Zborník abstrakt
23. Slovenský a český neurologický zjazd
Bratislava, 27.–29. 11. 2009

CEREBROVASKULÁRNE SYMPÓZIUM

L1 VÝSLEDKY SITS REGISTRA A SITS-EAST PROJEKT

L1-1 Main results of SITS registry and the importance of the SITS-EAST project

Wahlgren NG

Sweden

L1-2 National experience with SITS and the SITS-EAST project in Hungary

Csiba L

Hungary

L1-3 Zkušenosti s trombolýzou v ČR a výsledky spolupráce se SITS registrem

Mikulík R

Neurologická klinika LF MU a FN u sv. Anny v Brně

Česká republika je členem SITS registru a účastníkem SITS-EAST projektu, jehož cílem je propagace léčby CMP založené na důkazech zejména trombolýzy. Počet trombolýzy v ČR byl v letech 2004–2009 celkem 118-256-394-593-664. Česká republika se tak stala jednou z vedoucích zemí v EU v počtu trombolyzovaných pacientů na jednoho obyvatele. Toho bylo dosaženo jednak změnami organizace péče o pacienty s CMP a jednak intenzivní edukační kampaní populace. V současné době na základě materiálu připraveného Cerebrovaskulární sekcí České neurologické společnosti probíhá certifikační proces iktových center. Zároveň na základě jednání s pojišťovnami bude umožněno, aby certifikovaná centra vykazovala trombolytickou léčbu mimo paušální platbu nemocnice. To by mělo odstranit ekonomické překážky v aplikaci trombolýzy. Analýza různých charakteristik centra ve vztahu k počtu trombolýz ukázala, že je potřeba posilovat cerebrovaskulární týmy v nemocnicích a podporovat rozvoj neurointervenčních programů (Mikulik R, Vaclavik D, Sanak D, Bar M, Sevcik P, Kalita Z, Wahlgren N. A nationwide study on topography and efficacy of the stroke treatment network in the Czech Republic. J Neurol 2009). Další analýzy na mezinárodní úrovni v rámci SITS-EAST projektu jsou připravovány. Přednáška informuje o organizačních a dalších aspektech trombolytického programu na úrovni ČR a o jeho možných perspektivách.

L1-4 Management of acute stroke in Poland

Kobayashi A

2nd Department of Neurology, Institute of Psychiatry and Neurology, Warsaw, Poland

The management of acute stroke is diverse in different countries and regions. In Poland the stroke unit network is developing, but implementation of other evidence‑based treatments is still insufficient. The aim of this study was to compare three national hospital‑based acute stroke registries performed in Poland in the years 2001, 2004 and 2007. The registries have been improved over the years and are not identical so certain bias are present. We also have performed an analysis of patients treated with intravenous thrombolysis according to the SITS (Safe Implemenation of Treatments in Stroke) registry and compared with the data from SITS-MOST (Safe Implementation of Thrombolysis in Stroke – Monitoring Study). We have observed a decreasing prevalence of stroke risk factors: previous stroke, elevated blood pressure, atrial fibrillation, coronary heart disease, hyperlipidaemia and alcohol abuse. An increasing number of patients has been admitted within 6 hours of onset (41.5% in 2001 and 56.7% in 2007). In 2007 1/3 of the patients has been admitted within 3 hours of symptom onset. The use of aspirin, statins and intravenous thrombolysis in acute stroke has increased, from 75.5 to 82.1%, 9.6 to 43.8% and 0 to 1.1%, respectively. In-hospital mortality has reduced from 15.2 to 12.5%, and the risk of unfavorable outcome (mRS ≥ 3) has decreased. Adjusting for other risk factors the OR for death is 0.8 and for unfavorable outcome 0.9, all of statistical significance. Intravenous thrombolysis has been introduced in Poland in 2003. The number of patients treated has been limited by the reimbursement procedure (all were contracted by the Ministry of Health annually in advance at the beginning of each year until the end of 2008). Until the launching of SITS-EAST in 2007 481 procedures in Poland have been registered in the SITS registry. Compared to SITS-MOST we have noted a significantly longer onset to treatment and door to needle times, 150 vs 136 min and 82 vs 68 min, respectively. Also the Polish population had a higher mortality rate (18.6 vs 11.3%). The management of stroke has improved in Poland over the last 10 years, but still leaves a lot to wish for, especially in the context of thrombolysis. The percentage of patients treated needs to be significantly larger, the times from onset and hospital arrival to treatment need to be shorter. The reasons for a higher mortality need to be explained and managed.

L1-5 Systémová trombolýza mozgových infarktov v SR a register SITS

Brozman M, Petrovičová A, Viszlayová D, Veselý B, Kročková K

Neurologická klinika FN Nitra

Úvod a história: Systémová trombolýza mozgových infarktov v Slovenskej republike má svoju špecifickú históriu. V januári 1998 uskutočnil kolektív Neurologického oddelenia NsP v Nitre jednu z prvých intravenóznych rtPA trombolýz v strednej Európe. V septembri 1998 odoznela referencia o prvých štyroch trombolyzovaných pacientoch v SR na 16. českom a slovenskom neurologickom zjazde v Brne. Pre rezervovaný až odmietavý postoj odborných autorít sa však trombolýza mozgových infarktov na Slovensku rozvíjala veľmi pomaly. Pretrvávali obavy z jej používania ako off-label liečby a strach z komplikácií. Od roku 2004 začala spolupráca Sekcie pre cerebrovaskulárne ochorenia SNeS a FN Nitra s registrom SITS. Od roku 2005 postupne pribúdali ďaľšie pracoviská (napr. FN Martin, FN Trnava), ktoré registrovali trombolyzovaných pacientov.

Materiál a metódy: V súčasnosti je 19 slovenských centier registrovaných v SITS. Materiál pre analýzu zadalo 11 aktívne spolupracujúcich centier. K 2. 10. 2009 bolo zo Slovenska registrovaných 402 pacientov; 73 % z FN Nitra, 20 % z FN Trnava a 7 % z ostatných pracovísk. K analýze výsledkov použili autori štatistický program a výstupy priamo z registra SITS.

Výsledky: Priemerný vek registrovaných pacientov je 67 rokov, 46 % je žien. Z rizikových faktorov je najčastejšia hypertenzia (70 %), predsieňová fibrilácia (28 %), hyperlipidémia (28 %) a diabetes (23 %). Predchádzajúci mozgový infarkt malo v anamnéze 15 % pacientov, fajčenie uviedlo 18 % pacientov. Normálny klinický stav (mRS = 0) pred vznikom infarktu malo 73 % pacientov, mRS1 12 %, mRS2 5 %, mRS3 5 %, mRS4 3 % a mRS5 2 % pacientov. Medián NIHSS pri vzniku infarktu bol 12; ľahkých infarktov (NIHSS 0–7) bolo 21 %, stredne ťažkých (NIHSS 8–14) 34 % a ťažkých infarktov (NIHSS ≥ 15) bolo 32 %. Aterotrombotické infarkty z postihnutia veľkých artérií boli najčastejšie (40 %), z nich 10 % malo detekovanú karotickú stenózu; časté boli kardioembolické infarkty (33 %), lakunárnych infarktov bolo 11 %, neurčenú etiológiu malo 13 % a 3 % malo zriedkavú etiológiu (zápal, disekcia, trombofília). Medián intervalu od vzniku ťažkostí po vstup do nemocnice bol 60 min, od vstupu do nemocnice po CT vyšetrenie 20 min, od uskutočnenia CT do popisu 20 min, od vstupu do nemocnice po začiatok liečby 90 min a od vzniku ťažkostí po začiatok liečby 160 min. Priemerná dávka i.v. rtPA bola 70mg, čo zodpovedá 0,9mg/kg hmotnosti. Nezávislosť po troch mesiacoch od rtPA liečby dosiahlo 44 % pacientov. Závažné posttrombolytické hemoragie podľa SITS protokolu sa vyskytli v 2 %, podľa ECASS protokolu v 6,2 %. Celková mortalita bola 22 %. Subanalýza trombolyzovaných pacientov vo FN Nitra poskytuje ďaľšie výsledky: 15,6 % pacientov bolo liečených počas prvých 60 min od vzniku ťažkostí, celkove 33 % pacientov do 2 hod a 75,9 % pacientov do 3 hod od vzniku infarktu. Medzi 121. a 180. min od vzniku bolo liečených najviac pacientov (42,9 %). 14,6 % pacientov bolo liečených medzi 3–4,5 hod od vzniku ťažkostí, t.j. v intervale zodpovedajúcom štúdii ECASS 3. Vo veku nad 80 rokov bolo liečených 11,9 % pacientov. 1,7 % pacientov bolo iniciálne v ťažkom klinickom stave (NIHSS > 25 bodov); mortalita týchto pacientov po troch mesiacoch bola vysoká (60 %).

Záver: Autori uvádzajú prvé systematické poznatky o trombolyzovaných pacientoch na Slovensku, registrovaných v medzinárodnom registri SITS. Celkový liečebný výsledok je dobrý, s vysokým percentom nezávislých pacientov, s nízkym percentom posttrombolytických hemoragií a akceptovateľnou mortalitou. Prednosťami registra je jeho dobrá štruktúra, prehľadnosť, jednoduchosť a dostupnosť klinicky užitočných výsledkov.