Liečba zlomenín hlavičky radia typu Mason II u dospelých

TREATMENT OF RADIAL HEAD FRACTURES OF MASON II TYPE IN ADULTS

Purpose of the study:
The authors present postsurgical results in 21 patients treated in 1999–2008 for radial head fractures of Mason II type. They stress advantages of radial head osteosynthesis with Herbert screw in this type of fractures.

Material:
They evaluated 21 patients after surgical treatment of radial head fractures of Mason II type. Their set consisted of 9 men and 12 women. Mean age of the patients was 41.10 years (17–60 years). The patients were operated within an average of 6 days after the injury. They underwent post-surgical examination in an average of 3 years and 8 months (1–8 years).

Methods:
They evaluated the patients retrospectively by means of functional and X-ray examinations, Mayo Elbow Performance Score (ME-PS) [17], Radin and Riseborough score [25], Broberg and Morrey score [2] in modification according to Judet [8], Oxford Elbow score (OES) [19] and Disabilities of the Arm, Shoulder and Hand (DASH) Score [3].

Results:
Using MEPS they achieved excellent results in 13 patients and good results in 8 patients. Using Radin and Riseborough score they achieved good results in 13 patients, satisfactory results in 5 patients and bad results in 3 patients. Using Broberg and Morrey score in modification according to Judet they achieved excellent results in 9 patients, good results in 9 patients and satisfactory results in 3 patients. The mean value of DASH was 4.22 and the mean value of OES was 44.62 points, which manifests satisfactory joint function.

Conclusions:
Based on retrospective study the authors recommend use of Herbert screw in treatment of all radial head fractures of Mason II type if size of the fragment enables its use.

They consider ability to provide stable fixation of the fracture and possibility of early functional treatment of patients as the greatest positives of the Herbert screw.

Key words:
radial head fractures, Mason II, Herbert screw.

Autori: Mária Stránska ¹; Jozef Masár ²; Jozef Drímal ¹; Ivan Mudrák ¹; Zoltán Cibula ¹
Pôsobisko autorov: Clinic of Ortopedics and Traumatology, Comenius University in Bratislava, the Jessenius Faculty of Medicine in Martin, the Slovak Republic ¹; Ortopedicko – traumatologická klinika, JLF UK a MFN Martin, Slovenská Republika ¹; Ortopedics Department Orlová, Hospital in Karviná-Ráj, the Czech Republic ²; Ortopedie Orlová, NsP Karviná-Ráj, Česká Republika ²
Vyšlo v časopise: Úraz chir. 18., 2010, č.1

Súhrn

Cieľ štúdie:
Autori prezentujú pooperačné výsledky u 21 pacientov ošetrených v rokoch 1999 až 2008 pre zlomeninu hlavičky radia typu Mason II. Poukazujú na výhody osteosyntézy hlavičky radia pomocou Herbertovej skrutky pri tomto type zlomenín.

Materiál:
Hodnotili 21 pacientov po operácii zlomeniny hlavičky radia typu Mason II. V súbore bolo 9 mužov a 12 žien. Priemerný vek pacientov bol 41,10 rokov (od 17-60 rokov). Pacientov operovali priemerne do 6 dní od úrazu. Na kontrolu prišli priemerne po 3 rokoch a 8 mesiacoch (1–8 rokov).

Metódy:
Retrospektívne hodnotili pacientov pomocou kontrolného funkčného, röntgenologického vyšetrenia, za použitia Mayo Elbow Perfor-mance Score (MEPS) [17], skóre Radina a Riseborougha [25], skóre Broberga a Morreyho [2] v modifikácii podľa Judeta [8], Oxford Elbow skóre (OES) [19] a Disabilities of the Arm, Shoulder and Hand (DASH) Skóre [3].

Výsledky:
Pomocou MEPS dosiahli výborný výsledok u 13 pacientov a dobrý výsledok u 8 pacientov. Pomocou skóre podľa Radina a Riseborougha zistili dobrý výsledok u 13 pacientov, vyhovujúci výsledok u 5 pacientov a zlý výsledok u 3 pacientov. Pomocou skóre podľa Broberga a Morreyho v modifikácii podľa Judeta dosiahli výborný výsledok u 9 pacientov, dobrý výsledok u 9 pacientov a u 3 pacientov vyhovujúci výsle-dok.

Priemerná hodnota DASH bola 4,22 a priemerná hodnota OES dosiahla 44,62 bodov, čo svedčí pre vyhovujúcu funkciu kĺbu.

Záver:
Na základe retrospektívnej štúdie autori doporučujú využitie Herbertovej skrutky pri liečbe všetkých zlomenín hlavičky radia typu Mason II, kde veľkosť fragmentu umožňuje jej použitie. Za jedno z najväčších pozitív Herbertovej skrutky považujú schopnosť zabezpečiť stabilnú fixáciu zlomeniny a z toho plynúcu možnosť včasnej funkčnej liečby pacientov.

Kľúčové slová:
zlomeniny hlavičky radia, Mason II, Herbertova skrutka.

ÚVOD

Izolované zlomeniny hlavičky radia sú najčastejším typom zlomenín v oblasti lakťa. Vznikajú najčastejšie pri páde na extendovanú končatinu s rukou alebo predlaktím v pronácii pri súčasnej čiastočnej flexii lakťa [18]. V tejto polohe hornej končatiny dochádza pri páde k prenosu sily pôsobiacej na ruku cez zápästie a predlaktie na hlavičku radia, ktorá narazí na capitulum humeri. Nastane zlomenina hlavičky radia so súčasnou posterolaterálnou rotáciou lakťového kĺbu, ktorej následkom môže vzniknúť v 5–10 % luxácia lakťového kĺbu [9]. Zlomenina hlavičky radia je najčastejšie lokalizovaná na ante-rolaterálnej strane hlavičky následkom nedostatočne odolnej subchondrálnej kosti v tejto oblasti [11].

Zlomeniny hlavičky radia sa vyskytujú v 1 až 2 % zo všetkých zlomenín u dospelých [26]. Podľa Parasa [22] tvoria 17–44 %, podľa Ramana [26] tvoria 33 % zo všetkých zlomenín v oblasti lakťového kĺbu a v 5–10 % sa vyskytujú pri luxáciách lakťa. Podľa Rabina [24] sa vyskytujú v 20 % zo všetkých úrazov lakťa. 85 % zlomenín hlavičky radia u dospelých vznikne medzi 20. až 60. rokom života (najčastejšie medzi 30. až 40. rokom života) a pomer zlomenín hlavičky radia medzi ženami a mužmi je približne 2:1 [18].

Nedislokované alebo minimálne dislokované zlomeniny tvoria 40–60 % zo všetkých typov zlomenín [30]. Bilaterálne zlomeniny hlavičky radia sa vyskytujú veľmi zriedkavo. Obvykle sú zapríčinené ťažkým úrazom a bývajú spojené s inými zlomeninami v oblasti lakťa a luxáciami [29].

V súčasnosti nie je jednotné stanovisko, ako postupovať pri liečbe zlomenín hlavičky radia typu Mason II. Podstatou liečby každej zlomeniny hlavičky radia by malo byť navrátenie stability lakťového kĺbu, zachovanie rozsahu pohyblivosti v lakťovom kĺbe a taktiež zachovanie dĺžky radia [13].

Cieľom práce je retrospektívne vyhodnotenie pacientov po operačnej liečbe zlomeniny hlavičky radia typu Mason II.

MATERIÁL A METODIKA

K zlomeninám hlavičky radia typu Mason II sme podľa Masonovej–Johnstonovej klasifikácie [7, 15] (obr. 1) zaradili všetky zlomeniny (segmentálne aj kominutívne), pri ktorých poškodenie hlavičky nepresahovalo viac ako 1/3 cirkumferencie.

**Obr. 1. Klasifikácia podľa Mason–Johnstona**

Vyšetrili sme 21 pacientov po operácii zlomeniny hlavičky radia typu Mason II (tab. 1) vo veku od 17 do 60 rokov života (priemerne 41,10 rokov života). O niečo vyšší výskyt zlomeniny tohto typu bol u žien (pomer Ž : M = 57,14 % : 42,86 %).

**Tab. 1. Pacienti so zlomeninou hlavičky radia typu Mason II**

Zaznamenali sme zvýšený výskyt zlomeniny hlavičky radia typu Mason II na nedominantnej končatine (pomer nedominantná končatina : dominantná končatina = 57,14 % : 42, 86%).

Pacientov sme operovali priemerne do 6 dní od úrazu. Na kontrolu prišli priemerne po 3 rokoch a 8 mesiacoch (1–8 rokov). Z 21 pacientov sme u 16 pacientov použili osteosyntézu Herbertovou skrutkou (obr. 2). U 1 pacienta bola osteosyntéza pomocou Herbertovej skrutky doplnená extirpáciou fragmentov z processus coronoideus ulnae. U 1 pacienta sme použili pri osteosyntéze hlavičky radia AO miniskrutku (obr. 3). U 3 pacientov sme extirpovali fragmenty z hlavičky radia. U 1 pacientky, kde bola primárne vykonaná extirpácia fragmentov z hlavičky radia mimo naše pracovisko, sme pre výrazné pooperačné obmedzenie hybnosti s bolesťami v lakti za 59 dní od primárnej operácie resekovali hlavičku radia a vykonali redresiu lakťa.

Obr. 2. Použitie Herbertovej skrútky pri osteosyntéze hlavičky radia. A,B – RTG snímky zlomeniny hlavičky radia typu Mason II. C,D – RTG snímky po osteosyntéze pomocou Herbertovej skrútky, 1 rok po operácii

Obr. 3. Použitie AO skrutky pri osteosyntéze hlavičky radia. A,B – RTG snímky zlomeniny hlavičky radia typu Mason II. C, D – RTG snímky po osteosyntéze pomocou AO skrutky, 8 rokov po operácii

Pri prvotnom poúrazovom vyšetrení pacienta sme urobili funkčné vyšetrenie lakťového kĺbu a štandardný rtg snímok lakťa v predozadnej a bočnej projekcii. Pri zlomenine typu Mason II, ktorej dislokácia úlomkov bránila plnému rozsahu pohyblivosti v lakťovom kĺbe, sme indikovali otvorenú repozíciu a internú fixáciu.

V niektorých prípadoch bolo hneď po úraze ťažko určiť rozsah pohyblivosti lakťového kĺbu, pretože sprievodná bolesť a opuch bránila v exaktnom vyšetrení pacienta. Preto sme v prípadoch nejednoznačného rtg a klinického nálezu indikovali hneď po úraze na pár dní imobilizáciu končatiny. Po odznení opuchu a bolestí sme vyšetrili rozsah pohyblivosti v lakťovom kĺbe. Pri jeho viaznutí sme indikovali otvorenú repozíciu a internú fixáciu hlavičky radia.

Pri liečbe sme u 16 pacientov použili osteosyntézu pomocou Herbertovej skrutky. Herbertovu skrutku sme začali používať v roku 2001 ako prvé pracovisko na Slovensku.

U 1 pacienta bola hlavička radia fixovaná miniskrutkou AO, u 3 pacientov sme fragmenty extirpovali a u 1 pacientky sme odložene resekovali hlavičku radia a vykonali redresiu lakťa.

Všetci pacienti boli operovaní v celkovej anestézii. Pacient ležal na chrbte s hornou končatinou položenou na pomocnom stolíku s abdukciou a vnútornou rotáciou končatiny v ramennom kĺbe. Použili sme posterolaterálny prístup. Kožný rez sme viedli od radiálneho epikondylu humeru a pokračovali približne 5 cm distálne ponad hlavičku radia k rozhraniu proximálnej a strednej tretiny ulny. Prerezali sme fasciu medzi m. extensor carpi ulnaris a m. anconeus, ktoré sme odtiahli. Kĺbne puzdro a m. supinator sme prerezali rovnakým spôsobom. Odtiahli sme opatrne laterálnu časť m. supinator spolu s m. extensor carpi ulnaris, aby sme neporanili r. profundus n. radialis.

Zrevidovali sme zlomeninu v oblasti hlavičky radia. Vo väčšine prípadov veľkosť fragmentov umožnila osteosyntézu pomocou Herbertovej skutky. Zlomeninu hlavičky radia sme zreponovali a navŕtali vodiacim Kirschnerovým drôtom. Hlavičku sme predvŕtali po vodiacom drôte a po zameraní zaviedli kanalyzovanú Herbertovu skrutku. Vybrali sme vodiaci Kirschnerov drôt. Sutúrovali sme m. supinator, fasciu, podkožie a kožu.

V prípadoch, kde sme po sprístupnení hlavičky radia zistili, že fragment nemožno fixovať Herbertovou skrutkou (pre nález malého, prípadne roztriešteného fragmentu), sme 1 alebo viac úlomkov extirpovali s ponechaním zdravej časti hlavičky radia.

U jednej pacientky sme po sprístupnení hlavičky radia urobili jej resekciu s následnou redresiou lakťového kĺbu. Pooperačne sme pacientom naložili na končatinu ortézu po dobu vybratia stehov. Po 10 dňoch začali pacienti s rehabilitáciou lakťa. U všetkých pacientov, ktorí prišli na kontrolné pooperačné vyšetrenie, sme urobili rtg snímky lakťa v predozadnej a bočnej projekcii. Rtg vyšetrenie bolo pre porovnanie urobené na zdravej aj operovanej končatine. U pacientov sme na rtg snímkach lakťa posudzovali: kongruenciu kĺbovej plochy, uhol, ktorý zvierala hlavička radia s diafýzou, zhojenie zlomeniny, stav skrutky (či nedošlo k jej migrácii), prítomnosť paraartikulárnej heterotopickej osifikácie.

Pooperačný stav sme hodnotili za použitia Mayo Elbow Performance Score (MEPS) [17], skóre Radina a Riseborougha [25], skóre Broberga a Morreyho [2] v modifikácii podľa Judeta [8], Oxford Elbow skóre (OES) [19] a Disabilities of the Arm, Shoulder and Hand (DASH) Skóre [3].

Pomocou MEPS sme hodnotili rozsah pohybu v lakťovom kĺbe v zmysle flexie a extenzie, stabilitu lakťového kĺbu, bolesti a funkčnosť operovanej končatiny (tab. 2 a 3)

**Tab. 3. Hodnotenie Mayo Elbow Performance Score**

V skóre podľa Radina a Riseborougha sme hodnotili výlučne rozsah pohybu v lakťovom kĺbe vo všetkých smeroch (tab. 4). V skóre podľa Broberga a Morreyho v modifikácii podľa Judeta sme sledovali okrem rozsahu pohybu v lakťovom kĺbe aj bolesť, svalovú silu a stabilitu lakťa (tab. 5). Pomocou Oxford Elbow Score a DASH (The Disabilities of the Arm, Shoulder and Hand Score) sme posúdili schopnosť bežných aktivít a subjektívnych ťažkostí pacienta za posledné obdobie.

**Tab. 5. Skóre podľa Broberga a Morreyho v modifikácii podľa Judeta**

VÝSLEDKY

Hodnotili sme pooperačný stav pacientov po operácii zlomeniny hlavičky radia typu Mason II pomocou MEPS. Výborný výsledok sme zaznamenali u 13 pacientov a dobrý výsledok u 8 pacientov. Vyhovujúci a zlý pooperačný výsledok u pacientov po operácii zlomeniny hlavičky radia typu Mason II sme nezaznamenali (tab. 6).

**Tab. 6. Hodnoty skóre a prítomnosť osifikátov u pacientov po zlomenine hlavičky radia typu Mason II**

Pomocou skóre podľa Radina a Riseborougha sme zistili dobrý výsledok u 13 pacientov, vyhovujúci výsledok u 5 pacientov a zlý výsledok u 3 pacientov operovaných pre zlomeninu hlavičky radia typu Mason II (tab. 6).

Zlý výsledok bol zapríčinený stratou pohyblivosti v lakťovom kĺbe v ktoromkoľvek smere o viac ako 30 stupňov. Vyskytol sa u pacienta so súčasnou zlomeninou hlavičky radia a hlavičky humeru, ktorého sme ošetrili pomocou extirpácie fragmentov. Osem rokov od operácie pacient neudával žiadne subjektívne ťažkosti, napriek viaznutiu extenzie v lakťovom kĺbe 30 stupňov a možnej flexie 100 stupňov. Rotačné pohyby nemal obmedzené.

Ďalším pacientom so zlým výsledkom v hodnotení pomocou skóre podľa Radina a Riseborougha bol pacient 2 roky po osteosyntéze hlavičky radia Herbertovou skrutkou a extirpácii fragmentov z processus coronoideus pre jeho zlomeninu. Pacient udával ťažkosti v zmysle bolestí lakťového kĺbu len pri zmene počasia. Obmedzenie extenzie mal 45 stupňov, viaznutie flexie 10 stupňov, rotačné pohyby mal v plnom rozsahu.

Posledným pacientom so zlým výsledkom v hodnotení pomocou skóre podľa Radina a Riseborougha bol pacient 2 roky po osteosyntéze zlomeniny hlavičky radia typu Mason II pomocou Herbertovej skrutky (obr. 4). Pacient nepociťoval žiadne subjektívne ťažkosti. U pacienta boli výrazne obmedzené rotačné pohyby, supinácia bola nemožná, pronácia bola možná 10 stupňov, extenzia viazla 10 stupňov a flexia lakťového kĺbu bola v plnom rozsahu. Röntgenologické vyšetrenie zobrazilo prítomnosť veľkého osifikátu v oblasti hlavičky radia, ktorý bránil v rotačných pohyboch.

Obr. 4. Použitie Herbertovej skrutky pri osteosyntéze hlavičky radia. A,B – RTG snímky zlomeniny hlavičky radia typu Mason II. C, D – RTG snímky po osteosyntéze pomocou Herbertovej skrutky, 2 roky po operácii

Hodnotili sme pooperačný stav pacientov pomocou skóre podľa Broberga a Morreyho v modifikácii podľa Judeta. U 9 pacientov sme zaznamenali výborný výsledok, dobrý výsledok sme zaznamenali u 9 pacientov a u 3 pacientov sme zaznamenali vyhovujúci výsledok. Jednalo sa o vyššie uvedených 3 pacientov, u ktorých bola na príčine vyhovujúceho výsledku obmedzená hybnosť v lakťovom kĺbe. Zlý výsledok sme nezaznamenali u žiadneho pacienta (tab. 6)

Priemerná hodnota DASH bola 4,22 a priemerná hodnota OES dosiahla 44,62 bodov, čo svedčí pre vyhovujúcu funkciu kĺbu.

Bolesti neudávalo 48 % pacientov, mierne bolesti pri zmene počasia malo 8 % pacientov a u 44 % pacientov boli prítomné mierne pozáťažové bolesti.

Plný rozsah pohybu sme zaznamenali u 7 pacientov (31,8 %). Pacientom viazla extenzia v lakťovom kĺbe priemerne 8,8 stupňa (0–45 stupňov), flexia 5 stupňov (0–35 stupňov), supinácia 8 stupňov (0–80 stupňov) a pronácia 3,4 stupňa (0–70 stupňov).

U 57 % pacientov neboli röntgenologicky prítomné paraartikulárne osifikáty.

DISKUSIA

Liečba zlomenín hlavičky radia typu Mason II bola kontroverzná. Historicky sa rozhodovalo medzi dvoma základnými typmi liečby. Liečbou konzervatív-nou a resekciou hlavičky radia. Pokrokom v operačných technikách a rozvojom osteosyntetických materiálov sa v súčasnej dobe stala doménou u väčšiny chirurgov liečba pomocou otvorenej repozície a internej fixácie [11].

Podobný názor zastávame aj na našom pracovisku. Pri zlomenine typu Mason II, ktorej dislokácia bráni plnej pohyblivosti v lakťovom kĺbe indikujeme otvorenú repozíciu a internú fixáciu. Pri liečbe väčšiny pacientov sme použili osteosyntézu pomocou Herbertovej skrutky a retrospektívne vyhodnotili výsledky liečby, keďže sa jednalo o pre nás nový implantát.

Åkesson a spol. [1] udávajú uspokojujúce výsledky u pacientov po konzervatívnej liečbe zlomenín hlavičky radia typu Mason II, dokonca aj pri značnej dislokácii fragmentu. Zo 49 pacientov v ich štúdii 40 pacientov neudávalo subjektívne ťažkosti, 8 pacientov malo občasné bolesti lakťa a u jedného pacienta boli prítomné denné bolesti. Flexia na poranenej končatine mierne viazla oproti flexii na neporanenom lakti. K podobným výsledkom sme dospeli aj v našom klinickom materiáli, aj keď sme konzervatívnu terapiu pri liečbe dislokovaných zlomenín nepoužili. Bez bolestí bolo 48 % pacientov, mierne bolesti pri zme-ne počasia udávalo 8 % pacientov a u 44 % pacientov boli prítomné mierne pozáťažové bolesti.

Horšie výsledky dosiahla štúdia Herbertssona a spol. [6], ktorí ošetrili 61 pacientov pre zlomeninu hlavičky radia typu Mason II, III a IV. Zlomenina hlavičky radia typu Mason II bola zastúpená počtom 39 pacientov. Primárnu resekciu hlavičky radia indikovali u 43 pacientov. Ostatní pacienti boli liečení konzervatívnym spôsobom. Pre pretrvávajúce bolesti končatiny bola v priemere po 5 mesiacoch od úrazu u 18 pacientov odložene resekovaná hlavička radia. Autori nenašli signifikantný rozdiel medzi skupinou, kde hlavičku radia primárne resekovali a skupinou, kde vykonali odloženú resekciu. Dobrý výsledok sa potvrdil u 25 pacientov, priemerný u 26 pacientov a u 10 pacientov bol prítomný zlý výsledok. Autori dospeli k záveru, že sa treba snažiť hlavičku radia zachovať. Ak však u pacienta pri kontrolách nepozo-rujeme vyhovujúce výsledky, indikujú odloženú resekciu hlavičky radia, ktorá by mala viesť k zmierneniu bolestí a k zlepšeniu rozsahu pohyblivosti v lakti. V nami sledovanom súbore sme odloženú resekciu indikovali len u 1 pacientky so zlomeninou hlavičky radia typu Mason II. Hodnotením pomocou MEPS sme výborný výsledok dosiahli u 61,90 % pacientov a dobrý výsledok u 38,10 % pacientov.

Herbertsson a spol. [6] zaznamenali vznik predčasnej artrózy lakťa v 76 % prípadov bez závislosti od typu zlomeniny. Pacientov hodnotili priemerne 18 rokov od operácie. Tento výsledok nekoreluje s našim nálezom, kde 57 % pacientov nemalo prítomnosť artrotických zmien. Len u 1 pacienta bol röntgenologicky prítomný mohutný osifikát v oblasti hlavičky a krčku radia. Na príčine môže byť kratší časový odstup od operácie, ktorý bol v nami sledovanom súbore 3 roky a 8 mesiacov.

Naše výsledky možno porovnať so štúdiou Ringa a spol. [27]. Liečili 30 pacientov otvorenou repozíciou a internou fixáciou pre zlomeninu hlavičky radia typu Mason II. Žiadne bolesti neudávalo 15 pacientov, 14 malo prítomné mierne bolesti a 1 pacient mal bolesti strednej intenzity. Otvorenú repozíciu a internú fixáciu popisujú ako najvhodnejšiu metódu liečby trieštivých zlomenín hlavičiek radia s menej ako 3 fragmentmi. Výsledky hodnotili pomocou skóre podľa Broberga a Morreyho. Výborný výsledok dosiahli u 11 pacientov, dobrý u 17 pacientov a zlý výsledok bol po liečbe u 1 pacienta. Priemerný rozsah pohybu v lakťovom kĺbe dosiahol 119 stupňov.

V nami sledovanom klinickom materiáli dosiahli pacienti hodnotením pomocou skóre podľa Broberga a Morreyho v modifikácii podľa Judeta v 42,86 % výborný výsledok (9 pacientov), v 42,86 % dobrý výsledok (9 pacientov) a v 14,28 % vyhovujúci výsledok (3 pacienti). Hodnotením pomocou skóre podľa Radina a Riseborougha bol dobrý výsledok u 13 pacientov (61,90 %), vyhovujúci u 5 pacientov (23,81 %) a zlý u 3 pacientov (14,29 %). Priemerná hodnota OES bola 44,62 bodov, čo svedčí pre vyhovujúcu funkciu kĺbu. DASH dosiahlo hodnotu 4,22.

Výsledky Ringa a spol. [27] sú porovnateľné s našimi výsledkami a výsledkami Roidisa a spol. [28], ktorí udávajú 90 % vyhovujúcich výsledkov po otvorenej repozícii a internej fixácii hlavičky radia.

Porovnateľné výsledky publikovali Öztürk a spol. [21], aj keď v ich štúdii dosiahli pacienti lepšie výsledky v zmysle pohyblivosti v lakti. Autori udávajú u všetkých pacientov plnú hybnosť po operácii. V našom súbore bola plná hybnosť prítomná u 31,80 % pacientov. Výborné výsledky dokumentujú u 6 pacientov a u 1 pacienta dobrý výsledok.

Morrey [18] a Quintero [23] uvádzajú po liečbe zlomeniny hlavičky radia typu Mason II pomocou metódy ORIF priemerne 10–15 stupňový deficit rozsahu pohyblivosti. Gupta a spol. [5] udávajú priemerný deficit extenzie 25 stupňov a priemernú flexiu 110 stupňov. Pacienti boli ošetrení pomocou metódy ORIF pre zlomeninu hlavičky radia typu Mason II. Priemerné viaznutie extenzie dosiahlo u nami vyšetrovaných pacientov 8,8 stupňov, flexie 5 stupňov, supinácie 8 stupňov a pronácie 3,4 stupňa.

Naše výsledky nekorelujú s výsledkami Guptu a spol. [5] v zmysle reoperačnej liečby. Autori udávajú 14,2 % incidenciu reoperácie hlavičky radia po ORIF pre zlomeninu typu Mason II. V našom kli-nickom materiály nebola indikovaná reoperácia pre zlyhanie použitého osteosyntetického materiálu. King a spol. [10] uvádzajú ako najčastejšiu príčinu zlyhania otvorenej repozície a internej fixácie hlavičky radia neschopnosť zabezpečiť rigidnú internú fixáciu. Je možné, že za nutnosť reoperácie zodpovedalo zlyhanie použitého implantátu. Gupta a spol. [5] použili pri osteosyntéze hlavičky radia T dlahu so skrutkami, samotné skrutky, Acutrack skrutky, Herbertove skrutky a pomocné malé Kirschnerove drôty.

Niektorí autori popisujú výskyt pseudoartrózy po otvorenej repozícii a internej fixácii hlavičky radia [12, 20]. V našom súbore sme jej výskyt nezaznamenali.

Z literárnych údajov a podľa našich výsledkov mož-no konštatovať, že stále neexistuje jednotné stanovisko pri liečbe zlomeniny hlavičky radia typu Mason II. Napriek častokrát diametrálne rozdielnom spôsobe liečby sú výsledky u väčšiny autorov porovnateľné.

Medzi zástancov konzervatívnej liečby patrí Åkesson a spol. [1], Weseley a spol. [31], ktorí dosiahli uspokojivé výsledky pomocou konzervatívnej liečby dokonca aj pri značne dislokovaných zlomeninách.

Herbertsson a spol. [6] a Miller a spol. [16] doporučujú primárne konzervatívnu liečbu zlomenín hlavičky radia. Pri nevyhovujúcich výsledkoch doporučujú odloženú resekciu hlavičky radia z dôvodu straty bolestí a zachovania rozsahu pohyblivosti lakťa.

Pre včasnú resekciu hlavičky radia sú naklonení Radin a Riseborough [25].

My sa prikláňame k liečbe pomocou otvorenej repozície a internej fixácie podobne ako viacerí autori [4, 5, 14, 18, 21, 23, 27].

ZÁVER

Herbertovu skrutku používame na našom pracovisku od roku 2001. Tento pomerne nový, moderný implantát sa stal najčastejšou metódou osteosyntézy zlomenín hlavičky radia typu Mason II na našom pracovisku. Každú zlomeninu, pri ktorej veľkosť fragmentu dovoľoval použitie Herbertovej skrutky, sme ošetrili týmto spôsobom.

Zlomeniny, pri ktorých bol fragment príliš malý alebo roztrieštený, neumožňovali použitie tohto implantátu. U týchto zlomenín sme indikovali jeho extirpáciu.

Hodnotením pacientov po operačnej liečbe zlomenín typu Mason II sme zaznamenali pomocou MEPS len výborné a dobré výsledky. Bolesti neudávalo 48 % pacientov, mierne bolesti pri zmene počasia malo 8 % pacientov a u 44 % pacientov boli prítomné mierne pozáťažové bolesti. Plný rozsah pohybu sme zaznamenali u 31,8 % pacientov. Pacientom viazla extenzia v lakťovom kĺbe priemerne 8,8 stupňa, flexia 5 stupňov, supinácia 8 stupňov a pronácia 3,4 stupňa. U 57 % pacientov neboli röntgenologicky prítomné paraartikulárne osifikáty. Dobrá funkcia končatiny sa navrátila u väčšiny pacientov.

Na základe našej retrospektívnej štúdie môžeme odporučiť využitie Herbertovej skrutky pri liečbe všetkých zlomenín hlavičky radia typu Mason II, kde veľkosť fragmentu umožňuje jej použitie. Za jedno z najväčších pozitív Herbertovej skrutky považujeme schopnosť zabezpečiť stabilnú fixáciu zlomeniny a z toho plynúcu možnosť včasnej funkčnej liečby pacientov.

MUDr. Mária Stránska

Ortopedicko – traumatologická klinika, JLF UK a MFN, Martin, Slovenská Republika

e-mail: stranska@windowslive.com

Zdroje

1. ÅKESSON, T., HERBERTSSON, P., JOSEFSSON, P. et al. Primary Nonoperative Treatment of Modera-tely Displaced Two-Part Fractures of the Radial Head. J Bone Joint Surg. 2006, 88-A, 1909–1914.

2. BROBERG, M. A., MORREY, B. F. Results of de-layed excision of the radial head after fracture. J Bone Joint Surg. 1986, 68-A, 669–674.

3. DISABILITIES OF THE ARM, SHOULDER AND HAND SCORE. Dostupné na internete:<http:// www. orthopaedicscores.co.uk/scorepages/disabilities_of_arm_shoulder_hand_score_dash.html>.

4. ESSER, R. D., DAVIS, S., TAAVAO, T. Fractures of the radial head treated by internal fixation: late results in 26 cases. J Orthop Trauma. 1995, 9, 318–323.

5. GUPTA, A., KAMINENI, S., PATTEN D. K. et al. Displaced Operable Radial Head Fractures Functional Outcome Correlations. Eur J Trauma Emerg Surg. 2008, 34, 378–384.

6. HERBERTSSON, P., JOSEFSSON, P. O., HASSE-RIUS, R. et al. Fractures of the radial head and neck treated with radial head excision. J Bone Joint Surg. 2004, 86-A, 1925–1930.

7. JOHNSTON, G. W. A Follow-up of One Hundred Cases of Fracture of the Head of the Radius With a Review of the Literature. Ulser Med J. 1962, 31,51–56.

8. JUDET, T., DE LOUBRESSE, C .G., PIRIOU, P. A floating prosthesis for radial-head fractures. J Bone Joint Surg. 1996, 78-B, 244–249.

9. KING, G. J. Fracture of the head of radius. In: Green's Operative Hand Surgery, edited by GREEN, D.P. et al. Philadelphia, Elsevier Churchill Living-ston, 2005, 845–887.

10. KING, G. J., EVANS, D. C., KELLAM, J. F. Open reduction and internal fixation of radial head fractu-res. J Orthop Trauma. 1991, 5, 21–28.

11. LAUGHARNEA, E., POTERB, K. M. Fractures of the radial head and neck. Trauma. 2009, 11, 249–258.

12. LINDENHOVIUS, A., L., FELSCH, Q., DOORN-BERG, J. N. et al. Open Reduction and Internal Fixa-tion Compared With Excision for Unstable Displaced Fractures of the Radial Head. J Hand Surg Am. 2007, 32, 630–636.

13. MADSEN, J. E., FLUGSRUD, G. Radial Head Frac-tures: Indications and Technique for Primary Arthro-plasty. Eur J Trauma Emerg Surg. 2008, 34, 105–112.

14. MASÁR J., STRÁNSKA M. Funkčné výsledky po liečbe zlomenín hlavičky radia. Úraz chir. 2008, 16, 17–24.

15. MASON, M. L. Fractures of the head of the radius. Some observations on fractures of the head of the radius with a review of one hundred cases. British J Surg. 1954, 42, 123–132.

16. MILLER, G. K., DRENNAN, D. B., MAYLAHN, D. J. Treatment of displaced segmental radial-head fractures. Long-term follow-up. J Bone Joint Surg. 1981, 63-A, 712–717.

17. MORREY, B. F., AN, K. N., CHAO, E. Functional evaluation of the elbow. In: The Elbow and Its Di-sorders, edited by MORREY, B. F., W. B. Saunders, Philadelphia, 1993, 86–89.

18. MORREY, B. F. Radial head fracture. In: The Elbow and its Disorders. 3rd ed. (edited by MORREY, B.F). Philadelphia, Pa: WB Saunders, 2000, 341–364.

19. OXFORD ELBOW SCORE. Dostupné na internete: <http://www.orthopaedicscores.co.uk/scorepages/oxford_elbow_score.html>.

20. ÖZKAN, Y., ÖZTÜRK, A., ÖZDEMÍR, R., M. et al. Open reduction and internal fixation of radial head fractures. Turk J Trauma Emerg Surg. 2009, 15, 249–255.

21. ÖZTÜRK, K., ESENYEL, C. Z., OHRUN, E. et al. The results of open reduction and internal fixation of radial head fractures . Acta Orthop Traumatol Turc. 2004, 38,42–49.

22. PARASA, R.B., MAFFULLI, N. Surgical manage-ment of Radial Head fractures. J R Coll Surg Edinb. 2001, 46, 76–85.

23. QUINTERO, J. Olecranon/radial head/complex el-bow injuries. In: AO principles of fracture manage-ment. edited by MURPHY, M. et al. New York: Thieme Medical Publishers Ruedi, 2000. 323–338.

24. RABIN, S. I. Radial head Fractures, 2005. Dostupné na internete: http://www.emedicine.com/orthoped/ topic276.htm>.

25. RADIN, E. L., RISEBOROUGH, E. J. Fractures of the Radial Head. A review of eightyeight cases and analysis of the indications for excision of the radial head and nonoperative treatment. J Bone Joint Surg. 1966, 48-A, 1055–1064.

26. RAMAN, R., SRINIVASAN, K., MATTHEWS, S. et al. Bilateral Radial Head Fractures With Elbow Dislo-cation. Orthopedics. 2005, 28, 503–507.

27. RING, D., QUINTERO, J., JUPITER, J. B. Open Re-duction and Internal Fixation of Fractures of the Ra-dial Head. J Bone Joint Surg. 2002, 84-A, 1811–1815.

28. ROIDIS, N. T., PAPADAKIS, S. A., RIGOPOULOS, N. et al. Current concepts and controversies in the management of radial head fractures. Orthopedics. 2006, 29, 904–916.

29. SHARIFF, Z., PATEL, K. J., ELBO, A. et al. Bilate-ral Radial Head Fractures in a Woman With Trivial Trauma. Med Gen Med. 2005, 7, 8.

30. SHARPE, F., KUSCHNER, S. H.,SHARPE, F. et al. Radial head fractures. In: Operative Treatment of El-bow Injuries. edited by BAKER, C. L. et al. New York, NY : Springer-Verlag Inc, 2001, 207–223.

31. WESELEY, M. S., BARENFELD, P. A., EISEN-STEIN, A. L. Closed Treatment of Isolated Radial head Fractures. J Trauma. 1983, 23, 36–39.