Fyzioterapia – moderný a dynamický odbor
Physiotherapy – a Modern and Dynamic Banch
At the Department of Physical Medicine and Rehabilitation (DPM&R) a comprehensive rehabilitation program is provided to both inpatients and outpatients suffering from various medical problems. The department is led by the senior consultant and the head Physiotherapist. The department manager has to be experienced in his specialty as well as in the healthcare management.
Objectives:
The main aim of the thesis is to provide an insight on the attitude which the physiotherapists working at the Department of Physical Medicine and Rehabilitation have towards their work.
Methodology:
The research has been carried out empirically. One hundred sixteen physiotherapists working at DPM&R filled in an electronic questionnaire. It was non-standardized and anonymous and it was comprised of twenty-three questions, twenty-two of them being closed questions and one open. There were several options of answers added to every question. The respondents could choose one or more answers. The open question allowed the physiotherapists to express their opinion. The questionnaire had been sent to practicing physiotherapists and to extra-mural undergraduate students of Physiotherapy.
Results:
Based on the survey, we concluded that managers of the DPM&R prefer a democratic management style. Physiotherapists actively broaden their education, which is very encouraging information. On the other hand, we find it startling that only approximately one quarter of all the respondents are satisfied with putting new trends in physiotherapy into practice. On the bright side, the majority of the respondents find the profession of physiotherapist fulfilling and over a half of them would not consider changing a career.
Conclusion:
A pleasant working environment and good relations at the Department of Physical Medicine and Rehabilitation reflect positively on the patients’ satisfaction with provided health services.
KEYWORDS
physiotherapy, physiotherapist, profession
Autoři:
M. Vavro 1; K. Gazdíková 2
Působiště autorů:
Stredná zdravotnícka škola Nové Zámky
1; Fakulta ošetrovateľstva a zdravotnických odborných štúdií, Slovenská zdravotnická univerzita v Bratislave
2
Vyšlo v časopise:
Rehabil. fyz. Lék., 25, 2018, No. 4, pp. 178-184.
Kategorie:
Původní práce
Souhrn
Na fyziatricko-rehabilitačnom oddelení (FBLR) sa poskytuje komplexná rehabilitačná liečba pacientom s rôznymi zdravotnými ťažkosťami, ktorá sa poskytuje vo forme ambulantnej alebo ústavnej zdravotnej starostlivosti. Oddelenie je vedené primárom a vedúcim fyzioterapeutom. Manažér oddelenia musí byť okrem svojho odboru ovládať aj manažment v zdravotníctve.
Cieľ:
Hlavným cieľom bolo zistiť, aké postoje zaujímajú fyzioterapeuti, pracujúci na FBLR oddeleniach k svojej práci.
Metodika:
Do súboru bolo zaradených 116 fyzioterapeutov pracujúcich na oddeleniach FBLR. Pri prieskume sme použili empirickú metódu – dotazník. Dotazník bol elektronický, neštandardizovaný a anonymný. Pozostával z 23 otázok, z toho bolo 22 zatvorených a 1 otvorená. K zatvoreným otázkam boli priradené alternatívy odpovedí, z ktorých si respondenti mohli vybrať aj viacero možností. Otvorená otázka umožnila fyzioterapeutom vyjadriť svoj názor. Dotazník bol elektronickou formou rozoslaný fyzioterapeutom z praxe a zároveň študentom v externej forme bakalárskeho / magisterského štúdia v študijnom odbore fyzioterapia.
Výsledky:
Na základe výsledkov sme zistili, že na oddeleniach je manažérmi preferovaný demokratický štýl riadenia. Pozitívne sú zistenia, že fyzioterapeuti sú aktívni v oblasti vzdelávania sa. Veľmi zarážajúcim bolo zistenie, že iba približne tretina fyzioterapeutov je spokojná so zavádzaním moderných trendov vo fyzioterapii do praxe a takmer dve tretiny respondentov nie je spokojných. Veľmi pozitívne vyznievajú odpovede, že povolanie fyzioterapeuta napĺňa dominantnú časť našich respondentov a takmer viac ako polovica opýtaných by nechcela zmeniť svoje povolanie.
Záver:
Dobre fungujúce fyziatricko-rehabilitačné oddelenie s priaznivými vzťahmi sa odrazí v spokojnosti pacientov s poskytovanou zdravotnou starostlivosťou.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ
fyzioterapia, fyzioterapeut, profesia
ÚVOD
Na oddelení FBLR sa poskytuje komplexná rehabilitačná starostlivosť pre pacientov od detského veku až po seniorov. Možnosti odboru sa využívajú v prevencii, diagnostike a liečbe ochorení pohybového a nervového systému. Oddelenie FBLR spolupracuje so všetkými klinickými odbormi a poskytuje zdravotnú starostlivosť pre ambulantných pacientov, ale aj pre pacientov, ktorí sú v ústavnej liečbe na jednotlivých oddeleniach a klinikách. Mnoho pacientov z týchto oddelení nemôže navštevovať ambulantnú časť FBLR, preto fyzioterapeuti za týmito pacientmi dochádzajú priamo na jednotlivé oddelenia. Vedenie oddelenia FBLR zabezpečuje primár a vedúci fyzioterapeut. Vedúci fyzioterapeut má za úlohu manažovať oddelenie – musí správne viesť svojich pracovníkov, manažuje ich pracovné zaradenie a podporuje ich k ďalšiemu vzdelávaniu. Nakoľko je fyzioterapia dynamickým odborom so zavádzaním nových postupov a metód, ktorých aplikácia zlepšuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom, je nevyhnutné ďalšie vzdelávanie fyzioterapeutov. O moderné rehabilitačné služby je stále zvýšený dopyt, čoho dôsledkom je nárast počtu pacientov, sprevádzaný profitovaním FBLR. Medzi najčastejšie poskytované služby sú na FBLR oddelení postupy pohybovej liečby, ktorá je dominantnou zložkou liečby, a doplnková liečba - fyzikálna terapia, ktorá sa aplikuje s cieľom odstrániť bolesť.
CIEĽ
Hlavným cieľom bolo zistiť, aké postoje k svojej práci zaujímajú fyzioterapeuti, pracujúci na oddeleniach fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie (FBLR).
Ďalšími cieľmi bolo:
- zistiť, aký štýl riadenia preferujú vedúci fyzioterapeuti na svojich oddeleniach,
- zistiť, aký je záujem zo strany fyzioterapeutov o ďalšie vzdelávanie v odbore fyzioterapia a či svoje nadobudnuté zručnosti implementujú do praxe,
- zistiť, či manažéri oddelení FBLR umožňujú svojim zamestnancom zavádzať do praxe súčasné moderné trendy vo fyzioterapii,
- zistiť, či práca, ktorú fyzioterapeuti vykonávajú, ich napĺňa a či netúžia po zmene povolania.
PROBANDI A METÓDY SLEDOVANIA
Do sledovania sme zaradili 116 fyzioterapeutov (96 žien, 20 mužov) priemerného veku 35,41 roka pracujúcich na oddeleniach FBLR. Pri prieskume sme použili elektronický, neštandardizovaný, anonymný dotazník, ktorý pozostával z 23 otázok, z toho 22 zatvorených a 1 otvorenej. K zatvoreným otázkam boli priradené alternatívy odpovedí, z ktorých si respondenti mohli vybrať aj viacero odpovedí. Otvorená otázka umožnila fyzioterapeutom vyjadriť svoj názor. Dotazník bol elektronickou formou rozoslaný fyzioterapeutom z praxe a zároveň študentom v externej forme bakalárskeho / magisterského štúdia v študijnom odbore Fyzioterapia. Na vyhodnotenie dotazníka sme použili deskriptívnu štatistiku a výsledky sme znázornili v tabuľkovej forme, vyhotovenej v programe Microsoft Excel.
VÝSLEDKY
Výsledky získané dotazníkovou metódou sme štatisticky spracovali.
Na otázku, či majú na pracovisku osobu poverenú výberom nových fyzioterapeutov až 82,80 % z opýtaných respondentov odpovedalo kladne, 13,30 % na oddelení takúto osobu nemá a 3,40 % o jej existencii nevie (tab. 1).
Ďalšiu otázku sme zamerali na skutočnosť, či domáci zamestnanci sú uprednostňovaní pri kariérnom postupe na FBLR oddeleniach. Pozitívnu odpoveď uviedla nadpolovičná väčšina (53,40 %) opýtaných. Z výsledkov teda vyplýva, že na kariérny postup na oddelení môže byť umožnený interným pracovníkom, ale uchádzať sa a získať pracovnú pozíciu môžu aj pracovníci z iných inštitúcií, ktorí na ňu spĺňajú kvalifikačné predpoklady (tab. 2).
Pozitívne hodnotí svoju profesiu 91,40 % respondentov. Z odpovedí možno usudzovať, že títo fyzioterapeuti sú motivovaní a majú svoju prácu radi a prejavujú o ňu skutočný záujem. U 8,60 % respondentov sme sa stretli s odpoveďou nie – z toho usudzujeme, že ich práca fyzioterapeuta pravdepodobne úplne neuspokojuje a nemajú k nej pozitívny vzťah (tab. 3).
Na otázku týkajúcu sa spokojnosti s ohodnotením ich práce kladne odpovedalo iba 29,30 % respondentov, pričom až 62,10 % označilo odpoveď nie. U 8,60 % bola uvedená odpoveď neviem, čo u tejto otázky môžeme priradiť k odpovedi nie. Z výsledkov tejto otázky vyplýva, že fyzioterapeuti považujú svoje ohodnotenie zamestnávateľom za nedostatočné (tab. 4).
Ďalšie otázky v dotazníku sme zamerali na vzdelávanie a zvyšovanie si kvalifikácie fyzioterapeutov. Na otázku pozitívneho postoja zamestnávateľa na zvyšovanie kvalifikácie svojich zamestnancov odpovedalo 77,6 % opýtaných, ktorý im umožňuje zvyšovať si kvalifikáciu (tab. 5).
Necelých 95 % respondentov uviedlo, že sa zúčastňujú na vzdelávacích odborných aktivitách (tab. 6). Takto získané vedomosti a zručnosti vo svojej praxi rozhodne využíva 63,8 % a skôr využíva 27,6 % opýtaných (tab. 7).
Veľmi pozitívne vyznieva, že 100 % opýtaných fyzioterapeutov sa zaujíma o nové informácie a metódy vo fyzioterapii (tab. 8) a až 93,1 % sa venuje samoštúdiu (tab. 9).
Až 89,7% respondentov sa domnieva, že inovatívne metódy v ich odbore ovplyvňujú úspešnosť poskytovanej liečby pacientom (tab. 10).
Viac ako 79 % fyzioterapeutov sa zaujíma o požiadavky pacientov o nové liečebné metódy (tab. 11).
Ďalšie otázky dotazníka sme zamerali na názory fyzioterapeutov na podmienky a riadenie ich oddelenia. Veľmi zarážajúcim je zistenie, že iba 6,9 % je rozhodne a 36,2 % je skôr spokojných s prístupom ich zdravotníckeho zariadenia k modernizácii a k zmenám a až 22,4 % nie je a 34,50 % vyjadrilo, že skôr nie je spokojných s uvedenou skutočnosťou (tab. 12).
V ďalšej otázke sme sa zamerali na spôsoby riadenia na fyzioterapeutických oddeleniach. Z uvedených výsledkov vyplýva, že prevláda (43,1 %) demokratický, pred liberálnym (29,30 %) a autokratickým (27,6 %) spôsobom riadenia (tab. 13).
Až 46,1 % respondentov sa domnieva, že v minulosti nebola práca fyzioterapeutov lepšie spoločensky ohodnotená. Zaujímavé zistenie je, že skoro rovnaké množstvo fyzioterapeutov 43,1 % sa k tejto otázke nevie vyjadriť (tab. 14).
Povolanie fyzioterapeuta napĺňa až 81,1 % opýtaných a 55,2 % by nechcelo zmeniť svoje povolanie (tab. 15, tab. 16). K zmene povolania by pristupovali hlave z finančných dôvodov 82,8 %, kvôli lepšej organizácii práce, resp. kariérnemu rastu (zhodne po 39,7 %) (tab. 17).
Veľmi potešujúcim je aj zistenie, že až 93,1 % opýtaných by si opäť vybralo rovnaké povolanie fyzioterapeuta a iba 6,90 % by si vybrali iné povolanie, a to až 4 by si zvolili prácu lekára a po jednom zverolekára, zubného lekára, pracovníka v IT technológiách a advokáta (tab. 18, tab. 19).
DISKUSIA
Správny výber kvalifikovaných pracovníkov do zdravotníckych zariadení je veľmi dôležitý na správne fungovanie pracoviska. Jednou z úloh manažéra - fyzioterapeuta - je na oddelenie FBLR prijímať nových fyzioterapeutov, alebo iných zdravotníckych pracovníkov. Pri výbere vhodného pracovníka sa posudzuje spôsobilosť uchádzača vykonávať pracovné činnosti na obsadzovanom pracovnom mieste. Cieľom výberu je z potencionálnych fyzioterapeutov vybrať toho, ktorý má najlepšie predpoklady úspešne vykonávať prácu. Úlohou manažéra je zabezpečiť svojim pracovníkom priaznivé sociálne a ekonomické podmienky (5). Nie vždy však vedúci fyzioterapeut oddelenia má v kompetencii prijímať nových pracovníkov do kolektívu, túto úlohu má v pracovnej náplni hlavná sestra zdravotníckeho zariadenia. Z výsledkov nášho prieskumu osobu poverenú výberom nových fyzioterapeutov má na svojom pracovisku až 82,80 % z opýtaných respondentov, 13,30 % na oddelení takúto osobu nemá a 3,40 % o jej existencii nevedia. Po prijatí do pracovného pomeru má mnoho pracovníkov víziu kariérneho rastu na vyššiu pracovnú pozíciu. Kariéra je sledom prác, zamestnaní alebo postavení, a v priebehu svojho života človek prechádza jej rôznymi fázami (2). Nie je vždy umožnený kariérny postup na vyššie pracovné pozície interným zamestnancom. Možnosť kariérneho postupu na svojom pracovisku uviedla nadpolovičná väčšina 53,4 respondentov. Uvedené zistenia dokladujú možnosť kariérneho postupu interným zamestnancom, ale uchádzať sa a získať pracovnú pozíciu môžu aj fyzioterapeuti z iných inštitúcií, za predpokladu splnenia kvalifikačných predpokladov.
Fyzioterapeuti prostredníctvom fyzioterapeutických metód a postupov majú udržiavať zdravie pacientov, prispievať k spomaleniu starnutia a opotrebovania ich organizmu. Aplikáciou rôznych metodík a techník fyzioterapie napomáha taktiež zlepšovať kvalitu života pacientov a viesť nezávislý a aktívny život (3). Práca fyzioterapeutov je veľmi zaujímavá, čo potvrdilo až 91,40 % našich respondentov, ktorí pozitívne ohodnotili svoju profesiu. Z odpovedí možno usudzovať, že vyhodnotená skupina fyzioterapeutov je motivovaná a má o ňu skutočný záujem. U 8,60 % respondentov sme sa stretli s odpoveďou nie – z toho usudzujeme, že ich práca fyzioterapeuta nezaujíma a nemajú k nej pozitívny vzťah, čo môže byť podmienené viacerými faktormi.
Ako v každom zdravotníckom odbore, tak aj vo fyzioterapi, zohráva dôležitú úlohu vzdelávanie nie len počas štúdia na vysokej škole, ale aj po jeho ukončení. Vzdelávanie v zdravotníctve je celoživotné - kontinuálne. Sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov je určované právnymi predpismi: zákonom č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizácií v zdravotníctve; vyhláškou MZ SR č. 366/2005 Z. z. o kritériách a spôsobe hodnotenia sústavného vzdelávania; a nariadením vlády SR č. 322/2006 Z. z. o spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností. Pod pojmom sústavné vzdelávanie sa rozumie priebežné obnovovanie a udržiavanie získanej odbornej spôsobilosti počas celého výkonu zdravotníckeho povolania (6).
Absolvovaním špecializačného štúdia alebo certifikačnej činnosti je možné vo fyzioterapii zavádzaním moderných postupov zvýšiť úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom. Po získaní druhého stupňa v magisterskom študijnom odbore Fyzioterapia je možnosť vzdelávať sa v špecializačných odboroch na riadenie a organizáciu zdravotníctva. V záujme nielen zamestnanca, ale aj zamestnávateľa, by malo byť motivovanie a umožňovanie ďalšieho vzdelávania fyzioterapeutov, pretože len novými poznatkami sa práca v odbore rozvíja, a tým pádom dokážeme pacientom lepšie pomôcť zbaviť sa ich zdravotných ťažkostí. Nové poznatky, ako aj odporúčania pre prax, môžu fyzioterapeuti získať aj absolvovaním odborných vzdelávacích aktivít a vedomosti od iných kolegov môžu implementovať do svojej praxe. V dotazníku sme zisťovali postoje fyzioterapeutov aj k tejto problematike. Na otázku pozitívneho postoja zamestnávateľa na zvyšovanie kvalifikácie svojich zamestnancov odpovedalo 77,6 % opýtaných, že im zamestnávateľ umožňuje zvyšovať si kvalifikáciu. Skoro 95 % opýtaných uviedlo, že sa zúčastňujú na vzdelávacích odborných aktivitách a takto získané vedomosti a zručnosti vo svojej praxi rozhodne využíva 63,8 % a skôr využíva 27,6 % opýtaných.
Okrem možností špecializačného a certifikačného štúdia je pre fyzioterapeutov možnosť vzdelávať sa v oblasti jednotlivých terapeutických metodík a metód kinezioterapie. Existuje ich veľké množstvo, každá je zameraná na iný typ zdravotných ťažkostí a využiť sa dajú v rôznych odvetviach medicíny. Preto je dôležité, aby ich fyzioterapeuti ovládali a vykonávali správne. Nesprávne prevedenie fyzioterapeutických metód môže byť neefektívne a dokonca môže viesť k poškodeniu zdravia pacientov (1).
V súčasnosti medzi najpopulárnejšie terapeutické metódy, ktoré sú vyhľadávané pacientmi, patria: Mckenzieho metóda, Špirálna stabilizácia, Bobáthov koncept, Kabátova metodika a mnohé ďalšie. Preto je veľmi dôležité, aby sa fyzioterapeuti venovali nie len zvyšovaniu kvalifikácie štúdiom na univerzitnej pôde, ale je dôležité venovať pozornosť študovaniu trendov a nových informácií od iných kolegov formou seminárov, alebo kurzov, poprípade samoštúdiom, ktoré v súčasnosti sú vo fyzioterapii dostupné. Veľmi pozitívne z našich výsledkov vyznieva, že 100 % opýtaných fyzioterapeutov sa zaujíma o nové informácie a metódy vo fyzioterapii a až 93,1 % sa venuje samoštúdiu. Až 89,7% respondentov sa domnieva, že inovatívnymi metódami vo fyzioterapii sa ovplyvňuje úspešnosť poskytovanej fyzioterapeutickej liečby. Dôležité je, aby aj manažéri oddelenia, poprípade radoví fyzioterapeuti sledovali a rešpektovali požiadavky pacientov. Pacienti si prostredníctvom internetu dokážu zistiť informácie o najvhodnejšej liečbe ich zdravotného problému. Preto je dôležité, aby sa nové prístupy zavádzali bežne do praxe. Z výsledkov nášho dotazníka vyplynulo, že viac ako 79 % fyzioterapeutov sa zaujíma o požiadavky pacientov o nové liečebné metódy a snažia sa im ich v terapii naplniť.
Ďalšie otázky dotazníka sme zamerali na názory fyzioterapeutov na podmienky a riadenie ich oddelenia. Veľmi zarážajúcim je zistenie, že iba 6,9 % je rozhodne a 36,2 % je skôr spokojných s prístupom ich zdravotníckeho zariadenia k modernizácii a k zmenám a až 22,4 % nie je a 34,50 % sa vyjadrilo, že skôr nie je spokojných s uvedenou skutočnosťou. V ďalšej otázke sme sa zamerali na spôsoby riadenia na fyzioterapeutických oddeleniach. Z uvedených výsledkov vyplýva, že prevláda (43,1%) demokratický, pred liberálnym (29,30 %) a autokratickým (27,6 %) spôsobom riadenia. Náš výsledok je v zhode so zistením Cicákovej (1), ktorá svojim prieskumom zistila, že manažéri v praxi najčastejšie využívajú demokratický štýl vedenia ľudí (4).
Čo sa týka spoločenského ohodnotenia fyzioterapeutov, až 46,1 % respondentov sa domnieva, že v minulosti nebola práca fyzioterapeutov lepšie spoločensky ohodnotená. Zaujímavé zistenie je, že skoro rovnaké množstvo fyzioterapeutov 43,1 % sa k tejto otázke nevie vyjadriť.
Byť zdravotníckym pracovníkom - fyzioterapeutom - je poslanie. Fyzioterapia je pomáhajúca zdravotnícka profesia a na jej vykonávanie treba mať aj určité osobnostné predpoklady. Nemusí to byť práca, ktorá bude napĺňať každého. Je zrejmé, že v praxi budú vyhľadávaní len tí fyzioterapeuti, ktorí budú preukazovať adekvátne vedomosti a po ľudskej stránke budú prístupní každému pacientovi. Z našich zistení povolanie fyzioterapeuta napĺňa až 81,1 % opýtaných a 55,2 % by nechcelo zmeniť svoje povolanie. K zmene povolania by pristupovali hlave z finančných dôvodov (82,8 %), kvôli lepšej organizácii práce, resp. kariérnemu rastu (zhodne po 39,7 %). Veľmi potešujúcim, je aj zistenie, že až 93,1 % opýtaných by si opäť vybrala rovnaké povolanie fyzioterapeuta a iba 8 by si vybrali iné povolanie, a to až 4 by si zvolili prácu lekára a po jednom zverolekára, zubného lekára, pracovníka v IT technológiách a advokáta.
ZÁVER
V našej práci sme sa zamerali na postoje fyzioterapeutov, pracujúcich na oddeleniach FBLR, k svojej práci. Na základe výsledkov vyplynulo, že na oddeleniach manažéri preferujú vo väčšej miere demokratický štýl riadenia pred liberálnym a autokratickým spôsobom. Pozitívne znejú zistenia, že fyzioterapeuti sú aktívni čo sa týka vzdelávania a snažia sa svoje vzdelanie rozširovať ďalším postgraduálnym štúdiom – či už špecializačným, certifikačným, ale aj štúdiom rôznych fyzioterapeutických metodík a metód, prostredníctvom ktorých denno-denne liečia na oddeleniach svojich pacientov. Veľmi zarážajúcim bolo zistenie, že iba približne tretina fyzioterapeutov je spokojná s prístupom ich zdravotníckeho zariadenia k modernizácii poskytovanej fyzioterapeutickej starostlivosti a takmer dve tretiny respondentov sa vyjadrilo, že nie sú spokojný so zavádzaním moderných trendov vo fyzioterapii do praxe na ich pracovisku. Byť zdravotníckym pracovníkom, fyzioterapeutom, je poslanie. Fyzioterapia je pomáhajúca zdravotnícka profesia a na jej vykonávanie treba mať aj určité osobnostné predpoklady. Nemusí to byť práca, ktorá bude baviť každého. Aj tak v praxi sa uplatnia a pacientmi budú vyhľadávaní len tí fyzioterapeuti, ktorí budú preukazovať adekvátne vedomosti a z ľudskej stránky budú prístupní každému pacientovi. Z našich zistení povolanie fyzioterapeuta napĺňa až dominantnú časť našich respondentov, takmer viac ako polovica opýtaných by nechcela zmeniť svoje povolanie. Veľmi potešujúcim je aj zistenie, že až 108 opýtaných by si opäť vybrala rovnaké povolanie fyzioterapeuta a iba 8 by si vybrali iné povolanie. a to až 4 by si zvolili prácu lekára a po jednom zverolekára, zubného lekára, pracovníka v IT technológiách a advokáta.
Adresa ke korespondenci:
PhDr. Mgr. Michal Vavro, PhD.
Stredná zdravotnícka škola Nové Zámky
Pod kalváriou 1
940 01 Nové Zámky
Slovenská republika
e-mail: vavro.szsnz@gmail.com
Zdroje
1. CICÁKOVÁ, J.: Zhodnotenie štýlov riadenia v manažmente podniku : záverečná práca. Nitra,: Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2010. 39 s.
2. HANČOVSKÁ, E.: Riadenie a plánovanie kariéry v organizácii. In Sociálno-ekonomická revue. Trenčín, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka, 2014, s. 12-18. ISSN 1336-3727.
3. KOCIOVÁ, K. a kol.: Základy fyzioterapie. Martin, Osveta, 2013. 1. vyd. 238 s. ISBN 978-80-8063-389-9.
4. SATTELMAYER, M., HILFIKER, R., BAER, G.: A systematic review of assessments for procedural skills in physiotherapy education. In International Journal of Health Professions, 2017. ISSN 2296-990X (In Press).
5. VAVRO, M.: Fyziatricko-rehabilitačné oddelenie z pohľadu manažéra, diplomová práca. Bratislava, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, 2017, 52 s.
6. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizácií v zdravotníctve z 21. októbra 2004
Štítky
Fyzioterapia Rehabilitácia Telovýchovné lekárstvoČlánok vyšiel v časopise
Rehabilitace a fyzikální lékařství
2018 Číslo 4
- V ČR chybí specializovaná péče o pacienty s nervosvalovým onemocněním
- Naděje budí časná diagnostika Parkinsonovy choroby založená na pachu kůže
- Hluboká stimulace globus pallidus zlepšila klinické příznaky u pacientky s refrakterním parkinsonismem a genetickou mutací
Najčítanejšie v tomto čísle
- Zrcadlová terapie a její využití v neurorehabilitaci
- Hodnocení senzorických poruch u dětí
- Vliv dechu na činnost svalů pánevního dna v závislosti na poloze těla
- Fyzioterapia – moderný a dynamický odbor