PERI-IMPLANTITÍDA: NECHIRURGICKÁ TERAPIA
PERI-IMPLANTITIS: NON-SURGICAL TREATMENT
Introduction: The aim of this article is to present and summarize the non-surgical treatment options in management of peri-implant diseases and compare the effectiveness of the treatment with/without adjunctive use of antibiotics.
Methods: A search was conducted in the PubMed- MEDLINE, Scopus, Embase, and Google Scholar databases, and available repositories, followed by a hand search. The relevant clinical studies, reviews, and consensuses about the non-surgical peri-implant therapy published between 1990–2022 in English language were included.
Conclusion: Based on the available information, it can be said that there is a great diversity in the treatment of dental implants affected by peri-implantitis. Studies testing different therapeutic protocols are rare and highly heterogeneous. Stabilization of peri-implant disease after the treatment without systemic or local antibiotics is possible, but the reduction of probing depth around the dental implant using only the non-surgical therapy is still insufficient. Non-surgical treatment is therefore successful particularly in solving the peri-implant mucositis and also as a conditioning before surgical therapy.
Keywords:
photodynamic therapy – conservative therapy – antibiotics – laser – peri-implantitis – non-surgical therapy – scaling – air-flow
Autori:
M. Štefanatný 1,2; M. Starosta 3; R. Žižka 2; J. Štefanatná 1
Pôsobisko autorov:
Blanc Dental Studio, Žilina, Slovenská republika
1; Klinika zubního lékařství, Lékařská fakulta Univerzity Palackého v Olomouci, a Fakultní nemocnice Olomouc
2; Stomatologická klinika, Univerzita Karlova, 1. lékařská fakulta, a Všeobecná fakultní nemocnice v Praze
3
Vyšlo v časopise:
Česká stomatologie / Praktické zubní lékařství, ročník 123, 2023, 3, s. 77-85
Kategória:
Review Article
doi:
https://doi.org/10.51479/cspzl.2023.007
Súhrn
Úvod a cieľ: Cieľom článku je predstaviť a zhrnúť nechirurgické možnosti ošetrenia ochorení peri-implantátových tkanív a porovnať efektivitu ošetrenia s podpornou antibiotickou terapiou alebo bez nej.
Materiál a metodika: Prebehlo vyhľadanie odborných článkov publikovaných v databázach PubMed-MEDLINE, Scopus, Embase a Google Scholar nasledované ručným dohľadaním. Do analýzy boli zavzaté klinické štúdie, prehľadové články a konsenzuálne články ohľadom nechirurgickej terapie (NCHT) ochorení peri-implantátových tkanív, publikované v anglickom jazyku v rozmedzí rokov 1990–2022.
Záver: Na základe dostupných informácií sa dá povedať, že existuje veľká rôznorodosť v spôsobe liečby dentálnych implantátov (DI) postihnutých peri-implantitídou. Štúdie venujúce sa testovaniu rôznych terapeutických protokolov sú vzácne a značne heterogénne. Stabilizácia peri-implantitídy po liečbe bez systémovej, respektíve lokálnej podpornej antibiotickej terapie je možná, avšak redukcia hĺbky sondáže v okolí DI len pomocou NCHT je stále nedostatočná. NCHT je úspešná najmä v riešení peri-implantátovej mukozitídy a taktiež ako príprava pred plánovanou terapiou chirurgickou.
Klíčová slova:
antibiotiká – laser – peri-implantitída – nechirurgická terapia – konzervatívna terapia – scaling – fotodynamická terapia – air-flow
ÚVOD
Peri-implantitída je patologický stav vyskytujúci sa v tkanivách okolo dentálneho implantátu (DI). Charakteristické sú pre ňu zápalové zmeny v mäkkých tkanivách okolo DI v kombinácii s krvácaním po sondovaní a/alebo supuráciou, rastúca hĺbka sondáže v porovnaní s meraniami získanými po umiestnení suprakonštrukcie a progresívna strata kosti po odovzdaní protetickej rekonštrukcie v porovnaní s iniciálnym stavom [1, 2]. Prevalencia peri-implantitídy na úrovni pacienta sa pohybuje od 18 do 33 % [3–8].
Prítomnosť orálneho biofilmu výrazne ovplyvňuje vznik a priebeh ochorení postihujúcich tkanivá v okolí DI [9–12]. Jeho adherencia ku špeciálne upravovaným povrchom DI je vysoká. Kľúčovým faktorom opvlyvňujúcim úspešnosť terapie peri-implantátových ochorení je efektivita v odstraňovaní biofilmu z povrchu DI a protetických komponentov.
Cieľom nášho článku je predstaviť a zhrnúť nechirurgické možnosti ošetrenia ochorení peri-implantátových tkanív a porovnať efektivitu ošetrenia s podpornou antibiotickou terapiou alebo bez podpornej antibiotickej terapie.
MATERIÁL A METODIKA
Za účelom zaistenia podkladov pre tento naratívny prehľadový článok prebehlo systematické vyhľadanie relevantných článkov z troch elektronických databáz: Scopus (https://www.scopus.com/home.uri), PubMed (https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/) a Embase (https://www.embase.com/). Zohľadnili sme iba klinické štúdie, prehľadové články a konsenzuálne články publikované v anglickom jazyku, a to od roku 1990 do roku 2022. Vyhľadanie prebehlo (M. Š.) s využitím kľúčových slov: (periimplantitis OR peri-implantitis OR mucositis) AND (non-surgical therapy OR scaling OR antimicrobial OR anti-bacterial OR antibiotic OR laser OR conservative therapy OR nonsurgical OR antiseptic OR photodynamic therapy OR air polishing OR sonic OR ultrasonic). Za účelom vyhľadania publikácií z konferencií a inej „šedej literatúry“ prebehlo vyhľadanie cez Google Scholar. Taktiež boli ručne prehľadané zoznamy citácií už vyhľadaných článkov a konsenzov, a to k dátumu 31. 1. 2023. Názvy a abstrakty potenciálnych referencií boli manuálne preskúmané, aby sa vylúčili irelevantné publikácie. Autormi bola posúdená kvalita článkov, priliehavosť ich obsahu a prínos do review.
NECHIRURGICKÁ LIEČBA
Nechirurgická terapia (NCHT) peri-implantitídy ukazuje v literatúre často protichodné výsledky [13–16]. Je to najmä z dôvodu náročnosti prístupu k povrchu DI po resorpcii okolitej kosti. Z tohto dôvodu sa skúmajú rôzne liečebné prístupy. Súhrnne môžeme nechirurgickú terapiu rozdeliť na [17]:
1. Mechanické odstraňovanie biofilmu
2. Prídavnú lokálnu terapiu (antiseptiká a lokálne antibiotiká)
3. Využitie mikroabrazív v pieskovačoch (air-polishing devices)
4. Terapiu laserom a fotodynamickú terapiu
5. Modifikáciu protetických komponentov
6. Systémové antibiotiká a chemoterapeutiká
Všetky vyššie spomenuté postupy dokázali byť úspešné v terapii peri-implantátovej mukozitídy, ktorá sa považuje za prekurzora peri- implantitídy. Treba však dodať, že žiadna z nich nie je samostatne natoľko účinná, že by viedla k úplnej stabilizácii peri-implantátových tkanív. Ako hlavný cieľ ošetrenia môžeme považovať nadobudnutie zdravých, aj keď redukovaných peri-implantátových tkanív, teda tkanív v okolí DI bez klinických známok zápalu [18].
INDIKÁCIE
V porovnaní s chirurgickou terapiou má tá nechirurgická jednoznačnú výhodu v nižšej invazivite, a z tohto dôvodu je pacientmi aj lepšie prijímaná. Na druhej strane treba podotknúť, že pri NCHT bojujeme s nižším prehľadom v pracovnom poli a tiež s technickými možnosťami mechanickej alebo chemickej dekontaminácie povrchu DI. Indikácie NCHT môžeme zhrnúť do týchto bodov:
1. Stredne závažné intraosseálne defekty
2. Horizontálne defekty spojené s výrazným opuchom suprakrestálnych tkanív
3. Pred-chirurgická terapia
4. Pacienti odmietajúci sňatie protetickej práce
5. Rizikoví pacienti z pohľadu chirurgickej terapie (napr. fajčiari > 10 cigariet denne)
6. Mierna alebo stredne závažná peri-implantitída v estetickej zóne
DEKONTAMINÁCIA POVRCHU DENTÁLNEHO IMPLANTÁTU
Na trhu je dostupných mnoho rôznych povrchov DI a objavujú sa stále nové komerčné modifikácie [19–22]. Podľa posledných výskumov však nie je dostatok dôkazov o tom, že by mal povrch DI vplyv na vznik peri-implantitídy [23]. Drsné povrchy však majú vyššiu afinitu k akumulácii biofilmu a sú ťažšie čistiteľné. Preto sa predpokladá, že keď už sú raz vystavené prostrediu dutiny ústnej, drsné povrchy sú náchylnejšie na rozvoj a progresiu peri-implantitídy ako povrchy hladké alebo stredne drsné [24, 25].
Ďalší dôležitý parameter ovplyvňujúci možnosti dekontaminácie povrchu je výška a rozostup závitov DI (obr. 1). Rozostup závitu (P) je vzdialenosť medzi rovnoľahlými bokmi susedných závitov meraná v smere osi závitu. Výška závitu (H) je vzdialenosť medzi chrbtom a dnom závitu v rovine osového rezu v smere kolmom na os závitu. So zmenšujúcou sa hodnotou P a rastúcou hodnotou H rastie aj náročnosť dekontaminácie povrchu DI. Jednoduchšie stabilizujeme ochorenie v okolí DI s hladkým povrchom a nízkymi závitmi s väčšími rozostupmi medzi nimi. Povrchy závitov orientované apikálne tvoria totiž oblasť s najväčším množstvom reziduálneho biofilmu a to bez ohľadu na spôsob terapie [26].
P – rozostup závitu
H – výška závitu
Fig. 1
Dental implant thread design
P – thread pitch
H – thread depth
MECHANICKÁ DEKONTAMINÁCIA
Dekontamináciu povrchu DI môžeme robiť buď ručne pomocou kyriet, alebo pomocou ultrazvukových prístrojov. Kyrety sa používajú najčastejšie plastové, titánové, polytetrafluoretylénové (PTFE) alebo karbónové. Najefektívnejšie z nich sú kyrety titánové, pretože majú podobnú tvrdosť ako povrch DI a pri inštrumentácii nedochádza k jeho narušeniu [27]. Z tohto dôvodu sa neodporúča používanie kyriet z nehrdzavejúcej ocele, lebo tá je naopak tvrdšia ako titan a pri ich použití môže dôjsť k poškodeniu povrchu DI [28]. Ostatné typy kyriet (plastové, PTFE, karbónové) sú v porovnaní s titanom mäkšie a efektivita odstraňovania biofilmu pri ich použití je veľmi nízka.
Podobne aj ultrazvukové koncovky môžeme mať z rôznych materiálov. Najčastejšie používaná je takzvaná PEEK (polyether ether ketone) koncovka. Cha a kol. však ukázali, že po jej použití sa môžu do okolitých tkanív dostávať čiastočky tohto materiálu [29].
V porovnaní ručného a ultrazvukového odstraňovania biofilmu z povrchu DI neboli nájdené výrazné rozdiely a obe metódy sú podobne efektívne [30].
CHEMICKÁ DEKONTAMINÁCIA
Podľa metaanalýzy, ktorú robil Faggion, je mechanické čistenie samotné najmenej efektívne pri dekontaminácii povrchu DI [14]. Ak chceme zvýšiť jeho účinnosť, je namieste ju kombinovať s lokálnou dekontamináciou chemickou. Za týmto účelom bolo skúšaných mnoho chemických látok (chlorhexidín, H2O2, kyselina citrónová alebo lokálne antibiotiká). Z nich vyšla ako najúčinnejšia forma aplikácia lokálne použiteľných kapslí antibiotík alebo chlorhexidínu (CHX) [31–33]. Ako lokálne antibiotikum sa v parodontológii najčastejšie využíva tetracyklín (minocyklín, doxycyklín), vďaka jeho širokospektrálnemu účinku na gramnegatívne aj grampozitívne baktérie [34–36]. Ako negatívum ich častého používania sa však začína objavovať rezistencia subgingiválnych baktérií na tento typ antibiotík [37].
MIKROABRAZÍVA
Subgingiválne pieskovače boli vyvinuté na efektívne odstraňovanie bakteriálneho biofilmu z povrchu zubov alebo DI. Slúžia ako alternatíva ku kyretám alebo ultrazvuku. V porovnaní so supragingiválnymi pieskovačmi by mali pracovať s nižším tlakom a mali by mať bočné vývody, aby nedošlo k emfyzému mäkkých tkanív (obr. 2). Výhodou ich použitia je nízka miera poškodenia povrchu DI [38]. Treba však podotknúť, že táto vlastnosť sa líši v závislosti na type použitého prášku. Zatiaľ čo efektivita čistenia povrchu zostáva pri rôznych práškoch podobná, tvrdé prášky, ako napríklad uhličitan sodný, majú tendenciu poškodiť povrch viac ako glycín alebo erythritol [39].
Na koncovke Perioflow je
viditeľná kalibrovaná tryska
slúžiaca na subgingiválnu
aplikáciu mikroabrazívnych
častíc.
Fig. 2
Comparison of Airflow (a)
and Perioflow (b) handpieces.
A calibrated nozzle is visible
on the perioflow tip, it is used
for subgingival application of
microabrasive particles.
Sahm a kol. porovnávali efektivitu ošetrenia povrchu DI pieskovačom a glycínovým práškom a ošetrenie karbónovými kyretami s lokálnou submukóznou aplikáciou 1% chlorhexidínového gélu. Výsledky v redukcii parodontálnej sondáže (angl. probing depth, PD) boli podobné, avšak po použití pieskovača došlo k výraznejšej redukcii krvácania po sondáži (angl. bleeding on probing, BOP) [40].
Schwarz a kol. len potvrdili efektivitu pieskovača v porovnaní s mechanickým ošetrením pri ošetrení peri-implantitíd [41]. Ako však dodali, zriedkakedy došlo k úplnému vyriešeniu ochorenia len s pomocou NCHT.
LASER
V súčasnosti existuje veľké množstvo publikovaných klinických štúdií a kazuistík, ktoré hodnotia použitie rôznych typov laserov v parodontálnej terapii [42]. Očakáva sa, že tieto postupy budú účinné nielen pri odstraňovaní biofilmu, ale budú tiež pôsobiť biostimulačne na okolité tkanivá [43]. Je dokázané, že najmä diódové lasery nepoškodzujú povrch DI [44, 45]. A to platí aj v prípade zirkónových implantátov [46].
Ako samostatná terapeutická metóda sa pri riešení peri-implantitíd ukázali s podobnými výsledkami ako perioflow [47, 48]. Klinické výsledky v rámci redukcie PD a BOP sú priaznivé najmä v krátkodobom horizonte (6–12 mesiacov) po použití laserov [47, 49]. Z dlhodobého hľadiska je ich efektivita stále sporná [50–52]. Úspešne sa lasery požívajú ako doplnková terapia k mechanickému ošetreniu povrchu DI [53, 54]. Vládne však veľká heterogenita v type laserov, použití vlnových dĺžok a terapeutických protokolov [55–57].
FOTODYNAMICKÁ TERAPIA
Fotodynamická terapia (angl. photodynamic therapy, PDT) je forma fototerapie zahŕňajúca svetlo a fotosenzibilizačnú chemickú látku, ktorá sa používa v spojení s molekulárnym kyslíkom na vyvolanie bunkovej smrti [58]. Látka sa nanesie na povrch zuba alebo implantátu pokrytého baktériami. Aktiváciou fotosenzibilizátora sa energia zo svetla prenesie na molekulárny kyslík, čo vyvolá cytotoxický účinok na bunky [59].
Dörtbudak a kol. vo svojej štúdii uvádzajú, že aplikácia toluidínovej modrej a následná aktivácia pomocou diódového lasera, viedla k významnému zníženiu A. actinomycetemcomitans, P. gingivalis a P. intermedia [60].
PDT ako doplnková terapia ošetrenia peri-implantitídy sa často porovnáva s použitím lokálnych antibiotík a ako sa ukazuje, žiadna z týchto metód nie je signifikantne lepšia od druhej [54, 61, 62]. Aj preto sa takmer výhradne používa v kombinácii s mechanickým čistením povrchu DI.
MODIFIKÁCIA PROTETICKÝCH KOMPONENTOV
Podstatnú rolu pri vzniku ochorení peri-implantačných tkanív hrajú samotné suprakonštrukcie nesené DI. Nesprávne zhotovené protetické komponenty môžu vytvárať retenčné miesta pre tvorbu biofilmu a v kombinácii s tvarmi zabraňujúcimi prístup hygienickým pomôckam, pomáhajú k rýchlej progresii ochorenia (obr. 3). Serino a Ström ukázali, že až 74 % DI postihnutých periimplantitídou neumožňovalo prístup správnej orálnej hygienie [63].
a – intraorálny pohľad
b – rtg snímka
Fig. 3
Improper single-tooth
implant restoration.
a – intraoral view
b – X-ray
Často prehliadaný nedostatok je chýbajúci bod kontaktu na korunkách nesených DI. V retrospektívnej štúdii, ktorá sledovala až 174 sólo protetických rekonštrukcií nesených DI v horizonte od troch mesiacov do jedenástich rokov, sa zistilo, že až v 52,8 % chýbal minimálne jeden bod kontaktu [64]. To následne vedie k retencii potravy v medzizubnom priestore, a zvyšuje tak nároky na správnu hygienu okolo DI.
V prípade, že sa vyššie uvedené nedostatky na protetických komponentoch v rámci terapie upravia, môže to viesť k zlepšeniu klinických hodnôt a stabilizácii ochorenia [65, 66].
PODPORNÁ TERAPIA
Systémové podanie antibiotík
V súčasnej dobe stúpajúcich rezistencií na antibiotiká je svetový trend v obmedzovaní ich užívania v medicíne pochopiteľný [67]. Stomatologické odbory tieto trendy kopírujú a je namieste prehodnotiť indikačné kritériá podávania antibiotík v zubo-lekárskej praxi [68, 69].
Pri ošetrení ochorení parodontu bolo dokázané, že NCHT výrazne znižuje populáciu periopatogénov [70, 71]. A. actinomycetemcomitans je však obzvlášť odolný voči mechanickému čisteniu a po takomto ošetrení sa môže podiel A. actinomycetemcomitans v celkovej mikroflóre naopak zvýšiť [72, 73].
Už v roku 1992 Mombelli a Lang ukázali, že systémové antibiotiká sú účinné pri redukcii PD u DI s diagnostikovanou peri-implantitídou [74]. Odvtedy bolo publikovaných mnoho štúdií s obdobnými výsledkami (tab. 1). Blanco a kol. vo svojej randomizovanej, placebom kontrolovanej klinickej štúdii ukázali benefit systémového užitia metronidazolu v dávke 500 mg každých osem hodín po dobu siedmich dní od NCHT. Biofilm bol mechanicky odstraňovaný iba ultrazvukovým prístrojom. Po 12 mesiacoch došlo v testovanej skupine k signifikantnej redukcii PD (2,53 vs. 1,02 mm) a menej výraznej strate attachmentu (angl. clinical attachment loss, CAL) (2,14 vs. 0,53 mm) v porovnaní s placebom [75].
Tab. 1 Non-surgical peri-implant therapy with systemic antibiotics.
Výsledky z Bayesovej metaanalýzy ukázali, že odstraňovanie biofilmu v spojení s antibiotikami dosiahlo najväčšie dodatočné zníženie PD v porovnaní s mechanickým čistením samotným [14] (obr. 4).
Fig. 4
Chart showing probing
pocket depth reduction on
comparison of two different
non-surgical treatments.
Aj napriek tomu, že niektoré z periopatogénov vykazujú vysokú mieru rezistencie voči špecifickým antibiotikám [69, 79], Ardila a kol. vo svojej prehľadovej štúdii poukázali na nízky výskyt mikrobiálnej rezistencie jedincov s peri-implantitídou na kombináciu amoxicilín-metronidazol [37].
Výplachy chlorehexidínom
Výplachy dutiny ústnej s CHX o rôznych koncentráciách sa s obľubou používajú ako podporná terapia pri liečbe parodontitídy. Pri jeho dlhodobom užívaní boli dokázané signifikantne lepšie výsledky v redukcii PD, BOP a zisku CAL [80–82].
V prípade DI sú však benefity dlhodobého užívania CHX stále sporné. Crespi a kol. ako jedni z mála ukázali účinnosť CHX v NCHT peri- implantitídy, bolo to však vo forme gélu a v lokálnej aplikácii spolu s tetracyklínovým antibiotikom [83]. Výsledky väčšiny štúdií skôr dokazujú, že NCHT ochorení peri-implantátových tkanív, doplnená o výplachy dutiny ústnej s CHX, nevykazuje signifikantne lepšie výsledky v porovnaní s NCHT bez CHX [27, 84–86].
Tak ako zhrnuli Liu a kol. vo svojej metaanalýze, vzhľadom na veľké rozdiely v metodológii medzi štúdiami nie je možné vyvodiť jednoznačné závery o úlohe CHX v NCHT peri-implantitídy [87].
ZÁVER
Na základe dostupných informácií sa dá povedať, že existuje veľká rôznorodosť v spôsobe liečby DI postihnutých peri-implantitídou, najmä v porovnaní s manažmentom liečby parodontitídy. Štúdie venujúce sa testovaniu rôznych terapeutických protokolov sú vzácne a značne heterogénne. To bráni vypracovaniu jasných odporúčaní a vedie k používaniu empirických terapeutických postupov. Subgingiválne pieskovače alebo lasery sa ukázali ako najviac efektívne a pri ich použití dochádza k najmenším povrchovým zmenám DI.
Stabilizácia peri-implantitídy po liečbe bez systémovej, respektíve lokálnej podpornej antibiotickej terapie je možná. Pri použití terapeutických postupov v kombinácii so systémovými antibiotikami by však lekári mali brať do úvahy rezistenciu baktérií, preukázanú pri liečbe pacientov s peri-implantitídou, a jej dôsledky pre verejné zdravie.
Väčšina autorov však prišla k záveru, že redukcia PD v okolí DI len pomocou NCHT je nedostatočná (tab. 2). Čím je ochorenie tkanív v okolí DI skôr diagnostikované, tým väčšia je šanca na jeho úspešnú stabilizáciu. NCHT je úspešná najmä v riešení peri-implantátovej mukozitídy a taktiež ako príprava pred plánovanou terapiou chirurgickou.
Tab. 2 Non-surgical peri-implant therapy, results of multiple studies.
ATB – antibiotiká (antibiotics)
PD – hĺbka sondáže (probing depth)
BoP – krvácanie po sondáži (bleeding on probing)
CHX – chlorhexidín (chlorhexidine)
SIT – podporná peri-implantátová liečba (supportive implant therapy)
MDDr. Michal Štefanatný
Blanc Dental Studio
Obchodná 8985
010 08 Žilina
Slovenská republika
e-mail: michal.stefanatny@gmail.com
Zdroje
1. Berglundh T, Armitage G, Araujo MG, Avila-Ortiz G, Blanco J, Camargo PM, et al. Peri-implant diseases and conditions: Consensus report of workgroup 4 of the 2017 World Workshop on the Classification of Periodontal and Peri-Implant Diseases and Conditions. J Periodontol. 2018; 89(S1): 313–318.
2. Renvert S, Persson GR, Pirih FQ, Camargo PM. Peri-implant health, peri-implant mucositis, and peri-implantitis: Case definitions and diagnostic considerations. J Periodontol. 2018; 89(S1): 304–312.
3. Atieh MA, Alsabeeha NHM, Faggion Jr. CM, Duncan WJ. The frequency of peri-implant diseases: a systematic review and meta-analysis. J Periodontol. 2013; 84(11): 1586–1598.
4. Derks J, Tomasi C. Peri-implant health and disease. A systematic review of current epidemiology. J Clin Periodontol. 2015; 42(S16): 158–171.
5. Lee CT, Huang YW, Zhu L, Weltman R. Prevalences of peri-implantitis and peri-implant mucositis: systematic review and meta-analysis. J Dent. 2017; 62(1): 1–12.
6. Doornewaard R, Jacquet W, Cosyn J, De Bruyn H. How do peri-implant biologic parameters correspond with implant survival and peri-implantitis? A critical review. Clin Oral Implants Res. 2018; 29(S18): 100–123.
7. Hashim D, Cionca N, Combescure C, Mombelli A. The diagnosis of peri-implantitis: A systematic review on the predictive value of bleeding on probing. Clin Oral Implants Res. 2018; 29(S16): 276–293.
8. Rodrigo D, Sanz-Sánchez I, Figuero E, Llodrá JC, Bravo M, Caffesse RG, et al. Prevalence and risk indicators of peri-implant diseases in Spain. J Clin Periodontol. 2018; 45(12): 1510–1520.
9. Heitz-Mayfield LJA, Salvi GE. Peri-implant mucositis. J Clin Periodontol. 2018; 45(S20): 237–245.
10. Schwarz F, Derks J, Monje A, Wang HL. Peri-implantitis. J Periodontol. 2018; 89(S1): 267–290.
11. Konstantinidis IK, Kotsakis GA, Gerdes S, Walter MH. Cross-sectional study on the prevalence and risk indicators of peri-implant diseases. Eur J Oral Implantol. 2015; 8(1): 75–88.
12. de Araújo Nobre M, Mano Azul A, Rocha E, Maló P. Risk factors of peri-implant pathology. Eur J Oral Sci. 2015;123(3): 131–139.
13. Suárez-López Del Amo F, Yu SH, Wang HL. Non-surgical therapy for peri-implant diseases: a systematic review. J Oral Maxillofac Res. 2016; 7(3): e13.
14. Faggion CMJ, Listl S, Frühauf N, Chang HJ, Tu YK. A systematic review and Bayesian network meta-analysis of randomized clinical trials on non-surgical treatments for peri-implantitis. J Clin Periodontol. 2014; 41(10): 1015–1025.
15. Roccuzzo M, Layton DM, Roccuzzo A, Heitz-Mayfield LJ. Clinical outcomes of peri-implantitis treatment and supportive care: A systematic review. Clin Oral Implants Res. 2018; 29(S1): 331–350.
16. Renvert S, Roos-Jansåker AM, Claffey N. Non-surgical treatment of peri-implant mucositis and peri-implantitis: a literature review. J Clin Periodontol. 2008; 35(S8): 305–315.
17. Lin GH, Nart J, Blasi Gonzalo. Non-surgical treatment for peri-implantitis. In: Monje A, Wang HL. Unfolding periimplantitis. První vydání. Barcelona: Quintessence Publishing España; 2022, 522–547.
18. Araujo MG, Lindhe J. Peri-implant health. J Periodontol. 2018; 89(S1): 249–256.
19. Padial-Molina M, Galindo-Moreno P, Avila-Ortiz G. Biomimetic ceramics in implant dentistry. Minerva Biotecnol. 2009; 21(3): 173–186.
20. Padial-Molina M, Galindo-Moreno P, Fernández-Barbero JE, O’Valle F, Jódar-Reyes AB, Ortega-Vinuesa JL, et al. Role of wettability and nanoroughness on interactions between osteoblast and modified silicon surfaces. Acta Biomater. 2011; 7(2): 771–778.
21. Coelho PG, Granjeiro JM, Romanos GE, Suzuki M, Silva NRF, Cardaropoli G, et al. Basic research methods and current trends of dental implant surfaces. J Biomed Mater Res B Appl Biomater. 2009; 88(2): 579–596.
22. Le Guéhennec L, Soueidan A, Layrolle P, Amouriq Y. Surface treatments of titanium dental implants for rapid osseointegration. Dent Mater. 2007; 23(7): 844–854.
23. Renvert S, Polyzois I, Claffey N. How do implant surface characteristics influence peri-implant disease? J Clin Periodontol. 2011; 38(S1): 214–222.
24. Albouy JP, Abrahamsson I, Persson LG, Berglundh T. Spontaneous progression of peri-implantitis at different types of implants. An experimental study in dogs. I. Clinical and radiographic observations. Clin Oral Implants Res. 2008; 19(10): 997–1002.
25. Teughels W, Van Assche N, Sliepen I, Quirynen M. Effect of material characteristics and/or surface topography on biofilm development. Clin Oral Implants Res. 2006; 17(S2): 68–81.
26. Steiger-Ronay V, Merlini A, Wiedemeier DB, Schmidlin PR, Attin T, Sahrmann P. Location of unaccessible implant surface areas during debridement in simulated peri-implantitis therapy. BMC Oral Health. 2017; 17(1): 137.
27. Heitz-Mayfield LJA, Salvi GE, Botticelli D, Mombelli A, Faddy M, Lang NP. Anti-infective treatment of peri-implant mucositis: a randomised controlled clinical trial. Clin Oral Implants Res. 2011; 22(3): 237–241.
28. Fox SC, Moriarty JD, Kusy RP. The effects of scaling a titanium implant surface with metal and plastic instruments: an in vitro study. J Periodontol. 1990; 61(8): 485–490.
29. Cha JK, Paeng K, Jung UW, Choi SH, Sanz M, Sanz-Martín I. The effect of five mechanical instrumentation protocols on implant surface topography and roughness: A scanning electron microscope and confocal laser scanning microscope analysis. Clin Oral Implants Res. 2019; 30(6): 578–587.
30. Renvert S, Samuelsson E, Lindahl C, Persson GR. Mechanical non-surgical treatment of peri-implantitis: a double-blind randomized longitudinal clinical study. I: clinical results. J Clin Periodontol. 2009; 36(7): 604–609.
31. Renvert S, Lessem J, Dahlén G, Lindahl C, Svensson M. Topical minocycline microspheres versus topical chlorhexidine gel as an adjunct to mechanical debridement of incipient peri-implant infections: a randomized clinical trial. J Clin Periodontol. 2006; 33(5): 362–369.
32. Renvert S, Lessem J, Dahlén G, Renvert H, Lindahl C. Mechanical and repeated antimicrobial therapy using a local drug delivery system in the treatment of peri-implantitis: a randomized clinical trial. J Periodontol. 2008; 79(5): 836–844.
33. Machtei EE, Frankenthal S, Levi G, Elimelech R, Shoshani E, Rosenfeld O, et al. Treatment of peri-implantitis using multiple applications of chlorhexidine chips: a double-blind, randomized multi-centre clinical trial. J Clin Periodontol. 2012; 39(12): 1198–1205.
34. Herrera D, Matesanz P, Bascones-Martínez A, Sanz M. Local and systemic antimicrobial therapy in periodontics. J Evid Based Dent Pract. 2012; 12(S3): 50–60.
35. Paquette D, Oringer R, Lessem J, Offenbacher S, Genco R, Persson GR, et al. Locally delivered minocycline microspheres for the treatment of periodontitis in smokers. J Clin Periodontol. 2003; 30(9): 787–794.
36. Büchter A, Meyer U, Kruse-Lösler B, Joos U, Kleinheinz J. Sustained release of doxycycline for the treatment of peri-implantitis: randomised controlled trial. Br J Oral Maxillofac Surg. 2004; 42(5): 439–444.
37. Ardila CM, Vivares-Builes AM. Antibiotic resistance in patients with peri-implantitis: A systematic scoping review. Int J Environ Res Public Health. 2022; 19(23): 15609
38. Tastepe CS, van Waas R, Liu Y, Wismeijer D. Air powder abrasive treatment as an implant surface cleaning method: a literature review. Int J Oral Maxillofac Implants. 2012; 27(6): 1461–1473.
39. Moharrami M, Perrotti V, Iaculli F, Love RM, Quaranta A. Effects of air abrasive decontamination on titanium surfaces: A systematic review of in vitro studies. Clin Implant Dent Relat Res. 2019; 21(2): 398–421.
40. Sahm N, Becker J, Santel T, Schwarz F. Non-surgical treatment of peri-implantitis using an air-abrasive device or mechanical debridement and local application of chlorhexidine: a prospective, randomized, controlled clinical study. J Clin Periodontol. 2011; 38(9): 872–878.
41. Schwarz F, Becker K, Renvert S. Efficacy of air polishing for the non-surgical treatment of peri-implant diseases: a systematic review. J Clin Periodontol. 2015; 42(10): 951–959.
42. Aoki A, Sasaki KM, Watanabe H, Ishikawa I. Lasers in nonsurgical periodontal therapy. Periodontol 2000. 2004; 36(1): 59–97.
43. Mizutani K, Aoki A, Coluzzi D, Yukna R, Wang CY, Pavlic V, et al. Lasers in minimally invasive periodontal and peri-implant therapy. Periodontol 2000. 2016; 71(1): 185–212.
44. Castro GL, Gallas M, Núñez IR, Borrajo JLL, Alvarez JC, Varela LG. Scanning electron microscopic analysis of diode laser-treated titanium implant surfaces. Photomed Laser Surg. 2007; 25(2): 124–128.
45. Stubinger S, Etter C, Miskiewicz M, Homann F, Saldamli B, Wieland M, et al. Surface alterations of polished and sandblasted and acid-etched titanium implants after Er:YAG, carbon dioxide, and diode laser irradiation. Int J Oral Maxillofac Implants. 2010; 25(1): 104–111.
46. Stübinger S, Homann F, Etter C, Miskiewicz M, Wieland M, Sader R. Effect of Er:YAG, CO(2) and diode laser irradiation on surface properties of zirconia endosseous dental implants. Lasers Surg Med. 2008; 40(3): 223–228.
47. Renvert S, Lindahl C, Roos Jansåker AM, Persson GR. Treatment of peri-implantitis using an Er:YAG laser or an air-abrasive device: a randomized clinical trial. J Clin Periodontol. 2011; 38(1): 65–73.
48. Muthukuru M, Zainvi A, Esplugues EO, Flemmig TF. Non-surgical therapy for the management of peri-implantitis: a systematic review. Clin Oral Implants Res. 2012; 23 (S6): 77–83.
49. Schwarz F, Sculean A, Rothamel D, Schwenzer K, Georg T, Becker J. Clinical evaluation of an Er:YAG laser for nonsurgical treatment of peri-implantitis: a pilot study. Clin Oral Implants Res. 2005;16(1): 44–52.
50. Yan M, Liu M, Wang M, Yin F, Xia H. The effects of Er:YAG on the treatment of peri-implantitis: a meta-analysis of randomized controlled trials. Lasers Med Sci. 2015; 30(7): 1843–1853.
51. Mailoa J, Lin GH, Chan HL, MacEachern M, Wang HL. Clinical outcomes of using lasers for peri-implantitis surface detoxification: a systematic review and meta-analysis. J Periodontol. 2014; 85(9): 1194–1202.
52. Lin GH, Suárez López Del Amo F, Wang HL. Laser therapy for treatment of peri-implant mucositis and peri-implantitis: An American Academy of Periodontology best evidence review. J Periodontol. 2018; 89(7): 766–782.
53. Lerario F, Roncati M, Gariffo A, Attorresi E, Lucchese A, Galanakis A, et al. Non-surgical periodontal treatment of periimplant diseases with the adjunctive use of diode laser: preliminary clinical study. Lasers Med Sci. 2016; 31(1): 1–6.
54. Schär D, Ramseier CA, Eick S, Arweiler NB, Sculean A, Salvi GE. Anti-infective therapy of peri-implantitis with adjunctive local drug delivery or photodynamic therapy: six-month outcomes of a prospective randomized clinical trial. Clin Oral Implants Res. 2013; 24(1): 104–110.
55. Taniguchi Y, Aoki A, Mizutani K, Takeuchi Y, Ichinose S, Takasaki AA, et al. Optimal Er:YAG laser irradiation parameters for debridement of microstructured fixture surfaces of titanium dental implants. Lasers Med Sci. 2013; 28(4): 1057–1068.
56. Schwarz F, Nuesry E, Bieling K, Herten M, Becker J. Influence of an erbium, chromium-doped yttrium, scandium, gallium, and garnet (Er,Cr:YSGG) laser on the reestablishment of the biocompatibility of contaminated titanium implant surfaces. J Periodontol. 2006; 77(11): 1820–1827.
57. Świder K, Dominiak M, Grzech-Leśniak K, Matys J. Effect of different laser wavelengths on periodontopathogens in peri-implantitis: a review of In Vivo Studies. Microorganisms. 2019; 7(7): 189.
58. Dougherty TJ, Gomer CJ, Henderson BW, Jori G, Kessel D, Korbelik M, et al. Photodynamic therapy. J Natl Cancer Inst. 1998; 90(12): 889–905.
59. Soukos NS, Goodson JM. Photodynamic therapy in the control of oral biofilms. Periodontol 2000. 2011; 55(1): 143–166.
60. Dörtbudak O, Haas R, Bernhart T, Mailath-Pokorny G. Lethal photosensitization for decontamination of implant surfaces in the treatment of peri-implantitis. Clin Oral Implants Res. 2001; 12(2): 104–108.
61. Bassetti M, Schär D, Wicki B, Eick S, Ramseier CA, Arweiler NB, et al. Anti-infective therapy of peri-implantitis with adjunctive local drug delivery or photodynamic therapy: 12-month outcomes of a randomized controlled clinical trial. Clin Oral Implants Res. 2014; 25(3): 279–287.
62. Wang H, Li W, Zhang D, Li W, Wang Z. Adjunctive photodynamic therapy improves the outcomes of peri-implantitis: a randomized controlled trial. Aust Dent J. 2019; 64(3): 256–262.
63. Serino G, Ström C. Peri-implantitis in partially edentulous patients: association with inadequate plaque control. Clin Oral Implants Res. 2009; 20(2): 169–174.
64. Varthis S, Randi A, Tarnow DP. Prevalence of interproximal open contacts between single-implant restorations and adjacent teeth. Int J Oral Maxillofac Implants. 2016; 31(5): 1089–1092.
65. Nart J, Pons R, Valles C, Esmatges A, Sanz-Martín I, Monje A. Non-surgical therapeutic outcomes of peri-implantitis: 12-month results. Clin Oral Investig. 2020; 24(2): 675–682.
66. de Tapia B, Mozas C, Valles C, Nart J, Sanz M, Herrera D. Adjunctive effect of modifying the implantsupported prosthesis in the treatment of peri-implant mucositis. J Clin Periodontol. 2019; 46(10): 1050–1060.
67. MacGowan A, Macnaughton E. Antibiotic resistance. Medicine (Baltimore). 2017; 45(10): 622–628.
68. Stein K, Farmer J, Singhal S, Marra F, Sutherland S, Quiñonez C. The use and misuse of antibiotics in dentistry: A scoping review. J Am Dent Assoc. 2018; 149(10): 869–884.
69. Jepsen K, Falk W, Brune F, Fimmers R, Jepsen S, Bekeredjian-Ding I. Prevalence and antibiotic susceptibility trends of periodontal pathogens in the subgingival microbiota of German periodontitis patients: A retrospective surveillance study. J Clin Periodontol. 2021; 48(9): 1216–1227.
70. Shiloah J, Patters MR, Dean JW 3rd, Bland P, Toledo G. The survival rate of Actinobacillus actinomycetemcomitans, Porphyromonas gingivalis, and Bacteroides forsythus following 4 randomized treatment modalities. J Periodontol. 1997; 68(8): 720–728.
71. Darby IB, Hodge PJ, Riggio MP, Kinane DF. Clinical and microbiological effect of scaling and root planing in smoker and non-smoker chronic and aggressive periodontitis patients. J Clin Periodontol. 2005; 32(2): 200–206.
72. Mombelli A, Gmür R, Gobbi C, Lang NP. Actinobacillus actinomycetemcomitans in adult periodontitis. II. Characterization of isolated strains and effect of mechanical periodontal treatment. J Periodontol. 1994; 65(9): 827–834.
73. Renvert S, Wikström M, Dahlén G, Slots J, Egelberg J. Effect of root debridement on the elimination of Actinobacillus actinomycetemcomitans and Bacteroides gingivalis from periodontal pockets. J Clin Periodontol. 1990; 17(6): 345–350.
74. Mombelli A, Lang NP. Antimicrobial treatment of peri-implant infections. Clin Oral Implants Res. 1992; 3(4): 162–168.
75. Blanco C, Pico A, Dopico J, Gándara P, Blanco J, Liñares A. Adjunctive benefits of systemic metronidazole on non-surgical treatment of peri-implantitis. A randomized placebo-controlled clinical trial. J Clin Periodontol. 2022; 49(1): 15–27.
76. Buchmann R, Khoury F, Müller RF, Lange DE. Die therapie der progressiven marginalen parodontitis und periimplantitis. Dtsch Zahnärzliche Zeitung. 1997; 52(5): 421–426.
77. Stein JM, Hammächer C, Said-Yekta Michael S. Combination of ultrasonic decontamination, soft tissue curettage and submucosal air polishing with povidone-iodine application for non-surgical therapy of peri-implantitis: 12 months clinical outcomes. J Periodontol. 2017; 89(2): 1–13.
78. Liñares A, Pico A, Blanco C, Blanco J. Adjunctive systemic metronidazole to nonsurgical therapy of peri-implantitis with intrabony defects: A retrospective case series study. Int J Oral Maxillofac Implants. 2019; 34(5): 1237–1245.
79. Rams TE, Degener JE, van Winkelhoff AJ. Antibiotic resistance in human peri-implantitis microbiota. Clin Oral Implants Res. 2014; 25(1): 82–90.
80. da Costa LFNP, Amaral C da SF, Barbirato D da S, Leão ATT, Fogacci MF. Chlorhexidine mouthwash as an adjunct to mechanical therapy in chronic periodontitis: A meta-analysis. J Am Dent Assoc. 2017;148(5): 308–318.
81. Berchier CE, Slot DE, Van der Weijden GA. The efficacy of 0.12% chlorhexidine mouthrinse compared with 0.2% on plaque accumulation and periodontal parameters: a systematic review. J Clin Periodontol. 2010; 37(9): 829–839.
82. Gunsolley JC. Clinical efficacy of antimicrobial mouthrinses. J Dent. 2010; 38(S3): 6–10. 83. Crespi R, Marconcini S, Crespi G, Giammarinaro E, Menchini Fabris GB, Barone A, et al. Nonsurgical treatment of peri-implantitis without eliminating granulation tissue: A 3-year study. Implant Dent. 2019; 28(1): 4–10.
84. Thöne-Mühling M, Swierkot K, Nonnenmacher C, Mutters R, Flores-de-Jacoby L, Mengel R. Comparison of two full-mouth approaches in the treatment of peri-implant mucositis: a pilot study. Clin Oral Implants Res. 2010; 21(5): 504–512.
85. Menezes KM, Fernandes-Costa AN, Silva-Neto RD, Calderon PS, Gurgel BCV. Efficacy of 0.12% chlorhexidine gluconate for non-surgical treatment of peri-implant mucositis. J Periodontol. 2016; 87(11): 1305–1513.
86. Levin L, Frankenthal S, Joseph L, Rozitsky D, Levi G, Machtei EE. Water jet with adjunct chlorhexidine gel for nonsurgical treatment of peri-implantitis. Quintessence Int. 2015; 46(2): 133–137.
87. Liu S, Li M, Yu J. Does chlorhexidine improve outcomes in non-surgical management of peri-implant mucositis or peri-implantitis?: A systematic review and meta-analysis. Med Oral Patol Oral Cir Bucal. 2020; 25(5): 608–615.
88. Mahato N, Wu X, Wang L. Management of peri-implantitis: a systematic review, 2010–2015. Springerplus. 2016; 5:105. doi: 10.1186/s40064-016-1735-2
89. Cosgarea R, Roccuzzo A, Jepsen K, Sculean A, Jepsen S, Salvi GE. Efficacy of mechanical/physical approaches for implant surface decontamination in nonsurgical submarginal instrumentation of peri-implantitis. A systematic review. J Clin Periodontol. 2022; doi: 10.1111/jcpe.13762
Štítky
Maxillofacial surgery Orthodontics Dental medicineČlánok vyšiel v časopise
Czech Dental Journal
2023 Číslo 3
- What Effect Can Be Expected from Limosilactobacillus reuteri in Mucositis and Peri-Implantitis?
- The Importance of Limosilactobacillus reuteri in Administration to Diabetics with Gingivitis
Najčítanejšie v tomto čísle
- GINGIVAL RECESSION AND ORTHODONTIC TREATMENT
- PERI-IMPLANTITIS: NON-SURGICAL TREATMENT
- DENTAL MODELS CREATED BY INTRAORAL SCANNING AND 3D PRINTING
- Sborník abstraktů konference Den výzkumných prací 2023