Ružinovský gastroenterologický deň 2021 5. november 2021

Závažná biliárna komplikácia echinokokózy pečene – kazuistika

A. Danningerová Molnárová

Gastroenterologická klinika SZU a LF UK a UN Bratislava, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda

Echinokokóza je nebezpečné infekčné parazitárne ochorenia napádajúce hlavne pečeň. Je známych niekoľko druhov echinokokov, z ktorých práve Echinococcus multilocularis spôsobuje alveolárnu (AE) formu ochorenia a je najnebezpečnejší. V kazuistike poukazujeme na závažnú prvotnú manifestáciu ochorenia, ktorá sa u pacientky prejavila akútnou cholangitídou s obštrukčným ikterom pri expanzívne sa správajúcej cyste s obštrukciou žlčových ciest. 37-ročná pacientka s negatívnou anamnézou interných ochorení bola prijatá v čase od 28. 10. 2020 do 7. 11. 2020 na GEK SZU a LF UK pre bolesti brucha, febrility, zvýšené obštrukčné enzýmy a zápalové parametre. Pri USG a CT vyšetrení popisované cystické ložisko pravého laloku pečene s expanzívnymi prejavmi. Odoslané sérologické vyšetrenia preukázali pozitivitu E. multilocularis IgG 1240 (N-100), ale aj pozitivitu E. granulomatosus IgG, prítomná bola výrazná eozinofília v krvnom obraze. Doplnili sme MRCP vyšetrenie s nálezom dilatácie IHŽ, výraznou stenózou sútoku ductus hepatocholedochus a nálezom hrubostennej cystoidnej lézie v pravom laloku s expanzívnymi účinkami, bez jednoznačnej komunikácie so žlčovým stromom. Zrealizované ERCP s dilatáciou stenózy pod bifurkáciou 10F bužiou a implantáciou DBD do systému ľavého hepatiku. U pacientky pri multidisciplinárnom konziliárnom vyšetrení (infektológ, chirurg, hepatológ, rádiológ) indikovaná liečba albendazolom a chirurgické riešenie expanzívne sa správajúcej cysty. 10. 12. 2020 vykonaná trisegmentektómia pečene (VI, VII, VIII) s histologicky, ako aj PCR testom potvrdenou alveolárnou echinokokózou. Stav pacientky sa výrazne zlepšil, pri kontrolných vyšetreniach aktivita hepatálnych enzýmov vrátane cholestázy v norme. Kontakt s pacientkou však od februára 2021 do konca mája 2021 prerušený pandemickou situáciou covid-19. V júni 2021 pacientka prichádza na kontrolu s dominujúcou únavou, nechutenstvom, bolesťami brucha a chudnutím. Laboratórne parametre až na eozinofíliu a mierne zvýšené CRP sú negatívne. Indikované MRCP vyšetrenie popisuje multicystickú formáciu v mieste po resekcii v atrofickom teréne – kombinácia aktívnych infikovaných cýst s fibrotickými zmenami. Multilokulárna cysta tiahnúca sa v rozsahu VI. a VII. hepatálneho segmentu dosahuje rozmery 48 × 98 mm. Pacientka bola odoslaná za účelom zváženia transplantácie pečene na pracovisko HEGITo, kde prebiehajú protokolárne vyšetrenia na zaradenie pacientky na LTx. K zváženiu transplantácie pečene bola pacientka odoslaná, nakoľko u nej doposiaľ nebolo zistený MTS proces AE v extrahepatálnej lokalizácii. Kazuistikou poukazujeme na závažnú biliárnu komplikáciu echinokokózy pečene, ktorá bola pre expanzívne prejavy cysty riešená prechodne drénovaním žlčových ciest a následne chirurgickou resekciou popisovanej cysty. Resekcia však nebola konečným riešením problému u pacientky a jej nárast napriek liečbe zatiaľ bez MTS rozsevu je indikáciou k zaradeniu do transplantačného programu.

Poruchy motility pažeráka u pacientov s Parkinsonovou chorobou

M. Ďuriček1, A. Kráľová Trančíková2, J. Harsányiová3, P. Kašovič4, M. Grofik4, P. Bánovčin1

¹ Interná klinika – gastroenterologická JLF UK a UN Martin

² Biomedicínske centrum Martin, JLF UK v Martine

³ Ústav patologickej fyziológie, JLF UK v Martine

⁴ Neurologická klinika JLF UK a UN Martin

Úvod: Postihnutie pažeráka u pacientov s Parkinsonovou chorobou sa v literatúre zmieňuje menej často než postihnutie hrubého čreva. Jeho klinický význam je ale značný, pretože dysfágické ťažkosti znižujú kvalitu života pacientov a môžu viesť k život ohrozujúcim komplikáciám. Toto postihnutie je dôležité aj z patofyziologického hľadiska. Predpokladá sa totiž, že k rozvoju ochorenia dochádza v dôsledku prítomnosti patologického alfa-synukleínu (a-Syn) v enterickom nervovom systéme s následnou progresiou do CNS prostredníctvom anatomických spojení týchto systémov. Metodika: Pacientom s Parkinsonovou chorobou sme zrealizovali pažerákovú manometriu s vysokým rozlíšením. Pacienti boli hospitalizovaní na účely zhodnotenia stavu pri zvažovanej hlbokej mozgovej stimulácii. Ani jeden pacient nereferoval ťažkosti imponujúce ako orofaryngálna alebo ezofágová dysfágia. Merania sme realizovali v „on“ stave, t. j. bez vysadenia liečby levodopou, všetci pacienti boli bez DBS. Motilitu pažeráka sme zhodnotili podľa Chicagskej klasifikácie v3.0. Výsledky: Pažerákovú manometriu sme zrealizovali 10 pacientom. Normálnu motilitu pažeráka malo 50 % pacientov. U 20 % pacientov sa zistila hranične zvýšená hodnota integrovaného relaxačného tlaku (medián 15,1 mmHg). U týchto pacientov ale neboli prítomné známky impaktácie bolusu. Z hľadiska kontraktility malo 30 % pacientov neefektívnu motilitu pažeráka. U jedného pacienta sme nedetegovali propulzívnu peristaltiku. Namiesto nej bola prítomná panezofágová presurizácia v 20 % hltov. Okrem toho sme detegovali aj črty, ktoré sa nezmieňujú v Chicagskej klasifikácii motilitných porúch – cyklické krátkodobé zvyšovanie tlaku horného pažerákového zvierača a prítomnosť nepropulzívnych (simultánnych) kontrakcií. Záver: Poruchy motility pažeráka ako dôsledok Parkinsonovej choroby možno pomocou pažerákovej manometrie s vysokým rozlíšením zachytiť pravdepodobne ešte pred rozvojom klinických príznakov. Nešpecifické a rôznorodé poruchy motility sú prítomné aj v neprítomnosti dysfágických symptómov. Tieto zistenia otvárajú nové možnosti dia­gnostických postupov pomocou najmodernejších metodík detekcie patologických foriem alfa-synukleínu.

Očkování proti SARS-CoV-2 u nemocných s idiopatickými střevními záněty

K. Černá, D. Ďuricová, M. Lukáš

Klinické a výzkumné centrum pro střevní záněty ISCARE a. s. a 1. LF UK v Praze

Východiska: Očkování proti viru SARS-CoV-2 je klíčovým nástrojem ochrany před závažnými formami covid-19. Pacienti s idiopatickými střevními záněty (IBD) jsou často léčeni léčivy pozměňujícími imunitní systém, následkem může být neuspokojivá odpověď na očkování. Cíle práce: Zhodnocení sérokonverze po kompletním očkování mRNA a vektorovými vakcínami, srovnání IBD pacientů a zdravých osob; posouzení vlivu různých imunomodulačních léčiv na míru sérokonverze; analýza vlivu očkování na průběh nemoci z pohledu zánětlivých bio­markerů IBD. Pacienti a metodika: Analyzovali jsme data 602 IBD pacientů a 168 imunokompetentních zdravotníků, kteří byli vakcinováni proti SARS-CoV-2 na jednom očkovacím místě. Byly použity pouze dvoudávkové vakcíny, a to mRNA BNT162b2 (Comirnaty; Pfizer-BioNTech), mRNA CX-024414 (Spikevax; Moderna) a vektorová ChAdOx1 nCoV-19 (Vaxzevria; AstraZeneca). Vyšetření subjektů hodnocení byla provedena v den podání první dávky očkování (W0) a osm týdnů po ukončení očkování druhou dávkou (W8). V obou kohortách byly ve W0 a W8 vyšetřeny sérové hladiny anti-SARS-CoV-2 IgG metodou CLIA.V kohortě IBD pacientů byly ve W0 a W8 analyzovány sérový CRP a fekální kalprotektin (FC). U nemocných léčených bio­logickou terapií byly zaznamenány průměrné hladiny (trough levels, TL) bio­logických léčiv ze tří měření před W8 a z měření ve W8. Výsledky: V IBD kohortě bylo 82,2 % pacientů léčeno bio­logickou léčbou, a to infliximabem (IFX, 41,2 %), adalimumabem (ADA,17,3 %), vedolizumabem (18,6 %) a ustekinumabem (15,1 %). Značná část pacientů léčených IFX (43,1 %) a ADA (41,3 %) měla konkomitantní imunomodulační terapii thiopuriny nebo methotrexátem, pouze imunosupresiva užívalo 8,5 %, 5-aminosalicyláty 6 % a tofacitinib 1,1 % očkovaných, 2,2 % pacientů bylo bez farmakoterapie. Symptomatický covid-19 v období více než 120 dnů před první dávkou vakcíny mělo 14,8 % pacientů a 14,9 % kontrol, sérokonverze před očkováním byla potvrzena u 23,4 % pacientů a 23,8 % kontrol. Z pohledu distribuce podaných vakcín byly obě kohorty srovnatelné. Míra dosažení sérokonverze se mezi pacienty a kontrolami nelišila, dosáhla 97,8 %, resp. 100 %. Medián koncentrací anti-SARS-CoV-2 IgG byl signifikantně nižší u pacientů očkovaných vektorovou vakcínou ve srovnání ve srovnání s mRNA vakcínami (p < 0,0001), i ve srovnání s kontrolami očkovanými vektorovou vakcínou (p = 0,01). U žádného z bio­logických léčiv nebyla zjištěna korelace mezi TL a hladinami anti-SARS-CoV-2 IgG. Terapie inhibitory TNF-alfa (iTNF) s konkomitantními imunosupresivy byla spojena s nižším mediánem hladin postvakcinačních protilátek (p < 0,0001) bez ohledu na typ použité vakcíny. Hladiny CRP a FC se ve W0 a W8 nelišily. Závěry: Očkování proti SARS-CoV-2 je u nemocných s IBD účinné a není spojeno s krátkodobým zhoršením průběhu nemoci. Jako účinnější se jeví mRNA vakcíny. V podávání bio­logik v zavedeném režimu lze pokračovat i v průběhu očkování. Zvláštní pozornost je třeba věnovat vakcinaci pacientů léčených iTNF s imunosupresivy.

Využitie umelej inteligencie v identifikácii gastrointestinálnych prediktívnych faktorov hospitalizácie z dôvodu ochorenia covid-19

P. Lipták1, P. Bánovčin jr1, R. Rosoľanka2, M. Prokopič1, I. Kocan3, I. Žiačiková3, P. Uhrík1, M. Grendár4, R. Hyrdel1

¹ Interná klinika – gastroenterologická JLF UK a UN Martin

² Klinika infektológie a cestovnej medicíny JLF UK a UN Martin

³ Klinika pneumológie a ftizeológie JLF UK a UN Martin

⁴ Biomedicínske centrum Martin, JLF UK v Martine

Úvod: Ochorenie covid-19 sa okrem tradičných prejavov môže manifestovať aj rôznymi gastrointestinálnymi symptómami. Krátko po vypuknutí pandémie bolo do dia­gnostiky a vývoja terapie SARS-CoV-2 implementovaných niekoľko rôznych algoritmov strojového učenia. Cieľom tejto štúdie je definovať prediktívne faktory zvyšujúce riziko hospitalizácie z dôvodu infekcie SARS-CoV-2 súvisiace s gastrointestinálnym traktom. Metodika: Zber údajov bol založený na vyplnení dotazníkov u osôb podstupujúcich nazofaryngeálny výter na určenie prítomnosti vírusu SARS-CoV-2 v Mobilných odberových miestach (MOM) a z Oddelenia urgentného príjmu (OUP) v Univerzitnej nemocnici Martin v kombinácii s údajmi z nemocničného informačného systému a z mobilnej aplikácie používanej na telemedicínske sledovanie pacientov. Na účely štatistickej analýzy boli SARS-CoV-2 negatívni pacienti považovaní za kontroly voči trom rôznym skupinám pacientov (pozitívne testovaní v MOM, SARS-CoV-2 pozitívni pacienti prepustení do ambulantnej starostlivosti na OUP a SARS-CoV-2 pozitívni pacienti prijatí do nemocnice). Výsledky: Do štúdie bolo zaradených celkovo 710 pacientov. Prítomnosť hnačky a nauzei bola v skupine z OUP signifikantne vyššia ako v MOM. Z hepatálnych markerov bola v hospitalizovanej skupine v porovnaní so skupinou pacientov prepustených do ambulantnej starostlivosti významne zvýšená iba aspartát transamináza (AST). Využitím metód umelej inteligencie (random forest algoritmus) bolo AST identifikované ako najdôležitejší prediktor hospitalizácie, za ktorým nasleduje vek a prítomnosť diabetes mellitus ako komorbidity. Prítomnosť hnačky a nadúvania má tiež prediktívny význam, aj keď oveľa nižší ako AST. Záver: Pozitivita SARS-CoV-2 je spojená s izolovaným zvýšením AST a jeho hladina súvisí so závažnosťou ochorenia. Zároveň bola využitím strojového učenia identifikovaná zvýšená hladina AST ako najdôležitejší prediktor hospitalizácie súvisiacej s ochorením covid-19.

Hodnoty hepatálnych testov, predchádzajúca choroba pečene a ich spojitosť s prognózou pacientov hospitalizovaných s covid-19 na reprofilizovanej internej klinike

P. Vrbová, J. Smah, I. Šturdík, K. Brázdilová, M. Kužma, P. Jackuliak, J. Payer, T. Koller

V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Úvod: Bezprecedentná pandemická situácia priniesla na reprofilizované interné oddelenia množstvo pacientov s covid-19. Predchádzajúce práce ukázali, že vek a pridružené choroby sú najsilnejšími prognostickými faktormi. Vzťah aktivity hepatálnych testov ku prognóze pacientov bol skúmaný vo viacerých štúdiách, ale výsledky boli rozporuplné. Našim cieľom bolo zhodnotiť mieru ich elevácie a zistiť spojitosť s prognózou hospitalizovaných pacientov na reprofilizované lôžka internej kliniky. Metódy: Údaje o všetkých pacientoch počas druhej vlny covid-19 od októbra 2020 do marca 2021 zaznamenávame do databázy, ktorá obsahuje demografické a antropometrické parametre, komorbiditu (vrátane cirhózy a choroby pečene), užívané lieky, závažnosť choroby pri prijatí, a priebeh choroby. Laboratórne parametre vrátane hodnôt bilirubínu, ALT, AST, ALP, GMT boli zaznamenané pri prijatí a následne počas hospitalizácie aj ich maximálne hodnoty. Rozdiel udávame v % vstupnej hodnoty. Výsledky: Počas sledovaného obdobia bolo hospitalizovaných 548 pacientov, z nich sa zatiaľ podarilo vyhodnotiť hodnoty hepatálnych testov u 176 žien, 189 mužov so sledovaním dlhším ako 3 týždne po prijatí. Medián veku bol 72 rokov, body mass index 27,8 kg/m², kritický stav pri prijatí malo 15,1 % pacientov, 34 % pacientov vyžadovalo high-flow oxygenáciu. Anamnézu choroby pečene malo 15,1 % a cirhózy 2,2 % pacientov. Hodnoty AST, ALT, ALP a GMT nad hornú hranicu normy malo 67,7 %; 35,1 %; 14,0 % a 51,3 % pacientov. Hodnoty AST, ALT, ALP, GMT nad trojnásobok normy malo 13,4 %; 4,7 %; 2,7 %; 11,8 % pacientov. Počas hospitalizácie zomrelo na komplikácie covid-19 44,5 % pacientov. Pacienti, ktorí zomreli, mali vyššiu aktivitu AST, ALT, ALP, GMT v 77,2 %; 34,0 %; 13,6 % a 47,6 % oproti 59,9 %; 36,2 %; 14,3 % a 53,8 % pacientov, ktorí prežili (AST, p < 0,001; ALT, p = 0,738; ALP, p = 0,874; GMT, p = 0,272). Pacienti, ktorí zomreli, mali trojnásobne zvýšenú aktivitu AST, ALT, ALP, GMT v 19,1 %; 3,8 %; 0,7 %; 11,2 oproti 8,9 %; 5,5 %; 4,2 %; 12,3 % pacientov, ktorí prežili (AST, p = 0,005; ALT, p = 0,467; ALP, p = 0,084; GMT, p = 0,87). Počas hospitalizácie bol medián zmeny medzi vstupnou a maximálnou hodnotou AST, ALT, ALP a GMT 15,6 %; 24,6 %; 0 % a 0 %. U pacientov, ktorí zomreli, bol významne odlišný len v ALP (0 vs. 0,93 %; p = 0,03). Úmrtnosť u pacientov s anamnézou choroby pečene alebo cirhózy nebola odlišná od pacientov bez takejto anamnézy. Záver: U hospitalizovaných pacientov na reprofilizované lôžka internej kliniky sme zaznamenali vysoký výskyt elevácie aminotrasferáz, avšak len abnormálne hodnoty AST boli asociované s vyššou mortalitou. Anamnéza choroby pečene alebo cirhózy na mortalitu vplyv nemala.

Vplyv pandémie na prevenciu kolorektálneho karcinómu

D. Polák1, A. Kalavská2

¹ Gastroenterologické centrum, FNsP Žilina

² VŠZaSP sv. Alžbety, Bratislava

Úvod: Dia­gnostika a terapia kolorektálnych neoplázií je súčasť každodennej lekárskej praxe zahŕňajúca viaceré medicínske odbory. Dôvodom je, že Slovenská republika stále patrí medzi popredné krajiny v incidencii a mortalite na kolorektálny karcinóm. Zlatý štandard v dia­gnostike je kolonoskopia. Pandémia koronavírusu zasiahla spoločnosť na každej úrovni. Nie je tomu inak ani v prevencii kolorektálneho karcinómu. Počty vyšetrených pacientov počas pandémie výrazne poklesli. Nezachytávanie kolorektálnych neoplázií v skorom štádiu bude mať za následok zvyšovanie morbidity a mortality obyvateľstva. Metódy: V práci sme sa venovali kolorektálneho karcinómu. Sledovali sme počty pacientov, ktorí podstúpili preventívnu kolonoskopiu v roku 2019, keď sme o sile prichádzajúcej pandémie ešte netušili. Ďalej sme hodnotili počty pacientov vyšetrených počas pandémie v roku 2020, a tiež sme sa zamerali na pacientov, ktorých sme počas pandémie v roku 2020 nevyšetrili a ku kolonoskopii sa dostali až v roku 2021. Štatisticky sme vyhodnotili dia­gnostické nálezy, endoskopickú terapiu, výslednú histológiu a počty potrebných operačných výkonov i dĺžku hospitalizácie po operácii. Cieľ: Za cieľ sme si zvolili zistiť, ako pandémia koronavírusu ovplyvnila počty vyšetrení. Hodnotili sme, koľko pacientov sme vyliečili endoskopicky, teda bez nutnosti chirurgickej operácie, koľko pacientov malo malígne ochorenie vyžadujúce chirurgický výkon u vyšetrených pacientov v roku 2019 a 2020 a pacientov, ktorí mali vyšetrenie odložené na rok 2021. Uvádzame počty vykonaných operácií pre kolorektálny karcinóm, aká bola dĺžka hospitalizácie, a aký to má dopad na verejné zdravie našej spoločnosti. Výsledky: Z dôvodu karantény, choroby personálu alebo pacientov sme v roku 2020 zrušili preventívne vyšetrenie 50 pacientom. Celkový počet vyšetrených pacientov v roku 2019 a 2020 bol 326. V roku pandémie 2020 sme vykonali o 42 menej preventívnych kolonoskopií. Za 2 roky sme dia­gnostikovali 278 polypoidných neoplázií. 26 pacientov (7,9 %) bolo odoslaných na chirurgickú terapiu. Zo skupiny nevyšetrených pacientov pre pandémiu v roku 2020 sme v roku 2021 vyšetrili 21 pacientov s nálezom 17 polypoidných neoplázií. Kolorektálny karcinóm s potrebou chirurgickej terapie mali z nich 3 pacienti (14,2 %). Dĺžka hospitalizácie po operácii bola priemerne 8 dní a stúpala s vekom. Záver: Počas pandémie takéhoto druhu je nevyhnutné zabezpečiť hlavne akútnu zdravotnú starostlivosť. Negatívny vplyv odložených preventívnych vyšetrení na morbiditu a mortalitu je ale nevyvrátiteľný, čo potvrdzujú aj naše zistenia. Preto je potrebné, aby každý človek fungujúci v našej spoločnosti urobil maximum, aby sa pandémia skončila a neopakovala.

Ťažká alkoholová hepatitída (SAH) ako nová indikácia na transplantáciu pečene (LTx) – skúsenosť v našom centre.

N. Bystrianska, D. Žilinčanová, S. Adamcová Selčanová, Ľ. Skladaný

HEGITO, II. interná klinika SZU a FNsP FDR v Banskej Bystrici

Ťažká alkoholová hepatitída je najagresívnejšou formou s alkoholom asociovanej choroby pečene (ALD), charakteristická svojou vysokou mortalitou (30-dňová mortalita = 35 %). Jedinou odporúčanou liečbou sú kortikosteroidy (KS), ktoré však zlepšujú len krátkodobé prežívanie, ale zároveň takmer polovica pacientov nereaguje na túto liečbu (non-responderii – NR). V prípade SAH-NR sú v súčasnosti k dispozícii len experimentálne terapeutické modality (rastové faktory, fekálna mikrobiálna transplantácia [FMT], iné). Transplantácia pečene z indikácie SAH-NR je stále kontroverznou témou vo svetových transplantačných centrách z viacerých dôvodov. Ukazuje sa však, že v selektovanej skupine pacientov významne zlepšuje ich prežívanie. Prezentujeme prípad 44-ročného muža s cirhózou heparu na podklade ALD, so SAH s rozvojom syndrómu ACLF, ktorý bol non-responder na liečbu KS, preto sme pristúpili k experimentálnej liečbe vo forme FMT. Aj napriek komplexnému prístupu, stav pacienta ďalej progredoval, preto sme sa rozhodli pre otvorenie Lille protokolu a zváženie LTx ako poslednej možnosti v snahe záchrany života. Pacient naplnil stanovené kritériá, predtransplantačné vyšetrenia a po schválení všetkými zložkami transplantačného tímu, pacient úspešne absolvoval LTx. Záverom môžeme povedať, že transplantácia pečene je život zachraňujúci výkon, ktorého indikácie sa v súčasnosti rozširujú vzhľadom na znepokojivo narastajúci počet pacientov s ťažkou alkoholovou hepatitídou a ich nepriaznivú prognózu.

Neblahé skúsenosti z detstva a alkoholová hepatitída

K. Šulejová, S. Adamcová Selčanová, N. Bystrianska, D. Janceková, D. Čmejrek, D. Havaj, P. Martineková, Ľ. Skladaný

HEGITO, II. interná klinika SZU a FNsP FDR v Banskej Bystrici

Celosvetová prevalencia cirhózy pečene má stúpajúcu tendenciu, podľa svetovej štúdie Global burden of disease sa zaradila Slovenská republika na prvé miesto v dekompenzácii cirhózy. Naším najnovším zameraním na jednotke HEGITO je psychologický dotazník, ktorý sme multiplicitne adaptovali na komunitu pacientov obsiahnutých v našom registri. Podstatou práce je preniknúť do tajomstiev našich pacientov a odhaliť ich skryté rany. Dotazník je koncipovaný s dôkladom na jednoduchosť, priamosť, s minimalizáciou možnosti poskytnutia zavádzajúcich informácií. Vyhodnocovanie je stupňované v rozmedzí 1–10, pričom kritická hodnota odrážajúca deprimujúcu psychickú alteráciu v rámci dospievania je od čísla 3 a zároveň je predpokladaná impresívna analógia v závislosti od jeho rastúcej hodnoty. Prví pacienti boli implifikovaní do štúdie v decembri 2020, spĺňali inklúzne kritéria novodia­gnostikovanej cirhózy heparu (skupinu tvorí 30 jedincov, ktorí boli zároveň primo zaradení registra. Zo zaradených osôb malo toxickú genézu ochorenia (alkohol, tuková choroba pečene a hepatotropné vírusy) predominantne viac pacientov (25), menšinový podiel (5) bol tvorený autoimunitným a genetickým spektrom, prioritnými exklúznymi kritériami bola neoplastická komponentna (aj napriek majoritnej úlohe v primomanifestácií ochorenia) a ACLF. V rámci prvého spektra sme mali najvyššie zastúpenie v ALD genéze (18), nasledovali vírusové ochorenia spolu (5) a NASH (7). Za prognostické a validačné markery priebehu ochorenia sme si vybrali MELD a LFI, ktoré boli u pacientov s toxickou formou ochorenia priemerne na úrovni 19 u MELD a 4,4 u LFI, kdežto druhá zložka (autoimunitne-genetická) dosahovala klasifikačné parametre na úrovni 10 u MELD a 4,7 u LFI. Z vedeného jednoznačné vyplývajú signifikantne horšie a závažnejšie prognostické kritéria u pacientov s toxickou formou ochorenia, pričom za unikátny marker sa ukazuje byť MELD (s vyššou mierou senzitivity a špecificity v kontexte nášho dotazníka), pričom s podstatne nižšou mierou validity sa ukazuje LFI ako spektrálny ukazovateľ. Našim zámerom bolo posúdiť a preukázať lineárnu závislosť traumatizujúcich skúseností v detstve a mladosti s mierou závažnosti ochorenia (následne možná amplifikácia na vyhodnotenie prognózy). V rámci skupiny našich pacientov bola priemerná hodnota nášho dotazníka na úrovni 6, pričom v druhom, autonómne dysregulačnom spektre to bolo 1. Pri komparácií výsledkov dotazníka s hodnotami MELD u pacientov vyplynula markantná závislosť s fulminantne negatívnym a nepriaznivým vyznením z hľadiska závažnosti stavu, ako aj prognózy u pacientov s toxickou etiológiou ochorenia. V závere je jedným z kľúčových aspektov psychologické a psychiatrické vyšetrenie pred transplantáciou, úkonom, ktorý je jedinou, dnes známou kuratívnou alternatívou u týchto pacientov. Preto okrem pochopenia tohto spektra ľudí vieme, že ďalší smer, ktorým je nutné sa uberať, je dôkladné psychologické pred- aj posttransplantačné poradenstvo s dlhodobou psychoterapiou.

Fibroblastový rastový faktor 19 – protektívna úloha v hepatobiliárnom trakte

M. Prokopič1, M. Appelman2, R. Kersten2, S. van de Wiel2, W. de Rooij2, C. Furamaya2, S. van de Graaf2, U. Beuers2

¹ Interná klinika – gastroenterologická JLF UK a UN

² Tytgat Institute for Liver and Intestinal Research, UMC Amsterdam

Úvod: Fibroblastový rastový faktor 19 (FGF19) je endokrinný hormón pôsobiaci na osi črevo–pečeň, kde reguluje metabolizmus žlčových kyselín. U pacientov s cholestázou znižuje tvorbu žlčových kyselín, čím bráni ich hepatocelulárnej akumulácii a pôsobí hepatoprotektívne. Analóg FGF19, aldafermin, viedol v predklinických modeloch a u pacientov s primárnou biliárnou cholangitídou (PBC) a primárnou sklerotizujúcou cholangitídou (PSC) k výraznej redukcii parametrov hepatocelulárneho poškodenia, cholestázy a fibrózy. V tejto práci sa zameriavame na experimentálnu analýzu vplyvu FGF19 na spätné vychytávanie žlčových kyselín cez NTCP v hepatocytoch a na vplyv FGF19 na prežívanie a apoptózu cholangiocytov. Metodika: V štúdii vplyvu FGF19 na NTCP sme využívali bunkové línie ľudských hepatocytov (HepG2, Huh7) a osteocytov (U2OS) stabilne exprimujúcich NTCP. Vplyv FGF19 na funkciu NTCP v hepatocytoch sme stanovili scintilačnou analýzou vychytávania 3H+– značeného taurocholátu počas 6-hodinovej inkubácie s FGF19. Vplyv FGF19 na proteínovú expresiu NTCP na plazmatickej membráne hepatocytov sme stanovili bio­tinyláciou bunkového povrchu a následnou Western Blot analýzou proteínovej expresie. Inkubáciou hepatocytov s inhibítormi kináz sme identifikovali kinázovú kaskádu podieľajúcu sa na sprostredkovaní účinkov FGF19 a následne sme farmakologickou inhibíciou a génovým knockdownom kinázy stanovili dopad na funkciu a proteínovú expresiu NTCP na plazmatickej membráne a na dopad na pôsobenie FGF19. V štúdii vplyvu FGF19 na prežívanie a apoptózu ľudských cholangiocytov sme využívali primárne ľudské cholangiocyty (NHC). Cholangiocyty sme inkubovali s FGF19, a to za/bez súčasnej expozície toxickým koncentráciám kyseliny glykochenodeoxycholovej (GCDC). WST analýzou sme stanovili vplyv FGF19 na prežívanie cholangiocytov a meraním aktivity kaspázy 3 a 7 vplyv FGF19 na ich apoptózu. Výsledky: FGF19 v hepatocytoch výrazne redukoval spätné vychytávanie taurocholátu cez NTCP, a to bez ovplyvnenia mRNA expresie NTCP. FGF19 tiež znižoval proteínovú expresiu NTCP na plazmatickej membráne hepatocytov. Identifikovali sme ERK kaskádu ako zodpovednú za sprostredkovanie účinkov FGF19 na NTCP. Knockdown ERK1 viedol k zvýšeniu vychytávania taurocholátu cez NTCP a tiež k vzostupu proteínovej expresie NTCP na plazmatickej membráne hepatocytov. FGF19 aktivoval ERK1 v hepatocytoch a inhibícia a knockdown ERK1 obmedzovali účinok FGF19 na vychytávanie taurocholátu cez NTCP. V ľudských cholangiocytoch však FGF19 neviedol k zmene v prežívaní ani v apoptóze cholangiocytov, a to nezávisle na prítomnosti toxických koncentrácií GCDC. Záver: FGF19 aktiváciou ERK kaskády inhibuje spätné vychytávanie žlčových kyselín cez NTCP v ľudských hepatocytoch. Poukazujeme tak na nový možný hepatoprotektívny účinok FGF19. Vplyv FGF19 na prežívanie a apoptózu cholangiocytov sa nám preukázať nepodarilo. Naše analýzy však prispievajú k akceptácii analógov FGF19 v liečbe cholestatických ochorení pečene.

Využitie magnetickej rezonancie a endorektálnej sonografie v presnosti určenia T štádia včasných neoplastických lézií v konečníku

D. Osuská, B. Pekárek, G. Kolníková, Ľ. Žitňan, J. Letkovský, A. Orságh, B. Kunčak

Národný onkologický ústav, Bratislava

Úvod a ciele: Preprocedurálne rozhodovanie o predpokladanej hĺbke neoplastickej invázie a vhodnej liečbe včasných neoplastických lézií konečníka je komplikovaný proces, pri ktorom sú v praxi nezriedka využívané okrem dôkladného endoskopického hodnotenia i zobrazovacie vyšetrenia ako magnetická rezonancia (MR) či endorektálna sonografia (ERUS). V našej práci sme sa zamerali na porovnanie presnosti týchto pomocných vyšetrení (MR a ERUS) v určení T štádia s definitívnou histológiou resekátu u pacientov, ktorí podstúpili endoskopickú submukóznu disekciu (ESD). Pacienti a metódy: Jedná sa o retrospektívnu monocentrickú analýzu s konzekutívnym výberom pacientov, ktorí podstúpili ESD neoplastickej lézie v konečníku v Národnom onkologickom ústave v Bratislave v časovom období 1. 1. 2014–1. 9. 2021, a ktorí zároveň mali preprocedurálne vykonané MR malej panvy a/alebo ERUS. Sledovanými parametrami bolo pohlavie, vek, presnosť vykonaného preprocedurálneho zobrazovacieho vyšetrenia a jeho vplyv na metódu liečby. Výsledky: Celkový počet vykonaných ESD v sledovanom období bol 375, z toho v konečníku 230. Preprocedurálne MR malej panvy malo vykonaných 27 pacientov, preprocedurálne ERUS 32 pacientov; obidve zobrazovacie modality boli realizované u 12 pacientov. Priemerný vek pacientov podstúpivších MR bolo 64,3 roka, priemerný vek pacientov s ERUS bol 68,4 roka. Jednalo sa prevažne o mužov, ktorí boli zastúpení v 74,4 % (35/47), žien bolo 25,5 % (12/47). Presnosť MR malej panvy v určení hĺbky invázie neoplastickej zložky bola 29,6 % (8/27), z toho 5krát nebolo T štádium v MR popise uvedené, popísaná bola absencia prerastania perirektálne. V dvoch prípadoch nepresného určenia T štádia sa jednalo o podhodnotenie, kedy lézia nebola v MR popise uvedená vôbec a v 63 % (19/27) sa jednalo nadhodnotenie T štádia. Nadhodnotenie hĺbky neoplastickej invázie (T štádia) by v 40,7 % (11/27) menilo stratégiu liečby v prípade, že by sa hodnotiaci lekár spoliehal výlučne na túto modalitu. Presnosť endorektálnej sonografie v určení T štádia bola v našom súbore 53,1 % (17/32), v 3,1 % (1/32) sa jednalo o podhodnotenie, kde bolo endorektálnou sonografiou lézia hodnotená ako štádium T0 a histopatologicky sa jednalo o T1sm1 štádium. Nadhodnotenie T štádia sme pozorovali v 43,8 % (14/32) prípadov. Nadhodnotenie hĺbky invázie, ktoré by pri spoľahnutí sa na toto vyšetrenie (ERUS) menilo stratégiu liečby, bolo pozorované v 3,1 % (1/32) prípadoch. Jednalo sa o popis štádia T3 podľa endorektálnej sonografie, pričom sa histopatologicky jednalo o karcinóm in situ s dosiahnutím R0 resekcie ako kuratívneho výkonu. Záver: Preprocedurálne hodnotenie lézií v konečníku pomocou magnetickej rezonancie malej panvy sa v našej analýze ukázalo v určení T štádia a teda v určení hĺbky neoplastickej invázie ako nepresné a nevhodné. Endorektálna sonografia môže byť v prípade nejasností ohľadom možnosti endoskopickej resekcie lézie v konečníku využitá ako doplnková zobrazovacia modalita.

Endoskopická ultrasonografia horného GITu – 3,5-ročné dáta z UNM

P. Uhrík¹, L. Nosáková¹, M. Ščur¹, Z. Huťka², P. Bánovčin¹

¹Interná klinika – gastroenterologická JLF UK a UN Martin

²Ústav patologickej anatómie, JLF UK a UN Martin

Úvod: Endoskopická ultrasonografia (EUS) patrí medzi špecifické endoskopické vyšetrenie používané v dia­gnostike rôznych druhov nádorov a ochorení tráviaceho traktu. Bezprostredný kontakt ultrasonografickej sondy so stenou tráviacej trubice umožňuje detailne popísať charakter a rozsah infiltrácie nádorom. Minimálna interferencia tkanív umožňuje podrobné vyšetrenie pankreasu s priamym prístupom v prípade potreby odberu bio­logického materiálu na bio­chemické, cytologické a histologické vyšetrenie. Najčastejším cieľom diferenciálnej dia­gnostiky, kvôli ktorej je EUS indikovaná, býva odlíšenie benígnych od malígnych ochorení. EUS staging je najčastejšie indikovaný v prípade možnosti endoskopickej liečby ochorení tráviaceho traktu, akými sú endoskopická mukozálna resekcia a endoskopická submukózna disekcia, alebo s cieľom naplánovať čo najpresnejšie chirurgický postup pri ochoreniach pankreasu a mediastina. Ciele: Cieľom tejto práce je priblížiť princíp endoskopickej ultrasonografie širšej odbornej skupine s dôrazom na možnosti jej využitia v bežnej klinickej praxi, prezentovať údaje senzitivity a špecificity nazbierané na našom pracovisku pri realizovaných vyšetreniach s hodnotením morfológie, dopplerovského merania (CFI), elastografie (EG), bio­chemických, cytologických a histologických vzoriek získaných tenkoihlovou aspiráciou/bio­psiou. Metódy: Retrospektívna analýza dát z EUS realizovanej na Internej klinike gastroenterologickej od roku 2018 do septembra 2021. Porovnanie dia­gnostických záverov EUS a následného vývoja ochorenia u pacientov sledovaných do marca roku 2021. Porovnanie úspešnosti a správnosti dia­gnózy použitím odberu vzoriek tenkou ihlou k bio­chemickému, cytologickému a histologickému vyšetreniu počas celého obdobia analýzy. Výsledky: Do 3,5-ročnej štúdie bolo zaradených 750 vyšetrení (592 pacientov s podozrením na ochorenie pankreasu a 158 s ochoreniami pažeráka, mediastina, žalúdka a dvanástnika). Tenkoihlová aspirácia alebo bio­psia (FNA/FNB) bola realizovaná v 200 prípadoch. Senzitivita použitím EUS s CFI, EG a FNB bola 97,6 % (95% CI: 80,4–99,8 %), špecificita bola 90,2 % (95% CI: 78,6–98,7 %). Senzitivita FNA/FNB pri EUS v dia­gnostikovaní malignity pankreasu bola 91,5 (95%CI: 82,1–94,5 %), so špecificitou 97,8 % (95% CI: 87,8–99,9 %). Záver: EUS je vynikajúcim dia­gnostickým nástrojom k stagingu epiteliálnych nádorov pažeráka a žalúdka, vyšetreniu subepiteliálnych ložísk horného gastrointestinálneho traktu a k zisteniu správnej etiológie cystických a solídnych pankreatických lézií. Pokiaľ je k dispozícii FNA/FNB, mala by byť použitá ako prvý dia­gnostický nástroj na odber vzoriek lézií vychádzajúcich z hlbších vrstiev steny tráviaceho traktu a pankreasu v prípade, že takéto vyšetrenie zmení liečebný postup.

Sekundárna sklerotizujúca cholangitída u pacientov s kritickým priebehom covid-19 – séria prípadov

P. Vrbová, T. Koller

V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Covid-19 ako predovšetkým respiračné ochorenie postihuje aj iné orgány tela vrátane pečene. Častým pozorovaným javom sú u hospitalizovaných pacientov s covid-19 abnormálne zvýšené hepatálne testy. Hepatálne poškodenie pri covid-19 je asociované najmä so závažným priebehom ochorenia. Prezentujeme prípad 2 pacientov, mužov 48- a 63-ročného, ktorí prekonali covid-19 s kritickým priebehom s nutnosťou niekoľkotýždňovej umelej pľúcnej ventilácie. Do nemocnice prichádzajú o približne pol roka po prekonaní covid-19 pre ikterus a tmavý moč. Prezentovali sa laboratórne elevovanými hodnotami transamináz, cholestatických enzýmov a bilirubinémie. V úvode realizované USG abdomenu, ako aj MRCP dokázali fokálnu a segmentálnu dilatáciou intrahepatálnych žlčových ciest so stenózami bez znakov litiázy. Stav záverujeme ako cholestatické post-ischemické poškodenie pečene s vývojom sklerotizujúcej cholangitídy. Podávame hepatoprotektívnu liečbu. Zatiaľčo u 48-ročného pacienta pozorujeme priaznivý priebeh s čiastočným poklesom hepatálnych parametrov a prepustením do ambulantnej starostlivosti, u 63-ročného pacienta dochádza k fulminantnému zlyhaniu pečene a úmrtiu. Sekundárna sklerotizujúca cholangitída u pacientov po kritickom priebehu covid-19 sa objavuje ako nová dia­gnostická jednotka, ktorá pripomína sklerotizujúcu cholangitídu kriticky chorých. Presná patogenéza ešte nie je objasnená, ale predpokladá sa postischemické poškodenie žlčovodov. Doposiaľ neexistuje liečba tejto choroby a prognóza pacientov závisí najmä od rozsahu poškodenia žlčovodov.

Endoscopic ultrasound fine-needle aspiration of pancreatic cystic lesions – a single-center experience, and comparison with resection histology

T. Koller1, A. Piotrowicz1, M. Tomáš2, V. Gál3

¹ Department of Gastroenterology and Hepatology, 5^th Department of Internal Medicine, Comenius University Faculty of Medicine and University Hospital Bratislava

² Department of Surgical Oncology, Slovak Medical University and National Cancer Institute, Bratislava

³ Pathological Anatomy − DCP Bratislava, Unilabs Slovensko, s. r. o., Bratislava

Background: Pancreatic cystic lesions (PCLs) are being more frequently dia­gnosed and some have the potential for malignant transformation. The decision on performing EUS-FNA and indicating surgery remains challenging. Aims: To evaluate the feasibility and dia­gnostic yield of EUS FNA, and in patients undergoing surgery to compare results of EUS-FNA with the resection histology. Methods: A retrospective observational study in patients undergoing EUS-FNA for PCLs. We assessed morphological risk features: solid component, a mural nodule >5 mm, dilated pancreatic duct >5mm, lesion size >4 cm. The mucinous content was defined macroscopically by positive string test/thick mucin and/or by high CEA (>100 ug/l) or low glucose (<2.8 mmol/l). Aspirated material was smeared and sent for cytology. Results: We included 30 patients, an M/F ratio of 20/10, with a median age of 66.5 (IQR 58–73) years. Seventeen patients had one or more risk features, 13 had none. The macroscopic evaluation of fluid was reported in 23 (76.6%) patients, it was positive in 14 (Group M) and negative in 9 patients (Group N). The fluid analysis showed a presumed mucinous lesion in all patients in group M, and 4 (44.4%) in Group N. Ten patients underwent surgery. Compared with resection histology, the presence of at least one risk feature had 100% sensitivity and 42.8% specificity for dia­gnosing high-grade neoplasia, the fluid analysis had 71.4% sensitivity and 66.6% specificity for a mucinous lesion, and cytological evaluation had 0% sensitivity and 66.6% specificity for high-grade neoplasia. Conclusion: Our study provides insight into the dia­gnostic complexity of PCLs. Our experience supports safe follow-up in patients without morphological risk features, and EUS-FNA indication in lesions with 1 or more risk features. Due to the high risk of malignancy, presumed mucinous lesions with a risk feature should be referred for surgery.

Dynamika voľnej cirkulujúcej DNA a deoxyribonukleázy v akútnom zlyhaní pečene

B. Gromová, M. Vašeková, P. Celec, R. Gardlík

Ústav molekulárnej bio­medicíny, LF UK v Bratislave

Akútne zlyhanie pečene je sprevádzané rapídnym uvoľňovaním DNA z odumierajúcich hepatocytov. Táto extracelulárna DNA (ecDNA) dokáže stimulovať vrodenú imunitu vyvolaním sterilného zápalu a napomáhať k progresií zlyhania pečene, prípadne až k smrti. Jedným zo zdrojov ecDNA je aj NETóza – forma bunkovej smrti neutrofilov, počas ktorej je genomická a mitochondriálna DNA vypudená mimo bunky vo forme neutrofilových extracelulárnych pascí, ktorých súčasťou sú aj antimikrobiálne peptidy (AMP) a enzým peptidyl arginín deimináza 4 (PAD4). Jednu z potenciálnych terapeutických možností akútneho zlyhania pečene predstavujú deoxyribonukleázy (DNázy), teda enzýmy, ktoré degradujú voľnú DNA. Ich potenciál bol preukázaný v experimentálnych štúdiách zameraných na liečbu chorôb asociovaných s vysokou koncentráciou cirkulujúcej ecDNA. Cieľom tejto práce bolo stanoviť dynamiku a pôvod plazmatickej ecDNA a DNázovej aktivity v myšacích modeloch akútneho zlyhania pečene indukovaných paracetamolom (APAP) a tioacetamidom (TAA). Testovaný bol aj terapeutický efekt exogénnej dodanej DNázy I. Výsledky ukázali pohlavné rozdiely v koncentrácií plazmatickej ecDNA a to v závislosti od daného modelu zlyhania pečene. U samíc s oboma typmi zlyhania pečene bola koncentrácia plazmatickej ecDNA signifikantne vyššia 24 hodín po podaní indukujúcej látky, pričom bola najviac mitochondriálneho pôvodu. Naopak, u samcov bola signifikantne vyššia koncentrácia plazmatickej ecDNA iba po 12 hodinách, a to len po APAP indukcií a taktiež prevažoval mitochondriálny pôvod ecDNA. V prípade samíc deficientnych na enzým PAD4, koncentrácia plazmatickej ecDNA mitochondiálneho aj nukleárneho pôvodu bola signifikantne najvyššia 24 hodín po APAP indukcií zlyhania pečene. Naopak, po APAP indukcií u samíc s deficitom tvorby AMP bola vyššia koncentrácia ecDNA po 12 hodinách s prevahou mitochondriálneho pôvodu. Plazmatická endogénna DNázová aktivita u samíc bola po APAP indukcií nezmenená, ale po TAA indukcií bola signifikantne zvýšená po 24 hodinách. Naopak, u samcov bola signifikantne vyššia endogénna DNázová aktivita v plazme po 24 hodinách po TAA indukcií. Systémové podanie exogénnej DNázy I u samcov s APAP indukciou zlyhania pečene neviedlo k signifikantnému poklesu koncentrácie celkovej plazmatickej ecDNA, ale jadrovej a mitochondriálnej ecDNA áno. Naše experimenty ukázali, že dynamika plazmatickej ecDNA a endogénnej DNázovej aktivity je rozdielna medzi pohlaviami a závisí od príčiny zlyhania pečene. Exogénne podaná DNáza preukázala istý potenciál v znížení koncentrácie nukleárnej a mitochondriálnej ecDNA, no jej terapeutický efekt je potrebné overiť v ďalších experimentoch.

Táto práca bola podporená grantom Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR VEGA 1/0649/21 a grantom Agentúry na podporu výskumu a vývoja APVV-17-0505.

Externá validácia UDCA Response Score modelu na kohorte slovenských a chorvátskych pacientov s primárnou biliárnou cholangitídou

J. Gazda, M. Janicko, S. Drazilova, I. Grgurevic, T. Kanizaj, T. Koller, B. Bodorovska, M. Mijic, I. Mikolasevic, I. Stromar, B. Kucinsky, M. Gazda, P. Jarcuska

II. interná klinika UPJŠ LF a UNLP Košice + 9 ďalších pracovísk

Úvod: Ursodeoxycholic Acid Response Score (URS) je prognostický model, ktorý u pacientov s primárnou biliárnou cholangitídou (PBC) odhaduje pravdepodobnosť dosiahnutia odpovede po 12 mesiacoch liečby kyselinou ursodecycholovou. Cieľ: Nezávisle vyhodnotiť prognostické schopnosti URS. Metódy: Diskriminačnú schopnosť modelu sme hodnotili pomocou plochy pod ROC krivkou (AUROC – area under receiver opearing characteristic curve) a jej 95% intervalu spoľahlivosti (CI – confidence interval). V tejto retrospektívnej štúdii sme použili údaje z kohorty slovenských a chorvátskych treatment--naívnych pacientov. Súčasne sme hodnotili aj kalibráciu modelu pomocou kalibračných pásov. Dosiahnutie odpovede sme definovali ako hodnota alkalickej fosfatázy ≤ 1,67-násobok hornej hranice normy po 12 mesiacoch liečby UDCA. Výsledky: Do štúdie sme zaradili 194 pacientov. Odpoveď na liečbu dosiahlo 79,38 % pacientov. AUROC mala hodnotu 0,81 (95% CI: 0,73–0,88). Kalibračný pás potvrdil správnu kalibráciu modelu. Záver: Naše výsledky potvrdzujú, že URS je možné používať u novodia­gnostikovaných PBC pacientov za účelom odhadu pravdepodobnosti dosiahnutia liečebnej odpovede po 12 mesiacoch liečby UDCA.

Hepatocelulárny karcinóm spojený s nealkoholovou tukovou chorobou pečene: klinické vzorce, výsledky a prognostické faktory celkového prežitia – retrospektívna analýza slovenského súboru

M. Janicko, D. Safcak, S. Drazilova, J. Gazda, I. Andrasina, S. Adamcova Selcanova, R. Barila, M. Mego, M. Rac, Ľ. Skladany, M. Zigrai, P. Jarcuska

II. interná klinika UPJŠ LF a UNLP Košice

Objective: To compare NAFLD-related HCC and other etiology-related HCC and to describe predictive factors for survival in patients with NAFLD-related HCC independent of the BCLC staging system. Methods: We performed a multicenter longitudinal retrospective observational study of patients dia­gnosed with HCC during the period from 2010 through 2016. Results: 12.59% of patients had NAFLD-related HCC, and 21.91% had either NAFLD or cryptogenic etiology. NAFLD-related HCC patients were younger (p = 0.0007), with a higher proportion of women (p <0.001) compared to other etiology-related HCC patients. The NAFLD group had a significantly lower proportion of patients with liver cirrhosis at the time of HCC dia­gnosis (p <0.0001), and they were more frequently dia­gnosed with both diabetes and metabolic syndrome when compared to other etiology-related HCC (p <0.0001). We did not find any difference in the overall survival or in the progression-free survival between NAFLD-related and other etiology-related HCC patients staged as BCLC B and BCLC C. NAFLD-related HCC patients with three or more liver lesions had a shorter overall survival when compared to patients with one or two liver lesions (p = 0.0097), while patients with baseline CRP values of ≥5 mg/L or with PLR ≥150 had worse overall survival (p = 0.012 and p = 0.0028, respectively). ALBI Grade 3 predicted worse overall survival compared to ALBI Grade 1 or 2 (p = 0.00021). In NAFLD-related HCC patients, PLR and ALBI remained significant predictors of overall survival even after adjusting for BCLC. Conclusion: NAFLD-related HCC patients have a similar prognosis when compared to other etiology-related HCC. In NAFLD-related HCC patients, ALBI and PLR are significant predictors of the overall survival independent of the BCLC staging system.

LDAA v liečbe IBD

T. Hlavatý1,2, A. Gojdičová1, J. Tóth1, M. Malíková1, M. Chlebíková1

¹ Gastroenterologické centrum Ružinov, Bratislava

² Gastroenterologické a hepatologické oddelenie, V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Úvod: Kombinácia nízkej dávky azatioprinu s alopurinolom (LDAA) patrí medzi nové účinné modality v liečbe nešpecifických zápalových ochorení čreva. LDAA vykazujú nižší počet nežiadúcich účinkov v porovnaní s monoterapiou tiopurínmi. Cieľ: Cieľom našej štúdie bolo analyzovať účinnosť a bezpečnosť LDAA pacientov s nešpecifickými zápalovými ochoreniami čreva (IBD). Metódy: Realizovali sme observačnú štúdiu. Súbor tvorilo 32 pacientov s IBD (16 s Crohnovou chorobou a 16 ulceróznou kolitídou) sledovaných v Gastroenterologickom centre Ružinov v období 8/2018–8/2021. U každého pacienta boli zaznamenané klinické charakteristiky ochorenia, ako je dia­gnóza, lokalizácia, správanie sa, vek v čase dia­gnózy a trvanie ochorenia. Aktivita ochorenia bola hodnotená na základe hodnoty kalprotektínu v stolicu, ako aj dotazníkov HBI/pMayo a sIBDQ pri vstupnom vyšetrení, v 8., 14., 30. a 54. týždni. U každého pacienta boli zaznamenané možné nežiadúce účinky pri každom vyšetrení. Výsledky: Klinickú odpoveď dosiahlo v 8. týždni sledovania 78,9 % (15/19) tiopurín naivných IBD pacientov so strednou aktivitou ochorenia. 52,6 % (10/19) pacientov dosiahlo v 8. týždni klinickú remisiu. V 30. týždni sme klinickú remisiu zaznamenali u 45,5 % (5/11). Na základe nežiadúcich účinkov (1 hepatopatia, 2 nauzea) bola liečba LDAA ukončená u 3/19 pacientov (15,8 %), po vysadení liečby došlo k ústupu nežiadúcich účinkov u všetkých pacientov. Záver: Naša štúdia podporuje priaznivý bezpečnostný profil a účinnosť LDAA v liečbe IBD.

Postvakcinačné vzplanutie ochorenia u pacientov s IBD – case series

A. Gojdičová1, J. Tóth1, M. Malíková1, M. Chlebíková1, T. Hlavatý1^,2

¹ Gastroenterologické centrum Ružinov, Bratislava

² Gastroenterologické a hepatologické oddelenie, V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Medzi zriedkavé postvakcinačné reakcie očkovanie proti covid-19 patrí nástup alebo vzplanutie imunitne podmienených ochorení. V nami sledovanej kohorte 589 IBD pacientov sme zaznamenali u 5 pacientov s ulceróznou kolitídou a 4 pacientov s Crohnovou chorobou bezprostredne po podaní mRNA vakcíny voči covid-19 reaktiváciu dovtedy stabilného základného ochorenia. Laboratórne parametre, kolonoskopický a sonografický nález svedčali pre mierny až ťažký relaps základného ochorenia. U časti pacientov bola remisia dosiahnutá spontánne, časť pacientov promptne reagovala na intenzifikáciu liečby vzplanutia.

Crohnova choroba v hornom gastrointestinálnom trakte a význam ezofagogastroduodenoskopie v jej dia­gnostike

M. Greguš¹,², K. Kovalčíková¹, K. Gubáňová¹, M. Greguš¹

¹ Gastroenterologické a hepatologické centrum Nitra

² V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Crohnova choroba (Crohn’s disease – CD) je chronické, nešpecifické črevné zápalové ochorenie, ktoré môže postihovať ktorúkoľvek časť gastrointestinálneho traktu (GIT) od dutiny ústnej až po anus. Najčastejšie postihuje ileocekálnu oblasť. Postihnutie hornej časti GITu bolo pred rozvojom endoskopie považované za zriedkavé. V posledných desaťročiach sa potvrdil vysoký výskyt postihnutia horného GITu, až 75 %. Pozornosť sa venovala novým makroskopickým aj mikroskopickým léziám. Patrí k nim nález „bamboo joint-like appearance“ (BJA) v žalúdku. V mikroskopickom obraze sa pozornosť sústredila na Helicobacter pylori negatívnu fokálnu aktívnu gastritídu (FAG). Cieľom práce bolo stanoviť prevalenciu postihnutia horného GITu u pacientov s CD a definovať charakteristické makroskopické a mikroskopické lézie. Štúdia bola monocentrická, retrospektívna a prebiehala v Gastroenterologickom a hepatologickom centre Nitra. Do štúdie bolo zahrnutých 259 pacientov s CD, ktorí mali realizovanú ezofagogastroduodenoskopiu v čase stanovenia dia­gnózy. Šesťdesiatosem pacientov bolo zaradených do skupiny L4 podľa Montrealskej klasifikácie. Najčastejšie bolo postihnuté duodénum a erózie boli najčastejšie nachádzané endoskopické lézie. U štyroch pacientov bol nájdený charakteristický obraz BJA. FAG bola potvrdená u piatich pacientov. Analýzou dát nášho súboru pacientov sme potvrdili 26 % prevalenciu postihnutia horného GITu Crohnovou chorobou.

Výsledky sociologického prieskumu o bariérach voči skríningovej kolonoskopii na Slovensku

T. Hlavatý1,2, M. Huorka2

¹ Gastroenterologické centrum Ružinov, Bratislava

² Gastroenterologické a hepatologické oddelenie, V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Cieľ: Efektivita skríningu kolorektálneho karcinómu je závislá od participácie. Je preto potrebné poznať postoje a bariéry populácie voči skríningovej kolonoskopii. Metodika: V septembri 2021 prebehol na Slovensku sociologický prieskum verejnej mienky realizovaný profesionálnou agentúrou na základe zadania SGS ohľadne bariér voči skríningovej kolonoskopii. Súbor tvorilo 509 respondentov reprezentujúcich populáciu podľa kategórie pohlavia, veku, vzdelania a regiónu. Otázky zahŕňali, či respondenti uvažujú o skríningovej kolonoskopii, aké faktory sú hlavné bariéry voči nevykonaniu skríningovej kolonoskopie a či by dostupná analgosedácia alebo celková anestézia ovplyvnila rozhodovanie o skríningovej kolonoskopii. Výsledky: O skríningovej kolonoskopii uvažuje 36,2 % respondentov, 11,5 % ju už absolvovalo a 52,3 % o vyšetrení neuvažuje. Medzi hlavné bariéry voči kolonoskopii patrí obava z bolestivosti vyšetrenia (27,3 % respondentov), obava z nepríjemného zážitku z vyšetrenia (38,8 %), obava z prípadného nálezu (9,3 %) a nedostatok času (9,3 %). V prípade, že by bola dostupná analgosedácia, 62,8 % respondentov by sa jednoduchšie rozhodlo pre kolonoskopiu. Ak by bola dostupná celková anestézia, pre kolonoskopiu by sa ľahšie rozhodlo 56,5 % respondentov. Záver: Obava z bolestivosti a diskomfortu pri vyšetrení predstavuje najväčšiu bariéru voči absolvovaniu kolonoskopického vyšetrenia. Dostupná bezplatná analgosedácia by u 63 % osôb pozitívne ovplyvnila rozhodnutie pre kolonoskopiu.

Vplyv vitamínu D na priebeh covid-19 u IBD pacientov

A. Gojdičová1, J. Tóth1, A. Hlavatá1, M. Chlebíková1, M. Malíková1, T. Hlavatý1^,2

¹ Gastroenterologické centrum Ružinov, Bratislava

² Gastroenterologické a hepatologické oddelenie, V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

Úvod: Koronavírusová choroba 2019 (covid-19) je vírusové infekčné ochorenie vyvolané závažným akútnym respiračným syndrómom koronavírusom 2 (SARS-CoV-2). Nízka hladina vitamínu D je spájaná s vyšším rizikom horšieho priebehu vírusových infekcií horných dýchacích ciest. Cieľ: Cieľom bolo analyzovať koreláciu sérovej koncentrácie vitamínu D s priebehom covid-19 u pacientov s IBD. Metódy: Realizovali sme retrospektívnu štúdiu. Spracovaný súbor tvorilo 36 z celkovej databázy 562 pacientov s IBD vo vekovom rozmedzí od 26 do 75 rokov, ktorí v období medzi marcom 2020 a marcom 2021 prekonali infekciu SARS-CoV-2. U každého pacienta bol zaznamenaný vek, ako aj klinické charakteristiky ochorenia a aktuálna medikácia. U každého pacienta bola v rámci pravidelnej kontroly laboratórnych parametrov stanovená aj sérová koncentrácia 25-hydroxyvitamínu D. Výsledky: Priemerná dĺžka trvania ochorenia covid-19 bola 7,92 ± 4,7 dňa. Najčastejším symptómom infekcie covid-19 bola únava u 88,9 % pacientov, nasledoval kašeľ u 63,9 % a myalgie u 61,1 % pacientov. Priemerná hladina vitamínu D u pacientov v kohorte bola 36,76 ± 12,0 ng/ml. Pacienti, ktorí udávali bolesti svalov, mali signifikantne nižšie sérové koncentrácie vitamínu D; 34,47 ± 4,9ng/ml vs. 40,37 ± 7,7 ng/ml, p = 0,04. Pacienti, u ktorých sa nezhoršil pocit únavy počas ochorenia covid-19, mali signifikantne vyššiu hladinu vitamínu D; 54,82 ± 14,83 ng/ml vs. 34,51 ± 3,8 ng/ml, p = 0,002. U pacientov s hladinou vitamínu D nad 40 ng/ml sme pozorovali kratší priebeh ochorenia 6,31 ± 1,8 ng/ml vs. 8,83 ± 2,3 ng/ml. Záver: Pozorovali sme podobnú alebo dokonca nižšiu mieru prevalencie covid-19 v kohorte nami sledovaných IBD pacientov bez zvýšenej miery ťažšieho priebehu alebo úmrtnosti. Zdá sa, že významným protektívnym faktorom bola hladina 25-hydroxyvitamínu D v doporučených medziach normy.

Súčasný stav chirurgickej liečby tumorov pečene

R. Donát, M. Sabol, D. Dyttert, J. Palaj, Š. Durdík Š

Klinika onkologickej chirurgie LF UK a OÚSA, Bratislava

Až 50 % pacientov s kolorektálnym karcinómom má metastázy v hepare. Metachrónne metastázy sa vyskytujú u 20–40 % pacientov operovaných pre kolorektálny karcinóm. S novodobým životným štýlom sa postupne mení aj zastúpenie jednotlivých onkologických ochorení v populácii a primárne nádorové ochorenia pečene vznikajúce v parenchýme pečene postihnutou steatohepatitídou majú vzostupnú incidenciu. Napriek pokroku všetkých liečebných modalít zostáva stále platné tvrdenie, že chirurgická liečba je jediná potenciálne kurabilná modalita a 5-ročné prežívanie pacientov, ktorí nepodstúpili kuratívnu resekciu, sa približuje nule. Rozvoj nových operačných techník, nespochybniteľný trend miniinvazívnych a intervenčných postupov aj v náročnej hepatálnej chirurgii a nutná centralizácia v HPB centrách spolu s inovatívnou onkologickou liečbou zvyšujú počty pacientov, ktorí sú indikovaní na chirurgickú liečbu opakovane. Nové chirurgické techniky umožnili dosiahnuť v rámci multidisciplinárneho tímu bod zlomu, kedy je nutné čoraz častejšie zvažovať, aký benefit márealizovateľný extenzívny chirurgický výkon u našich onkologickou chorobou a liečbou vyčerpaných pacientov.

Perkutánna transhepatálna cholangioskopicky navigovaná EHL tripsia objemnej hepatikolitiázy u pacienta po hepatiko-jejunoanastomóze – kazuistika

K. Kučerová1, A. Klepanec2, M. Hoferica2, J. Haršany2, J. Birčak3, M. Habiňák1, J. Rajec1, E. Plavčanová1^,5, R. Husťak1^,4

¹ Gastroenterologicke pracovisko FN Trnava

² Radiologická klinika FN Trnava

³ Chirurgická klinika FN Nitra

⁴ Katedra laboratornych vyšetrovacich metod TU v Trnave

⁵ Vysoká škola sv. Alžbety, Bratislava

Úvod a cieľ: Formou kazuistiky prezentujeme prípad riešenia komplikovanej hepatikolitiázy u pacienta po hepatiko-jejunoanastomóze (HJ), ktorý pre chirurgické intervencie nebolo možné realizovať štandardnými endoluminálnymi metódami. Metóda: U 55-ročného muža s objemnou hepatikolitiázou (50 × 20 mm) po vyčerpaní endoskopických a chirurgických liečebných metód bolo multidisciplinárnym konsenzom indikované PTD a cholangioskopicky navigovaná EHL tripsia konkrementu. Postupne do oboch dilatovaných hepatikov boli zavedené 12F perkutánne katétre, cholangiograficky bola preukázaná stenóza v oblasti HJ anastomózy, ktorú sa podarilo dilatovať na 12 mm. Následne, novým perkutánnym katétrom (SPY DS Discover) bola vizuálne potvrdená benígna povaha stenózy a pokračovala riadená tripsia objemného konkrementu elektrohydraulickou litrotripsiou. Celkovo pacient vyžadoval 2 sedenia SPY DS navigovaných EHL tripsii s dosiahnutím kompletného klírensu žlčových ciest. Výkon bol realizovaný len v analgosedácii, peri- a postproceduálne boli pacientovi podávané antibio­tiká. Kontrolné PTC s klírensom žlčových ciest a spontánnym odtokom konstrastu do tenkého čreva, následne extrakcia oboch PTD. V mieste zavedeného pravého PTD sa vyvinul malý ohraničený absces, ktorý bol zvládnutý konzervatívne. Po 15 dňoch bol pacient prepustený bez ťažkostí do ambulantnej starostlivosti. Záver: Perkutánna cholangioskopicky navigovaná tripsia biliárnych konkrementov u chirurgicky alterovaných bilio-enterálnych výkonov predstavuje efektívnu metódu liečby. Infekčné komplikácie sa môžu vyskytnúť.

Je nízka koncentrácia 25 (OH) D u pacientov s covid-19 pneumóniou indikátorom závažnosti ochorenia? Výsledky prospektívnej štúdie

J. Smaha1, M. Kužma1, K. Brázdilová1, A. Gažová2, P. Jackuliak1, Z. Killinger1, J. Kyselovič1, T. Koller1, N. Binkley3, J. Payer1

¹ V. interná klinika LF UK a UN Bratislava

² Ústav farmakologie a klinickej farmakologie, LF UK v Bratislave

³ Department of Medicine, University of Wisconsin, Madison, Wisconsin, USA

Úvod: Nové zápalové indexy odvodené od pomeru imunitných buniek cirkulujúcich v periférnej krvi spolu so stanovením hodnoty 25 (OH) D v sére by mohli priniesť nový pohľad na vzťah medzi deficitom 25 (OH) D a systémovou zápalovou odpoveďou u pacientov s covid-19 pneumóniou. Metódy: Ide o prospektívnu štúdiu realizovanú na V. internej klinike LF UK a UN Bratislava počas 2. vlny pandémie ochorenia covid-19. Pacienti s covid-19 pneumóniou boli na kliniku prijatí medzi 1. novembrom 2020 a 30. aprílom 2021. Pacientov sme sledovali počas hospitalizácie až do ich prepustenia do ambulantnej starostlivosti alebo do úmrtia na ochorenie covid-19. Stanovovali sme hodnotu saturácie krvi kyslíkom a paletu zápalových parametrov pri prijatí a tieto parametre sme porovnávali medzi skupinami pacientov rozdelených na základe hodnoty vitamínu D reprezentujúcej ťažký tkanivový deficit vitamínu D (< 12 ng/ml vs. > 12 ng/ml). Využitím multivariantnej regresnej analýzy sme identifikovali 7 rizikových faktorov nezávisle asociovaných s mortalitou na covid-19 pneumóniu. Finálna analýza zahŕňala 314 pacientov. Výsledky: Koncentrácia 25 (OH) D pri prijatí je aj po korekcii 29 rizikových faktorov nezávisle asociovaná s mortalitou na covid-19 pneumóniu (p = 0,0398). Zo zápalových parametrov sme na základe multivariantnej analýzy ako jediný nezávislý rizikový faktor identifikovali hodnotu CRP (p < 0,001). Nepreukázali sme žiadny inverzný lineárny vzťah medzi hodnotami zápalových parametrov a koncentráciou 25 (OH) D. U pacientov so sérovou koncentráciou 25 (OH) D < 12 ng/ml bola systémová zápalová odpoveď (vyjadrená niektorými zápalovými indexami ako napríklad pomer neutrofily/lymfocyty – NLR) asociovaná so závažnejšou hypoxémiou než u pacientov s hodnotou 25 (OH) D > 12 ng/ml (p < 0,05) . Záver: Koncentrácia 25 (OH) D pri prijatí je klinicky relevantný prognostický marker mortality pacientov s ochorením covid-19. Možnú úlohu vitamínu D v udržiavaní integrity pľúcneho parenchýmu pri akútne prebiehajúcej infekcii covid-19 treba overiť v ďalších prospektívnych štúdiách.