Slovensko stratilo významného lekára a pedagóga doc. MUDr. RNDr. Miroslava Paláta, CSc.
Vyšlo v časopise:
Rehabil. fyz. Lék., 21, 2014, No. 2, pp. 99-100.
Kategória:
Osobní zpráva
Doc. Miroslav Palát sa narodil 30. augusta 1927 v obci Nové Mitrovice pri Plzni v Českej republike. V roku 1946 ukončil maturitou Štátne reálne gymnázium v Rokycanoch. V roku 1952 promoval na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Kandidátsku dizertačnú prácu obhájil v roku 1974 a v roku 1988 habitoval na docenta v odbore Vnútorne lekárstvo. Ďalšie vysokoškolské vzdelanie získal na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore Antropológia v roku 1979 a o rok neskôr aj titul RNDr. Získal atestácie z Vnútorného lekárstva: I. stupeň v roku 1956, II. stupeň v roku 1961. V roku 1973 získal nadstavbovú atestáciu z Fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie. Uverejnil asi 400 odborných a vedeckých publikácií z oblasti liečebnej rehabilitácie, 6 knižných monografií v oblasti rehabilitácie, 2 učebné texty v oblasti fyziológie a aktívne sa podieľal na viac ako 200 odborných a vedeckých prednáškach doma i v zahraničí.
Po promócii nastúpil ako sekundárny lekár na Kliniku vnútorných chorôb k prof. Bobkovi v Plzni. Potom prešiel na interné oddelenie do Nemocnice s poliklinikou v Trenčíne, odtiaľ na krátku dobu do Piešťanských kúpeľov a na Štrbské Pleso. V roku 1953 prešiel pracovať na Povereníctvo zdravotníctva. Od roku 1954 do roku 1960 pracoval ako odborný asistent Fyziatrickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1960 – 1962 vykonával funkciu vedúceho Rehabilitačného oddelenia Mestského ústavu národného zdravia. V období 1962 – 1975 bol vedúcim Katedry anatómie a fyziológie človeka na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1975 až roku 1990 bol prednostom Rehabilitačného oddelenia, neskôr kliniky Dérerovej nemocnice. Od roku 1960 bol vedúcim Katedry rehabilitačných pracovníkov Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie stredných zdravotníckych pracovníkov, v rokoch 1984 až 1990 bol vedúcim subkatedry a neskôr katedry FBLR, Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov. Po odchode z Dérerovej nemocnice v roku 1990 pôsobil ako vedúci Rehabilitačného oddelenia na Poliklinike Slovnaft v Bratislave.
Vo veku 87 rokov 27. januára 2014 o 9. 30 zomrel významný lekár a pedagóg doc. MUDr. RNDr. Miroslav Palát, CSc.. Bol jedným zo spoluzakladateľov československej rehabilitačnej školy, dlhoročný prednosta katedry pre postgraduálne vzdelávanie rehabilitačných pracovníkov Ústavu ďalšieho vzdelávania stredných zdravotníckych pracovníkov, zakladateľ Slovenskej rehabilitačnej spoločnosti, zakladateľ a dlhoročný vedúci redaktor odborných časopisov Rehabilitácia a EuroRehab. Bol členom redakčného kruhu časopisov Cor et Vasa, Cinesiologie, International Journal of Rehabilitation Medicine. Z jeho pôsobenia v zahraničí možno spomenúť jeho pôsobenie ako hosťujúceho docenta na Univerzite Martina Luthera v Halle / Saale a dočasného poradcu WHO pre problematiku rehabilitácie v kardiológii. Počas svojho života sa významne podieľal na pregraduálnom a postgraduálnom vzdelávaní lekárov, fyzioterapeutov a sestier.
Z historického hľadiska sa za kľúčové považuje zaradenie Rehabilitačnej medicíny medzi odbory liečebno – preventívnej starostlivosti v päťdesiatych rokoch 20. storočia v bývalom Československu, kde bol jedným z hlavných iniciátorov tejto myšlienky a jeho pôsobenie na Inštitúte ďalšieho vzdelávania stredných zdravotníckych pracovníkov v Bratislave, kde viedol od roku 1960 do roku 1978 Katedru rehabilitačných pracovníkov. Organizačne, metodicky a pedagogicky vplýval na úroveň teoretickej prípravy a praktických zručností v tomto období rehabilitačných pracovníkov, dnes fyzioterapeutov, čo možno považovať za základné stavebné kamene dnešnej fyzioterapie ako odboru aj zdravotníckej profesie. V rokoch 1984 bol vedúcim Subkatedry fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie a v 1986 vedúcim Katedry fyziológie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov. V roku 1987 bol vymenovaný za Hlavného odborníka Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky pre Fyziatriu, balneológiu a liečebnú rehabilitáciu. V tomto období zabezpečil odboru postavenie, ktoré mu právom patrí. Nemenej významným faktom zostane aj to, že ako prvý uskutočnil katetrizáciu srdca na Slovensku v roku 1956 v kombinácii s ergonomickým vyšetrením na Klinike profesora Hensela, v spolupráci s docentom Hupkom.
Ďalšou významnou oblasťou jeho celoživotných aktivít bola práca v Slovenskej rehabilitačnej spoločnosti, ktorej bol spoluzakladateľom a jej prvým aj posledným predsedom. Angažoval sa nielen na území vtedajšieho Československa, ale aj v zahraničí. Organizoval množstvo zjazdov, pracovných konferencií, sympózií s domácou a medzinárodnou účasťou.
O jeho entuziazme a láske k rehabilitačnej medicíne svedčí aj založenie časopisov: Rehabilitácia v roku 1966, ktorý úspešne viedol 22 rokov, a v roku 1990 časopis EuroRehab, zameraný na otázky fyzikálnej a rehabilitačnej medicíny, ktorý viedol až do ukončenia jeho činnosti v roku 2007. Keď v roku 1995 vznikol časopis slovenských a českých geriatrov Geriatria, stal sa jeho výkonným redaktorom a v tejto funkcii pôsobil až do konca roku 2006.
Aj napriek tomu pán docent, že Vás považujeme za obeť revolúcie, pretože ste museli ultimatívne opustiť Kliniku rehabilitačnej medicíny, ktorú ste vybudovali, museli ste odísť s Katedry FBLR, ktorú ste výučbovo zmodernizovali, museli ste odísť z Dérerovej nemocnice na Kramároch, ktorú ste každý deň s radosťou navštevovali, ostáva paradoxom, že Vás prepustili tí, ktorí ešte 17. novembra 1989 hrdo nosili červenú legitimáciu vládnucej strany. Vzali Vám funkciu šéfredaktora časopisu Rehabilitácia, ktorý ste doslova vypiplali na nadštandardnú úroveň. Vy ste sa však nevzdali a hneď ste pokračovali v tvorivej práci ďalej, ako lekár, konzultant výskumných úloh, tvorca Rehabilitačného informačného systému, zakladateľ a šéfredaktor nového časopisu EuroRehab, školiteľ vedeckých ašpirantov a mohli by sme pokračovať ešte dlho.
Človek odchádza, už sa nevracia, už sa nič nezopakuje a predsa tu vždy zanecháva niečo po sebe, niečo jedinečné. Vieme, že každý človek je jedinečný, ale nahraditeľný, hovorili ste nám to mnohokrát, len teraz tu pre nás, čo sme Vás poznali, ostala veľká prázdnota. Výsledky Vašej dlhoročnej práce sú však pre nás nielen odkazom, ale i výzvou k ďalšiemu vylepšovaniu ako pedagogického majstrovstva, tak i odborných vedomostí a zručností v našich zdravotníckych profesiách, ktoré vykonávame. Pre nás navždy ostanete nezabudnuteľným lekárom, učiteľom a láskavým človekom. S úctou a s vďakou budeme na Vás spomínať na to, čo ste nás naučili, kam ste nás nasmerovali.
Za všetkých Vašich žiakov, študentov, vedeckých ašpirantov a pacientov
PhDr. Miriam Ištoňová, Ph.D.
Prof. MUDr. Myrón Malý, Ph.D.
Štítky
Fyzioterapia Rehabilitácia Telovýchovné lekárstvoČlánok vyšiel v časopise
Rehabilitace a fyzikální lékařství
2014 Číslo 2
- Naděje budí časná diagnostika Parkinsonovy choroby založená na pachu kůže
- V ČR chybí specializovaná péče o pacienty s nervosvalovým onemocněním
- Hluboká stimulace globus pallidus zlepšila klinické příznaky u pacientky s refrakterním parkinsonismem a genetickou mutací
Najčítanejšie v tomto čísle
- Diferenciální diagnostika „scapula alata“
- Hodnocení posturální stability pomocí funkčních testů u skupiny transtibiálně amputovaných (Pilotní studie)
- Elektroencefalografické koreláty výkonnostní motivace a únavy
- Rehabilitační metoda KLIM-THERAPY – úvahy o mechanismech klinického efektu