K životnému jubileu prof. MUDr. Štefana Kopeckého, PhD.

Život je poskladaný z mnohých malých dní, ktoré prinášajú svoje radosti aj bežné starosti. Z času na čas však príde v živote každého človeka deň, ktorý je niečím výnimočný, je dôležitý. Takýchto dní je v ľudskom živote niekoľko a uchovajú sa v pamäti až do konca. Pre profesora MUDr. Štefana Kopeckého, PhD. je určite takýmto 27. február, deň kedy sa dožíva významného životného jubilea -  90 rokov.

Štefan Kopecký sa narodil 27. februára 1926 v Dvoroch nad Žitavou.  Roku 1932 -1937 navštevoval Základnú školu v Senci od roku 1935 v Trnave. Stredoškolské štúdium absolvoval  v rokoch 1937 - 1945 na Biskupskom gymnáziu v Trnave.  V rokoch 1945 – 1951 sa stal poslucháčom Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity v Bratislave a po jej absolvovaní začal pracovať ako sekundárny lekár v OÚNZ v Trnave. Profesor Kopecký celý svoj život zasvätil patológii, odboru, ktorý mu poodhalil tajomstvo neznámeho a nepoznaného. Od roku 1954 pracoval  ako sekundárny lekár  na oddelení patológie OÚNZ v Trnave. Roku 1960 sa stal primárom patologického oddelenia  v NsP Piešťany, tento post zastával až do roku 1995, naviac pracoval ako samostatný externý a vývojový pracovník vo  Výskumnom ústave reumatických chorôb Piešťany.

S menom profesora Štefana Kopeckého sa neodmysliteľne spája aj pedagogická činnosť. Patrilo k nepísaným povinnostiam lekárov trnavskej nemocnice podieľať sa výučbe budúcich zdravotných sestier. Pán profesor prijal novú výzvu a ako externý učiteľ somatológie a patológie učil na SZŠ Trnava s menšími prestávkami 25 rokov. Vždy bol hrdý na svojich žiakov a oni boli hrdí na svojho učiteľa. Možno práve tieto učiteľské začiatky posunuli pedagogickú činnosť profesora Kopeckého až na úplný vrchol pedagogickej kariéry.  Profesor Kopecký patril do skupiny nadšencov podporujúcich obnovenie Trnavskej univerzity. Výsledok ich dlhodobej snahy sa dostavil v marci 1992, kedy SNR na svojom zasadnutí zriadila Trnavskú univerzitu so sídlom v Trnave s účinnosťou od 1. júla 1992. Od tohto roku začal profesor Kopecký prednášať na Fakulte humanistiky, potom po osamostatnení na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce predmety anatómia a patológia. Roku 1996 habilitoval na docenta Verejného zdravotníctva, v roku 1998 ukončil doktorandské štúdium a v tom istom roku ho prezident  Slovenskej republiky vymenoval za profesora Verejného zdravotníctva.

Na tomto mieste nie je možné vymenovať všetky aktivity profesora Kopeckéko, určite však musíme spomenúť prednáškovú činnosť na odborných lekárskych fórach, našich i zahraničných, kde odprednášal okolo 300 odborných prednášok venovaných patológii reumatoídnych artritíd. Z toho 125 prednášok Klinicko - patologických konferencií na Spolku lekárov SLS v Piešťanoch, čo patrí medzi najvyššie formy odborného doškoľovania v medicíne. Významná je aj publikačná činnosť; početné publikácie, citácie a prednášky získali široký ohlas nielen na Slovensku ale aj v  zahraničí. Ich výpočet je skutočne úctyhodný:  36 prednášok na domácich konferenciách, 125 na podujatiach SLS, 39 prednášok v zahraničí, 50 citácií domácich autorov, 15 citácií zahraničných autorov, 68 vedeckých prác v domácich časopisoch a 11 v zahraničných, 7 kapitol v monografiách, 6 skrípt a 11 záverečných správ výskumu v zdravotníctve. Za publikačnú, prednáškovú a organizačnú prácu udelilo predsedníctvo Slovenskej lekárskej spoločnosti v roku 1976 striebornú a v roku 1986 zlatú Hippokratovu medailu. Okresný ústav národného zdravia v Trnave mu za túto činnosť udelil v roku 1992 medailu Jána Sambucusa Trnavského.

Okrem rozsiahlej medicínskej, vedeckej a pedagogickej činnosti bol profesor Kopecký 10 rokov vedeckým sekretárom Spolku lekárov SLS Trnava, bol členom výboru spoločnosti patológov, doposiaľ je alterujúcim členom EULAR (European league against rheumatism) subkomitétu pre patológiu, členom redakčnej rady Acta Medica Christiana a RAN.

Popri oficiálnych zásluhách, ktoré sme spomenuli, sa nedajú nespomenúť jeho osobnostné a ľudské charakteristiky. Vždy zostal nielen skromným, ale i láskavým človekom ochotným pomôcť druhým. K celkovému profilu jubilanta treba ešte uviesť, že bol vždy veľkou oporou svojej rodine. S nebohou manželkou Alžbetou vychovali 4 dnes už dospelé deti.

Vážený pán profesor, pri Vašom vzácnom životnom jubileu Vám chceme v mene našom vyjadriť hlboký obdiv k Vášmu životnému dielu. Do ďalších rokov Vám úprimne prajeme pevné zdravie a celkovú životnú pohodu, aby ste ešte dlho obohacovali poznatkami a úvahami slovenskú patológiu a celú medicínu.

Ad multos annos!

MUDr. Ivan Dečkov

RNDr. Iveta Andelová

Patologicko – anatomické oddelenie FN Trnava