Dyslipidemický účinok cytostatík v liečbe včasného karcinómu prsníka ako závažný rizikový faktor kardiovaskulárnych ochorení

Súhrn

Východiská: Vývoj vysoko účinných protinádorových terapií za posledných niekoľko desaťročí zásadným spôsobom zmenil situáciu pacientov so zhubným nádorovým ochorením, ktorí v súčasnosti dosahujú vysokú mieru vyliečenia v skorých štádiách ochorenia. Napriek obrovskému pokroku chemoterapia naďalej zostáva základnou liečebnou modalitou včasného karcinómu prsníka. Komplikácie súvisiace s chemoterapiou majú však zásadný vplyv na kardiovaskulárnu morbiditu a mortalitu tejto skupiny pacientov. Takmer 80 % žien s diagnostikovanou rakovinou prsníka má viac ako 50 rokov a má prítomné rizikové faktory pre kardiovaskulárne ochorenie, ako je vek, rodinná anamnéza, hypertenzia, zvýšený cholesterol, fajčenie, cukrovka a zvýšený index telesnej hmotnosti. Väčšina pacientok na rakovinu prsníka nezomrie a v súlade s celkovou populáciou zostávajú kardiovaskulárne ochorenia najčastejšou príčinou úmrtia. Preklinický výskum, retrospektívne analýzy a zopár prospektívných prác popisujú dyslipidemický účinok cytostatík, ktorý môže predisponovať k vzniku aterosklerotických kardiovaskulárnych ochorení. Podanie neoadjuvantnej alebo adjuvantnej chemoterapie na báze antracyklínov a taxánov môže viesť k zvýšeniu celkového cholesterolu, triacylglyceridov, LDL cholesterolu a poklesu HDL cholesterolu. Abnormálne vysoké koncentrácie lipidov v krvi predstavujú jeden z hlavných rizikových faktorov pre rozvoj a progresiu kardiovaskulárnych ochorení. Práce naznačujú i koreláciu medzi hladinami sérových lipidov a mierou dosiahnutia patologickej kompletnej remisie po podaní neoadjuvantnej chemoterapie. Dyslipidémia je u pacientiek s rakovinou prsníka liečených neoadjuvantnou chemoterapiou asociovaná s horšou prognózou. Cieľ: Cieľom práce je poukázať na dyslipidemické účinky cytostatík a riziká vzniku aterosklerotických kardiovaskulárnych ochorení u pacientok s karcinómom prsníka, ktoré absolvovali adjuvantnú alebo neoadjuvantnú chemoterapiu pre včasný karcinóm prsníka. Identifikácia kardiovaskulárnych rizikových faktorov na začiatku onkologickej liečby, monitorácia lipidového spektra a včasná intervencia liečby dyslipidémie unikajú v súčasnosti pozornosti.

Klíčová slova:

chemoterapia – karcinóm prsníka – kardiovaskulárne ochorenia

Úvod

Rakovina prsníka predstavuje v súčasnej dobe najčastejšie diagnostikované nádorové ochorenie s celkovým počtom 2,3 milióna nových prípadov ročne. Karcinóm prsníka dnes tvorí 1 z 8 diagnóz rakoviny a je zodpovedný za štvrtinu všetkých prípadov rakoviny u žien. Jedná sa o najčastejšiu nádorovú príčinu úmrtia u žien, v roku 2020 bolo zaznamenaných takmer 680 000 úmrtí u žien s karcinómom prsníka [1]. Viac ako 70 % všetkých nových prípadov a 81 % všetkých úmrtí je pozorovaných u žien vo veku 50 rokov a starších. Celosvetová záťaž spôsobená rakovinou prsníka je koncentrovaná práve v tejto vekovej skupine žien starších ako 50 rokov. Incidencia karcinómu prsníka má vzostupnú tendenciu, do roku 2040 sa predpokladá zvýšenie počtu nových prípadov takmer o 40 % [2]. Výsledky prežívania onkologických pacientov zásadným spôsobom korelujú s kardiovaskulárnym zdravím. Kardiovaskulárne ochorenia (KVO) zostávajú najčastejšou príčinou úmrtia v celkovej populácii. V roku 2021 zomrelo na kardiovaskulárne ochorenie 20,5 milióna ľudí. Jedná sa približne o tretinu všetkých celosvetových úmrtí s významným nárastom zaznamenaných úmrtí z 12,1 milióna v roku 1990. Ischemická choroba srdca je v súčasnosti hlavnou príčinou predčasných úmrtí v populácii mužov v 146 krajinách sveta a v populácii žien v 98 krajinách [3]. Epidemiologické štúdie dokázali, že spomedzi všetkých ovplyvniteľných rizikových faktorov KVO sú abnormálne hladiny cholesterolu v sére spojené s najvyšším rizikom výskytu KVO, najmä ischemickej choroby srdca [4,5].

Kardiovaskulárne ochorenia a rakovina prsníka

Veľká časť priesečníka medzi KVO a rakovinou prsníka sa týka spoločných predisponujúcich rizikových faktorov, ktorými sú vek, obezita, zvýšený príjem živočíšnych tukov, nedostatok pohybovej aktivity [6]. Prítomnosť kardiovaskulárnych komorbidít ovplyvňuje výber protinádorovej liečby, na druhej strane samotná onkologická terapia môže viesť ku kardiovaskulárnej toxicite, ktorá môže zmeniť dlhodobé prežívanie pacientov s anamnézou rakoviny. Na základe výsledkov observačných štúdií sa podiel úmrtí nesúvisiacich s rakovinou postupne zvyšuje a dokonca prevýšil úmrtia súvisiace s rakovinou u pacientov, ktorí prežili včasný karcinóm prsníka. Riziko KVO (srdcové zlyhanie, ischémia myokardu, cievna mozgová príhoda, hypertenzia) je vyššie u starších pacientov, ktorí prežili rakovinu ako riziko samotnej recidívy nádorového ochorenia. U postmenopauzálnych žien KVO prevyšujú rakovinu prsníka ako hlavnú príčinu úmrtia 10 rokov po diagnóze [7]. Abnormálne koncentrácie lipidov v krvi (dyslipidémia) predstavujú jeden z hlavných rizikových faktorov pre rozvoj a progresiu KVO [8]. V rozsiahlej metaanalýze Junga publikovanej v roku 2022 vysoké sérové hladiny celkového cholesterolu (total cholesterol – TC) a LDL (low-density lipoprotein) cholesterolu (LDL-C) zvýšili úmrtnosť na KVO nad referenčnú úroveň a nízky HDL (high-density lipoprotein) cholesterol (HDL-C) bol spojený so zvýšenou mortalitou na KVO [9].

Prierezová štúdia írskych autorov [10] porovnávala 10-ročné predpokladané riziko úmrtia na rakovinu prsníka s rizikom kardiovaskulárnej morbidity alebo mortality u pacientok s rakovinou prsníka, ktoré dostávali adjuvantnú chemoterapiu. Zaradených bolo 102 pacientok s resekovaným karcinómom prsníka v štádiu I–III, ktoré dostávali adjuvantnú chemoterapiu od septembra 2015 do novembra 2016. Pacientky boli rozdelené do 2 kategórií: mladšie a staršie ako 50 rokov. Veková hranica bola zvolená z dôvodu priemerného veku prirodzenej menopauzy a dramatického vzostupu rizika KVO u žien po menopauze. Na výpočet predpokladaného 10-ročného rizika morbidity alebo úmrtnosti na KVO bola použitá online kalkulačka rizika Joint British Society. Medzi zahrnuté premenné patrili vek, pohlavie, etnická skupina, BMI, fajčenie, hladiny lipidov, systolický krvný tlak, užívanie liekov na krvný tlak, cukrovka, rodinná anamnéza KVO a komorbidity ako je chronické ochorenie obličiek, predsieňová fibrilácia a reumatoidná artritída. Na výpočet predpokladaného desaťročného rizika úmrtnosti na rakovinu prsníka bol použitý voľne dostupný Predict Calculator [11]. Premenné zahŕňali vek, stav menopauzy, stav estrogénového receptoru a HER2-receptora, veľkosť a stupeň nádoru, stav uzlín, symptómy pri diagnóze a navrhovanú adjuvantnú liečbu. Pacientky boli rozdelené do kategórií nízkeho (< 10 %), stredného (10–20 %) a vysokého (> 20 %) rizika pre obe predpokladané 10-ročná riziká úmrtnosti na KVO a rakovinu prsníka. 10% pacientok v skupine > 50 rokov malo predpokladané 10-ročné riziko kardiovaskulárneho ochorenia, ktoré prevyšovalo ich predpokladané riziko úmrtnosti na rakovinu prsníka. Neexistovala žiadna súvislosť medzi patologickými charakteristikami ich rakoviny prsníka a pravdepodobnosťou, že 10-ročné riziko KVO prevyšuje riziko rakoviny prsníka. Väčšina pacientok, ktoré sa považovali za vysokorizikové z pohľadu rizika rozvoja KVO, bola tiež považovaná z vysokorizikové z pohľadu úmrtnosti na rakovinu prsníka. Po optimalizácii kardiovaskulárnych rizikových faktorov v skupine s vysokým rizikom KVO sa predpokladalo zlepšenie mediánu 10-ročného rizika KVO z 26,5 na 9,9 % (p = 0,005) a v celoživotnom riziku zo 47,0 na 38,5 % (p = 0,005). V skupine so stredným rizikom KVO sa predpokladaný medián 10-ročného rizika KVO po intervencii znížil zo 14,0 na 6,6 % (p < 0,001) a predpokladané celoživotné riziko kleslo zo 61 na 43 % (p < 0,001). Práca demonštruje významné predpokladané riziko kardiovaskulárnych ochorení u pacientov s rakovinou prsníka, ktorí absolvovali adjuvantnú chemoterapiu. Zníženie mediánu 10-ročného a celoživotného kardiovaskulárneho rizika sa pravdepodobne dá docieliť optimalizáciou kardiovaskulárnych rizikových faktorov v skupinách s vysokým a stredným kardiovaskulárnym rizikom.

Alterácia lipidového metabolizmu pôsobením cytostatík

Významnou liečebnou modalitou včasného karcinómu prsníka v súčasnosti naďalej zostáva chemoterapia v adjuvancii alebo neoadjuvancii. Najčastejšie používané chemoterapeutické režimy pre liečbu včasného karcinómu prsníka obsahujú antracyklíny, taxány a cyklofosfamid, ktoré znižujú mortalitu na karcinóm prsníka približne o 30 % [12]. Kardiotoxicita doxorubicínu spôsobená zvýšenou produkciou reaktívnych foriem kyslíka a peroxidáciou lipidov je dobre známa [13]. Napriek tomu, že kardiotoxicita chemoterapie zohráva veľkú úlohu pri zvýšenom riziku kardiovaskulárnych ochorení, je pravdepodobné, že cytostatiká môžu meniť ďalšie významné kardiovaskulárne rizikové faktory, z ktorých je zásadná najmä dyslipidémia. Dáta z klinického výskumu a prevažne retrospektívnych analýz naznačujú, že cytostatiká majú vplyv na hladiny lipidov v plazme.

Mechanizmus antracyklínom indukovaných dráh aterosklerózy skúmala Sharma et al. [14] vo svojej štúdii in vivo účinkov doxorubicínu, epirubicínu a paklitaxelu na ľudské hepatocyty, pričom izolovali účinok každého chemoterapeutického činidla na gény zapojené do metabolizmu lipidov. Štúdia preukázala, že doxorubicín znížil expresiu génu ABCA1 kódujúceho ATP-viažuci kazetový transportér (ABCA1) v pečeňových bunkách prostredníctvom downregulácie jadrových receptorov LXRa (liver X receptor) a PPARa (peroxisome proliferator – activated receptor alfa), ktoré regulujú jeho expresiu. ABCA1 je hlavným regulátorom metabolizmu HDL-C [15]. Bunky ošetrené doxorubicínom navyše vykazovali vyššie hladiny cholesterolu a prekurzorov cholesterolu. Bunkové štúdie preukázali, že paklitaxel významne zvýšil expresiu apolipoproteínu B (apoB) a navyše vyvolal významné zníženie expresie receptorov pre LDL-C, ktorý predstavuje hlavnú cestu metabolizmu LDL-C, tj. aterogénnej frakcie cholesterolu. V práci autori sledovali pacientky s novodiagnostikovaným karcinómom prsníka, ktoré podstupovali adjuvantnú liečbu doxorubicínom a paklitaxelom a analyzovali ich profily sérových lipidov. Počas trvania liečby bol dokumentovaný kontinuálny nárast LDL-C a pokles HDL-C.

Štúdia Panisa [16] sa zoberala zmenou lipidového metabolizmu po infúzií paklitaxelu u pacientok s karcinómom prsníka. Do štúdie bolo zaradených 120 žien, 50 žien s karcinómom prsníka bez predchádzajúcej liečby, 30 pacientok po aplikácii infúzie paklitaxelu počas 1. cyklu chemoterapie a 40 zdravých kontrol. Biochemické parametre vrátane TC, HDL-C, LDL-C, cirkulujúcich triglyceridov (TG) a proteomická analýza sa uskutočnili v každej podskupine. Autori identifikovali 188 proteínov, ktoré boli rozdielne exprimované u pacientov, ktorí dostali jednu infúziu paklitaxelu v porovnaní s pacientmi, ktorí chemoterapiu nedostali. Výsledky preukázali, že po infúzii paklitaxelu pacienti vykazovali výraznú nerovnováhu metabolizmu lipidov, významne zníženie hladín HDL-C v plazme v porovnaní s pacientmi s rakovinou prsníka bez chemoterapie.

Retrospektívna analýza autorov He et al. [17] publikovaná v roku 2020 hodnotila lipidový profil 1 934 pacientov s karcinómom prsníka pred a po podaní adjuvantnej chemoterapie na báze antracyklínov, taxánu a cyklofosfamidu. Medián veku zaradených žien dosahoval 43 rokov, 1 184 pacientiek bolo premenopauzálnych a 750 postmenopauzálnych. Práca preukázala signifikantné zvýšenie TG (p < 0,001), TC (p < 0,001) a LDL-C (p < 0,001) po absolvovaní adjuvantnej chemoterapie. Rozdiel v hodnotách HDL-C pred a po podaní chemoterapie nebol štatisticky signifikantný (p = 0,368). Zvýšenie hladín lipidov okrem HDL-C bolo pozorované v premenopauzálnej i postmenopauzálnej skupine, väčší rozdiel bol zaznamenaný u premenopauzálnych žien. Hladiny HDL-C sa zvýšili u premenopauzálnych pacientok, u postmenopauzálnych pacientok sa HDL-C znížil. Medzi 1 934 pacientmi bolo 974 pacientov s normálnymi sérovými lipidmi pred chemoterapiou, novodiagnostikovaná dyslipidémia po chemoterapii bola celkovo u 491 pacientov (50,41%). Pri stratifikácii podľa menopauzálneho stavu bol výskyt novodiagnostikovanej dyslipidémie vyšší v postmenopauzálnej skupine (56,14%) v porovnaní s premenopauzálnou (48,04%) skupinou (p = 0,021). Zvýšené hodnoty lipidového profilu po podaní adjuvantnej chemoterapie sa líšili v závislosti od typu podanej chemoterapie. Režim založený na antracyklíne mal menej vedľajších účinkov na lipidové spektrum v porovnaní s režimami obsahujúcimi taxán. Prekvapivým zistením štúdie bolo, že negatívny stav estrogénového receptora bol nezávislým rizikovým faktorom pre vysoké hladiny LDL-C. Arpino et al. [18] v skupine 433 pacientok so včasným karcinómom prsníka preukázal, že antracyklínová terapia v kombinácii s cyklofosfamidom nasledovaná taxánovou terapiou bola spojená so zvýšením TC, LDL-C a TG aj po 24 mesiacoch sledovania. To poskytuje určitý dôkaz, že účinok antracyklínu na metabolizmus lipidov môže byť trvalý.

Účinky chemoterapie na sérové lipidy v adjuvantnej liečbe u 1 740 pacientiek s karcinómom prsníka hodnotila retrospektívne práca Lu et al. [19]. Laboratórne parametre súvisiace s dyslipidémiou (TC, TG, HDL-C, LDL-C a apolipoproteín A1 (apoA1)) boli zaznamenané pred chemoterapiou, po 1. cykle chemoterapie a pred podaním posledného cyklu chemoterapie. V rámci adjuvantnej chemoterapie bol aplikovaný cyklofosfamid, epirubicín, paklitaxel alebo docetaxel. Hladiny TG u pacientov liečených chemoterapiou sa počas liečby postupne zvyšovali (p < 0,05) a hladiny HDL-C počas liečby postupne klesali (p < 0,05). Hladiny TC a LDL-C sa v porovnaní so vstupnými hodnotami pred liečbou znížili po podaní 1. cyklu chemoterapie, ale pred posledným cyklom sa výrazne zvýšili a boli vyššie ako pred podaním chemoterapie (p < 0,05) (graf 1). Nebol pozorovaný žiadny významný rozdiel v apoA1 pred podaním chemoterapie a po 1. cykle (p > 0,05). Nárast apoA1 bol však zaznamenaný pred podaním posledného cyklu chemoterapie (p < 0,05). Autori zhodnotili, že podávanie adjuvantnej chemoterapie vedie k významne zvýšeným hodnotám TG, TC, LDL-C, Apo-A1 a k významne zníženým hladinám HDL-C. Dose dense režimy mali väčší vplyv na hladiny TG a HDL-C a menší vplyv na TC a LDL-C ako režimy so štandardným intervalom. Hladina TG pri režimoch založených na antracyklíne a taxáne bola vyššia ako pri režimoch založených len na antracyklíne alebo na taxáne a hladina HDL-C pri režime založenom na antracyklíne a taxáne bola nižšia ako pri samotnom taxáne.

Ďalšia retrospektívna analýza [20] sa zaoberala zmenami lipidového spektra u 805 pacientov, ktorí v závislosti na type liečby boli rozdelení do 3 skupín: pacienti v 1. skupine absolvovali samostatný chirurgický výkon pre karcinóm prsníka bez nutnosti podania chemoterapie (n = 278), 2. skupina pacientov absolvovala adjuvantnú chemoterapiu (n = 394) a 3. skupina neoadjuvantnú chemoterapiu (n = 133). Podanie neoadjuvantnej alebo adjuvantnej chemoterapie záviselo na klinicko-patologických znakoch a molekulárnych subtypoch rakoviny prsníka. Parametre lipidového profilu boli analyzované 4× v chirurgickej skupine (pred operáciou, 3, 6 a 12 mesiacov po operácií) a 3× v chemoterapeutických skupinách (pred začatím chemoterapie, pred posledným cyklom chemoterapie a 6 mesiacov po chemoterapii). Merania lipidového profilu zahŕňali TC, TG, LDL-C, HDL-C a homocysteín (HCY). V skupine s adjuvantnou chemoterapiou sa hladiny TC, TG a LDL-C významne zvýšili počas chemoterapie, zatiaľ čo hladiny HDL-C a HCY sa počas chemoterapie významne znížili. Práca potvrdila nepriaznivý účinok chemoterapie na lipidové spektrum a podobnosť účinkov rôznych chemoterapeutických režimov na hladiny lipidov. Výraznejšie zmeny v lipidovom spektre boli pozorované v skupine mladších žien absolvujúcich chemoterapiu.

Retrospektívna kohortová štúdia Li et al. [21] analyzovala stav lipidov a lipoproteínov u 1 054 primárne diagnostikovaných pacientok s rakovinou prsníka a 2 483 normálnych kontrol v období od júla 2015 do októbra 2016. Práca sa zamerala aj na hladinu lipidov a lipoproteínov medzi 394 pacientkami s rakovinou prsníka pred a po podaní adjuvantnej chemoterapie. Hladiny TC, TG, HDL-C a LDL-C v skupine s rakovinou prsníka boli významne nižšie v porovnaní s normálnou kontrolnou skupinou (p < 0,05). Hladiny TC, TG, LDL-C a apoB boli významne vyššie medzi pacientmi po chemoterapii v porovnaní s pacientmi pred chemoterapiou, hladiny HDL-C a apoA1 po chemoterapii signifikantne poklesli.

Ma et al. [22] publikovali v marci 2023 prácu, ktorej cieľom bolo preskúmať zmeny sérových lipidov počas neoadjuvantnej chemoterapie rakoviny prsníka a vplyv dyslipidémie na prognózu pacientok s rakovinou prsníka. Autori retrospektívne analyzovali klinické výsledky 312 pacientok s primárnym karcinómom prsníka v štádiách II–III, ktoré podstúpili neoadjuvantnú chemoterapiu, po ktorej nasledoval chirurgický zákrok. Pacientky neužívali medikáciu, ktorá by mohla ovplyvňovať hladiny sérových lipidov. Hladiny lipidov v sére boli merané pred chemoterapiou, pred operáciou a pri každom kontrolnom vyšetrení po operácii. Priemerný vek pacientok bol 48 rokov, 256 (83,7 %) pacientok s rakovinou prsníka malo východiskové normálne sérové lipidy a 50 (16,3 %) pacientok malo východiskovú dyslipidémiu. V porovnaní s pacientkami s normálnymi sérovými lipidmi boli pacientky s dyslipidémiou staršie (p = 0,025) a mali vyššie BMI (p = 0,047). Základná hladina sérových lipidov nesúvisela s menopauzálnym stavom, štádiom ochorenia, či imunohistochemickou charakteristikou nádoru. Celá populácia vykazovala významný nárast hodnôt TG (p < 0,001), TC (p < 0,001) a LDL-C (p < 0,001), ako aj významný pokles hodnoty HDL-C (p < 0,001) po chemoterapii. Na posúdenie vplyvu režimu chemoterapie na sérové lipidy boli pacientky rozdelené do 2 skupín: na režimy založené na taxáne plus antracyklínoch a na režimy založené iba na taxáne. Analýza podskupín režimov chemoterapie odhalila, že oba režimy chemoterapie spôsobili zvýšenie hodnôt TC, TG a LDL-C a zníženie hodnoty HDL-C. Analýza menopauzálneho stavu ukázala, že TG (p = 0,04) a LDL-C (p = 0,028) sa zvýšili a HDL-C (p < 0,001) sa po chemoterapii u premenopauzálnych pacientok znížil, rozdiel v hodnote TC nebol významný. U postmenopauzálnych pacientok viedla chemoterapia k zvýšeniu hodnôt TG, TC a LDL-C a zníženiu hodnoty HDL-C (p < 0,001) (graf 2). Autori štúdie sa zamerali aj na vzťah medzi hladinami sérových lipidov a mierou dosiahnutia patologickej kompletnej remisie po podaní neoadjuvantnej chemoterapie. Miera axilárnej patologickej kompletnej remisie u pacientiek s normálnymi sérovými lipidmi bola významne vyššia ako u pacientiek s dyslipidémiou. Miera relapsov u pacientiek s vysokou hladinou TC bola vyššia ako u pacientiek s vysokou hladinou TG (61,9 vs. 30,0 %; p < 0,05).

Iba malý počet prác (tab. 1) sa zaoberal vplyvom chemoterapie u žien s karcinómom prsníka na hladinu lipoproteínu (a) (Lp (a)). Lp (a) je nezávislý rizikový faktor, ktorý predpovedá prítomnosť a závažnosť KVO u žien po menopauze [23]. Saarto et al. merali koncentrácie Lp (a) u 59 pacientok s potvrdeným karcinómom prsníka pred podaním adjuvantnej chemoterapie a 1 rok po liečbe. Zistenia ukázali, že hladiny cirkulujúceho Lp (a) boli podstatne zvýšené iba u pacientok, u ktorých sa vyvinula trvalá amenorea na podklade podanej chemoterapie [24]. Podobná štúdia Lu et al. [19] preukázala, že pacientky liečené chemoterapiou na báze antracyklínov mali pred podaním posledného cyklu značne zvýšené koncentrácie Lp (a). Pacientky liečené antracyklínom a paklitaxelom mali znížené hladiny Lp (a) po prvom cykle, avšak tieto hladiny sa zvýšili pred posledným cyklom chemoterapie. V podobných štúdiách Sharma et al. [14] a Qu et al. [25] nebol pozorovaný žiadny štatisticky významný rozdiel v hladinách Lp (a).

Recentne publikovaná práca v marci 2024 [26] sa zaoberala otázkou prediktívnej úlohy sérových lipidov u žien s karcinómom prsníka indikovaných k neoadjuvantnej chemoterapii. Hodnotenie lipidového profilu sa uskutočnilo u 142 pacientiek, ktoré absolvovali neoadjuvantnú chemoterapiu, odber sérologických vzoriek sa uskutočňoval postupne podľa štandardizovaného protokolu: pred neoadjuvantnou chemoterapiou, po neoadjuvantnej chemoterapii a 6 mesiacov po ukončení neoadjuvantnej chemoterapie; po 6-hodinovom hladovaní pred odberom. Autori preukázali štatisticky významný nárast TG a LDL-C po neoadjuvantnej chemoterapii v porovnaní so vstupnými hodnotami v čase stanovenia diagnózy, zvýšené hodnoty boli detekované aj 6 mesiacov po ukončení chemoterapie (p < 0,05). Multivariačná analýza v prípade pacientov zaradených do podtypu triple negatívny karcinóm prsníka ukázala, že zvýšený objem nádoru (p = 0,002) a zvýšená hladina HDL (p = 0,004) predstavujú prediktívne faktory pre mieru odpovede nádoru na predoperačnú chemoterapiu. Vysoké hladiny HDL-C pred neoadjuvantnou chemoterapiou a zvýšené hladiny LDL-C po chemoterapii boli spojené s lepšou odpoveďou na liečbu u hormonálne pozitívnych a HER2 pozitívnych pacientiek s rakovinou prsníka.

Záver

Napriek vývoju vysoko účinných protinádorových terapií za posledné dve desaťročia (cielená terapia, imunoterapia) chemoterapeutické režimy stále predstavujú základnú súčasť liečebného armamentária včasného karcinómu prsníka. Zatiaľ čo kardiotoxicita doxorubicínu je dobre známa a pacientky indikované k liečbe antracyklínmi absolvujú pravidelne echokardiografické vyšetrenie srdca, detekcia zmien lipidového spektra vplyvom protinádorovej chemoterapie je na úrovni prevažne retrospektívnych analýz. Výsledky týchto prác však jasne poukazujú na dyslipidemický účinok cytostatík, ktorý môže predisponovať k vzniku aterosklerotických kardiovaskulárnych ochorení. Kardiovaskulárna prevencia, včasná identifikácia a modifikácia potenciálnych rizikových faktorov počas onkologickej liečby a po jej ukončení jednoznačne vyžaduje multidisciplinárny prístup kardiológie a onkológie.

Dedikácia

Práca bola realizovaná za podpory grantu KEGA 011UPJŠ-4/2023 a VEGA.