Editorial

Stiahnuť PDF

Vyšlo v časopise: AtheroRev 2018; 3(1): 4
Kategória: Editorial

Milí priatelia, milí přátelé,

len nedávno boli Vianočné sviatky a následne sme oslávili príchod Nového roku 2018, v ktorom obe naše republiky oslavujú 100 rokov od vzniku samostatného štátu a už tu aj máme prvé číslo nového ročníka. Aký to bude rok, závisí len na nás, t. j. na ponuke dobrých článkov a na našich čitateľoch.

V tomto čísle chceme Vašu pozornosť pritiahnuť k niekoľkým klinickým otázkam.

U diabetikov sú to dva veľké klinické problémy každodennej praxe. Je to srdcové zlyhávanie, ktoré sa stáva najčastejšou a dôležitou komplikáciou ochorenia, často aj u chorých, ktorí neprekonali infarkt myokardu. Dobrou správou brnenských autorov je však i realita dnešného liečebného prístupu, pri ktorom sa posúva dme od kontroly glykémií a ďalších rizikových faktorov k liečbe/prevencii kardiovaskulárnych ochorení, osobitne srdcového zlyhávania. Práve títo diabetici profitujú a potrebujú liečbu SGLT2 inhibítormi. A klinické štúdie to už potvrdili. Druhým problémom, prezentovaným Samošom a spolupracovníkmi z Martina, je „rezistencia diabetikov na liečbu antagonistami ADP receptorov“, ktoré sa spolu s aspirínom u týchto pacientov používajú po revaskularizačných zákrokoch. A táto rezistencia iste prispieva k zvyšovaniu kardiovaskulárneho rizika u diabetikov. Článok naznačuje ako rezistenciu diagnostikovať a ako u týchto chorých pristupovať k antiagregačnej liečbe.

Problematike hypertenzie sa venujú tri práce. Gašpar s Komorníkovou prízvukujú úlohu hypertenzie u cievnych mozgových príhod a naznačujú, kde v liečbe chybujeme a ako tu treba postupovať. Potočárová a spol. z rovnakého pracoviska v Bratislave sa venujú centrálnemu systolickému tlaku, ktorý by mohol zlepšiť kardiovaskulárnu stratifikáciu hypertonikov a následne by usmerňoval aj výber antihypertenzívnej liečby u chorého. Antihypertenzívnu liečbu však treba vyberať aj z pohľadu jej bezpečnosti, a na to upozorňujú brnenskí kolegovia Vítovec so Špinarom.

Čelovská a Štvrtinová z Bratislavy prízvukujú, že prítomnosť periférneho arteriálneho ochorenia navyšuje celkové kardiovaskulárne riziko pacienta, treba to preto rešpektovať v klinickej praxi, ale aj našepkávajú, ako ho ovplyvniť. Vzhľadom na ohromný nárast kardiovaskulárnych ochorení je treba oprášiť aj primárnu kardiovaskulárnu prevenciu a zvýšiť jej pôsobenie – a vkladom v tejto oblasti je práca pražského kolegu J. Bráta o tukoch v potravinách.

Ozdobou čísla sú i správy z Česko-slovenskej lipidovej akadémie (október 2017, Mikulov) a abstrakty prednášok z kongresu o ateroskleróze v Olomouci (december 2017), ale osobitne cenným je komentár ku konsenzu EAS o použití PCSK9 inhibítorov z pera českého experta profesora R. Češky.

Autori si dali záležať a dúfame, že to aj čitatelia ocenia!