Syndróm vyhorenia ako determinant pracovnej výkonnosti sestier

Súhrn

Úvod: Profesia sestry patrí medzi pomáhajúce pracovné skupiny, ktoré sú exponované dlhodobému pracovnému stresu. Jeho genézu podmieňuje interakcia medzi konštantným emočným tlakom a intenzívnymi interpersonálnymi vzťahmi odohrávajúcich sa v pracovnom prostredí. Početné výskumy a publikácie determinujú špecifické zdroje v pracovnom živote sestry, ktoré môžu viesť k fyzickému a psychickému vyčerpaniu.

Cieľom prierezovej štúdie bolo zistiť prítomnosť príznakov syndrómu vyhorenia u nami definovaného súboru sestier z hľadiska dĺžky odbornej praxe a identifikovať stratégie zvládania pracovného stresu využívanými sestrami.

Metodika: Vzorku tvorilo 172 sestier pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach, pracoviská chirurgických odborov: oddelenia chirurgie, úrazovej chirurgie, stomatochirurgie, urológie, oddelenie anesteziológie a intenzívnej medicíny, gynekológie, pracoviská internistických odborov: oddelenie dlhodobo chorých, neurológie, dom ošetrovateľskej starostlivosti, oddelenie dialýzy, kardiológie. K zberu údajov sme použili dotazník, ktorý skúmal prejavy syndrómu vyhorenia a tendencie copingových stratégií zvládania stresových situácií v práci sestry v závislosti od druhu pracoviska (klinického zamerania).

Výsledky: Výsledky štúdie poukázali na fyzickú a psychickú náročnosť práce sestier so signifikanciou v skupine sestier pracujúcich v chirurgických odboroch. Sestry trpia bolestivými stavmi, poruchami spánku, cítia emocionálne napätie v dôsledku výkonu povolania. Práca sestier zasahuje do súkromného života a preferovanou stratégiou zvládania záťaže je spánok, pasívny odpočinok.

Závery: Expozícia početným stresorom, vyčerpanosť sestier a existencia rizika syndrómu vyhorenia je aktuálnou výzvou pre hľadanie sofistikovaných stratégií pomoci zdravotníckym pracovníkom za účasti politického rezortu, zdravotníckeho manažmentu a vzdelávacích inštitúcií.

Klíčová slova:

sestra – stres – stresory – pracovná záťaž – pracovná fluktuácia – zdravotníctvo

ÚVOD

Burnout označovaný ako syndróm, zahrňuje skupinu špecifických príznakov, ktoré postihujú viaceré oblasti života jedinca, a to oblasť fyzickú, psychickú (emocionálnu) a sociálnu. Vykonávanie odborných sesterských intervencií spôsobuje časté kompresívne tlaky v oblasti chrbtice, čo urýchľuje jej degeneratívne zmeny [9]. Fyzická zaťaženosť je pozorovaná prevažne u sestier pracujúcich na lôžkových oddeleniach, v závislosti od typu oddelenia, skladby pacientov a ich zdravotného stavu, je úroveň záťaže rôznorodá [23]. Mnohé pracovné výkony sestra vykonáva v nefyziologických a vynútených polohách. Medzi hlavné príčiny fyzickej záťaže sestier patria najmä manipulácia s pacientmi (čiastočne alebo úplne imobilní pacienti), polohovanie na posteli, zdvíhanie pacienta zo stoličky v rámci liečebného a ošetrovateľského procesu, manipulácia s bielizňou či zdravotníckym materiálom [4]. K rizikovým pracoviskám vyznačujúcimi sa zvýšenou fyzickou náročnosťou patria oddelenie chirurgie, neurochirurgie, neurológie, ortopédie, traumatológie, geriatrie, jednotka intenzívnej starostlivosti, nemenej náročné sú špecifické liečebne pre dlhodobo chorých alebo špecializované rehabilitačné ústavy, v ktorých značnú časť hospitalizovaných tvoria pacienti s výrazným pohybovým deficitom, narušenou schopnosťou vykonávať sebaobslužné aktivity [24, 27]. Podľa Dawsona et al. [5] sú sestry exponované zvýšenému riziku výskytu bolestí vyžarujúcich z chrbtice a prevalencia poškodenia chrbta je až šesťkrát vyššia v porovnaní s ostatnými profesiami. Sestry poskytujúce akútnu ošetrovateľskú starostlivosť sú nepretržite vystavené časovým stresorom, výsledkom ktorých dochádza k poruchám koncentrácie a sústredenosti, znižuje sa pracovná výkonnosť, napätie a pocit úzkosti sa stupňuje [22]. Časový stres sa zintenzívňuje pri personálnom deficite sestier na oddeleniach, kedy jedna sestra musí poskytnúť profesionálnu ošetrovateľskú starostlivosť niekoľkým pacientom súčasne. Striedanie pracovných zmien a nepravidelný pracovný čas s vysokým podielom nočnej práce má negatívny vplyv na správne fungovanie biorytmu ľudského organizmu [1, 25]. Nepravidelný spánok môže byť príčinou vzniku rôznych zdravotných problémov, pocitu nedostatočného odpočinku a rozvoja chronickej únavy [16, 27]. Zároveň práca počas víkendov, sviatkov a nadčasy v zamestnaní výrazne zasahujú do súkromného, rodinného života sestier [2].

SÚBOR A METODIKA

Po predchádzajúcom súhlase oslovených sestier, skúmaný súbor tvorilo 172 sestier pracujúcich vo východoslovenskom regióne. Respondentky v súbore boli rozdelené do dvoch skupín, sestry pracujúce v chirurgických odboroch (ďalej CHI) v počte 82 respondentov a sestry pracujúce v odboroch internej medicíny (ďalej INT) v počte 90 respondentov. V našej skúmanej vzorke prevládalo ženské pohlavie (99,4 %). Vekovú hranicu respondentov tvorili prevažne sestry do 29 rokov (38,4 %) a sestry vo veku 30–39 rokov (33,7 %). 90,7 % sestier bolo pracujúcich pri lôžku a 84 % pracuje v 2 a 3 zmennej prevádzke. V dôsledku požiadaviek európskeho transformačného vzdelávania sestier, tvorilo 43 % sestier s dosiahnutým bakalárskym stupňom štúdia, čomu odpovedá veková štruktúra vzorky – mladšia a stredná dospelosť. K získaniu relevantných údajov sme použili neštandardizovaný dotazník, ktorý zohľadňoval kritérium anonymity, pozostával z 31 položiek. V príspevku interpretujeme len časť výsledkov, týkajúcich sa symptómov, využívaných stratégií zvládania stresu. Výsledky sú vyjadrené deskriptívnou štatistikou, v absolútnej (n) a relatívnej početnosti (%).

VÝSLEDKY

U nami oslovenými sestrami boli rovnako percentuálne najvyššie zastúpené prejavy stresu: bolesti hlavy (66,3%), bolesti žalúdka (39,5%), tachykardia (24,4%). Analýzou komparovaných odpovedí sú fyzicky postihnuté sestry z chirurgických pracovísk (tab. 1).

Predispozíciu k vzniku syndrómu vyhorenia má každá sestra, je však problematické presne špecifikovať skupinu sestier s vyššou tendenciou k postihnutiu. Analýza položky poukázala na emocionálne postihnutie, 47,7 % podráždenosť skúmanej vzorky, nemenej závažné sú poruchy spánku (32,6 %). Netrpezlivosť (25,6 %) a zábudlivosť (24,4 %) sa objavilo u ¼ oslovených sestier. Uvedenými znakmi trpeli častejšie sestry s chirurgickým zameraním (tab. 2).

Pracovná zmena sestry spôsobuje chýbanie jedného partnera/rodiča v rodinnom živote, čo potvrdilo 40 % sestier. Práca výrazne zasahuje do osobného života sestier i napriek uspokojivému vnímaniu rodinných či partnerských vzťahov (tab.3).

Preferovanou formou odbúrania stresu skúmanej vzorky bol spánok (75,6 %), pasívne odpočívanie (pri televízii, knihe a pod). Svoju duševnú rovnováhu udržiavajú pestovaním záujmových činností (39,5 %), ktoré navodzujú stav emocionálnej pohody (tab. 4).

Pocit istoty a porozumenia má inhibičný účinok pre rozvoj psychického vyhorenia podľa Křivohlavého [14]. Útočisko a podporu vo vypätých situáciách 46,5 % sestier hľadá u najbližších rodinných členov (tab. 5).

DISKUSIA

Existuje spleť faktorov podmieňujúcich vznik syndrómu vyhorenia. Postihnutie sestry syndrómom predstavuje obavy a nebezpečenstvo nie len pre samotného pracovníka a rodinu, ale najmä pre objekt poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti. Z uvedeného obávaného dôvodu, Vaheyová et al. [26] realizovali prierezovú štúdiu, ktorej sa zúčastnilo 820 sestier pracujúcich a 621 pacientov hospitalizovaných v mestských nemocniciach v USA. Skúmali vplyv postihnutia sestier syndrómom vyhorenia vo vzťahu k spokojnosti pacientov s poskytovanou starostlivosťou. Výsledky štúdie vykazovali pozitívne zistenia v oblasti počtu pracovníkov zabezpečujúcich starostlivosť o pacientov, v oblasti dobrej administratívnej podpory pre ošetrovateľskú starostlivosť s dostatočným počtom pracovníkov a dobré vzťahy medzi lekármi a sestrami. Štúdia potvrdila koreláciu medzi pacientovou vysokou spokojnosťou so starostlivosťou a signifikantne nižším výskytom syndrómu vyhorenia u sestier.

Syndrómom vyhorenia však môže byť postihnutá každá sestra, akejkoľvek vekovej kategórie. Niektoré štúdie preukazujú, že tendencia k vzniku syndrómu vyhorenia sa objavuje v prvých rokoch praxe sestry, o čom svedčí definícia autoriek Jaklovej a Reitmayerovej [12] s označením „fenomén prvých rokov v zamestnaní“ pre syndróm vyhorenia. Vzniká v situácii, kde z prvotných vysokých očakávaní a zanietenia pre prácu nastane sklamanie, frustrácia, bezmocnosť vedúca k postupnej rezignácii mladého zamestnanca. Toto tvrdenie potvrdili aj výsledky štúdie Dimunovej a Nagyovej [7], u sestier s najnižšou dĺžkou odbornej praxe (1– 3 roky) bol zaznamenaný vyšší výskyt syndrómu vyhorenia oproti pracovne starším kolegyniam. V dôsledku dlhotrvajúcej expozície mnohým pracovným stresorom prebiehajú v organizme zmeny, ktoré sa prejavujú v somatickej, psychickej, behaviorálnej oblasti [14].

Práca na zmeny je považovaná za významný pracovný stresor, avšak v záujme zabezpečenia kontinuálnej zdravotnej starostlivosti pacientom je nevyhnutná. Výrazne ovplyvňuje kvalitu života, psychické a fyzické zdravie, rodinné vzťahy a pracovný výkon [6]. Zásah do súkromia a kvality života potvrdili výsledky našej štúdie. Striedanie nočných a denných zmien narúša prirodzený cirkadiánny rytmus, ktorý koreluje s kvalitou práce, úrazovosťou, pracovnou pohodou [8]. Porucha spánku predstavuje frekventovaný symptóm, ktorým trpia sestry pracujúce v zmenných prevádzkach. Zencirci a Arslan [28] skúmali dopad zmennosti práce sestier na kvalitu spánku a syndróm vyhorenia. Prierezovej štúdie sa zúčastnilo 483 sestier pracujúcich vo Fakultnej nemocnici v Ankare. Výsledky poukázali, že sestry pracujúce v rotujúcich zmenách (ranných aj nočných) vykazovali horšiu kvalitu spánku a mali vysoké skóre vyhorenia oproti sestrám, ktoré pracovali pravidelne buď v ranných, alebo v nočných zmenách. Podobne v štúdii Machálkovej, Mikšovej [16], priznalo z počtu 164 oslovených sestier až 42,1 % ťažkosti so spánkom a 54,9 % sestier vyjadrilo, že problémy so spánkom miernej a strednej intenzity narušujú ich bežnú výkonnosť pre pretrvávajúcu únavu a nesústredenosť. Únavu ako subjektívny príznak je ťažké objektivizovať konkrétnym meracím nástrojom. Jednoznačne je príčinou podráždenosti, negatívnych emócií, ktoré modifikujú rozhodovací proces, čím sa mení racionálny úsudok a postoj k riešenej skutočnosti.

Pestrá škála psychických a emocionálnych symptómov syndrómu vyhorenia poukazuje na postihnutie sestier bez rozdielu na dĺžku odbornej praxe. V našom výskume vyššiu tendenciu k psychickému vyčerpaniu vykazuje skupina sestier s dĺžkou odbornej praxe nad 15 rokov. Pri dlhodobom vykonávaní profesie dochádza k automatizácii pracovných činností, preto i pocit satisfakcie z vykonanej práce sa nedostavuje [11]. Postihnutie sa prejavuje najmä obmedzením práce len na vykonávanie nevyhnutných činností. Pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti o pacienta sa sestra obmedzuje na uspokojovanie základných potrieb, nevenuje dostatočnú pozornosť pacientovým problémom, postupne dochádza k strate záujmu i o okolie. Strata záujmu o prijímateľa ošetrovateľskej starostlivosti môže viesť i k zanedbaniu starostlivosti, takéto správanie sestry naberá eticko-právny rozmer. Frekventované symptómy, ktoré sestry na sebe pozorujú, sú poruchy spánku, podráždenosť, netrpezlivosť, znechutenosť. K podobným výsledkom dospela štúdia Ondriovej a Kaščákovej [20], ktoré pozorovali u sestier psychickú zaťaženosť pri ošetrovaní kriticky chorých v porovnaní s percepciou fyzickej záťaže. Z hľadiska druhu pracoviska výraznejšou symptomatológiou trpí skupina chirurgických sestier. Predpokladáme, že psychické prejavy súvisia s dynamickou charakteristikou práce a skupinou pacientov, vyžadujúcich intenzívny a kontinuálny monitoring v pooperačnom období.

Stres sa v modernej dobe stal súčasťou života jedinca, v medicíne je považovaný za jeden z najčastejším etiologických agensov mnohých civilizačných chorôb. Psychológovia a lekári popisujú cieľové orgány (hlava, žalúdok), na ktorých stres zanecháva zjavné zmeny [3, 14, 17]. Najvýraznejšie symptómy, ktorými trpia sestry, boli bolesti hlavy, bolesti žalúdka, tachykardia. Analýzou komparovaných odpovedí v našej štúdii si možno všimnúť výraznejšiu symptomatológiu u sestier pracujúcich v chirurgických odboroch. Je potrebné poznamenať, že výsledky poukazujúce na signifikantnú prevahu symptómov boli v skupine sestier s odbornou praxou do 5 rokov. Telesné prejavy stresu u pracovne mladších sestier vznikajú v dôsledku pracovnej adaptácie a menších pracovných skúseností potrebných uplatniť v nečakaných situáciách. Intenzita somatických prejavov stresu môže viesť k rozvoju ochorení kardiovaskulárneho, gastrointestinálneho systému [3, 17, 21]. Okrem uvedeného, pracovná náplň a sesterské intervencie predstavujú vysoké percento fyzickej záťaže. Fyzickú náročnosť práce podmieňuje splupôsobenie viacerých faktorov, ako nedostatočné technické, ergonomické a personálne zabezpečenie. Manipulácia s pacientom sa uvádza za najčastejšiu príčinu bolesti chrbtice, najmä v krížovej oblasti. Nadmerné zaťaženie svalstva, pohyb vykonávaný nesprávne a nekoordinovane, predisponuje sestru k ohrozeniu zdravia. Vyše 80 zahraničných štúdií uvádza poškodenie chrbtice u sestier so 17% celosvetovou prevalenciou [18].

Vyššie uvedené zistenia vedú často u sestier k úvahám o pracovnej spokojnosti, zmysluplnosti. Rozširujúce kompetencie sestier, v praxi často vykonávané odborné výkony mimo ich profesionálnych kompetencií, nedorozumenia na horizontálnej a vertikálnej úrovni, pracovné podmienky a organizácia práce sú prediktormi vyúsťujúcimi do interpersonálnych a intrapersonálnych konfliktov v ošetrovateľskej praxi [10]. Všeobecné odporúčania zvládania stresu naznačujú, že primárny obranný mechanizmus proti pracovnému stresu sa nachádza v každom z nás. Voľba adekvátnych stratégií závisí od osobnosti jedinca, jeho záujmovej motivácie a preferencie trávenia mimopracovného života. Autori podporujú koreláciu prejavov správania jedinca vyvolaných stresom a návykovým správaním [13, 19]. K negatívnym stratégiám (fajčenie, alkohol) zdolávania stresu sa utiekajú sestry pracovne najmladšej skupiny, na čo poukazuje tiež vysoká miera výskytu telesných prejavov stresu. Avšak preferovanou formou regenerácie fyzických a psychických síl je predovšetkým spánok v oboch komparovaných skupinách. Druhým preferovaným spôsobom boja proti stresu je čítanie a sledovanie televízie. Pozitívnym zistením je, že 25 % sestier využíva aktívny odpočinok či pestovanie záľub ako stratégiu navodzujúcu stav emocionálnej pohody. Aj napriek zásahu práce sestry do súkromného života, dokážu naše respondentky svoj pracovný život a s ním spojený stres prekonať po boku stabilného sociálneho zázemia. Zvyčajnou oporou vo vypätých situáciách pre sestry sú rodina, životní partneri a priatelia. Spomedzi očakávaných zmien, ktoré by sestry uvítali v rámci prevencie burnoutu, boli uvádzané v nasledovnom poradí: zvýšenie finančného ohodnotenia (90,7 %), rekondičné pobyty (68,6 %), zlepšenie personálnych podmienok (66,3 %), odbúranie administratívy (58 %).

ZÁVER

Syndróm vyhorenia je aktuálny a pravdepodobne neustále pôsobiaci multidimenzionálny fenomén postihujúci prediktívne sestry bez rozdielu na špecializáciu v odbore ošetrovateľstvo. Názory varírujú, či tendencia k vyhoreniu je viac podložená osobnostným profilom sestry, alebo inými najmä externými podmienkami. Mnohé štúdie dospeli k záveru, že syndróm vyhorenia je výsledkom spojenia určitých osobnostných (psychických) a fyzických dispozícií, úrovne sociability, sociálnej opory a schopnosti čeliť stresu. Pri prevencii a samotnom zvládaní rozvinutého stavu vyhorenia je potrebné zamerať pozornosť na komplexné prehodnotenie priorít v živote, redukciu perzistujúcich stresorov, posilnenie tých osobnostných charakteristík, ktoré umožňujú lepšie vzdorovať stresu a vybudovanie podpornej sociálnej siete [15]. V záujme udržania pracovnej sily a dobrého zdravia pracujúcich v zdravotníctve, je nutné, aby sa manažment zdravotníckych zariadení usiloval o zatraktívnenie povolania sestry, optimalizáciu pracovných podmienok, racionalizáciu odmien a benefitov, ktoré zabránia strate záujmu o prácu a uvažovaniu o zmene zamestnania. Jedným z preventívnych aktivít je pravidelný monitoring psycho-sociálnej pracovnej záťaže zamestnancov za účelom skorej detekcie rozvoja fenoménu, použitím odporúčaných hodnotiacich nástrojov. Efektívnym prostriedkom prevencie syndrómu vyhorenia je podpora self-manažmentu zdravia (uplatňovanie zásad mentálnej hygieny) a uvedomenie si benefitov vlastného zdravia v osobnom a pracovnom živote.

Poďakovanie

Chcem poďakovať všetkým ochotným sestrám, ktoré sa dobrovoľne podieľali na štúdii.

Do redakce došlo dne 1. 3. 2019.

Do tisku přijato dne 14. 3. 2019.

adresa pro korespondenci:

PhDr. Andrea Obročníková, PhD.

Prešovská univerzita v Prešove

Fakulta zdravotníckych odborov

Katedra ošetrovateľstva

Partizánska 1

080 01 Prešov

Slovenská republika

e-mail: andrea.obrocnikova@unipo.sk