Kalendárny vek a biologicko-funkčný organovaskulárny vek človeka*

Vek človeka je neustále sa meniacou veličinou. Narodením človeka začína jeho starnutie. Starnutie dnes chápeme ako nepretržitý biologický proces všetkých funkčných i štruktúrnych zmien, ktorý prebieha u všetkých živých organizmov od narodenia.

Treba rozlišovať:

1. Chronologický (kalendárny) vek, ktorý je daný dátumom narodenia. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a rôznych modifikácií sa rozlišujú viaceré vekové kategórie z hľadiska chronologického veku (po 15 rokov):

• detský vek (detstvo): od narodenia do 14 rokov
• mladý vek (mladosť): 15–29 rokov
• nižší stredný vek (nižšia dospelosť; nižšia zrelosť): 30–44 rokov
• vyšší stredný vek (vyššia dospelosť; vyššia zrelosť): 45–59 rokov
• starší vek (presénium; mladý senior – „young old“): 60–74 rokov
• vysoký; starecký vek; staroba; sénium; starý senior – „old old“): 75–89 rokov
• veľmi vysoký vek (dlhovekosť; dlhoveký senior – „oldest old“): nad 90 rokov

2. Biologický (biologicko-funkčný) vek je daný fyzickým stavom organizmu, ktorého hlavnými indikátormi sú fyzická výkonnosť, pracovná výkonnosť, aktuálny stav ciev a orgánov, artériový krvný tlak, základné vlastnosti artériového pulzu (frekvencia, rytmus, amplitúda – objem, napätie, rýchlosť výstupu a poklesu), vitálna kapacita pľúc, svalová sila, obratnosť, viaceré biochemické ukazovatele v biologických materiáloch (krv, moč), teda to, čo lekár zisťuje pri základnom fyzikálnom lekárskom vyšetrení a pomocnými vyšetrovacími metódami (fyzikálno-somatický vek). Okrem fyzikálno-somatického veku však musí lekár posúdiť anamnézou aj základné psychické funkcie (psychický vek) a aj intenzitu angažovanosti do spoločenského života, sociálnych vzťahov (sociálny vek).

Kým chronologický vek informuje iba o čase, ktorý uplynul od narodenia, tak biologický vek informuje o rýchlosti starnutia. Zatiaľčo chronologické hodiny idú pre všetkých rovnako, biologické hodiny „bijú“ podľa skutočnej rýchlosti starnutia, ktorá je daná genetickými faktormi a viacerými vonkajšími faktormi. Komparácia chronologického a biologického organovaskulárneho veku by mala patriť k základným lekárskym aspektom diagnostiky a manažmentu pacientov.

Pri nezdravom životnom štýle, sedavom spôsobe života s nedostatkom pohybu, pri fajčení a závislosti na alkohole a na iných drogách a podobne, sa rýchlosť starnutia zvyšuje a aktuálny biologický vek pri poruhách zdravia a pri chorobách je buď prechodne, alebo trvale vyšší (starší) ako jeho chronologický vek. Napríklad kalendárne dvadsaťročný biologický starec.

Naopak pri zdravom životnom štýle s dostatočnou pohybovou aktivitou, pri dôslednej eliminácii rizikových zdravotných faktorov a podobne, sa rýchlosť starnutia znižuje a aktuálny biologický vek je nižší (mladší) ako jeho chronologický vek. Napríklad kalendárne sedemdesiatročný biologický mládenec.

Takže reálny biologicko-funkčný vek človeka je determinovaný predovšetkým jeho organovaskulárnym zdravím (1–9). Treba zdôrazniť, že bez anamnestického a fyzikálneho lekárskeho vyšetrenia sa nedá spoľahlivo určiť (6, 7, 10, 11). Na rozdiel od predchádzajúcich predstáv sa fyzické a psychické možnosti človeka v kalendárnom preséniu a v séniu pri správnom prístupe neznižujú a sú minimálne rovnaké, v niektorých prípadoch dokonca lepšie než v mladosti. Je to potenciálne najlepšie, najhodnotnejšie a najšťastnejšie obdobie ľudského života, lebo v sebe spája ozajstnú slobodu a životné skúsenosti.

Všetci, ktorí máme to šťastie v živote, že sme sa kalendárneho presénia a sénia vôbec dožili, nemrhajme týmto časom zbytočne. Aby sme to neskôr neľutovali! Uvedomujme si, že môžeme mať prakticky všetko: mať nové záujmy, nové koníčky, radosti a dojmy, novú kariéru, novú lásku, nové cesty. Pritom kvalita týchto nových zážitkov v mnohom ďaleko prevyšuje všetko, čo nám bolo dostupné počas zelenej, neskúsenej a povinnosťami zviazanej mladosti a zrelosti.

Špecifickou problematikou zdravotného a funkčného stavu organizmu v starobe, zvláštnosťami chorôb, ich diagnostikovania a liečby u starých ľudí, sa zaoberá špecializovaný medicínsky odbor – geriatria, ktorá sa kmeňovo opiera predovšetkým o internú medicínu a jej všetky špecializácie, vrátane angiológie (1–8). Angiológia/vaskulárna medicína je v ostatných rokoch najrýchlejšie sa rozvíjajúcou špecializáciou internej medicíny, ktorá sa zaoberá všetkými medicínskymi aspektmi ciev, cievnych porúch, cievnych chorôb a organovaskulárnych chorôb (6, 7, 10, 11). Treba konštatovať, že prvé slovenské vedecko-odborné inštitúcie v angiológii (Prvé angiologické pracovisko – PAP; Slovenská angiologická spoločnosť Slovenskej lekárskej spoločnosti – SAS SLS; Angiologická sekcia Slovenskej lekárskej komory – AS SLK) ako aj angiologické učebnice a monografie (1–7) i prvý slovenský vedecko-odborný lekársky recenzovaný časopis o vaskulárnej medicíne, cievnych chorobách a poruchách krvnej a lymfovej cirkulácie (2001) Všeobecná angiológia/General Angiology (8), vznikli na pôde Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Významným a užitočným vedecko-odborným médiom je už 22 rokov časopis Ateroskleróza (9).

*Venované aktuálnemu štvrťstoročnému jubileu vzniku a činnosti Slovenskej angiologickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti (SAS SLS) a Angiologickej sekcie Slovenskej lekárskej komory (AS SLK), ktoré si dovoľujem lekárskej verejnosti takto pripomenúť.

ADRESA PRO KORESPONDENCI:

doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof.

emeritný vedúci lekár Prvého angiologického pracoviska (PAP; 1974–2016)

prvý predseda SAS SLS (1993–1994)

predseda Angiologickej sekcie SLK (1993 – doteraz)

Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

e-mail: gavornik.peter@gmail.com