PEROXIZÓMY – VLASTNOSTI, BIOGENÉZAA REGULÁCIA PEROXIZÓMOVÝCH GÉNOV

Peroxizómy predstavujú subcelulárne štruktúry kategórie mikroteliesok, prítomné tak u jednobunkových eukryo-tov, ako aj u väčšiny živočíšnych a rastlinných buniek. Peroxizómy obsahujú približne 50 enzýmov s vysokouvariabilitou v ich spektre a množstve, v závislosti od nutričných podmienok a vplyvu xenobiotík tzv. peroxizómo-vých proliferátorov. Nové peroxizómy vznikajú delením existujúcich štruktúr po importe proteínov alebo formova-ním de novo. K biogenéze peroxizómov sú potrebné cytosólové bielkoviny, membránové importné proteíny a typickézoskupenie aminokyselín v polypeptidových reťazcoch, ktoré má charakter topogénneho signálu - PTS (peroxisomaltargeting signal). Funkciu PTS zabezpečuje C-koncový tripeptid zložený spravidla z aminokyselín serínu, lyzínua leucínu (SKL tripeptid - PTS1) alebo N-koncový PTS2 charakterizovaný konsenzom sekvencie AMK Arg-Leu/Ile--XXXXX-Gln/His-Leu (X-ľubovoľná AMK). Pre biogenézu peroxizómov sú nevyhnutné membránové proteíny –peroxíny kódované PEX génmi. Tieto proteíny fungujú vo forme homo a heterodimérov, patria medzi ATPtransportéry a podmieňujú funkčnosť peroxizómovej biogenézy. Expresia jadrových génov je regulovaná jadrovýmireceptormi, ktoré sú aktivované peroxizómovými proliferátormi (PPAR – peroxisome proliferations activatedreceptors). C-doména týchto receptorov sa viaže na špecifickú oblasť promótorov peroxizómových génov (PPREs– peroxisomal proliferation response elements) obsahujúcu najčastejšie tandemové usporiadanie sekvencieTGACCT. Polynenasýtené mastné kyseliny sú účinnými prirodzenými regulátormi peroxizómovej génovej expresie.

Klíčová slova:
peroxizómy, biogenéza, receptory, proliferátory.

Peroxisomes – Features, Biogenesis and Regulation of the Peroxisome Genes

Peroxisomes represent cell organelles present in both unicellular eukaryotes and most of the animal and plantcells. Peroxisomes contain about 50 enzymes with high variability in spectrum and quantity, depending on nutritionalconditions and presence of some xenobiotics (peroxisome proliferations). New peroxisomes are formed after theprotein intake by splitting of the existing peroxisomes or de novo. Biogenesis of peroxisomes requires cytosolicproteins, membrane transporting proteins, and the typical groups of amino acids in polypeptide chains, which havethe character of topogenic signal - PTS (peroxisomal targeting signal). PTS signal is based on the terminal tripeptide,formed usually by amino acids serine, lysine and leucine (SKL tripeptide – PTS1) or by the N-terminal PTS2 withamino acid sequence Arg-Leu/Ile-XXXXX-Gln/His-Leu (X is any amino acid). Biogenesis of peroxisomes requiresalso special membrane proteins – peroxins, which are coded by PEX genes. These proteins act as homo- orheterodimes, they belong to ATP transports, and determine efficacy of the peroxisome biogenesis. Nuclear geneexpression is regulated by nuclear receptors activated by peroxisome proliferators (PPAR– proxisome proliferatorsactivated receptors). C-domain of the receptor binds to the specific region of the promotors of peroxisome genes(PPREs-Peroxisomal proliferator response elements), often with tandem arrangement of sequences TGACCT.Polyunsaturated fatty acids represent the effective natural regulator of the peroxisomal gene expression.

Key words:
peroxisomes, biogenesis, receptors, proliferators.

Autoři: J. Chandoga; R. Petrovič
Působiště autorů: Centrum lekárskej genetiky FN, Bratislava
Vyšlo v časopise: Čas. Lék. čes. 2001; : 8-12
Kategorie: Články

Souhrn

Klíčová slova:
peroxizómy, biogenéza, receptory, proliferátory.

Plné znenie tohto článku nie je v digitalizovanej podobe.

V prípade záujmu kontaktujte NTO ČLS JEP, ktoré vám môže poskytnúť sken časopisu.

Štítky

Adiktológia Alergológia a imunológia Angiológia Audiológia a foniatria Biochémia Dermatológia Detská gastroenterológia Detská chirurgia Detská kardiológia Detská neurológia Detská otorinolaryngológia Detská psychiatria Detská reumatológia Diabetológia Farmácia Chirurgia cievna Algeziológia Dentální hygienistka

Článek SCREENING MUTACÍ V GENU PRO APOLIPOPROTEIN BV SOUBORU PACIENTŮ S HYPERLIPOPROTEINÉMIÍ

Článek RAPAMYCIN: NOVÉ IMUNOSUPRESIVUM SCHOPNÉPOTLAČIT CHRONICKOU REJEKCI?

Článek MANŽELÉ CORIOVI, PRAŽŠTÍ RODÁCIS NOBELOVOU CENOU

Článek SOCIÁLNÍ DETERMINANTY ZDRAVÍZákladní fakta a doporueení pro praxiv kontextu programu Zdravá mista

Článek 131 I METAJODOBENZYLGUANIDIN V KOMBINACIS HYPERBARICKOU OXYGENOTERAPIÍ V LÉČBĚPROGNOSTICKY VYSOCE NEPŘÍZNIVÝCH FOREMNEUROBLASTOMU

Článok vyšiel v časopise