Analýza perinatologických výsledkov Slovenskej republiky v rokoch 2007–2009

Souhrn

Cieľ štúdie:
Analýza perinatologických výsledkov Slovenskej republiky (SR) v rokoch 2007–2009.

Typ štúdie:
Epidemiologická perinatologická celoštátna.

Názov a sídlo pracoviska:
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UNB, Bratislava.

Metodika:
Retrospektívna analýza vybraných ukazovateľov pôrodníckej starostlivosti v rokoch 2007 až 2009 z údajov hlásených hlavnému odborníkovi pre gynekológiu a pôrodníctvo Ministerstva zdravotníctva SR.

Výsledky:
Počet pôrodníc sa v rokoch 2007–2009 znížil zo 63 na 57 a počet pôrodov stúpol z 51 146 na 56 094. Podobne sa zvýšil aj počet živonarodených z 51 650 na 56 579. Perinatálna mortalita v roku 2007 bola 6,2 ‰, v roku 2008 stúpla na 6,6 ‰ a v roku 2009 klesla na 6,0 ‰. V sledovanom období sa frekvencia cisárskeho rezu kontinuálne zvyšovala z 24,1 % na 27,4 %. Podiel predčasných pôrodov bol v rozmedzí 7,3–7,5 % a viacplodovej tehotnosti 1,3–1,4 %. Materská úmrtnosť stúpla z 8 na 25 na 100 000 živonarodených detí.

Záver:
Perinatálna mortalita 6,0 ‰ je historicky najlepší výsledok slovenskej perinatológie. Frekvencia cisárskeho rezu progresívne stúpla na 27,4 % v roku 2009. Rezervy sú v centralizácii vysokorizikových gravidít, transporte in utero a prenatálnej diagnostike VVCH.

Kľúčové slová:
perinatálna mortalita, cisársky rez, predčasný pôrod, viacplodová tehotnosť, materská úmrtnosť.

Úvod

Vo svojom editoriáli profesor Roztočil konštatoval, že česká perinatálna mortalita a morbidita sa už vyšplhala na „pomyslný perinatologický Olymp“ [15]. Napriek tomu, že perinatálna mortalita v Slovenskej republike (SR) sa v ostatných rokoch zlepšuje, k perina­tologickému Olympu má ešte ďaleko. Navyše so súčasným vývojom slovenskej perinatálnej medicíny nemôžeme byť spokojní. V zhode s už citovaným prof. Roztočilom konštatujeme, že aj v SR má málo absolventov lekárskej fakulty záujem nielen o gynekológiu a pôrodníctvo, ale aj o neonatológiu [15]. Na tejto situácii sa podieľa mediálna a právna honba na pôrodníkov, a tiež aj slovenské špecifikum – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (žiadny iný rezort v SR obdobný orgán nemá). Skúsení neonatológovia-intenzivisti starnú a nádejný dorast po získaní kvalifikácie odchádza za lepším zárobkom do zahraničia. Za týchto okolností, pri minimálnom záujme Ministerstva zdravotnícta (MZ) SR o koncepčné a materiálno-technické riešenie problémov, chronickom preťažení perinatolo­gických centier, stúpajúcej pô­rodnosti, frekvencii cisárskych rezov, viacplodových gravidít a predčasných pôrodov je otázne, kedy začne kolaps slovenskej perinatológie.

Slovenská odborná verejnosť bola o vybraných ukazovateľoch perinatálnej starostlivosti informovaná na stránkach Gynekológie pre prax [7, 9, 10]. Českej odbornej verejnosti tu predkladáme analýzu trojročného vývoja perinatológie v SR. 

MATERIÁL A METODIKA

Retrospektívne boli analyzované vybrané ukazovatele pôrodníckej starostlivosti SR v rokoch 2007 až 2009. Informácie boli získané z perinatologických údajov hlásených hlavnému odborníkovi pre gynekológiu a pôrodníctvo Ministerstva zdravotníctva SR.

Výsledky

Demograficky očakávaná akcelerácia pôrodnosti po roku 2002 pokračovala aj v rokoch 2007–2009. Na Slovensku bolo v roku 2009 takmer o 10 % pôrodov viac ako v roku 2007 (tab. 1). K vzostupu pôrodnosti došlo vo všetkých krajoch. Regionálne rozdiely v náraste pôrodov sú od 1 % v Nitrianskom až po 25 % v Trnavskom kraji.

Počet pôrodníc v SR poklesol v priebehu rokov 2007–2009 zo 63 na 57 (tab. 2). Na jednu pôrodnicu v roku 2007 pripadalo priemerne 812 pôrodov za rok, čo je 2,2 pôrodu na deň. V roku 2009 stúpol priemerný počet pôrodov na jednu pôrodnicu na 984 pôrodov za rok, čo je 2,7 pôrodu na deň (o 162 pôrodov/rok a o 0,5 pôrodu/deň viac ako roku 2007). Menej ako jeden pôrod za deň malo 5 pôrodníc v roku 2009 a 6 pô­rodníc v roku 2008. Počet pôrodníc, kde bolo menej ako 500 pôrodov ročne poklesol z 19 v roku 2007 na 13 v roku 2009. Počet pôrodníc, kde bolo menej pôrodov ako 2 denne, klesol o 11 % – z 32 (51 % pôrodníc v r. 2007) na 23 (40 % pôrodníc v r. 2009).

V rokoch 2007 až 2009 stúpla frekvencia cisárskeho rezu v SR o 3,3 % a prekročila hranicu 27 % (tab. 3). Rozdiely medzi jednotlivými krajmi dosahujú až 15 %. V každom kraji síce došlo k zvýšeniu počtu cisárskych rezov, ale v Banskobystrickom a Trenčianskom kraji to bolo len o 1 %, zatiaľ čo v Bratislavskom kraji o 6 % a Trnavskom o 4 %. Podiel elektívneho cisárskeho rezu v roku 2009 bol 42 % (nárast o 5 %) a akútneho 58 % (pokles o 5 %).

Frekvencia vákuumextrakcie v roku 2009 stúpla na 1,7 % pôrodov, čo je oproti roku 2007 nárast približne o 0,4 %. Najnižšiu frekvenciu má vákuumextraktor v Prešovskom (približne 0,6 %) a najvyššiu v Ban­skobystrickom kraji (približne 2,3 %). Medzikrajské rozdiely vo vedení pôrodu vákuumextraktorom sú takmer štvornásobné (tab. 3).

Frekvencia forcepsu v rokoch 2007–2009 stúpla v SR o 0,2 %. Najviac sa forceps používal v Košickom kraji (0,9 %) a najmenej v Nitrianskom kraji (0,05 %) (tab. 3).

Medzi ukazovatele materskej morbidity patria aj hysterektómie do 48 hodín po pôrode a ruptúry hrádze III. stupňa (inkompletné a kompletné). Údaje o per­i­partálnych hysterektómiách, ruptúrach hrádze III. stupňa a epiziotómiách boli v roku 2007 nekompletné, preto uvádzame len údaje za roky 2008 a 2009. V rokoch 2008 a 2009 bola frekvencia peripartálnych hysterek­tómií v SR 0,08–0,09 % (tab. 4). Rozdiely medzi krajmi sa pohybovali v rozmedzí 0–0,16 %.

Frekvencia ruptúr hrádze III. stupňa v rokoch 2008 a 2009 v prepočte na vaginálne pôrody bola 0,43 až 0,46 %. Rozdiely medzi krajmi boli od 0,16 % do 0, 77 % (tab. 4).

Frekvencia epiziotómií prepočítaná na vaginálne pôrody bola 67 % v roku 2008 a 70 % v roku 2009, pričom rozdiely medzi krajmi sa pohybovali od 52 % do 84 % (tab. 4). Nitriansky kraj údaje o epiziotómiách za rok 2008 nedodal.

Frekvencia predčasného pôrodu sa v rokoch 2007–2009 v SR pohybovala okolo 7,4 % (tab. 5). K najvýraznejšiemu poklesu frekvencie predčasného pôrodu došlo v Prešovskom (o 1,8 %) a Bansko­bystrickom kraji (o 1,4 %). Výrazný nárast frekvencie predčasného pôrodu bol zaznamenaný v Trnavskom kraji (o 4,5 %) a v Bratislavskom kraji (o 3,1 %). Najnižšiu frekvenciu predčasného pôrodu mal Trenčiansky kraj, ktorý nemá perinatologické centrum (PC) a transportuje in utero do Bratislavy.

Perinatálna úmrtnosť (PÚ) 6,0 ‰ v roku 2009 je najlepší výsledok v histórii slovenského pôrodníctva (tab. 6). Rozdiely v PÚ medzi jednotlivými krajmi sú však výrazné. Kým vo východoslovenskom regióne (Prešovský a Košický kraj) bola v sledovanom období priemerná PÚ 8,5 ‰, v stredoslovenskom regióne (Trenčianský, Banskobystrický a Žilinský kraj) bola 4,6 ‰ a v západoslovenskom regióne (Bratislavský, Trnav­­ský a Nitrianský kraj) 5,0 ‰. Na PÚ sa približne dvomi tretinami podieľala mŕtvorodenosť.

Z novorodencov participujúcich na celkovej PÚ malo závažné vrodené vývojové chyby (VVCH) 20 % v roku 2007 a 18 % v roku 2008 a 2009. Prenatálne bola z toho diagnostikovaná približne jedna tretina. Napriek včasnej diagnostike VVCH sa časť z nich narodila, pretože si rodičia neželali prerušiť graviditu. V prípade včasnej diagnostiky a terminácie závažných VVCH by sa PÚ v SR dostala pod hranicu 5 ‰.

Perinatálna úmrtnosť (PÚ) novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou (NPH) v SR v rokoch 2007–2009 sa pohybovala v rozmedzí 52–58 ‰ (tab. 7). Rozdiely v PÚ medzi jednotlivými krajmi boli v rozmedzí 25 až 70 ‰. Najvyššia PÚ novorodencov s NPH bola v hmotnostnej kategórii do 999 g. Novorodenci s NPH sa podieľali na celkovej PÚ viac ako dvomi tretinami. Do PÚ v SR neboli zaradené mŕtvorodené plody 500–999 g.

Rozdiely v PÚ živonarodených novorodencov o hmotnosti menej než 2500 g medzi PC v jednotlivých rokoch sú výrazné – od 7 ‰ v Banskobystrickom kraji v roku 2009 do 72 ‰ v Košickom kraji v roku 2008 (tab. 8). Prešovské PC relevantné údaje za rok 2008 nedodalo. V perinatologických centrách s PÚ pod 10 ‰ však nemali žiadneho novorodenca pod 750 g. Výrazné rozdiely sú v niektorých PC v medziročných obdobiach. Tieto čísla však neodzrkadľujú, či išlo o úmrtia odvrátiteľné a ako sa dali ovplyvniť bezprostrednou po­pôrodnou intenzívnou starostlivosťou.

Do perinatologických centier nebolo in utero transportovaných 36 % novorodencov s hmotnosťou pod 1500 g v roku 2007, 32 % v roku 2008 a 34 % v roku 2009.

Perinatálnu mortalitu a morbiditu ovplyvňuje aj narastajúci podiel viacplodových tehotností (1,4 % v roku 2009), tehotností po technikách asistovanej reprodukcie (1,5 %), preeklampsie a jej komplikácií (takmer 4 % v roku 2009), pôrody žien s pregestačným (DM1 a DM2) a gestačným diabetes mellitus (1,8 % v roku 2009), drogovo závislé ženy (0,1 % v roku 2009) a ďalšie vysokorizikové gravidity.

Absolútny počet amniocentéz sa v ostatnom desaťročí zvýšil o viac ako 50 % a v roku 2009 dosiahol 7,16 %. Podiel biochemického skríningu na amniocentézach v roku 2009 bol 50 %, vekové indikácie tvorili 36,6 %, genetické indikácie 6,7 % a pozitívny ultrazvukový nález 4,6 %. Efektivita amniocentéz je veľmi nízka – chromozómová patológia bola zachytená len v 2,3 %. Koľko chromozómových a morfologických chýb uniklo biochemickému a ultrazvukovému skríningu, nie je možné z dostupných údajov zistiť.

Účasť sprevádzajúcej osoby pri pôrode sa pohybovala okolo 27 %. Najvyššia účasť bola v Bratislavskom kraji (48 %) a najnižšia v Prešovskom kraji (12 %).

Celoštátny priemer pôrodov vedených v peridurálnej analgézii (PEDA) bol okolo 9 %. Najviac pôrodov v PEDA (28 %) bolo v Bratislavskom a najmenej Nitrianskom kraji (0,5 %).

V roku 2007 bola materská mortalita (MM) v SR 7,7 na 100 000 živonarodených detí (umreli 4 ženy). Jedna umrela na tromboembóliu, jedna na krvácanie do mozgu z tumoru, jedna na hemoragickú nekrotizujúcu pankreatitídu a jedna po dopravnej nehode [7]. V roku 2008 bola MÚ 12,9 (zomrelo 7 žien). Dve ženy zomreli na hemoragický šok, dve na infekčné komplikácie, jedna na krvácanie do mozgu a dve na malignity. V roku 2009 MÚ stúpla na 24,7 (umrelo 14 žien). Jedna zomrela na eklampsiu, 5 na tromboembolické komplikácie (všetky na embóliu plodovou vodou), jedna na zlyhanie srdca z ne­vysvet­liteľnej príčiny, 4 na infekčné komplikácie (z toho 3 prípady chrípky H1N1), jedna na malignitu, dve na polytraumu, z toho jedna po dopravnej nehode a jedna po suicídiu. Celková MM v rokoch 2007–2009 bola 15,4 a očistená (priama a nepriama) MM 13,6 (tab. 9).

Diskusia

Počet pôrodníc s nízkym počtom pôrodov (menej ako 500 za rok) sa znížil v sledovanom období o 5 %. Naďalej platí, že malé pôrodnice nie sú optimálne z hľadiska bezpečnosti rodičky, efektívneho využitia prístrojovej techniky a erudície personálu.

Frekvencia cisárskeho rezu v krajinách Európskej únie (EÚ) sa pohybovala v roku 2004 od 14,4 do 37,8 %, v SR 19,2 % a v ČR 16,3 % [21]. Nárast cisárskeho rezu v SR kontinuálne pokračuje, pričom regionálne a nemocničné rozdiely sú výrazné. Zvyšujúca sa frekvencia cisárskeho rezu prináša so sebou aj riziko ruptúry v jazve, ktoré narastá s počtom cisárskych rezov, s technikou sutúry steny uteru, s makrozómiou plodu či indukciou pôrodu [1, 16].

Frekvencia vaginálneho inštrumentálneho pôrodu 1,8–2,5 % v SR v rokoch 2007–2009 je stále pod úrovňou ostatných krajín EÚ (v roku 2004 v EÚ bola 2,9 až 13,1 %) [21]. Podobnú nízku frekvenciu forcepsu a vákuumextrakcie (dlhodobo okolo 2,5 % ) má aj ČR [14, 17].

Frekvencia peripartálnych hysterektómií sa v roku 2004 v EÚ pohybovala od 0 % do 0,10 %, v ČR bola 0,08 % [21]. SR sa s frekvenciou 0,08–0,09 % radí medzi krajiny s najvyšším výskytom. Podľa podrobnejšej analýzy peripartálnych hysterektómií v SR za rok 2007 ich bolo v súvislosti s cisárskym rezom 83,3 % a po spontánnom pôrode 12,5 % [8].

Frekvencia ruptúr hrádze III. stupňa v EÚ bola v roku 2004 od 0,2 % do 3,5 % [21]. Celoštátna frekvencia v SR 0,43–0,46 % všetkých pôrodov je skôr na dolnej hranici v EÚ. Boli zistené výrazné rozdiely v manažmente medzi jednotlivými pôrodnicami v SR aj ČR [22].

Frekvencia epiziotómie v EÚ sa pohybovala v roku 2004 od 9,7 % do 82 % a v ČR bola 59,5 % [21]. V rokoch 2008 a 2009 bola frekvencia epiziotómie v SR 67–70 % všetkých pôrodov, čo je viac ako dve tretiny vaginálnych pôrodov. Nesvedčí to trochu o netrpezlivosti súčasnej generácie pôrodníkov? Veď jej použitie aj pri vaginálnom inštrumentálnom pôrode je zatiaľ otázne [13, 17].

Kým ČR, s perinatálnou mortalitou 5 ‰ v rokoch 2000–2001, patrilo 3. miesto v rebríčku 192 členských štátov WHO, SR sa perinatálnou mortalitou 7 ‰ zaradila na 20. miesto [19, 20]. Náklady na zdravotnú starostlivosť na hlavu (obyvateľa) v tom čase boli v SR 723 a v ČR 1118 amerických dolárov. Všetky krajiny do 19. miesta tohto rebríčka (perinatálna mortalita 7 ‰ a menej) mali tieto náklady vyššie ako SR. Za Slovenskom sa v rebríčku perinatálnej mortality menej ako 10 ‰ ocitli aj krajiny, kde náklady na zdravotnú starostlivosť na hlavu boli dvoj- až štvornásobne vyššie (Izrael, Nizozemsko, Grécko, UK, Dánsko, USA, Portugalsko, Írsko). Natíska sa otázka, aké by bolo umiest­nenie SR, keby štát do zdravotnej starostlivosti investoval viac?

Frekvencia eklampsie (jeden z indikátorov ťažkej materskej morbidity) sa v EÚ pohybovala v roku 2004 od 0,02 % do 0,39 % [21]. Na Slovensku sa vyskytovala v ostatných rokoch do 0,05 % [6, 7, 9, 10].

Záchyt gestačného diabetu mellitu (GDM) má v ostatných rokoch v SR vzostupný trend a v roku 2009 bol podiel rodičiek s GDM 1,55 %. Počet pôrodov žien s DM1 (0,2 %) a DM2 (0,04 %) sa držal na úrovni ostatných piatich rokov [2].

V krajinách EÚ sa frekvencia pôrodov po asistovanej reprodukcii pohybuje v rozmedzí 1,7–4,9 %, a po in vitro fertilizácii (IVF) 0,5–2,3 % [21]. V ostatných rokoch aj v SR stúpajú počty žien rodiacich po metódach asistovanej reprodukcie, čo ovplyvňuje nielen počty viacplodových tehotností, ale aj cisárskeho rezu.

Na celoštátnych analýzach perinatálnych výsledkov v rokoch 2007–2009 sa opakovane konštatovalo, že personálne a prístrojové vybavenie slovenských pôrodníc sa výraznejšie nezmenilo, hoci počet pôrodov sa zvýšil. Nedodržiavali sa princípy centralizácie vysoko­rizi­kových gravidít tak, ako by si to niektoré prípady vyžadovali. Opakovane sa vyskytli prípady liečby kolonizácie pošvy streptokokmi skupiny B celkovými, alebo lokálnymi antibiotikami u asymptomatických tehotných [7, 9, 10].

Rezervy a nedostatky boli v transporte in utero zo strany odosielajúcich pracovísk (neskorá konzultácia perinatologických centier, nesprávna aplikácia anti­biotík, neštandardné dávkovanie antenatálnych kortiko­steroidov a absentujúce údaje v dokumentácii o čase aplikácie [7, 9, 10]. Hlavný a opakujúci sa problém však bol nedostatok kapacít perinatologických centier. Podobná situácia je však aj v ČR [15].

Rezervy sú aj v ultrazvukovej diagnostike. Pri vyšetrení v I. trimestri gravidity často absentujú údaje o chorionicite a amnionicite gemín. Napriek viacerým vyšetreniam v tehotnosti (dokonca na 3D/4D prístrojoch) sa prehliadli závažné malformácie [10].

Efektivita prenatálnej diagnostiky v SR je veľmi nízka, hoci sa v ostatných rokoch zlepšuje [7, 9, 10]. SR nemá tak dobre prepracovaný systém analýzy vrodených vývojových chýb ako ČR [18].

Na základe analýz aktuálnej situácie v slovenskej perinatológii boli vypracované kritériá viability a odporúčania na poskytovanie intenzívnej starostlivosti u extrémne nezrelých novorodencov [3, 5]. Pod 24. gestačný týždeň a hmotnosť plodu menej ako 600 g sa odporúča paliatívny prístup. V období týždňov 24+0 a 25+6 a hmotnosti plodu 600–700 g treba prístup individualizovať. Od gestačného týždňa 26+0 a hmotnosti plodu viac ako 700 g sa odporúča aktívny prístup [3, 9, 10].

V roku 2005 bolo WHO registrovaných približne 536 000 materských úmrtí na celom svete. V rozvojových krajinách pripadlo na 100 000 živo­narodených detí 450 materských úmrtí, v rozvinutých krajinách to bolo len 9 [11]. Kým v roku 2007 sme sa pohybovali medzi krajinami s najnižšou materskou úmrtnosťou, v rokoch 2008 a 2009 došlo k jej výraznému vzostupu. Podľa štatistiky WHO o materskej mortalite bola v roku 2008 ČR na 12. mieste zo 181 krajín sveta s MM 6,9 a Slovensko na 14. mieste s MM 7,0 [4]. Číslo 7,0 je správne, ak vyjadruje počet umretých matiek. Sedem materských úmrtí predstavuje ale MM 12,9 ‰. Takáto MM by nás zaradila na 34. miesto svetového rebríčka v roku 2008. UK bolo na 23. mieste (MM 8,2) a USA na 39. mieste (MM 16,6) tejto štatistiky. Z diskrepancie údajov o MM vyplýva, že o správnosti niektorých dát poskytovaných SR do európskych a svetových registrov možno pochybovať. Potešujúce je, že ani v jednom prípade materského úmrtia k pochy­beniu zdravotníckych pracovníkov nedošlo. Vzo­stup MM je v ostrom kontraste so zlepšujúcou sa perinatálnou mortalitou. Treba dúfať, že posledné dva roky boli len javom náhodným. Ani seniori slovenskej perinatológie si nepamätajú 5 úmrtí na embóliu plodovou vodou v jednom roku.

Analýza perinatálnej a materskej mortality a morbidity mala v Československu dlhoročné tradície. Zo starších, ale aj najnovších údajov, vidieť rozdiely medzi Českom a Slovenskom. Tieto rozdiely pretrvávajú aj po rozdelení Československa v roku 1993. Vývoj perinatológie v Čechách aj na Slovensku má priaznivý trend, ale v perinatálnej mortalite SR stále zaostáva za ČR približne o 2 ‰. Prečo tieto rozdiely?

V ČR sa nerobili len organizačné, metodické a koncepčné zmeny (Národní perinatologický program, Neonatologický edukační program, Koncepce odboru gynekologie a porodnictví a porodnické doškolovací kurzy, vybudovalo sa 12 perinatologických a 20 centier intermediárnej perinatologickej starostlivosti). Veľmi dôležité bolo, že po rozdelení republiky štát do roku 2005 celoplošne do perinatológie investoval takmer 350 miliónov Kč. Za obdobie rokov 1993–2009 klesla perinatálna mortalita v ČR o 4,5 ‰ (zo 7,9 ‰, na 3,4 ‰).

A čo sa dialo v tomto období na Slovensku? Došlo k odštátneniu primárnej gynekologickej starostlivosti, bola zavedená skúška z ultrazvukovej diagnostiky, stanovené 3 ultrazvukové vyšetrenia v tehotnosti, skríning GDM a skríningové vyšetrenie alfafetoproteínu, ustanovených bolo postupne 7 perinatologických centier (ale bez adekvátneho prístrojového vybavenia). Bola prijatá Koncepcia odboru gynekológia a pôrodníctvo a defi­novaná prenatálna, intrapartálna a postnatálna starostlivosť počas fyziologickej, rizikovej a patologickej gravidity a neonatologická starostlivosť. Snaha o pre­sadenie národného perinatologicko-neonatolo­gického programu narazila na nedobytné dvere MZ SR. Reforma zdravotníctva v roku 2003 priniesla rušenie pôrodníc a privatizáciu zdravotníckych zariadení. Za obdobie rokov 1993–2009 klesla perinatálna mortalita v SR z 10,2 ‰ na 6,0 ‰ (zlepšenie o 4,2 ‰). Pokles perinatálnej mortality v SR bol približne rovnaký ako v ČR. Istý, ale veľmi významný rozdiel tu však bol. Do slovenskej perinatológie štát celoplošne neinvestoval ani korunu (investície išli len do vybavenia niektorých pracovísk).

Významné zlepšenie perinatálnej mortality v SR treba teda považovať za výsledok obetavej práce a osobného nasadenia slovenských gynekológov, neonatológov, pôrodných asistentiek a novorodeneckých sestier. Žiadna z doterajších vlád SR prácu zdravotníkov patrične finančne neocenila a zrejme tomu bude tak aj v najbližšom období. Direktíva nového ministra zdravotníctva je totiž – šetriť. Len žiaľ, so starou technikou sa už dlho zázraky nebudú dať robiť a ľudské zdroje sú už vyčerpané. Teoreticky má SR ešte rezervy v zlepšovaní perinatálnej mortality a morbidity. Ale bez moderného prístrojového vybavenia a výchovy personálu to zjavne nepôjde. A to si vyžaduje primerané investície. 

Záver

SR dosiahla v roku 2009 historicky najlepší výsledok perinatálnej mortality (6,0 ‰). Frekvencia cisárskeho rezu stúpla na 27,4 %. Viac ako dve tretiny vaginálnych pôrodov bolo vedených s epiziotómiou. Rezervy v zlepšovaní hlavných perinatologických ukazovateľov sú naďalej v centralizácii patologických gravidít, trans­porte in utero a prenatálnej diagnostike vrodených vývojových chýb.

Poďakovanie: Autori ďakujú všetkým gyneko­lógom a neonatológom, ktorí sa podieľali na zbere údajov a spolupracovali pri kompletizovaní perina­tologických dát.  

Doc. MUDr. Miroslav Korbeľ, CSc.

I. gynekologicko-pôrodnícka klinika LF UK a UNB

Antolská 11

851 07 Bratislava

e-mail: miroslav.korbel@post.sk