou optickej koherentnej tomografie, ktorá je nenahraditeľnou súčasťou odbornej praxe retinálnych a v poslednom období aj glaukómových špecialistov. Podrobnejšie sa zaoberala diagnostikou glaukómu, ktorý je jednou z najčastejších príčin oslepnutia vo vyspelých krajinách.

V druhej prednáške sa MUDr. Zuzana Pospíšilová, z Otorinolaryngologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou sv. Cyrila a Metoda v Bratislave, zaoberala poruchami vestibulárneho aparátu. Poukázala na problémy posudzovania pacientov so závratmi a na nutnosť nájsť pri vyšetrení pacienta odpoveď na to, či závraty súvisia s postihnutím vestibulárneho systému, aký je stupeň zdravotného postihnutia a do akej miery je postihnutý schopný vykonávať činnosti svojej profesie. Uviedla, že konvenčné vestibulometrické techniky sú nedostatočné pre kvantifikáciu dopadu „závratu“ na každodenný život, potrebné je posúdiť aj vlastné pocity ľudí s poruchami vestibulárneho systému pomocou dotazníkov: Dizziness Handicap Inventory (DHI), Vertigo Symptom Scale (VSS), Vertigo Handicap Questionnaire (VHQ) a Sickness Impact Profile (SIP).

V ďalšej prednáške MUDr. Tibor Malacký, primár Oddelenia všeobecnej kardiológie Národného ústavu srdcových chorôb v Bratislave, oboznámil prítomných s diagnostikou a liečbou srdcových arytmií. Venoval sa najmä fibrilácii predsiení, ktorá je najčastejšou arytmiou a na Slovensku postihuje asi 1,5 percenta populácie. Môže postihnúť dospelých v akomkoľvek veku. Bezprostredne síce neohrozuje život, ale je častou príčinou hospitalizácií a pokiaľ sa nelieči, alebo nie je dostatočne kontrolovaná, môže zdvojnásobiť riziko úmrtia, takmer päťnásobne zvýšiť riziko cievnej mozgovej príhody a viac ako trikrát zvýšiť riziko srdcového zlyhania. Za jednu z príčin častého výskytu srdcových arytmií považuje autor hektický spôsob života. Časť svojej prednášky venoval náhlej kardiálnej smrti, ktorej najčastejšou bezprostrednou príčinou sú poruchy srdcového rytmu a konštatoval, že moderná kardiológia má k dispozícii diagnostické metódy, pomocou ktorých môže identifikovať osoby s vysokým rizikom náhlej kardiálnej smrti.

Vo svojej prednáške prof. MUDr. Ján Gajdošík, PhD., hlavný odborník pre všeobecné lekárstvo pri Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky poukázal na úskalia spolupráce lekárov primárnej ambulantnej starostlivosti a špeciálnej ambulantnej starostlivosti pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti pacientov s kardiovaskulárnym ochorením.

V poslednej prednáške tohto bloku MUDr. Ján Gajdoš, predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a MUDr. Eva Vivodová oboznámili prítomných s činnosťou a hlavným zameraním Úradu. Uviedli, že Úrad začal vykonávať svoju činnosť 1. novembra 2004 a v oblasti verejnej správy vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a verejným zdravotným poistením. Dohliada na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a za podmienok ustanovených zákonom ukladá sankcie, podáva návrhy na uloženie sankcie, ukladá opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov.

Druhý blok prednášok bol venovaný problematike inkontinencie moču. MUDr. Zuzana Lenčová z Urologického oddelenia Fakultnej nemocnice v Nitre, sa zaoberala inkontinenciou moču z pohľadu urológa. Uviedla klasifikáciu inkontinencie moču Ingelmanna-Sundberga podľa závažnosti a klasifikáciu ICS. Prevažne sa venovala diagnostike a liečbe stresovej inkontinencie moču a urgentnej inkontinencie moču. Poukázala na skutočnosť, že inkontineciou moču trpia 2–3-krát častejšie ženy ako muži a základom úspešnej liečby je určiť správne typ inkontinencie a jej príčinu, prípadne odhaliť iné závažné ochorenia. Diagnostika je záležitosťou komplexného prístupu s využitím širokej škály dostupných metód – od jednoduchých klinických testov až po náročné prístrojové merania a zobrazovacie metódy.

V ďalšej prednáške sa MUDr. Jozef Kmeť, z gynekologickej ambulancie v Dunajskej Strede, zaoberal inkontinenciou moču u žien, ktorá predstavuje mimoriadne aktuálny a naliehavý problém, a to nielen po stránke medicínskej, ale aj z dôvodov sociálnych a ekonomických. Všeobecne sa odhaduje, že približne 30–50 % žien udáva občasnú inkontinenciu, ale z nich len asi 10–20 % vyhľadá lekára. Pre ženu inkontinencia moču predstavuje významné emocionálne bremeno, nesie so sebou pocit nečistoty a zápachu a môže narušiť sociálne aj sexuálne vzťahy. Uviedol, že len precíznou diagnostikou sa môže vybrať optimálna liečba, ale ani tá nedáva vždy záruku vyliečenia stavu a spokojnosti pacientky.

V poslednej prednáške MUDr. Mária Berská, posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vo svojej prednáške o posudzovaní žien s inkontinenciou moču podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, Kapitola XI – Choroby močovej sústavy, Oddiel B – Choroby močových ciest, Položka 4 – Inkontinencia moču, poukázala na problémy s odbornými nálezmi, ktoré síce konštatujú inkontinenciu moču, ale nie sú v náleze uvedené žiadne diagnostické vyšetrenia ani doporučená liečba, ktoré by diagnózu inkontinencie moču exaktne potvrdili. Takéto odborné nálezy pôsobia nedôveryhodne a navyše, ani na opakovanú žiadosť posudkových lekárov o doplnenie odborného nálezu, nie je často vyhovené.

Posledný blok prednášok tohto pracovného dňa bol venovaný neurodegeneratívnym ochoreniam a prednáškam našich českých kolegov.

V prvej prednáške sa MUDr. Eva Hanáčková, primárka Neurologického oddelenia Nemocnice s poliklinikou v Komárne, zaoberala diagnostikou, klinickým priebehom a liečbou sklerózy multiplex a Parkinsonovej choroby. Zdôraznila, že ide o celoživotné ochorenia s výrazným dopadom na všetky zložky života smerujúce k invalidizácii.

MUDr. Lívia Katonová, primárka Psychiatrického oddelenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Nových Zámkoch, sa vo svojej prednáške venovala organickému poškodeniu mozgu, jeho klinickému priebehu a liečbe a na túto prednášku nadviazala Mgr. Karola Majlingová, z ambulancie klinickej psychológie v Komárne, prednáškou o psychologicko-diagnostických testoch na diagnostiku organického poškodenia mozgu. Poukázala na špecifické testy zamerané na zachytenie neurologických porúch, a to: Mini-mental state examination (MMSE), ktorý je veľmi rozšírený, ale treba ho považovať len za orientačný. Zachytí však spoľahlivo ťažké fázy neurologického poškodenia. Test Montreal cognitive assessment (MOCA) je komplexnejší, lepšie diferencuje a je spoľahlivejší na skríning kognitívnych funkcií, Grassiho test organicity je citlivý na zachytenie deteriorácie intelektu, ako aj závažnejších organických poškodení. Lurijov súbor neuropsychologickej diagnostiky je veľmi kvalitný, ale vyžadujúci si skúsenosti a zaškolenie a zatiaľ je na Slovensku málo využívaný.

Odborný program tohto pracovného dňa uzatvorili svojimi prednáškami českí kolegovia. MUDr. Jiřina Ramianová, vrchná riaditeľka úseku lekárskej posudkovej služby Českej správy sociálneho zabezpečenia v Prahe, oboznámila prítomných so skúsenosťami z námietkového konania. Uviedla, že proti samotnému posudku posudkového lekára nie je možné podať opravný prostriedok. Pred 1. januárom 2010 bolo možné vo veciach dôchodkového poistenia podanie žaloby. Nebolo zaistené dvojstupňové konanie v súlade s právnou úpravou. Od 1. januára 2010 je možné podať proti rozhodnutiu vo veciach dôchodkového poistenia námietku a prebehne konanie o námietkach v Českej správe sociálneho zabezpečenia. Žalobu možno podať len po skončení námietkového konania. V roku 2010 Česká správa sociálneho zabezpečenia vybavila celkom 9517 námietok a za prvý polrok 2011 vybavila celkom 9943 námietok. Tento inštitút námietkového konania je hodnotený pozitívne pre občanov, nakoľko nemusia absolvovať často nepríjemné súdne konania a skráti sa doba konania oproti prejednávaniu žaloby súdom. Pre súdy je pozitívne to, že poklesol počet žalôb o 2/3. Pre lekársku posudkovú službu je zavedenie inštitútu menej pozitívne, pretože bolo nutné pre námietkové konanie vyčleniť 22 posudkových lekárov z vlastných radov.

Bc. MUDr. Libuše Čeledová, PhD., z odboru posudkovej služby Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky, vo svojej prednáške poukázala na stresovú záťaž a faktory ovplyvňujúce odolnosť posudkových lekárov voči stresu v prebiehajúcej reorganizácii posudkovej služby. Do výskumu bolo zapojených 163 posudkových lekárov, ktorí vyplnili psychologické dotazníky. Vyhodnotením bolo zistené, že u 52 % posudkových lekárov bola profesia ako zdroj stresovej záťaže. Za najzávažnejšie negatívne javy posudkoví lekári považovali nedostatok času na jedného pacienta, preťaženie administratívou a nespokojnosť s finančným a osobným ohodnotením.

Na záver sa Bc. MUDr. Rostislav Čevela, PhD., riaditeľ odboru lekárskej posudkovej služby Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky, vo svojej prednáške venoval lekárskej posudkovej službe v sociálnej reforme 2011, ktorá sleduje zlepšenie adresnosti a účelovosti vyplácania sociálnych dávok a optimalizáciu procesov lekárskej posudkovej služby. Uviedol, že sociálna reforma si vyžiada novú organizačnú štruktúru a usporiadania úradov práce v Českej republike a nové legislatívne úpravy. Piliermi reformy v roku 2011 sú: zjednotenie výplaty dávok, zmeny v oblasti starostlivosti a zabezpečenia zdravotne postihnutých osôb, zmeny v oblasti zabezpečenia osôb v hmotnej núdzi, zmeny v oblasti práce a zamestnanosti, zmeny v oblasti posudzovania zdravotného stavu.

Druhý deň podujatia bol zakončený veľmi príjemným spoločenským posedením v priestoroch hotela Wellness.

Odborný program pokračoval 14. septembra 2011 a bol rozdelený do dvoch blokov.

V prvej prednáške Mgr. Peter Bódy, poradca ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a hlavný koordinátor pracovnej skupiny pre transformáciu posudkových konaní v Slovenskej republike, oboznámil prítomných s doterajšími výsledkami rokovaní pracovnej skupiny. Zámerom transformácie je zjednotenie všetkých posudkových konaní, ktoré sa v súčasnosti vykonávajú v Sociálnej poisťovni, na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny, vo vyšších územných celkoch, v jednom nezávislom posudkovom orgáne pre lekársku a sociálnu posudkovú činnosť. To znamená, že jedna osoba posudzovaná na rôzne účely, teda na účely zákona č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení, zákona č. 447/2008 Z. z., o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, zákona č. 448/2008 Z. z., o sociálnych službách, zákona č. 5/2004 Z. z., o službách zamestnanosti, zákona č. 576/2004 Z. z., o zdravotnej starostlivosti a zákona č. 437/2004 Z. z., o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, bude posúdená na jednom mieste a v jednom čase. Zriadenie takéhoto orgánu prinesie výhody ako pre občana, tak pre verejnú správu a verejné financovanie.

Nasledovala prednáška MUDr. Jolany Zlatošovej, posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá informovala o Škole Parkinsonovej choroby, ktorej sa zúčastnila v Starej Lesnej v dňoch 4. a 5. februára 2011. Zamerala sa na klinické prejavy, diagnostiku a liečbu Parkinsonovej choroby. Upozornila na malígny neuroleptický syndróm (MNS), ktorý predstavuje život ohrozujúcu komplikáciu pri liečbe neuroleptikami alebo pri náhlom vysadení antiparkinsoník. Tento syndróm sa klinicky prejavuje ťažkou svalovou rigiditou, hyperpyrexiou, hypertenziou s tachykardiou, až s rozvojom porúch vedomia. Laboratórne je prítomná leukocytóza, zvýšená kreatínkináza, myoglobín v sére a v moči, ukazovateľ zodpovedá prebiehajúcej rabdomyólýze.

JUDr. Emília Polakovičová, vedúca oddelenia súdnej agendy, recenznej činnosti a vzdelávania odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, vo svojej prednáške poukázala na význam práva v lekárskej posudkovej činnosti. Vyzdvihla, že každá oblasť lekárskej posudkovej činnosti je korigovaná právom, právnymi normami. Pri tejto činnosti, ktorá nie je len záležitosťou medicíny, je nevyhnutné, aby sa lekári a právnici vedeli dorozumieť. Pri vzájomnej komunikácii je teda potrebné prekonať odlišnosti empirického lekárskeho myslenia, ktoré vychádza prevažne z klinických skúseností a logického právneho myslenia vychádzajúceho prevažne z pragmatických konvencií. Posudkový lekár musí vedieť odovzdať právnikovi svoje závery tak zrozumiteľnou formou, aby právnik mohol takto získané informácie využiť v pracovnom procese pri presadzovaní práv a právom chránených záujmov.

V poslednej prednáške tohto bloku JUDr. Milan Kučo, vedúci oddelenia metodiky a právnej agendy odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie, oboznámil prítomných s pripravovanou elektronizáciou služieb nemocenského poistenia a lekárskej posudkovej činnosti. Elektronické služby budú dostupné pre všetkých účastníkov prostredníctvom portálu Sociálnej poisťovne. Zavedením tejto služby sa dosiahne zjednodušenie komunikácie všetkých účastníkov, teda poistenca, lekára, zamestnávateľa a Sociálnej poisťovne. Zminimalizuje sa administratívne zaťaženie poistenca, zvýši sa informovanosť účastníkov nemocenského poistenia, zvýši sa kvalita vstupných a výstupných údajov, dôjde k úspore finančných prostriedkov Sociálnej poisťovne vynakladaných na papierové tlačivá aj finančných prostriedkov Sociálnej poisťovne v súvislosti s odstránením manuálneho nahrávania tlačív do informačného systému.

Posledný blok pracovného stretnutia bol venovaný špecializačným prácam z posudkového lekárstva.

MUDr. Monika Csík, posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda, predniesla svoju špecializačnú prácu Demencia z hľadiska posudkového lekára. Upozornila na nielen medicínsky problém tohto ochorenia, ale aj ekonomický a sociálny. Zaoberala sa klinickými príznakmi, diagnostikou, liečbou demencie a posudkovou problematikou.

MUDr. Vladimíra Budínska, posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, predniesla špecializačnú prácu Intersticiálna cystitída. Cieľom práce bolo priblížiť medicínsku a sociálnu závažnosť pokročilých foriem tohto ochorenia a postup posudkových lekárov pri posudzovaní pacientov pri dočasnej pracovnej neschopnosti, pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity a pri posudzovaní v súlade so zákonom č. 447/2008 Z. z., o peňažných príspevkoch na kompenzáciu zdravotného postihnutia.

MUDr. Ivan Ambrovič, posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, uviedol špecializačnú prácu Poranenie v oblasti nosiča a čapovca z pohľadu posudkového lekára. Zdôraznil, že úlohou posudkového lekára pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu po úrazoch prvých dvoch stavcov krčnej chrbtice je dôsledné vyhodnotenie poruchy statiky a dynamiky krčnej chrbtice a určenie poškodenia nervového koreňa, či poškodenie miechy s posúdením eventuálnej poruchy zvieračov ako následku úrazu.

Na záver odborného programu MUDr. Jana Mitanová, posudková lekárka z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z Nového Mesta nad Váhom, predniesla svoju špecializačnú prácu Proces zvyšovania kvality života ťažko zdravotne postihnutých občanov. Uviedla, že pojem „občan s ťažkým zdravotným postihnutím“ bol špeciálne vyvinutý pre potreby sociálnej starostlivosti a využíva sa na účely poskytovania peňažných príspevkov, služieb sociálnej starostlivosti a vecnej pomoci s cieľom zmierniť, prekonať alebo odstrániť sociálne dôsledky zdravotného postihnutia. Teda kompenzácia sociálnych dôsledkov zdravotne ťažko postihnutých nie je „poskytovanie výhod“.

43. Dni posudkového lekárstva ukončila prezidentka Slovenskej spoločnosti posudkového lekárstva, MUDr. Veronika Majtánová krátkym zhodnotením celého priebehu podujatia. Vyzdvihla vysokú odbornú úroveň všetkých prednášok, opätovne poukázala na význam spoločných odborných podujatí posudkových lekárov zo všetkých rezortov, ako aj spoločných podujatí s českými kolegami, ktoré obohatia po stránke odbornej aj spoločenskej. Poďakovala zúčastneným za bohatú diskusiu a popriala veľa pracovných a osobných úspechov.

MUDr. Jana Kelemenová

posudková lekárka sociálneho poistenia

Sociálnej poisťovne, ústredie, Bratislava