Analýza výskytu kliešťovej encefalitídy ako choroby z povolania v Slovenskej republike a Českej republike za roky 1989–2008
Analysis of incidence of tick encephalitis as an occupational disease in the Slovak Republic and the Czech Republic in 1989–2008
The authors evaluated the incidence of tick encephalitis as an occupational disease in the Slovak Republic (SR) and the Czech Republic (CR) in 1989–2008. Professional tick encephalitis is not presented in SR health statistics separately, therefore the data from clinics and departments of occupational medicine in SR were collected. The analysis of available statistical data from SR and CR confirmed increasing trend in incidence of the disease in the population. 22 cases of professional tick encephalitis in SR and 188 cases in CR were reported in a follow-up period. The trend in incidence of this professional disease is decreasing in both countries, male cases prevailed in CR (71.28 %), the male/female ratio was in balance in SR. Tick encephalitis represented only 0.19 % in SR and 0.44 % in CR of all annually reported occupational diseases. More detailed analysis of age and profession in SR found that the average age at reporting the disease was 46.9 ± 7.8 years, the most frequent was the age group of 45–54 years old men. The most frequent incidence of tick encephalitis was in the forestry field. In their conclusion, the authors pointed to the possibilities of primary prevention of tick encephalitis.
Key words:
tick encephalitis, occupational diseases, incidence, Slovak Republic, Czech Republic, vaccination
Autori:
V. Švihrová 1; J. Buchancová 1; H. Hudečková 1; M. Avdičová 2; Z. Fenclová 3; O. Osina 4; I. Bátora 5; Ľ. Legáth 6; R. Vilček 7
Pôsobisko autorov:
Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin, vedúca doc. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD, MPH
1; Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Banskej Bystrici
vedúca MUDr. Eleonóra Fabiánová, PhD.
2; Klinika nemocí z povolání, 1. LF UK v Praze, vedúci prof. MUDr. Daniela Pelclová, CSc.
3; Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, JLF UK a MFN Martin, vedúci doc. MUDr. Oto Osina, PhD.
4; Klinika pracovného lekárstva a toxikológie, LF UK Bratislava, vedúci doc. MUDr. Igor Bátora, CSc.
5; Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, UPJŠ Košice
vedúci doc. MUDr. Ľubomír Legáth, PhD.
6; Oddelenie pracovného lekárstva a toxikológie, Rooseveltova nemocnica, Banská Bystrica
vedúci prim. MUDr. Roman Vilček
7
Vyšlo v časopise:
Pracov. Lék., 61, 2009, No. 3, s. 102-108.
Kategória:
Original Papers
Súhrn
Autori v práci hodnotili výskyt kliešťovej encefalitídy v Slovenskej republike (SR) a Českej republike (ČR) za roky 1989–2008 ako choroby z povolania. Profesionálna kliešťová encefalitída sa v SR nevykazuje v zdravotníckej štatistike samostatne, a preto sa zbierali údaje z kliník a oddelení pracovného lekárstva SR. Analýza dostupných štatistických údajov zo SR a ČR potvrdila vzostupnú tendenciu výskytu ochorenia v populácii. Za sledované obdobie bolo v SR hlásených 22 prípadov profesionálnej kliešťovej encefalitídy, v ČR 188 prípadov. Trend výskytu tohoto profesionálného ochorenia je v oboch krajinách klesajúci, v ČR prevažovalo mužské pohlavie (71,28 %), v SR bolo pohlavie zastúpené rovnako. Kliešťová encefalitída tvorila v SR len 0,19 %, v ČR 0,44 % zo všetkých ročne hlásených chorôb z povolania. Podrobnejšou vekovo-profesijnou analýzou profesionálnej kliešťovej encefalitídy v SR bolo zistené, že priemerný vek pri hlásení ochorenia bol 46,9 ± 7,8 rokov, najpočetnejšie bola zastúpená veková skupina 45–54-ročných mužov. Najčastejší výskyt profesionálnej kliešťovej encefalitídy bol v lesníckom odvetví. V závere autori poukázali na možnosti primárnej prevencie kliešťovej encefalitídy.
Kľúčové slová:
kliešťová encefalitída, choroby z povolania, incidencia, Slovenská republika, Česká republika, očkovanie
Úvod
Kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie centrálneho nervového systému vyvolané flavivírusmi. Ochorenie môže mať mierny priebeh, v 35–58 % prípadov však je priebeh ochorenia závažný s dlhotrvajúcimi neurologickými ťažkosťami, letalita je popisovaná v závislosti od klinického priebehu v 0,5–20 % prípadov [21]. Prvé príznaky ochorenia sa objavujú asi po 7 dňoch (inkubačná doba 2–28 dní) po prisatí infikovaného kliešťa a môžu prebehnúť iba ako chrípkové ochorenie. U niektorých osôb po 2–4 týždňoch nastupuje druhá fáza ochorenia charakterizovaná prudkými bolesťami hlavy, dezorientáciou, vysokými horúčkami, prípadne aj bezvedomím, v mnohých prípadoch nasleduje dlhá rekonvalescencia.
Vektorom ochorenia je Ixodes ricinus, trojhostiteľský druh kliešťa, ktorý parazituje v rôznych štádiách vývoja na rôznych hostiteľoch. Larva parazituje na drobných cicavcoch, jaštericiach a vtákoch hľadajúcich potravu na zemi, nymfa na väčších cicavcoch (jež, veverica, zajac), vtákoch a ojedinele hlodavcoch, imago na veľkých cicavcoch (zajac, líška, srnec, jeleň, diviak, koza, ovca, dobytok a i.). Aktivita imág v prírode je najvyššia v marci až októbri, spravidla s dvojvrcholovou krivkou výskytu – prvé maximum v júni a v júli, nižšie jesenné v septembri a októbri [21].
Vírus sa nachádza v slinách kliešťa vo všetkých vývojových štádiách, pričom svojho hostiteľa nepoškodzuje. Človek je infikovaný pohryznutím infikovanej samičky kliešťa, menej často alimentárnou cestou nedostatočne tepelne upraveným kozím, kravským či ovčím mliekom a syrom [22].
Cieľom našej práce bolo hodnotiť výskyt kliešťovej encefalitídy na Slovensku a v Čechách za roky 1989–2008 ako choroby z povolania, v porovnaní s výskytom ochorenia v populácii.
Materiál a metódy
Vykonali sme analýzu údajov získaných z Epidemiologického informačného systému (EPIS) Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ), Úradu zdravotníckych informácií a štatistiky, neskôr Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) Slovenskej republiky (SR), Státního zdravotního ústavu (EPIDAT SZÚ) a Ústavu zdravotnických informací a statistiky (ÚZIS) Českej republiky (ČR) za obdobie rokov 1989–2008. Vstupné kritériá na zachytenie ochorenia v EPIS SR, resp. EPIDAT SZÚ ČR, boli infekčné ochorenia, kliešťová encefalitída dg. A84 (KE), obdobie rokov 1989–2008. Podľa vstupných kritérií boli vyhodnotené absolútne a relatívne počty ochorenia, miesto nákazy, výskyt podľa pohlavia a vekovej skupiny.
Pri analýze údajov o chorobách z povolania zo štatistických prehľadov SR a ČR vstupným kritériom bol v SR výber ochorenia z položky „26-Choroby prenosné zo zvierat na ľudí buď priamo, alebo prostredníctvom prenášačov“, v ČR identifikácia prostredníctvom evidenčného kódu 5.02.12, resp. „V.02.12 virová encefalitida přenášená klíšťaty.“
Pri analýze povolaní pre zjednotenie porovnávania údajov za SR a ČR sme vychádzali z členenia podľa odvetvovej klasifikácie. Do skupiny Iné sme zaradili odvetvia stavebníctvo, výroba a rozvod elektriny, plynu a vody a činnosť spoločenských organizácií.
Podrobnejšiu vekovo-profesijnú analýzu hlásenej profesionálnej KE v SR sme vykonali z údajov získaných zo štyroch hlásiacich pracovísk: Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie MFN v Martine, Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UPJŠ Košice, Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie LF UK v Bratislave a Oddelenia pracovného lekárstva a toxikológie Rooseveltovej nemocnice Banská Bystrica.
Na hodnotenie zistených výsledkov sme použili deskriptívne metódy štatistickej analýzy a štatistický program SPSS verzia 11.0. Za štatisticky signifikantné boli považované hodnoty p < 0,05.
Výsledky
Výskyt KE hlásenej prostredníctvom ÚVZ v SR a SZÚ v ČR
Za sledované obdobie je v SR spolu evidovaných 1 222 a v ČR 10 900 prípadov ochorenia s diagnózou kliešťová encefalitída (tab. 1). Priemerná incidencia kliešťovej encefalitídy za ostatných dvadsať rokov bola v SR 1,1 a v ČR 5,3 prípadov na 100 000 obyvateľov. Počet hlásených ochorení má v SR aj v ČR mierne narastajúci trend.
Výskyt profesionálnej KE hlásenej cestou pracovísk pracovného lekárstva a toxikológie v SR a pracovísk nemocí z povolání v ČR
Na Slovensku bolo v rokoch 1989–2008 podľa našich zistení 22 prípadov profesionálneho ochorenia na kliešťovú encefalitídu, v ČR za rovnaké obdobie bolo hlásených 188 prípadov (tab. 2). Z uvedených hlásených prípadov profesionálneho ochorenia na KE bolo v SR rovnaké zastúpenie mužov a žien (po 50 %). Štatisticky signifikantný rozdiel v zastúpení pohlaví sme zistili v ČR, kde prevažovalo mužské pohlavie (71,28 %) oproti ženám (28,72 %). Hlásený počet profesionálnych ochorení na KE má v SR mierny klesajúci trend, štatisticky významný trend poklesu hlásených profesionálnych ochorení je v ČR (graf 1).
Na grafe 2 a 3 je znázornený počet celkovo hlásených ochorení KE a počet profesionálnych ochorení na KE v SR a v ČR za ostatných dvadsať rokov.
Podiel profesionálnej KE z celkového počtu hlásených chorôb z povolania v SR a ČR je uvedený na grafe 4. Tieto údaje sú spracované za roky 1993–2007, nakoľko v súvislosti s reklasifikáciou chorôb z povolania u baníkov došlo v období rokov 1990–1992 v oboch republikách k mimoriadnemu nárastu celkovo hlásených profesionálnych chorôb. Pri použití údajov za obdobie rokov 1989–1992 by došlo k skresleniu podielu profesionálnej KE z celkového počtu hlásených chorôb z povolania. V SR predstavuje profesionálna choroba na KE za sledované obdobie v priemere len 0,19 % zo všetkých ročne hlásených chorôb z povolania a má klesajúci trend. V ČR je podiel dvojnásobne vyšší, 0,44 % z celkového počtu hlásených profesionálnych ochorení, rovnako má klesajúci trend.
Vekovo-profesijná analýza výskytu KE ako choroby z povolania v SR
V tabuľke 3 je uvedený výskyt profesionálnej KE podľa odvetvovej klasifikácie. V ČR bol najvyšší počet prípadov v odvetví lesníctvo 116 (61,70 %), rovnaký počet po 15 prípadov (7,98 %) v odvetví poľnohospodárstvo a doprava.
Podrobnejšiu analýzu podľa profesie, pohlavia a vekovej štruktúry sme mohli urobiť len za SR. Na základe analýzy údajov štyroch hlásiacich pracovísk v SR z 22 prípadov profesionálnej KE bol najvyšší výskyt ochorení vo vekovej skupine 45–54-ročných (graf 5). Priemerný vek pri hlásení ochorenia bol 46,9 ± 7,8 rokov. Ženy boli zastúpené najčastejšie vo vekovej skupine 35–44 rokov a 45–54 rokov, muži vo vekovej skupine 45–54 rokov.
Najčastejší výskyt profesionálnej KE podľa povolania bol zaznamenaný v odvetví lesníctvo v počte 17 prípadov (77,27 %), z toho v 11 prípadoch profesia lesná robotníčka, v 4 prípadoch pilčík a po jednom lesník a projektant lesnej správy. Nasledovalo odvetvie poľnohospodárstvo v počte 3 prípady (13,64 %), z toho dvakrát povolanie traktorista, jedenkrát ošetrovateľ oviec. Po jednom prípade bolo zaznamenané odvetvie verejná správa a obrana (strážny psovod) a iné (technik ochranných obvodov).
Diskusia
Dôvodom našej štúdie bolo zmapovať výskyt KE v rámci SR, nakoľko v štatistických údajoch NCZI Bratislava sa t. č. nesleduje ani bližšie neanalyzuje v položke profesionálnych infekčných ochorení osobitne počet ochorení na KE. Profesionálna KE je vykazovaná spoločne s ďalšími ochoreniami v skupine chorôb prenosných zo zvierat na ľudí priamo, alebo prostredníctvom prenášačov. Pre KE je osobitne uvádzaný len údaj o pohlaví pacienta a o sídle zdravotníckeho zariadenia. Podobne v ČR je osobitne sledované pohlavie pacienta a územie vzniku choroby z povolania. Členenie na vekové skupiny, dĺžka expozície a sekcie a oddiely odvetvovej klasifikácie ekonomických činností sú uvádzané v SR aj v ČR spoločne pre všetky choroby prenosné zo zvierat na človeka.
V našej analýze sme potvrdili výskyt profesionálnej KE najmä u pracovníkov v lesnom hospodárstve, podobne ako je to v Českej republike. Problematike výskytu rizika profesionálneho ochorenia na KE a ďalšie ochorenia prenášané kliešťami sa venovali aj v iných krajinách. V Holandsku napr. boli sledované hladiny protilátok u lesníkov [7]. Pri vysokej expozícii autori zistili prevalenčný odhad relatívneho rizika pre KE 1,0 (0,3–3,0) a pre lymskú boreliózu (LB) 15 (5,5–42). Podobne vo Francúzsku bola potvrdená prítomnosť protilátok u rizikových pracovníkov, so séroprevalenciou v 3,4 % pre KE a 14,1 % pre LB [18].
V Slovenskej republike bolo v minulosti popísaných 33 endemických oblastí KE, lokalizovaných v okresoch Nitra, Komárno, Bratislava a Rožňava [9]. V súčasnosti sa udáva 37 endemických ohnísk, najmä v oblasti Tríbeča, Vtáčnika, Nitrianskej a Pohronskej pahorkatiny, v údolí Váhu po okres Považská Bystrica, v oblasti malých Karpát, v Záhorskej nížine, Kováčskych kopcoch, na Krupinskej planine, v Slovenskom krase a v Slánskych vrchoch [13].
V našej porovnávacej štúdii venovanej chorobe z povolania LB sme v anamnestických údajoch pacientov zistili, že v priebehu posledných rokov sa v porovnaní s minulosťou veľmi významne zvyšuje sezónny počet zaklieštení, hlavne pri práci na svahoch situovaných na južnú stranu, a to aj vo vyššie uložených oblastiach Slovenska aj v oblasti čistín, v lesoch Veľkej Fatry [2]. V literatúre bol popísaný presun výskytu kliešťa do vyšších nadmorských výšok severného Slovenska, presahujúcich 1000 m. n. m. [12]. Podobná situácia je popísaná aj v ČR [3]. Pracovisko Ústavu verejného zdravotníctva v Martine spracovalo mapu výskytu kliešťovej encefalitídy za obdobie rokov 1997–2008, zobrazujúcu kumulatívne počty hlásených ochorení podľa miesta infikovania [17]. Podľa našich zistení bol v nami sledovanom období najvyšší výskyt ochorení v okresoch Púchov a Nitra, významné zastúpenie ochorení bolo v okresoch Považská Bystrica, Prievidza, Bytča a Žilina. Státní zdravotní ústav ČR zverejnil mapu výskytu prípadov kliešťovej encefalitídy za obdobie rokov 1971–2007 podľa miesta predpokladanej infekcie. Údaj bol získaný od tých chorých, ktorí vedeli určiť miesto zaklieštenia [8]. Najvyšší počet ochorení bol zaznamenaný v stredných a južných Čechách a na severnej Morave.
I napriek tomu, že vírus KE prenášajú približne len 1–2 % kliešťov [9], dá sa očakávať, pri nezabezpečení preventívnych opatrení vzostup počtu profesionálnych prípadov kliešťovej encefalitídy. Oblasti so zvýšeným výskytom infikovaných kliešťov v Európe sú popísané najmä v Nemecku, Českej republike, Poľsku, Švajčiarsku, Švédsku, Fínsku, Slovenskej republike, Maďarsku, Slovinsku a Rakúsku [14]. Pravidlá primárnej ochrany proti infekciám prenášaným kliešťami sú všeobecne známe a venovali sme sa im aj my v práci o LB [2]. Okrem týchto pravidiel možnou ochranou pracovníkov proti KE v súvislosti s ohrozením chorobou z povolania, pracujúcich v endemických oblastiach, je aktívna imunizácia. Len v Rakúsku, Fínsku, Nemecku, Maďarsku, Litve, Slovinsku, Rusku a Švajčiarsku je vakcinácia zahrnutá do národných imunizačných programov [10].
V ČR zdravotné poisťovne prispievajú na prevenciu ochorenia. Na očkovanie a preočkovanie detí a dorastu prispeli v roku 2008 všetky zdravotné poisťovne, na očkovanie dospelých vo veku 19–55 rokov prispeli všetky, s výnimkou Vojenské a Oborové zdravotní pojišťovny, nad 55 rokov veku všetky, s výnimkou Vojenské zdravotní pojišťovny [4].
V SR v súčasnosti prispievajú v rámci balíčka nadštandardných očkovaní na očkovanie proti KE len dve z piatich zdravotných poisťovní. Dôvera, zdravotná poisťovňa, a. s., uhrádza príspevok na očkovanie deťom aj dospelým v plnej výške na poslednú z troch očkovacích dávok [5]. Apollo, a. s., hradí v súčasnosti očkovanie proti kliešťovej encefalitíde až do 18 rokov veku [1].
V SR podľa Vyhlášky MZ SR č. 585/2008 je nariadené povinné očkovanie u zamestnancov virologických laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom kliešťovej encefalitídy [20]. Na základe rozhodnutia ošetrujúceho lekára je ďalej odporúčané očkovanie u osôb, ktoré sú profesionálne vystavené zvýšenému nebezpečenstvu kliešťového zápalu mozgu. Očkovaciu látku v týchto prípadoch od januára 2009 hradí zamestnávateľ. V prípade profesionálnej kliešťovej encefalitídy ide totiž okrem odškodnenia akútnej formy KE častejšie o nezanedbateľnú finančnú kompenzáciu vyplývajúcu z trvalých následkov.
Vzhľadom ku každoročne sa opakujúcej obmene sezónnych robotníkov v lesnom hospodárstve zostáva problémom investovanie finančných prostriedkov do primárnej prevencia – očkovania – z pohľadu zamestnávateľov. Niektoré profesie, ako napríklad pilčík, vykonávajú v ostatných rokoch v SR často živnostníci. Na zabezpečenie účinnosti očkovania je totiž potrebné pri konvenčnej očkovacej schéme základné očkovanie troma dávkami vakcíny a pravidelné preočkovanie booster dávkou v intervale každé tri roky, len u 12–49-ročných každých päť rokov po prvej booster dávke (ENCEPUR), respektíve u 16–60-ročných každé 3–5 rokov a u 60-ročných a starších každé tri roky (FSME IMMUN). Pri zrýchlenej očkovacej schéme po troch dávkach vakcíny sa odporúča preočkovanie booster dávkou po 12–18 mesiacoch a následne každé tri roky, len u 12–49-ročných každých päť rokov (ENCEPUR), respektíve (FSME IMMUN), prvá booster dávka po 5–12 mesiacoch a následne preočkovanie každé 3–5 rokov u 16–60-ročných a každé tri roky u 60-ročných a starších [15, 16].
Očkovanie predstavuje jednu z najúčinnejších foriem ochrany pred ochorením na kliešťovú encefalitídu. Podľa dostupných údajov v ČR bola v roku 2007 priemerná preočkovanosť obyvateľstva 17% [8]. V SR bolo k 31. 8. 2007 spolu 12 694 očkovaných detí do 15 rokov veku, čo predstavuje v tejto vekovej skupine 16% preočkovanosť [19]. V Rakúsku dosahuje preočkovanosť v miestach výskytu infekcie takmer 88 % obyvateľstva a počet ochorení sa počíta len v desiatkach [14]. V dostupných údajoch sa nám nepodarilo zistiť, akou mierou sa na preočkovanosti obyvateľstva v SR a ČR podieľajú pracovníci profesionálne vystavení zvýšenému nebezpečenstvu infekcie kliešťového zápalu mozgu.
Z pohľadu zamestnávateľov, vzhľadom k spôsobu financovania primárnej prevencie očkovaním z ich strany, je dôležité poznať riziko vzniku choroby u pracovníkov endemických oblastí a s tým súvisiace náklady na liečbu a prípadné náklady na uznanú chorobu z povolania. Na obrázku 1 je znázornený vzájomný vzťah kliešťa ako vektora, samotného vírusu kliešťovej encefalitídy a exponovaného človeka. Najčastejší vznik ochorenia je zaklieštenie infikovaného kliešťa a následný vznik ochorenia, čo znázorňuje prienik diagramov. Menej častý vznik ochorenia ukazuje prienik diagramu pôvodca a vnímavý hostiteľ, napr. pri konzumácii kontaminovaného kozieho mlieka. Dôležitá je aj skutočnosť, že v endemickej oblasti nastáva postupné zamorovanie obyvateľstva a po veľkom počte zjavných alebo skrytých nákaz sa vytvára imunita rôzneho stupňa. Ochorenie sa prejaví hlavne u cudzích osôb prichádzajúcich do endemickej oblasti rekreačne, alebo pracovne a u rizikových skupín domáceho obyvateľstva.
Záver
Mapovanie oblastí výskytu kliešťa, určovanie ohnísk a zisťovanie imunitného stavu populácie má veľký význam. V SR bola v minulosti popísaná premorenosť kliešťov vírusom kliešťovej encefalitídy 2,6 %, chorobnosť 2,22 % a protilátky u zdravých ľudí 15–27 % [6]. Jednou z foriem mapovania imunitného stavu pracovníkov rizikových profesií je aj aktivita Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý uskutočňuje v rokoch 2008 a 2009 výskum kliešťami prenášaných ochorení u poľovníkov a lesných pracovníkov z územia SR [11].
Došlo dne 14. 4. 2009. Přijato do tisku dne 30. 6. 2009.
Kontaktní adresa:
MUDr. Viera Švihrová, CSc.
Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin
Sklabinská 26
036 59 Martin
Slovenská republika
e-mail: svihrova@jfmed.uniba.sk
Zdroje
1. APOLLO ZP a.s. Produkty – Očkovanie detí proti kliešťovej encefalitíde [on-line]. 2009 [cit. 2009-04-04] Dostupný na: http://www.apollo.sk/content/clanek.php? id=1010#ocdet.
2. BUCHANCOVÁ, J., HUDEČKOVÁ, H., MURAJDA, L., ŠVIHROVÁ, V., BÁTORA, I., LEGÁTH, Ľ., OSINA, O., VILČEK, R., JAKUBOVIČOVÁ, E. Lymská borelióza z pohľadu pracovného lekárstva – porovnávacia štúdia. Pracov. Lék., 2009, 61, 2, s. 46–55.
3. DANIELOVÁ, V., KLIEGROVÁ, S., DANIEL, M., BENEŠ, Č. Influence of climate warming on tick-borne encephalitis expansion to higher altitudes over the last decade (1997–2006) in the highland region (Czech Republic). Cent. Eur. J. Publ. Health., 2008, 16, 1, s. 4–11.
4. DOLANSKÝ, H. Prevence onemocnění klíšťovou encefalitidou z pohledu zdravotní pojišťovny. Praktický lékař, 2008, 89, 2, s. 78–81.
5. DÔVERA ZP, a.s. Výhody a zľavy – prevencia – kliešťová encefalitída [on-line]. 2009 [cit. 2009-04-04] Dostupné na: http://www.dovera.sk/sk/aktuality/ockovaci-nadstandard-od-dovery.html.
6. GREŠÍKOVÁ, M. Kliešťová encefalitída – trvalý verejno-zdravotnícky problém. Bratislava: VEDA, 1999, 102 s., ISBN80-224-0627-9.
7. CHARANTE, A. W. M., GROEN, J., MULDER, P. G. H., RIJPKEMA, S. G. T., OSTERHAUS, A. D. M. E. Occupational risks of zoonotic infectious in Dutch forestry workers and muskrat catchers. Eur. J. Epidemiol., 1998, 14, 2, s. 109–116.
8. KŘÍŽ, B., BENEŠ, Č. Klíšťová encefalitida – epidemiologická data [on-line]. 2007-06-13. [cit. 2009-04-04] Dostupné na: http://www.szu.cz/tema/prevence/klistova-encefalitida-epidemiologicka-data.
9. MÁDEROVÁ, E. Kliešťová encefalitída na Slovensku. Via pract., 2005, 2, 1, s. 51–54.
10. MANTKE, O. D., SCHÄDLER, R., NIEDRIG, M. A survey on cases of tick-borne encephalitis in European countries. Eurosurveillance, 2008, 13, 17, s. 18848.
11. PARAZITOLOGICKÝ ÚSTAV SAV. Dobrovoľné vyšetrenie poľovníkov a lesníckych pracovníkov na kliešťami prenášané ochorenia [on-line]. 2008 [cit. 2009-04-04] Dostupné na http://www.spzba.sk/Dobrovolne_vysetrenie_BA.doc.
12. PEŤKO, B., STANKO, M., MAJLÁTHOVÁ, V., BULLOVÁ, E., VICHOVÁ, B. Aktuálne problémy s výskytom kliešťov na Slovensku. Zdravotnícke štúdie, 2008, 1, 2, suppl. 1, s. 26.
13. SLOVÁKOVÁ, A. Kliešte už začínajú útočiť [on-line]. 2008-04-28. [cit. 2009-02-28] Dostupné na: http://www.sme.sk/c/3845704/Klieste-uz-zacinaju-utocit.html.
14. SUSS, J. Tick-borne encephalitis in Europe and beyond – the epidemiological situation as of 2007. Eurosurveillance, 2008, 13, 26, s. 18916.
15. ŠTÁTNY ÚSTAV PRE KONTROLU LIEČIV Príloha č.1 k rozhodnutiu o predĺžení registrácie lieku, ev. č. 2106/0464. Súhrn charakteristických vlastností lieku FSME-IMMUN. Dostupné na: http://www.sukl.sk/sk/pomocne-stranky/detail-lieku?lie_id =94989.
16. ŠTÁTNY ÚSTAV PRE KONTROLU LIEČIV Príloha k rozhodnutiu o zmene v registrácii ev. č. 2108/04246. Súhrn charakteristických vlastností lieku ENCEPUR. Dostupné na: http://www.sukl.sk/sk/pomocne-stranky/detail-lieku?lie_id=76041.
17. ŠVIHROVÁ, V., HUDEČKOVÁ, H., MURAJDA, L., AVDIČOVÁ, M. Analýza výskytu kliešťovej encefalitídy na Slovensku v r. 1997 – 2008. In: Zborník Podpora zdravia, prevencia a hygiena v teórii a praxi VI., Martinské dni hygieny a verejného zdravotníctva, Martin, 2008.
18. THORIN, C., RIGAUD, E., CAPEK, I., ANDRE-FONTAINE, G., OSTER, B., GASTINGER, G., ABADIA, G. Seroprevalence of Lyme Borreliosis and tick-borne encephalitis in workers at risk, in Eastern France. Med. Malad. Infect., 2008, 38, 10, s. 533–542.
19. ÚVZ SR Výročná správa o činnosti Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky rok 2007. Bratislava, 2008, s. 263.
20. Vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Zbierka zákonov 2008, s. 5024–5041.
21. WORLD HEALTH ORGANIZATION: Initiative for Vaccine Research. Tick-borne encephalitis. [on-line]. 2009 [citovaný 28.02.2009]. Dostupné na: http://www. who.int/vaccine_research/diseases/vector/en/index2.html.
22. WORLD HEALTH ORGANIZATION: International travel and health. WHO 2009, s. 77–78. ISBN 978 92 4 158042 7.
Štítky
Hygiene and epidemiology Hyperbaric medicine Occupational medicineČlánok vyšiel v časopise
Occupational Medicine
2009 Číslo 3
Najčítanejšie v tomto čísle
- Jak uznáváme nemoci z povolání dýchacích cest, plic a pohrudnice*
- Bolestivá postižení pohybového aparátu při práci v kanceláři
- Profesionálne pneumopatie a súčasné možnosti rehabilitačnej liečby
- Analýza výskytu kliešťovej encefalitídy ako choroby z povolania v Slovenskej republike a Českej republike za roky 1989–2008