Zdravotné riziká rastlinných toxínov v „šialenom“ mede

Souhrn

Existuje množstvo informácií o výživových a liečivých vlastnostiach medu. Avšak med môže obsahovať zlúčeniny, ktoré môžu viesť ku jeho toxicite. Rastlinné toxíny, fytotoxíny, sú sekundárne rastlinné metabolity, ktoré vykazujú akútnu alebo chronickú toxicitu, prípadne majú antinutričné účinky. Živenie včelstiev na kvetoch toxických rastlín môže mať za následok kontamináciu medu. Príkladom je med získaný z nektáru rastlín z rodiny Rhododendron obsahujúci grayanotoxín (GTX), nazývaný „šialený“ alebo „horký“ med. Lekári by mali myslieť na možnosť konzumácie „šialeného“ medu v prípadoch náhlej nevysvetlenej hypotenzie a bradyarytmie u predtým zdravých pacientov.

ÚVOD

Existuje mnoho druhov medu v závislosti na tom, ktoré druhy rastlín a ich kvetov boli zdrojom nektáru zbieraného včelami. Hlavnou zložkou medu sú sacharidy fruktóza a glukóza, fruktooligosacharidy predstavujú 95–99 % jeho suchej hmotnosti. Taktiež obsahuje vodu, organické kyseliny, vitamíny (vitamín C a vitamíny B₆, B₂ a B₁), minerálne látky (najmä draslík a potom vápnik, horčík a sodík), enzýmy (katalázy, superoxiddismutázu) a stopové prvky (železo, meď, zinok a mangán). Podľa pôvodu medu sú v ňom často zisťované flavonoidy, fenolové kyseliny, tokoferoly a redukovaný glutatión ako aj rôzne ďalšie peptidy. Med je najstaršie známe sladidlo a bol a je stále používaný taktiež pre predpokladané liečebné účinky (1). Existuje množstvo informácií o výživových a liečivých vlastnostiach medu (2). K ošetreniu rán a na zmiernenie gastrointestinálnych ťažkostí ho bežne používali starovekí Egypťania, Asýrčania, Gréci aj Rimania a tiež Indovia a Číňania. Problematike terapeutického využitia medu je venovaná rastúca pozornosť najmä v súvislosti s hojením rán. Zatiaľ je však kvalita väčšiny prezentovaných klinických referencií nízka, chýba overený dôkaz mechanizmov jeho terapeutických účinkov. Je však sľubné, najmä v kontexte stále narastajúcej rezistencie na antibiotiká, že mnoho štúdií in vitro dokazuje antimikrobiálne aktivity medu, vrátane popisu mechanizmu účinkov (1).

Avšak med môže obsahovať zlúčeniny, ktoré môžu viesť k jeho toxicite (2).

RASTLINNÉ TOXÍNY

Rastlinné toxíny alebo fytotoxíny sú sekundárne rastlinné metabolity, ktoré vykazujú akútnu alebo chronickú toxicitu alebo majú anti-nutričné účinky. Môžu  pôsobiť ako chemická obrana s cieľom ochrany rastlín proti bylinožravcom, baktériám a hubám. Včely živiace sa na kvetoch toxických rastlín môžu mať za následok kontamináciu medu (3).

Rastliny obsahujúce sekundárne metabolity, ako sú pyrolizidínové alkaloidy, gryanotoxíny (GTX), hyoscyamín, hyoscín, saponín, strychnín, gelsemín, tutín, hyenanchín, oleandrín a oleandrigenín, majú toxické vlastnosti. Úmrtia po konzumácii veľkého množstva medu pochádzajúceho z rôznych druhov rododendrónov boli hlásené v oblasti Kaukazu, v Austrálii a úmrtia boli hlásené medzi Maormi a osadníkmi na novozélandskom North Island. Otravy nekončiace smrťou boli rozšírené na Novom Zélande až do 20. storočia, kedy bola produkcia medu na North Island zastavená. Ako zdroj otravy bola identifikovaná kombinácia rastliny Coriaria arborea (tutu) a produkcie medovice z Scolypopa australis. V niektorých oblastiach North Island je teraz zakázaná produkcia medu a v iných oblastiach Nového Zélandu sa odporúča včelárom nezbierať med v určitých obdobiach roka, kedy sú Scolypopa australis prevládajúce. Tutín patrí medzi pikrotoxíny a ovplyvňuje cicavce. Zdá sa, že nemá vplyv na včely a nedegraduje sa ohrevom alebo pri spracovaní medu. Tutín sa považuje za veľmi stabilný a má závažný vplyv na ľudský nervový systém (2).

GRYANOTOXÍNY (GTX) A „ŠIALENÝ“ MED

Zloženie medu veľmi závisí od kvetov navštívených včelami a poveternostných podmienok v oblasti, z ktorej sa zozbieral med. Kvety rodu Rhododendron sú široko rozšírené v krajinách ako Španielsko, Portugalsko, Japonsko, Brazília, Spojené štáty americké, Nepál, Veľká Británia a najmä Turecko. Rod Rhododendron obsahuje viac ako 750 druhov rastlín, z ktorých väčšina, aj keď nie všetky, obsahuje toxíny (napr. grayanotoxíny GTX). V Turecku bolo nájdených päť druhov, vrátane R. ponticum (fialový kvet), R. luteum (žltý kvet), R. ungernii (biely kvet), R. smirnovii (ružový kvet) a R. caucasicum (kavkazský rododendron) a ich 12 taxónov a tieto môžu rásť od hladiny mora do výšky približne 3200 m.

Grayanotoxíny (GTX) sú tvorené rastlinnou čeľaďou Ericaceae, rodmi Rododendron, Pieris (Andromeda), Leucothoe, Craibiodendron, Lyonia alebo Kalmia. Grayanotoxín (GTX) je druh neurotoxínu získaný z rastlín, ktorý včely nevedia detoxikovať a priamo sa primieša do medu, čoho výsledkom sú intoxikácie (4). Vďaka včelárstvu v regiónoch, kde rastú druhy produkujúce GTX, med môže byť kontaminovaný a jeho požitie môže mať za následok akútne toxické účinky (5).

Tieto toxíny bez dusíka sú polyhydroxylované cyklické diterpény tiež známe ako andromedotoxín, acetylandromedol a rhodotoxín. Zatiaľ čo GTX I a GTX II sa nachádzajú v menších množstvách, GTX III izoforma je hlavný toxín v „šialenom“ mede. Bolo izolovaných viac ako 25 GTX izoforiem z rastlín rodu Rhododendron. V Turecku produkujú GTX len R. ponticum a R. luteum (6). Distribúcia GTX v mede nie je homogénna a nie je ľahké určiť presne množstvo GTX, ktorému bol jedinec exponovaný (7).

Med získaný z nektáru rastlín z rodiny Rhododendron je známy ako „šialený“ med alebo „horký“ med v Turecku (6). V tureckom čiernomorskom regióne je rododendrónový med dostupný na miestnych trhoch v surovej forme bez akéhokoľvek spracovania a je známy ako „delibal“ alebo „šialený“ med kvôli svojím intoxikačným vlastnostiam a tiež ako „horký med“ kvôli jeho mierne ostrej chuti. Pretože väčšina miestnych včelárov vyrába med v malom rozsahu, konečné produkty môžu pochádzať z oblastí husto pokrytých rastlinami čeľade Ericaceae a môžu tak obsahovať značné koncentrácie GTX (8).

Med bol v minulosti v gréčtine nazývaný „maenomeno“, „miraculummellisa“ alebo „zázračný med“ (7). Súčasní Gréci ho nazývajú v pontickom dialekte „zanton“ alebo „palalon“, čo znamená „šialený“ (9). „Šialený“ med sa vo všeobecnosti konzumuje ako potravina, ale používa sa aj ako alternatívna liečba (10). Rododendrónový med sa v ľudovom liečiteľstve tradične používa najmä ako sexuálny stimulátor, proti vysokému krvnému tlaku a vysokej hladine glukózy v krvi. Vzhľadom na veľké použitie tohto medu v ľudovom liečiteľstve v krajine, intoxikácia so sťažnosťami, ako sú závraty, zvracanie, nevoľnosť, slabosť a rozmazané videnie, nie je v Turecku neobvyklým problémom (7).

ÚČINKY GRYANOTOXÍNOV (GTX) PO KONZUMÁCII „ŠIALENÉHO“ MEDU

Med obsahujúci grayanotoxín, nazývaný „šialený“ med, môže spôsobiť dramatické účinky pri požití, ako to zaznamenal už grécky bojovník Xenophon v roku 401 pred n. l. v jeho Anabasis „... ale v okolí boli početné roje včiel a všetci vojaci, ktorí jedli z medu, stratili hlavu, vracali, mali hnačku a ani jeden z nich by sa nemohol postaviť, ale tí, čo jedli len trochu, boli ako opití, zatiaľ čo tí, ktorí si zajedli veľa, sa zdali ako šialení, alebo dokonca v niektorých prípadoch ako na pokraji smrti. Takže tam ležali vo veľkom počte, akoby armáda utrpela porážku a vládlo veľké sklamanie. Nasledujúci deň ale nikto nezomrel a približne v rovnakú hodinu, ako keď jedli med, začali prichádzať ku zmyslom; a na tretí alebo štvrtý deň vstali, ako po požití drogy“ (8). Strabón tiež spomínal porážku, ktorú utrpeli Pompeiovi vojaci po konzumácii medu z toxických plástov, zámerne zanechaných pontskými armádami počas tretej mithridatickej vojny v roku 67 pred n. l. Existujú tiež hypotézy, že „šialený“ med bol účinnou látkou lektvaru, ktorý inšpiroval orákulá v Delfách a tiež Menády, ženské nástupkyne Dionýza, ktoré zmienil Euripides (11).

Intoxikácia „šialeným“ medom bola zaznamenaná v mnohých krajinách po celom svete, vrátane Turecka, Číny, Filipín, Kórey, Indonézie, Japonska, Nepálu, Rakúska, Nemecka, Brazílie a niektorých štátov Severnej Ameriky, ale väčšina prípadov sa uvádza okrem Turecka v Ázii (12).

Alimentárne otravy sú bežným problémom pre konzumentov „šialeného“ medu kvôli prítomnosti gryanotoxínov GTX. Avšak účinky jednotlivých toxínov u ľudí nie sú známe. Aktuálne poznatky o relatívnej toxicite rôznych toxínov sú obmedzené a informácie sú odvodené len z niekoľkých pokusov na zvieratách (5). GTX má akútne toxické účinky a vzťah dávky a účinku niektorých z nich bol intenzívne skúmaný u myší. Škodlivé účinky GTX sú výsledkom ich väzby na sodíkové kanály excitabilných membrán a výslednej inaktivácie ich akčného potenciálu. To vedie k nepretržitej depolarizácii a zvýšeniu influxu vápnikového katiónu. Najvýraznejšie symptómy boli nauzea, hypotenzia, bradykardia a poruchy vedomia (9). Počiatočné príznaky intoxikácie „šialeným“ medom sú nadmerné slinenie, nauzea, zvracanie, závrat, slabosť a parestézia v končatinách a okolo úst, hypotenzia a sínusová bradykardia. Príznaky sa môžu vyskytnúť do 10 minút alebo oneskorene až o 4 hodiny (13). V prípadoch požitia vysokého množstva GTX ľuďmi symptómy začali s latenciou 30 minút až 4 hodiny (5). Pri vyšších dávkach môžu príznaky zahŕňať stratu koordinácie, ťažkú a progresívnu svalovú slabosť, kompletný atrioventrikulárny blok, nodálny rytmus alebo Wolffov-Parkinsonov-Whiteov syndróm a šok. Zvlášť u starších pacientov môže stav komplikovať akútny infarkt myokardu kvôli nízkemu kardiálnemu výdaju a zníženej koronárnej rezerve. Napriek potenciálnym kardiálnym problémom stav všeobecne trvá menej ako 1 deň (13). Príznaky môžu trvať od niekoľkých hodín do niekoľkých dní, v závislosti od závažnosti intoxikácie (14). Závažnosť a priebeh klinických príznakov sa líšia v závislosti od citlivosti konzumentov na toxín (12). Nebola zistená žiadna asociácia medzi hladinami GTX v krvi a klinickými údajmi (14).

Jeden prípad hlásený v Nemecku (Severné Porýnie-Vestfálsko) v roku 2010 sa týkal spotrebiteľa, ktorý ochorel po konzumácii medu z čiernomorského regiónu. Vyvinula sa uňho bradykardia a upadol do bezvedomia 4 hodiny po požití tohto medu. Následná analýza vzorky medu odhalila hladinu GTX III 43 mg/kg, ako aj prítomnosť peľu pochádzajúceho z Castanea sativa Mill. a Rhododendron ponticum L. (15). Je popísaný prípad 56-ročného muža, ktorý spôsobil dopravnú nehodu po požití dvoch polievkových lyžíc divokého tureckého medu. Tri hodiny po konzumácii stratil vedomie kvôli vývoju ťažkej bradykardie, ktorá bola diagnostikovaná počas fyzického vyšetrenia v nemocnici. Analýza vzorky medu poskytnutej nemocnicou kvôli podozreniu na intoxikáciu po tom, ako sa u pacienta preukázali typické príznaky otravy GTX, preukázala kontamináciu vysokými množstvami GTX. GTX III bol jednoznačne kvantifikovaný vo vzorke v koncentrácii 54 mg/kg a semikvantitatívne stanovenie iných toxínov viedlo k odhadu celkovej koncentrácie toxínu 358 mg/kg. Na základe hláseného požitého množstva medu bol odhadnutý príjem dávky na 8,9 mg (5). Na základe vyhodnotenia 1199 prípadov otravy po konzumácii „šialeného“ medu konzumácia 1 až 5 lyžíc „šialeného“ medu zvyčajne spôsobuje intoxikáciu (7). Bol popísaný prípad akútnej hepatitídy s bradykardiou, hypotenziou a výrazným zvýšením pečeňových enzýmov po požití „šialeného“ medu (10) a Kounisov syndróm, ktorý sa objavil po podaní šialeného medu (16). Kounisov syndróm, definovaný ako výskyt akútneho koronárneho syndrómu s alergickou reakciou alebo hypersenzitivitou, prvýkrát popísali v roku 1991 Kounis a Zavras (16). Závažná otrava „šialeným“ medom môže byť smrteľná, ak sa nelieči. Žiadne smrteľné prípady neboli hlásené od času lekárskeho vymedzenia tejto formy otravy v roku 1983. Dva smrteľné prípady týkajúce sa ruských vojakov, ktorí konzumovali veľké množstvo medu, boli zdokumentované v období prvej svetovej vojny, kým zopár ďalších prípadov bolo zaznamenaných v oblastiach Kastamonu a Kocaeli v Turecku na začiatku 40. rokov 20. storočia (9).

Po vyhodnotení prípadov otravy po konzumácii „šialeného“ medu medzi rokmi 1981 a 2014, t. j. približne za obdobie 34 rokov, sa zistilo, že prípady otravy boli hlásené častejšie u mužov (75,17 %) a vo veku od 41 do 65 rokov. Najčastejšie príznaky spojené s otravou medom boli závraty (51,58 %), bradykardia (49,92 %), nauzea (37,58 %), vracanie (35,50 %), presynkopa (27,33 %), rozmazané videnie (20,42 %), nasledovala hypotenzia, synkopa, mdloby a iné. Nálezy EKG boli: sínusová bradykardia (79,58 %), úplný atrioventrikulárny blok (45,83 %), atrioventrikulárny blok (30,91 %), elevácia segmentu ST (22,63 %) a nodálny rytmus (11,27 %), Na základe vyhodnotenia 1199 prípadov sa zistilo, že neboli hlásené žiadne úmrtia. Pacienti boli obvykle prepustení do 24 hodín po zotavení (7).

Zdá sa, že intoxikácie medom sú najmä v regiónoch, kde sú rastliny s príslušnými toxínmi husto pestované a med sa vyrába v malom rozsahu bez akéhokoľvek ďalšieho riedenia s medom z iných produkčných oblastí (5). Ako ľudia zvyšujú používanie „prírodných“ výrobkov, prípady intoxikácie „šialeným“ medom možno pozorovať častejšie ako predtým v neendemických oblastiach. Preto by mali lekári myslieť na možnosť konzumácie „šialeného“ medu v prípadoch náhlej nevysvetlenej hypotenzie a bradyarytmie u predtým zdravých pacientov (13). Intoxikácia „šialeným“ medom by sa mala zohľadniť v prípadoch predtým zdravých pacientov s bradykardiou, rôznymi bradydysrytmiami a nevysvetlenou hypotenziou v prípade požitia „šialeného“ medu v anamnéze (12). Intoxikácia „šialeným“ medom môže byť diagnostikovaná len, ak má lekár podozrenie. Presná anamnéza je nevyhnutná pre diagnózu (17).

Okrem toho je potrebné mať na pamäti, že historicky bolo veľa prípadov intoxikácie GTX po konzumácii potravín získaných z rododendrónu, a to nielen „šialeného“ medu, ale surového rododendrónového listu a výťažkov z neho. V Kórei sa nazýva „rododendrónový likér“ a stále sa pripravuje a masovo konzumuje (18).

ZÁVER

Napriek nespochybniteľným výživovým a zdraviu prospešným vlastnostiam medu, ktoré sú všeobecne známe, je potrebné mať na zreteli aj aspekt zdravotnej bezpečnosti z hľadiska potencionálnej prítomnosti kontaminantov, konkrétne rastlinných toxínov. Živenie včiel na kvetoch toxických rastlín môže mať za následok kontamináciu medu rastlinnými toxínmi a následnú intoxikáciu po požití. Príkladom je med získaný z nektáru rastlín z rodiny Rhododendron obsahujúci grayanotoxín (GTX), nazývaný „šialený“ alebo „horký“ med. Týka sa to prednostne endemických oblastí, ale vzhľadom na rozšírené používanie prírodných produktov od lokálnych producentov a globálny turizmus je potrebné, aby lekári mysleli na potenciálne riziko toxických prejavov po požití medu exotického pôvodu. Intoxikácia „šialeným“ medom by sa mala zohľadniť v prípadoch predtým zdravých pacientov s bradykardiou, rôznymi bradydysrytmiami a nevysvetlenou hypotenziou v prípade požitia „šialeného“ medu v anamnéze (12). Intoxikácia „šialeným“ medom môže byť diagnostikovaná len, ak má lekár podozrenie. Presná anamnéza je nevyhnutná pre diagnózu (18).

Článok vznikol v rámci v rámci aktivít podporovaných výskumným zámerom PROGRES Q29/LF1.

Konflikt záujmov: žiadny.

ADRESA PRO KORESPONDENCI:

MUDr. Katarína Kromerová

Odbor hygieny výživy, bezpečnosti potravín a kozmetických výrobkov

Úrad verejného zdravotníctva SR

Trnavská 52, 826 45 Bratislava, Slovenská republika

e-mail: katarina.kromerova@uvzsr.sk