Profesionálne nádorové ochorenie vo Východoslovenskom regióne

Súhrn

Onkologické ochorenia patria medzi civilizačné ochorenia a sú jednou z najčastejších príčin úmrtí. Významnou mierou sa na ich vzniku uplatňujú aj faktory pracovného prostredia. Uvádza sa pomerne široké rozmedzie 2–10 %, niekedy dokonca percento ešte vyššie. V súčasnosti je v Slovenskej republike možné ako chorobu z povolania hlásiť pomerne široké spektrum nádorových ochorení v mnohých profesiách. Cieľom predkladanej práce bola analýza profesionálnych nádorových ochorení hlásených vo Východoslovenskom regióne so zameraním na trendy počtu hlásených prípadov, druhy zhubných nádorov a rizikové profesie. Do štúdie bolo zahrnutých 93 pacientov, u ktorých bolo v rokoch 1990–2016 na našej klinike hlásené nádorové ochorenie. Priemerne za jeden rok bolo hlásených 3,44 prípadov, bol však zistený klesajúci trend. Profesionálne nádorové ochorenia tvorili priemerne 3,2 % zo všetkých chorôb z povolania za sledované obdobie. Karcinómy pľúc tvorili absolútnu väčšinu prípadov (92 %). Iné nádorové ochorenia (leukémia, mezotelióm, karcinóm hltana, ďasna a paranazálnych dutín) sa vyskytovali veľmi ojedinele. Výsledky analýzy dokazujú, že vo Východoslovenskom regióne, ako pomerne veľkej oblasti, je relatívne dobre zdokumentovaný iba karcinóm pľúc v ťažobnom priemysle, prípadne v hutníctve, napriek expozícii karcinogénom v mnohých profesiách. Predkladaná štúdia poukazuje jednak na potrebu ďalších analýz ostatných typov profesionálnych zhubných nádorov a absolútnu nevyhnutnosť edukácie odbornej zdravotníckej verejnosti.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
profesionálne nádorové ochorenia – karcinóm pľúc – priemyselné odvetvia – ťažobný priemysel

ÚVOD

Onkologické ochorenia patria medzi civilizačné ochorenia a sú jednou z najčastejších príčin úmrtí. Predpokladá sa, že 50–90 % zhubných nádorových ochorení súvisí s pôsobením exogénnych faktorov, predovšetkým fajčenie a nevhodná výživa [3]. Významnou mierou sa však uplatňujú aj faktory pracovného prostredia. Údaje o epidemiológii nádorových ochorení profesionálneho pôvodu však nie sú jednotné. Uvádza sa pomerne široké rozmedzie 2–10 %, niekedy dokonca ešte vyššie percento [16]. Vo Veľkej Británii sa 5,3 % úmrtí na nádorové ochorenia pripisuje profesijnej expozícii [17], vo Švédsku je to 2,6 % [10]. V USA už v roku 1981 Sir Richard Doll a Sir Richard Peto publikovali významnú 117-stranovú prácu, v ktorej zhrnuli komplexne etiológiu nádorových ochorení, pričom profesionálny pôvod odhadli na 4 % prípadov [7]. Platnosť týchto údajov aj po viac ako 30 rokoch nedávno potvrdili aj Blot a Tarone [1]. V Českej republike bola takisto zisťovaná prevalencia výskytu profesionálnych nádorových ochorení u pacientov s onkologickými ochoreniami. Avšak v rokoch 1991–2002 bolo zistených iba 0,12 % zhubných nádorov profesionálneho pôvodu [9]. Na Slovensku podobná štúdia absentuje. Navyše porovnanie a získavanie údajov o chorobách z povolania medzi jednotlivými krajinami je náročné z dôvodu odlišnosti uznávania chorôb z povolania. V súčasnosti sa v Slovenskej republike profesionálne nádorové ochorenia hlásia pod týmito položkami Zoznamu chorôb z povolania (príloha č. 1 k zákonu NR SR č. 461/2003 Z. z.) – tabuľka 1. Z uvedeného vyplýva, že ako chorobu z povolania je možné hlásiť pomerne široké spektrum nádorových ochorení v mnohých profesiách. Väčšina prác na Slovensku týkajúca sa tejto problematiky analyzovala ochorenia dýchacieho systému. Rozsiahlu štúdiu publikovala v roku 2010 Buchancová et al., kde v 25-ročnom období medzi rokmi 1984–2008 bol sledovaný počet hlásených profesionálnych zhubných nádorov dýchacieho systému [5]. Keďže najvyšší počet prípadov bol zistený vo Východoslovenskom regióne, podrobnejšie sme sa zamerali na analýzu prípadov hlásených cestou našej kliniky. Tento región z pohľadu pracovno-lekárskeho je významný a špecifický tým, že dlhodobo hlási najviac prípadov chorôb z povolania v rámci celého Slovenska [12]. V spádovej oblasti Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Košiciach sa nachádzajú viaceré priemyselné objekty, v ktorých existuje potenciálne riziko vzniku nádorových ochorení – železorudné bane, oceliarne, textilné a chemické prevádzky. V súčasnosti však chýba retrospektívna štúdia, ktorá by potvrdila, či okrem pomerne častého výskytu zhubných nádorov dýchacieho systému, sa vyskytujú aj iné typy profesionálnych zhubných nádorov. Cieľom našej práce bola analýza profesionálnych nádorových ochorení hlásených cestou našej kliniky so zameraním na trendy počtu hlásených prípadov, druhy zhubných nádorov a rizikové profesie.

MATERIÁL A METODIKA

Do štúdie boli zahrnutí pacienti, u ktorých bolo v rokoch 1990–2016 na našej klinike hlásené profesionálne nádorové ochorenie. Súbor pozostával z 93 pacientov. Bol sledovaný celkový počet hlásených profesionálnych zhubných nádorov, diagnózy, trendy výskytu v priebehu sledovaného obdobia. Ďalej sme porovnávali percento nádorových ochorení z celkového počtu hlásených chorôb z povolania osobitne počas každého roka. Takisto sme zisťovali najrizikovejšie priemyselné odvetvia pre vznik profesionálnych nádorov.

VÝSLEDKY

V rokoch 1990–2016 bolo na KPL a KT hlásených celkovo 93 profesionálnych nádorových ochorení. Priemerne za jeden rok bolo hlásených 3,44 prípadov. Počty hlásených prípadov vykazovali medzi jednotlivými rokmi výrazné rozdiely. Kým v roku 1994 to bolo až 10 prípadov, v roku 1997 a 2011 nebolo žiadne profesionálne nádorové ochorenie. Z grafu 1 je však jasne vidieť klesajúci trend. V poslednom desaťročí je počet hlásených ochorení až na niektoré roky prakticky konštantný.

Profesionálne nádorové ochorenia tvorili priemerne 3,2 % zo všetkých chorôb z povolania za sledované obdobie. Medzi jednotlivými rokmi však boli zaznamenané významné rozdiely. Profesionálne nádory predstavovali 0,68 % až 9,8 % všetkých hlásených chorôb z povolania. Aj v tomto prípade je možné sledovať tendenciu poklesu. Tento relatívny pokles však nie je taký strmý (graf 2), keďže klesá aj počet celkový počet chorôb z povolania (dáta nezobrazené).

Karcinómy pľúc tvorili absolútnu väčšinu prípadov (92 %). Iné nádorové ochorenia sa vyskytovali veľmi ojedinele. V prípade onkohematologických ochorení to bola profesionálna hlásená leukémia akútna myoblastová, chronická myelocytová a akútna lymfoblastová. Ostatné druhy nádorov sa vyskytovali len po jednom prípade (tabuľka 2).

Profesionálne nádorové ochorenia boli hlásené až v 80 % v ťažobnom priemysle. Pomerne častý výskyt bol aj v hutníctve. Naopak v zdravotníctve, stavebnom priemysle i nábytkárskej výrobe bol výskyt zriedkavý (tabuľka 3). V iných profesiách sa nádorové ochorenie nezaznamenalo.

DISKUSIA

Retrospektívna štúdia sledovala hlásené profesionálne nádorové ochorenia za posledných 26 rokov. Bol pozorovaný klesajú trend absolútneho počtu hlásených prípadov. Takisto bol zistený mierny pokles aj v porovnaní s celkovým počtom hlásených chorôb z povolania za sledované obdobie. Buchancová uvádza, že v priebehu rokov 1980 až 2000 zhubné nádory pľúc tvorili 3–4 % z celkového počtu ročne hlásených chorôb z povolania. V štúdii však ďalej popisuje, že v posledných 15 rokoch je to už len priemerne 1,42 % prípadov [5]. Zaujímavým zistením však je, že v našom regióne za rovnaké obdobie profesionálne nádory tvorili stále priemerne 4 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania. Naša práca ale na rozdiel od práce Buchancovej sledovala všetky hlásené zhubné nádorové ochorenia, nie len nádory dýchacieho systému. Napriek tomu predpokladáme, že výsledky oboch štúdií sú dobre porovnateľné, keďže náš súbor tvorili takmer výlučne zhubné nádory pľúc. Zistený pokles profesionálnych zhubných ochorení na Slovensku i v našom Východoslovenskom regióne (i keď nie taký výrazný) je pomerne prekvapujúci. Na konci tisícročia sa predpokladalo, že po roku 2000 nedôjde k poklesu prípadne bude zaznamenaný nárast prípadov z predchádzajúcich pracovných expozícií predovšetkým azbestu a radónu [4]. Lee a Kim uvádzajú, že je do budúcnosti zložité predpovedať incidenciu zhubných nádorov respiračného systému. Zároveň popisujú, že ostatných 10–20 rokov v Južnej Kórei došlo k nárastu profesionálnych zhubných nádorov pľúc a mezoteliómu [11]. V Švédsku, kde je používanie azbestu zakázané od roku 1982, došlo k prechodnému poklesu incidencie mezoteliómu, v posledných rokoch je však opäť zaznamenaný nárast počtu prípadov [14]. Autori to vysvetľujú dlhým obdobím latencie od expozície po manifestáciu ochorenia. Na Slovensku platí zákaz používania azbestu až od roku 2002, preto je možné v budúcnosti predpokladať zvýšenie počtu malígneho mezoteliómu. Na našej klinike však profesionálny mezotelióm bol zistený len v jednom prípade. Väčšina prípadov bola hlásená na západnom Slovensku, najviac u pracovníkov azbestovocementových závodov v Nitre [5]. V našom súbore mali rozhodujúci význam zhubné nádory pľúc. Bolo zistené, že vo Východoslovenskom regióne bolo hlásených 55,47 %, na strednom Slovensku 30,47 % a na západnom Slovensku 14 % [5]. Vysoký výskyt je možné vysvetliť v minulosti dobre rozšíreným ťažobným priemyslom s mnohými, predovšetkým železorudnými baňami. Je jednoznačne potvrdené, že pracovníci v rudných baniach majú signifikantne vyššie riziko vzniku zhubných nádorov pľúc v dôsledku expozície radónu a jeho dcérskym produktom [13, 15, 18]. Prvý prípad profesionálneho karcinómu pľúc bol hlásený v roku 1982 u bývalého baníka z rudných baní [6]. Aj v našom súbore väčšina pacientov v minulosti pracovala ako baníci v rudných baniach. Nezanedbateľnú časť súboru však tvorili aj zamestnanci v hutníctve. Väčšina prípadov bola potvrdená v oceliarňach v Košickom okrese u pracovníkov pri spracovávaní koksu. Títo pacienti boli významne exponovaní rôznym polycyklyckým aromatickým uhľovodíkom, z ktorý viaceré majú karcinogénny potenciál [2]. Ostatné priemyselné odvetvia boli zastúpené minimálne. Prekvapivý bol nulový výskyt v chemickom priemysle. Takisto v textilných závodoch napriek možnej expozícii látkam s karcinogénnym účinkom nebolo hlásené žiadne nádorové ochorenie, keďže aj v tomto priemyselnom odvetví existuje pomerne riziko. Bolo potvrdené, že u textilných pracovníkov exponovaných rôznym chemickým látkam, používaným ako farbivá a rozpúšťadlá, sa vyskytovali rôzne nádorové ochorenia vrátane karcinómu pľúc a močového mechúra [19]. Ďalej je otázna veľká disproporcia medzi výskytom zhubného nádoru pľúc a ostatných zhubných nádorov. Uvádza sa síce, že nádory pľúc sa ako profesionálnevyskytujú najčastejšie, keďže tvoria takmer 70 % všetkých profesionálnych nádorov [20]. V našom súbore však boli zastúpené až v 92 % prípadoch. Poukazuje to na pravdepodobne nedostatočný záchyt ostatných profesionálnych zhubných ochorení. Profesionálne nádory v Českej republike podobne tvorili vo väčšine prípadov zhubné nádory pľúc a pleury. Iné druhy onkologických ochorení boli zriedkavé. Zaznamenaných bolo niekoľko prípadov leukémií, nádor hltana, hrtana, jazyka a obličiek. Na rozdiel od nášho súboru bol pomerne často hlásený profesionálny nádor močového mechúra, ktorý nebol v našej štúdií zaznamenaný [8]. Hlásené profesionálne zhubné nádory napriek celkovému nárastu počtu onkologických ochorení v Českej republike však podobne ako na Slovensku vykazujú dlhodobo klesajúci trend. Autori ďalej dodávajú, že podiel profesionálnych nádorov podieľajúcich sa na celkovom počte zhubných nádorov (0,12 %) je hlboko pod minimálnym očakávaním [9].

ZÁVER

Profesionálne nádorové ochorenia patria k najzávažnejším chorobám z povolania so zlou prognózou. Napriek tomu je týmto ochoreniam venovaná pomerne malá pozornosť. Na Slovensku pritom Zoznam chorôb z povolania umožňuje hlásiť široké spektrum profesionálnych nádorov. Vo Východoslovenskom regióne, ako pomerne veľkej oblasti, je relatívne dobre zdokumentovaný iba karcinóm pľúc v ťažobnom priemysle, prípadne v hutníctve, napriek expozícii karcinogénom v mnohých profesiách. Predkladaná štúdia poukazuje jednak na potrebu ďalších analýz ostatných typov profesionálnych zhubných nádorov a absolútnu nevyhnutnosť edukácie odbornej zdravotníckej verejnosti.

Do redakce došlo dne 20. 2. 2017.

Do tisku přijato dne 9. 3. 2017.

Adresa pro korespondenci:

MUDr. Slavomír Perečinský, PhD.

Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie,

LF UPJŠ a UN LP

Rastislavova 43

041 90 Košice

Slovenská republika

e-mail: slavomir.perecinsky@upjs.sk