Profesionálne intoxikácie na Slovensku v rokoch 1993–2012
Occupational poisoning in Slovakia in the years 1993–2012
Introduction:
The authors investigated whether the previous two decades changed the incidence and structure of occupational poisoning and the kind of evidence of the work at risk, whether the employees are increasingly exposed to deleterious effects of chemicals which might cause poisoning. The paper should stimulate improvement of the reported unfavorable condition.
Groups and method:
A retrospective analysis of occupational diseases in the SR listed in items 1–18 of the List of Occupational Diseases of SR for the years 1993–2012. Annual reports of UVZ SR Yearbook UZIŠ/NCZI SR served as the source. The paper provides a survey of available data about the works at risk for the category III to IV, corresponding to diseases in items 1–18 of the List of occupational diseases of SR for the years 1998–2012. Selected short case reports are present to indicate obstacles in the diagnosis.
Results:
In the twenty year period in the years 1993–2012, 507 cases of occupational poisoning were acknowledged, 121 of them cause by carbon monoxide, 98 cases of halogen hydrocarbons, 85 from the group of item 18 of the List of occupational diseases “The disease from chemical warfare agents or a disease from chemicals of the same action as the chemical warfare agents“, 71 poisoning with carbon disulfide, 71 poisoning of mostly long term character were caused by metals or their compounds, most of them due to lead or its compounds (49 cases). Diseases caused by benzene or its homologues occurred in 28 persons, poisoning with hydrogen sulfide in 14, diseases from nitro- and amino-compounds of benzene or its homologues were determined in 7 persons. The remaining 12 cases of poisoning with other chemicals were encountered in low numbers.
The highest occurrence of occupational poisoning cases was in 1996 (76 cases, predominantly with CO –54 cases) and in 2000 (67 cases, 32 of the in the item 18). The numbers of poisoning were decreasing significantly after 1996. In the years 2011-2012, only 7 cases of occupational poisoning were acknowledged in the item 1-18 annually. Cases of occupational poisoning in the SR in 2012 occupied the 8th position among all occupational diseases.
In 1998, 19,980 employees were registered to work at risk of chemical factors (category III and IV), of those 3,152 in category IV (15.8%). The numbers of workers at risk gradually decreased in the following years. In 2012, 5844 persons were at risk of a chemicals factor and only 146 of them (2.5%) were at the risk of category IV.
Conclusion:
In the decades under observation the decreasing numbers of persons exposed to chemical factors in the category III and IV was reflected in decreasing numbers of occupational poisoning. The Occupational Health service supervision of working environment and health state took its position it this trend covering 73.4% of workers doing work at risk of various kinds. On the other hand it should be pointed out that inadequate evidence of a part of jobs with work at risk especially in small business or craftsmen and other workers who are more often exposed to chemicals at work may have escaped to attention for not being under observation in preventive or follow-up check-ups related to work.
Keywords:
occupational poisoning – longitudinal analysis – chemicals – working environment – work category
Autori:
Buchancová Jana 1; Švihrová Viera 1; Legáth Ľubomír 2; Bátora Igor 3; Záborský Tibor 4; Hudečková Henrieta 1; Zibolenová Jana 1; Janoušek Miloš 5
Pôsobisko autorov:
Ústav verejného zdravotníctva JLF UK Martin, Univerzita Komenského Bratislava vedúca prof. MUDr. Henrieta Hudečková, PhD., MPH
1; Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie UPJŠ Košice vedúci doc. MUDr. Ľubomír Legáth, PhD.
2; Klinika pracovného lekárstva a toxikológie LF UK Bratislava vedúci doc. MUDr. Igor Bátora, CSc.
3; RÚVZ Martin, vedúca MUDr. Mgr. Tatiana Červeňová, MHA, MPH
4; Ústav verejného zdravotníctva SR Bratislava vedúci prof. MUDr. Ivan Rovný, PhD., MPH
5
Vyšlo v časopise:
Pracov. Lék., 66, 2014, No. 2-3, s. 62-68.
Kategória:
Original Papers
Súhrn
Úvod:
Cieľom práce bolo zhodnotiť, ako sa v ostatných dvadsiatich rokoch menil výskyt a štruktúra profesionálnych intoxikácií a aké je evidovanie rizikových prác, pri ktorých sú pracovníci vo zvýšenej miere vystavení škodlivým účinkom chemických látok, ktoré môžu viesť ku otravám. Práca môže slúžiť ako podnet k náprave uvádzaného nežiaduceho stavu.
Súbory a metodika:
Bola urobená retrospektívna analýza chorôb z povolania v SR, uvádzaných v položkách 1–18 Zoznamu chorôb z povolania SR za roky 1993–2012. Zdrojmi boli výročné správy UVZ SR, ročenky UZIŠ/NCZI SR. Práca podáva prehľad dostupných údajov o rizikových prácach III.–IV. kategórie, zodpovedajúcich ochoreniam položiek 1–18 Zoznamu chorôb z povolania SR za roky 1998–2012. Vybrané krátke kazuistiky sú upozornením na úskalia v diagnostike.
Výsledky:
V 20-ročnom období, v rokoch 1993–2012, bolo v SR hlásených 507 profesionálnych intoxikácií, z čoho bolo 121 intoxikácií z oxidu uhoľnatého, 98 otráv z halogenizovaných uhľovodíkov, 85 otráv v skupine položky 18 Zoznamu chorôb z povolania (,,choroba z bojových látok alebo choroba z chemických látok s rovnakým účinkom, ako majú bojové látky“), 71 intoxikácií zo sírouhlíka, 71 intoxikácií prevažne chronického charakteru bolo zapríčinených kovmi alebo ich zlúčeninami, na prvom mieste z toho otravami olovom alebo jeho zlúčeninami (49 prípadov). Choroby z benzénu alebo jeho homológov sa vyskytli u 28 osôb, ochorení zo sírovodíka bolo 14, choroby z nitro- a aminozlúčenín benzénu alebo jeho homológov boli zistené u 7 osôb. Zostávajúcich 12 intoxikácií z iných chemických látok bolo hlásených v malých počtoch.
Najvyšší výskyt profesionálnych otráv bol v r. 1996 (76 prípadov, dominantne na vrub otravy CO – 54 prípadov) a v r. 2000 (67 prípadov, z čoho bolo 32 intoxikácií v položke 18). Počty intoxikácií po r. 1996 postupne výrazne klesali. V r. 2011–2012 bolo hlásených v SR v položkách 1–18 len 7 otráv ročne. Profesionálne otravy v r. 2012 boli v SR v poradí častosti výskytu na 8. mieste zo všetkých chorôb z povolania.
V r. 1998 bolo v SR evidovaných v rizikovej práci – chemický faktor (III. a IV. kategória prác) 19 980 zamestnancov, z toho v IV. kategórii 3152 osôb (15,8 %). V nasledujúcich rokoch počty rizikových pracovníkov v skupine chemický faktor postupne klesali. V r. 2012 bolo v riziku chemického faktoru evidovaných 5 844 osôb, z čoho bolo len 146 osôb (2,5 %) v riziku IV. kategórie.
Záver:
V sledovaných desaťročiach má klesajúci počet osôb vystavených chemickému faktoru v III. a IV. kategórii prác pozitívny vplyv na pokles profesionálnych intoxikácií. Svoje miesto si získala dohľadom na pracovné prostredie a zdravotný stav aj pracovná zdravotná služba, ktorá v SR v r. 2012 pokrývala 73,4 % pracovníkov vykonávajúcich rizikové práce rôzneho druhu. Na druhej strane treba upozorniť, že pri nedostatočnej evidencii časti rizikových prác, hlavne u samostatne zárobkovo činných osôb a ďalších pracovníkov, ktorí sú častejšie vystavení chemickým faktorom v rámci výkonu práce dodávateľským spôsobom, uniklo odhaleniu poškodenia zdravia niekoľko pracovníkov, nakoľko sa u nich nevykonali cielene lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu ku práci.
Kľúčové slová:
profesionálne intoxikácie – longitudinálna analýza – chemické látky – pracovné prostredie – kategórie prác
Úvod
V období rokov 1998–2012 klesol v SR podľa Centrálneho registra rizikových prác ÚVZ SR celkovo počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce 3. a 4. kategórie zo 143.803 na 94.100 (pokles o 34,6 %). V tom istom časovom intervale ešte výraznejšie klesol aj počet hlásených chorôb z povolania (CHzP) zo 740 na 344 (pokles o 53,5 %).Vzhľadom na rozsiahly pokračujúci útlm vo viacerých priemyslových odvetviach v Slovenskej republike po r. 1989, v spojení s úplným zánikom niektorých oblastí ťažby, hutníckej výroby, sklárskeho priemyslu a iné, pri prudkej prestavbe a modernizácii podnikov, zavádzaní nových druhov a technológií vo výrobe, rozširovaní služieb, sa menil a mení každoročne nielen celkový počet pracovníkov, ktorí vykonávajú rizikové práce, ale je aj pohyb v počtoch podľa rôznych faktorov práce.
Značne sa mení aj paleta chemických látok a ich zlúčenín, rozsah ich používania nielen v odvetví chemického priemyslu. Otravy niektorými, zvlášť toxicky pôsobiacimi látkami, sa tak postupne, našťastie, môžu stať minulosťou. Naopak s pribúdaním nových chemických zlúčenín, s hrozbami, ktoré prináša chemický terorizmus, sa môžu objaviť nové problémy nielen v profesionálnom ale aj ostatnom životnom prostredí [7].
Nedostatky v primárnej prevencii, kde sa neuplatnia potrebné mechanizmy ochrany a bezpečnosti zdravia pri práci a kde sú zamestnanci vystavení nadmerným koncentráciám rôznych chemických látok, nebezpečenstvu vzniku havárií s únikom toxických aerosólov, sa môžu prejaviť vo zvýšenom výskyte profesionálnych intoxikácií (PI). Niekedy pôsobí chemická škodlivina až za hranicami podniku a môže poškodzovať okolité životné prostredie, vrátane populácie.
Cieľom práce bola analýza výskytu PI na Slovensku a prehľad o miere rizikových prác, pri ktorých sú zamestnanci vystavení zvýšenej expozícii chemickým látkam. Na štyroch vybraných kazuistikách z vlastnej klinickej praxe (z obdobia pred r. 1975) bolo cieľom poukázať na kľukatú cestu diagnostiky otravy. Ide o prípady, keď bolo nesprávne vyslovené podozrenie z choroby z povolania, alebo naopak – spočiatku bola choroba chybne považovaná za ochorenie neprofesionálnej genézy.
Metodika
Vykonali sme retrospektívnu analýzu údajov hlásených cestou UZIŠ/NCZI. Vstupné kritéria pre výber ochorení boli položky 1–18. Zoznamu chorôb z povolania SR [3, 12, 13]. Sumarizovali sme výskyt hlásených prípadov PI v rokoch 1993–2012. Na spracovanie výsledkov sme použili deskriptívne metódy štatistickej analýzy. Na základe počtu pracovníkov vystavených rizikovej práci s chemickými faktormi [9] bola určená incidencia výskytu PI u týchto osôb.
Súčasťou práce boli 4 kazuistiky. V prvom prípade ide o pacienta, kde sa predpokladal profesionálny pôvod otravy, ktorá bola po spresnení okolností ochorenia vylúčená. Ďalšie tri kazuistiky popisujú pacientov, kde sa pre nedostatočnú pracovnú anamnézu určila nesprávna diagnóza.
VÝSLEDKY
V 20-ročnom období, v rokoch 1993–2012, bolo v SR hlásených 507 PI. Najvyšší výskyt profesionálnych otráv bol v r. 1996 (76 prípadov, dominantne na vrub otravy CO – 54 prípadov) a v r. 2000 (67 prípadov, z čoho bolo 32 PI v položke 18 – obr. 1).
Z 507 PI bolo 121 intoxikácií z oxidu uhoľnatého, 98 otráv bolo zapríčinených halogenizovanými uhľovodíkmi, 85 otráv bolo hlásených v skupine položky 18 Zoznamu chorôb z povolania („choroba z bojových látok alebo choroba z chemických látok s rovnakým účinkom, ako majú bojové látky“), 71 intoxikácií zo sírouhlíka, 71 intoxikácií – prevažne chronického charakteru bolo zapríčinených kovmi alebo ich zlúčeninami, na prvom mieste z toho otravami olovom alebo jeho zlúčeninami (49 prípadov). Choroby z benzénu alebo jeho homológov sa vyskytli u 28 osôb, ochorení zo sírovodíka bolo 14, choroby z nitro- a aminozlúčenín benzénu alebo jeho homológov boli u 7 osôb. Zostávajúcich 12 intoxikácií z iných chemických látok bolo hlásených v malých počtoch (obr. 2).
Na tabuľke 1 je zastúpenie skupín profesionálnych intoxikácií v SR podľa rokov s uvedením počtu prípadov.
Na tabuľke 2 je poradie skupín a počet prípadov profesionálnych intoxikácií v rámci celého dvadsaťročného sledovaného obdobia.
Pri klesaní počtu chorôb z povolania na Slovensku sa menilo aj percentuálne zastúpenie PI, od 4,9 % (r. 1993) cez 10,2 % (r. 2000), po 2,0 % (r. 2012) z celkového počtu hlásených CHzP.
Vývoj poradia častosti výskytu PI v položkách 1–18 v SR medzi rokmi 1993–2012 bol premenlivý, kolísal medzi 4. miestom (v r. 1996) až 8. miestom v r. 2012 [4].
Z dostupných údajov UZIŠ/NCZI bolo v 15-ročnom období rokov 1998–2012 hlásených 317 intoxikácií, z toho 63 u žien (19,9 %).
Profesionálne intoxikácie sa častejšie vyskytovali u mladších a starších vekových skupín pracovníkov.
Na obrázku 3 je zrejmý postupne klesajúci počet osôb vystavených na Slovensku v rokoch 1998–2012 pôsobeniu chemických faktorov v III. a IV. kategórii prác (rizikovým prácam), ktoré sú príčinnými faktormi PI z položiek 1–18 Zoznamu CHzP SR. Pokles exponovaných osôb medzi uvádzanými rokmi bol 70,8 %.
Ročná incidencia PI na Slovensku mala v rokoch 1998–2012 klesajúci charakter. Po našom prepočítaní na rizikové práce v skupine chemický faktor (zamestnancov zaradených do III. a IV. kategórie) bola incidencia PI v r. 1998 180,18/100 000 a v r. 2012 to bolo 119,78/100 000 pracovníkov vystavených rizikovej práci s chemickými látkami.
Pacienti – kazuistiky
Pacient č. 1 – 42-ročný muž pracoval takmer 10 rokov ako opravár chladiarenských zariadení v riziku metylchloridu a freónu, posledný mesiac iba v riziku freónu. Po návrate z práce vypil menšie množstvo alkoholu a ľahol si spať. Dva dni sa cítil veľmi unavený, na tretie ráno nevládal vstať z postele, upadol do asi 3 hodiny trvajúceho bezvedomia. Tak ho náhodou našiel kamarát. Následne bol prevezený na interné oddelenie spádovej nemocnice. Pri príjme mal v krvi 32 % COHb. Bol diagnostikovaný ťažký extrapyramídový hypertonicko-hypotonický syndróm, motorická afázia, inkontinencia stolice a moča. Po zlepšení stavu bol s dg. otrava metylchloridom prevezený na oddelenie pracovného lekárstva. Otrava metylchloridom sa nepotvrdila. Po cielenej anamnéze sa dokázal únik CO z uzavretej piecky v manzardke, čo spôsobilo otravu. Vzhľadom na pomalú úpravu stavu, od detstva neurastenické ladenie pacienta, bolo mu natrvalo odporučené nepracovať s neurotoxickými látkami.
Pacient č. 2 – 39-ročný tavič olovenej rudy pracoval 8 rokov v kovohutách pri šachtových peciach. V prvých 5 rokoch bol 2-krát liečený pre otravu olovom. Pred terajším prijatím do nemocnice ho lekár liečil na chrípku. Na konci liečby z laboratórnych výsledkov diagnostikoval anemický syndróm. Pre brušnú koliku, ktorá nastúpila nasledujúci deň, lekár pohotovostnej služby odoslal pacienta na interné oddelenie, odkiaľ bol preložený na chirurgiu s podozrením na akútnu apendicitídu. Tam ho operovali s dg. status subileosus. Pri laparotomii sa našli len spazmy čriev, zodpovedujúce saturninskej kolike, apendix nebol zápalovo zmenený. Brušné koliky po operácii neprestali. Dodatočná pracovná anamnéza, zistenie vysokých hodnôt olova v krvi a v moči, vysokých hodnôt koproporfyrínov v moči odhalili dg. profesionálnej otravy olovom. Po správnej liečbe chelátmi brušné kŕče postupne ustúpili, upravil sa krvný obraz a ostatné laboratórne parametre, vrátane hladín olova.
Pacient č. 3 – 29-ročný muž pracoval 6 rokov pri demontáži autobusov v ČSAD dielni. Pri práci používal pri vzniku požiarov priemerne 3x mesačne hasiaci prístroj s obsahom tetrachlórmetánu (CCl4). Po hasení mával opakovane pocit nevoľnosti, opitosti a tmavší moč. Jeho lekár týmto prejavom nevenoval pozornosť, pacient nebol ani práceneschopným. Až keď sa objavili malé objemy tmavého moču a bolesti brucha, bol prijatý na chirurgiu v spádovej nemocnici s podozrením na apendicitídu. Nebol operovaný, po infekčnom konzíliu ho zakrátko z nemocnice prepustili s dg. cholecystopatia a gastroduodenitis. Pracoval opäť na pôvodnom pracovisku. Aj ďalšie opakované expozície CCl4 prešli bez povšimnutia jeho lekára. Pracovná anamnéza nebola urobená. Po roku od prvej hospitalizácie, pri pozitivite hepatálnych testov a pre súčasnú proteinúriu bol prijatý s podozrením na leptospirózu na infekčné oddelenie. Vývoj akútnej renálnej insuficiencie bol dôvodom preloženia na dialyzačné stredisko. Až tu diagnostikovali intoxikáciu CCl4 s hepatorenálnym syndrómom (urea 378 mg % = 67,5 mmol.l-1). Po liečbe a objektivizácii pracovnej anamnézy oddelením chorôb z povolania bola hlásená PI z tetrachlormetánu.
Pacient č. 4 – 34-ročný muž robil posledné dva roky ako chlórovač prameňa Stráňavy. Každý mesiac 1–5-krát čistil chlórovací prístroj a dopĺňal tetrachlórmetán v kapilárnom merači. CCL4 dávkoval z hasiaceho prístroja, pričom si značne postriekal kožu horných končatín. Hasiaci prístroj ani po použití úplne neuzavieral, lebo nevedel, že ide o toxickú látku. Objavila sa vyrážka na rukách a doma aj malátnosť a gastrointestinálne ťažkosti. Po dvoch dňoch vyhľadal lekára, ktorý mu ordinoval urologický čaj. Po 6 dňoch s prejavmi oligúrie až anúrie (60 ml hemoragického moča za 24 hodín) pre podozrenie na subrenálnu obštrukciu mu bola vykonaná pravostranná nefrostómia. O 2 dni bol preložený na dialyzačné stredisko, ktoré vyslovilo podozrenie na intoxikáciu CCl4. Po dialýze vo včasnom polyurickom štádiu došlo ku sekundárnej infekcii operačnej rany pre urinóznu infiltráciu retroperitonea. Po preložení na ďalšie urologické oddelenie musela byť vykonaná pravostranná nefrektómia. Klinický obraz a objektivizácia pracovnej anamnézy potvrdili profesionálnu etiológiu otravy CCL4.
Diskusia a závery
Pod zmeny v analyzovanej skupine CHzP sa podpisuje aj na Slovensku predovšetkým výrazná reštrukturalizácia ekonomických odvetví, ako aj reálne postupné ozdravovanie pracovného prostredia so zlepšujúcim sa dohľadom preventívneho pracovného lekárstva v rámci pracovno-zdravotných služieb (PZS), ktoré v r. 2012 pokrývali 73,4 % zamestnancov evidovaných v III. a IV. kategóriách prác [10]. Posilnili sa právomoci štátneho dozoru z úradov verejného zdravotníctva SR pri kontrolách faktorov pracovného prostredia a pracovných podmienok, s tlakom na zníženie počtu rizikových prác v zamestnávateľských organizáciách [11].
Na druhej strane netreba podceniť okolnosť, že sa v Odbornom usmernení MZ SR o náplni lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu ku práci [5] prechodne upustilo od povinného sledovania niektorých biologických expozičných testov (BET), ktoré mohli presnejšie odhaliť a dokumentovať zvýšenú expozíciu chemickým látkam. Jedným z dôvodov bola skutočnosť, že zamestnávatelia od r. 2007 podľa Zákona NR SR č. 124/ 2006 Z. z., v plnom rozsahu, hradia lekárske preventívne prehliadky a BET by predstavovali pre nich finančne nákladnejšiu položku. Lekári vykonávajúci lekárske preventívne prehliadky mali nezriedka problém dohodnúť sa so zamestnávateľom o potrebe, následne o ochote hradiť náklady spojené s doplňujúcim laboratórnym vyšetrením pomocou BET. Súčasťou novšieho Odborného usmernenia MZ SR o náplni lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu ku práci z 29. 1. 2014 je už širšia paleta vyšetrení BET zaradená medzi skupinu základných vyšetrení [6].
Nemožno vylúčiť, že časť poklesu prípadov PI, hlavne ľahších netypicky prebiehajúcich, zostáva neodhalená pre doteraz menej evidovanú a sledovanú oblasť pracovných expozícií v malých podnikoch a prevádzkach tak, ako na to upozornili aj iní autori [4]. Ten istý problém je v súčasnosti na Slovensku u samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), ktoré môžu byť vystavené rôznym chemickým škodlivinám. Nepoznané, neevidované profesijné poškodenia zdravia z chemických látok, sa môžu vyskytnúť aj u značne narastajúceho počtu zamestnancov pracujúcich v rôznych firmách v rámci výkonu práce dodávateľským spôsobom. Unikajú aj možné poškodenia zdravia u sezónne pracujúcich zamestnancov, niekedy migrujúcich na rôzne dlhé obdobie za prácou do zahraničia. Bude potrebné naďalej zlepšovať odhaľovanie rizikových faktorov aj u týchto zamestnancov a zabezpečiť im lepší dohľad na pracovné prostredie a pracovné podmienky, ako aj dohľad na zdravotný stav vo vzťahu ku práci.
Ostáva upozorniť, že aj v rámci evidencie prác, kde sa uplatní vplyv chemických faktorov, dochádza v ostatných 5 rokoch ku snahe širšej špecifikácie: na toxické, veľmi toxické, alergizujúco pôsobiace, dráždivo pôsobiace, dermatotropné látky, aerosóly. Pri nezriedka kombinovanom účinku chemickej látky je však potrebné vyhnúť sa mechanickej adícii rizikových prác v položke chemického faktora [9]. V práci Fenclovej et al. (2013) s odvolávaním sa aj na Štatistické ročenky Ústavu zdravotnických informací a statistiky a na údaje Národního registru nemocí z povolání je obdobne, ako na Slovensku zisťovaný klesajúci počet chorôb z povolania, vrátane poklesu profesionálnych ochorení z chemických nox. V r. 2012 boli v Českej republike hlásené len 4 chronické intoxikácie profesionálnej genézy [2]. Profesionálne intoxikácie nepatria t. č. v oboch našich republikách, ČR i SR, medzi 9 najčastejšie hlásených chorôb z povolania [8].
V predloženej práci nebolo cieľom hodnotiť riziko chemickej karcinogenity, ani výskyt profesionálnych zhubných nádorov tejto genézy. Touto problematikou sme sa v rámci SR zaoberali hlavne u zhubných nádorov dýchacieho systému na inom mieste [1].
Vybrané kazuistiky nás opakovane dôrazne upozorňujú na povinnosť, aby sme pri diagnostickej rozvahe nepodceňovali otázku o možnej pracovnej expozícii chemickým látkam.
Do redakce došlo dne 7. 7. 2014.
Do tisku přijato dne 18. 7. 2014.
Adresa pro korespondenci:
Prof. MUDr. Jana Buchancová, CSc.
Ústav verejného zdravotníctva JLF UK
Sklabinská 26
036 01 Martin
Slovenská republika
e-mail: Buchancova@jfmed.uniba.sk
Zdroje
1. Buchancová, J., Legáth, L., Bátora, I., Osina, O., Machata, M., Švihrová,V., Hudečková, H., Záborský, T. Dlhodobé sledovanie výskytu profesionálnych zhubných nádorov dýchacieho systému na Slovensku. Pracov. Lék., 2010, roč. 52, č. 3, s. 109–124.
2. Fenclová, Z., Urban, P., Pelclová, D., Voříšková, M., Havlová, D. Profesionální onemocnění hlášená v České republice v roce 2012. Prakt. Lék., 2013, roč. 93, č. 3, s. 93–99.
3. Choroby z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania v SR v r. 2012. Bratislava: NCZI, 2013; zš. 6, 69 s.
4. Nakládalová, M., Fialová, J. Otravy olovem v malých provozovnách. Prakt. Lék., 1999, roč. 79, č. 8, s. 478–480.
5. Odborné usmernenie MZ SR o náplni lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu ku práci. Vestník MZ SR osobitné vydanie, 2010, roč. 58, 62 s.
6. Odborné usmernenie MZ SR o náplni lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu ku práci. Vestník MZ SR osobitné vydanie, 2014, roč. 62, 59 s.
7. Osina, O., Valachová, J. Chemický terorizmus z pohľadu pracovného lekárstva. Čes. Pracov. Lék., 2008, roč. 8, č. 4, s. 141–145.
8. Topolovská, Z., Varga, M. Pracovní lékařství v Slovenské a České republice – srovnání. Pracov. Lék., 2011, roč. 63, č. 3–4, s. 137–143.
9. UVZ SR _ ASTR – automatický systém triedenia rizík na Slovensku UVZ SR Bratislava, roky 1998–2012.
10. Vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z., o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.
11. Zákon NR SR č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
12. Zdravotnícka štatistika. Choroby z povolania, profesionálne otravy a iné poškodenia zdravia pri práci v SR. Bratislava: UZIŠ-NZCI, 2000–2012, zošit č. 6.
13. Zoznam chorôb z povolania SR Príloha č. 1 zákona NR SR č. 461/2003 Z. z.
Štítky
Hygiene and epidemiology Hyperbaric medicine Occupational medicineČlánok vyšiel v časopise
Occupational Medicine
2014 Číslo 2-3
Najčítanejšie v tomto čísle
- Laterální epikondylitida humeru v klinické praxi oddělení nemocí z povolání
- Saturační potápění – projekt Hydronaut
- Kinezioterapie u syndromu karpálního tunelu
- Bolesti v zádech jako nemoc z povolání