Fraktúry hornej časti strednej tretiny tvárovej kostry a dolnej časti hornej tretiny tvárovej kostry

Súhrn

Práca sa zaoberá problematikou zlomenín hornej časti strednej tretiny a dolnej časti hornej tretiny tvárovej kostry.

Prezentuje sa súbor pacientov počas desaťročného obdobia liečených na Klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie JLF UK a MFN. Sledovala sa etiológia, sezónnosť výskytu, pohlavná distribúcia a spôsoby liečby. Zdôrazňuje sa dôležitosť interdisciplinárnej spolupráce v manažmente týchto poranení.

Kľúčové slová:
supraorbita - repozícia - fixácia - bioresorbovateľné osteosyntetické materiály

ÚVOD

V poslednom období sa zaznamenal zvýšený výskyt úrazov tvárovej kostry, čo súvisí s prudkým rozvojom motorizmu a adrenalínových športov. Pribúdajú tiež kriminálne úrazy.

Z traumatologického hľadiska sa tvárová kostra delí na tri tretiny. Jednotlivé typy zlomenín znázorňujú obrázky 1, 2, 3 a 4.

Zlomeniny tvárových kostí majú osobité postavenie, ide o vážne zmeny celkového stavu pacienta a na ich liečbe sa zúčastňujú špecialisti viacerých odborov. Napriek rozličnej miere účasti hraničných odborov (oftalmológie, otorinolaryngológie, neurochirurgie, röntgenológie, neurológie) na ošetrovaní týchto poranení základná zodpovednosť za správnu repozíciu a fixáciu fragmentov, a tým aj budúci výzor pacienta zostáva „ležať na pleciach“ maxilofaciálneho chirurga.

MATERIÁL A METODIKA

Na Klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie Jesseniovej lekárskej fakulty a Martinskej fakultnej nemocnice v Martine bolo ošetrených počas desaťročného obdobia (od roku 1997 do roku 2006) 750 pacientov s úrazmi strednej tretiny tvárovej kostry.

Z toho supraorbita bola poranená u 70 pacientov, čo predstavovalo 9,3 %. Prevažovali muži, ženy boli v súbore len dve, teda 0,26 %. Percentuálne zastúpenie pacientov podľa veku je vyjadrené v grafe 1. Sledované úrazy sa najčastejšie vyskytovali u pacientov v treťom a štvrtom decéniu.

Percentuálne vyjadrenie príčin úrazov v súbore znázorňuje graf 2. Tieto poranenia boli najčastejšie výsledkom dopravných nehôd a kriminálnych úrazov.

Rozdelenie dopravných úrazov vyjadruje graf 3. Na dopravných úrazoch sa najčastejšie zúčastňovali pády z bicykla a autonehody. Pri páde z bicykla sa zistila u nadpolovičnej väčšiny pacientov konzumácia alkoholu. Ani jeden pacient nemal ochrannú prilbu.

Graf 4 znázorňuje sezónnosť výskytu úrazov strednej a hornej tretiny tvárovej kostry. Zo sledovaných údajov vyplýva zvýšený výskyt úrazov v jarnom a jesennom období.

Liečba pacientov v sledovanom súbore spočívala v otvorenom chirurgickom prístupe, repozícii a fixácii fragmentov konvenčnými osteosyntetickými titánovými platničkami a skrutkami. S ohľadom na roztrieštený charakter zlomenín v supraorbitálnej oblasti bolo často nevyhnutné využiť väčší počet titánových min, mikroplatničiek, skrutiek a mriežok rôznych tvarov a veľkostí.

Operačný prístup bol vo väčšine prípadov volený transfaciálne v obočí a prirodzených vráskach, resp. s využitím tržných rán. Koronárne prístupy boli metódou voľby pri kraniofaciálnych poraneniach, ktoré sa riešili v jednej operačnej fáze s neurochirurgmi (obr. 5, 6, 7a, 7b, 8a, 8b, 9a, 9b a 9c). V sledovanom súbore sa nevyskytli žiadne závažnejšie skoré (pooperačné) ani oneskorené komplikácie v zmysle sínusitíd, mukokél či pyokél a iných.

DISKUSIA

Možnosti prístupu k supraorbitálnej oblasti sú rôzne. Za rýchly a nekomplikovaný sa pokladá transfaciálny prístup s využitím tržných rán, vrások a obočia, ktorý sa osvedčil aj nám. Koronárny prístup je časovo a technicky náročnejší, ale s výborným prehľadom v operačnom poli s možnosťou exaktnej repozície fragmentov a ich fixácie s lepším výsledným kozmetickým efektom.

V poslednom období sa zaznamenáva vývoj nových osteosyntetických bioresorbovateľných materiálov. Indikované sú nesporne aj pri liečbe úrazov  supraorbity s ohľadom na to, že v tejto oblasti nie je ťah svalových skupín taký intenzívny ako v iných oblastiach maxilofaciálneho skeletu, a zároveň odpadá nevyhnutnosť následnej operácie v zmysle odstránenia vnútorných fixačných materiálov.

V prípadoch polytraumy, resp. združených poranení, je výhodné chirurgicky ošetriť všetky poranenia v jednej celkovej anestézii, ak to dovolí zdravotný stav pacienta.

ZÁVER

Ak sa chirurgická liečba realizuje včas, dosiahne sa uspokojivý funkčný aj estetický efekt. Osobitosť týchto úrazov spočíva v ich vzrastajúcom trende, zdravotnej, ekonomickej a sociálnej závažnosti. Pomerne dlhý priemerný čas hospitalizácie, doliečovania a vyradenie postihnutého zo zamestnania znamenajú negatívny ekonomický dosah. Napriek revolučným pokrokom v plastickej a rekonštrukčnej chirurgii treba brať do úvahy aj trvalé následky, ktoré majú často nepríjemný sociálny dopad vyúsťujúci až do sťaženého spoločenského uplatnenia.

MUDr. Ján Sitár

Klinika stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie

JLF UK a MFN

Kollárova 2

036 59 Martin

Slovenská republika