Využitie liečby ionizovaným kyslíkom v pracovnom lekárstve
The application of treatment with ionized oxygen in occupational medicine
The treatment with ionized oxygen (IO2Th/Engler) is a physical, short-term medical application of partially ionized oxygen. Ionization of oxygen molecules (O2) means their enrichment by one electron (O2•− = electrically negative super anion) or removal one of electron (O2•+= electrically positive cation). Ionized oxygen displays some significant differences, while it possesses significantly more positive biological effects. The significant effects are based on influencing the autonomous nerve system, where parasympathetic nervous system is stimulated by anions, whereas sympathetic system is stimulated by cations. Several published studies were performed on cell cultures and animal models, which investigated biological effects of ionized oxygen. There are publications which confired positive effects of ionized oxygen on the activity of oxygen metabolism and stabilization of cellular structures. Moreover, the ability of ionized oxygen O2•+ to induce destruction of tumor cells was confirmed. In patients with moderate pulmonary hypertension, inhalation of O2•− decreased pulmonary vascular resistance by 30% on the average without any negative effects on other hemodynamic parameters. In two new studies the effects of O2•- inhalation on microcirculation during therapy of traumatic vasoneurosis and displacement of carbon monoxide from erythrocytes was investigated. The patients with traumatic vasoneurosis after O2•− application during plethysmography displayed markedly higher increase of pulse wave amplitude compared with patients inhaling neutral medical oxygen or a control group without application of oxygen therapy. It confirmed the vasodilatation effect of negatively charged oxygen. O2•− also markedly more released carbon monoxide from erythrocytes compared with neutral medical oxygen and O2•+. It may be explained by a better penetration of negative oxygen forms across cellular membrane and a higher supply of oxygen molecules can compete with CO molecules on hemoglobin. This quality might be potentially used in hyperbaric conditions in patients intoxited with carbon monoxide. In spite of the fact that the therapy by ionized oxygen has been tested in many diseases, clinical studies are missing. At the present time there are contribution with specific results, which confirmed beneficial effects of O2•− in the area of occupational medicine in patients with traumatic vasoneurosis as well as in exposure to carbon monoxide.
Keywords:
onized oxygen – therapy by ionized oxygen (IO2Th/Engler) – vibration white finger – carbon monoxide
Autoři:
S. Perečinský; L. Murínová
Působiště autorů:
Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie LF Univerzity P. J. Šafárika a Univerzitnej Nemocnice L. Pasteura, Košice
prednosta doc. MUDr. Ľubomír Legáth, PhD.
Vyšlo v časopise:
Pracov. Lék., 68, 2016, No. 1-2, s. 65-69.
Kategorie:
Review Article
Souhrn
Terapia ionizovaným kyslíkom (IO2Th/Engler) je fyzikálna, adjuvantná, krátkodobá medicínska aplikácia čiastočne ionizovaného kyslíka. Ionizácia molekúl kyslíka (O2) znamená ich obohatenie o jeden elektrón (O2•− = elektricky negatívne nabitý super anión) alebo odobratie jedného elektrónu (O2•+= elektricky pozitívne nabitý katión). Ionizovaný kyslík vykazuje oproti neutrálnemu kyslíku niektoré podstatné rozdiely, pričom má podstatne viac pozitívnych biologických účinkov. Významné účinky vychádzajú z ovplyvnenia autonómneho nervového systému, kde parasympatikus je stimulovaný aniónmi, naopak sympatikus je stimulovaný katiónmi. Bolo publikovaných viacero štúdií na bunkových kultúrach i zvieracích modeloch, ktoré skúmali biologické účinky ionizovaného kyslíka. Sú známe publikácie, ktoré potvrdili pozitívny efekt ionizovaného kyslíka na činnosť kyslíkového metabolizmu a stabilizáciu bunkových membrán. Taktiež bola in vitro dokázaná schopnosť ionizovaného kyslíka O2•+ deštruovať nádorové bunky. U pacientov so stredne ťažkou pľúcnou hypertenziou inhalácia O2•− znížila pľúcnu vaskulárnu rezistenciu priemerne o 30 % bez negatívneho ovplyvnenia ostatných hemodynamických parametrov. V dvoch nových štúdiách bol sledovaný efekt inhalácie O2•- na ovplyvnenie mikrocirkulácie pri liečbe traumatickej vazoneurózy a na vytesňovanie oxidu uhoľnatého z erytrocytov. Pacienti s traumatickou vazoneurózou po aplikácii O2•− pri pletyzmografickom vyšetrení vykazovali výraznejší nárast amplitúdy pulzových vĺn oproti pacientom inhalujúcim neutrálny medicínsky kyslík, resp. kontrolnej skupine bez aplikácie oxygenoterapie. To potvrdzuje vazodilatačný efekt negatívne nabitého kyslíka. O2•− zároveň výraznejšie uvoľňoval oxid uhoľnatý z erytrocytov v porovnaní s neutrálnym medicínskym kyslíkom a O2•+. Je to možné vysvetliť lepšou penetráciou negatívnych foriem kyslíka cez membránu erytrocytov, preto viac molekúl kyslíka môže „konkurovať“ molekulám CO o väzbu na hemoglobín. Táto vlastnosť by v hyperbarických podmienkach mohla byť potenciálne využitá u pacientov intoxikovaných oxidom uhoľnatým. Aj keď terapia ionizovaným kyslíkom bola testovaná u mnohých ochorení, klinické štúdie absentovali. Aktuálne práce však prinášajú konkrétne výsledky, ktoré v rámci pracovného lekárstva potvrdili benefit O2•− u pacientov s traumatickou vazoneurózou i pri expozícii oxidom uhoľnatým.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ:
ionizovaný kyslík – terapia ionizovaným kyslíkom (IO2Th/Engler) – traumatická vazoneuróza – oxid uhoľnatý
ÚVOD
Terapia ionizovaným kyslíkom (IO2Th/Engler) je fyzikálna, adjuvantná, krátkodobá medicínska aplikácia čiastočne ionizovaného kyslíka [6]. Účinnosť tejto metódy bola preukázaná v roku 1980 na základe základného výskumu a na základe klinických štúdií na niekoľkých univerzitách v Rakúsku a na Slovensku, resp. vo Výskumnom ústave v Salzburgu, ktorý je vedený doc. MUDr. Ivanom Englerom, PhD. Vychádza z originálnej myšlienky zlepšenia biofyzikálnych vlastností medicínskeho – neutrálneho kyslíka. Doc. Engler predstavil a začal využívať čiastočnú ionizáciu medicínskeho kyslíka v špeciálnej plazmovej komore Oxygen Ion 3000/by Dr. Engler, kde do prístroja vstupuje medicínsky kyslík, ktorý sa v plazme komory ionizátora čiastočne podľa potreby negatívne alebo pozitívne ionizuje.
IONIZOVANÝ KYSLÍK
Vdychovaný kyslík z okolitého prostredia je neaktívny. Na prienik do bunky je potrebná jeho ionizácia, t.j. zmena na aktívny kyslík (vznik aktívnych kyslíkových iónov). Ionizácia molekúl kyslíka (O2) znamená ich obohatenie o jeden elektrón (O2•− = elektricky negatívne nabitý super anión) alebo odobratie jedného elektrónu (O2•+= elektricky pozitívne nabitý katión). Kyslík sa v prírode vyskytuje v šiestych formách: neutrálny tripletný kyslík 3 O2, ozón O3 , pozitívne ionizovaný kyslík O2•+, negatívne ionizovaný kyslík O2•−, singlentný kyslík 1 O2, atomárny kyslík O.
Ionizovaný kyslík vykazuje oproti neutrálnemu kyslíku niektoré podstatné rozdiely, pričom má podstatne viac pozitívnych biologických účinkov. Účinky negatívnych i pozitívnych foriem kyslíka sú uvedené v tabuľke 1. Ostatné účinky vychádzajú z ovplyvnenia autonómneho nervového systému, kde parasympatikus je stimulovaný cez O2•−, naopak sympatikus je stimulovaný cez O2•+.
Osobitnou výhodou oproti neutrálnemu medicínskemu kyslíku je, že nemusí byť aplikovaný pomocou masky. Tým, že nevysušuje sliznice, nevyžaduje zvlhčovanie na rozdiel od medicínskeho kyslíka, ktorý musí byť pred inhaláciu zvlhčený. Vysušovanie sliznice dýchacích ciest je jedným z nežiaducich vedľajších efektov oxygenoterapie.
EXPERIMENTÁLNE A KLINICKÉ ŠTÚDIE
Bolo publikovaných viacero štúdií na bunkových kultúrach i zvieracích modeloch, ktoré skúmali biologické účinky ionizovaného kyslíka. Tieto práce potvrdili viacero zaujímavých zistení. Sú známe publikácie, ktoré potvrdili pozitívny efekt ionizovaného kyslíka na činnosť O2 metabolizmu a stabilizáciu bunkových membrán.
Engler et al. skúmali vplyv ionizovaného kyslíka na ľudských embryonálnych pľúcnych fibroblastoch poškodených rádioaktívnym radónom. Po následnej expozícii O2•+ bolo u fibroblastov zaznamenané zvýšenie transmembránového potenciálu a úprava morfológie buniek. Naopak expozícia kyslíku, ktorý nebol obohatený o ióny, nevykázala žiaden efekt [8].
Taktiež bola in vitro dokázaná schopnosť ionizovaného kyslíka O2•+ zničiť nádorové bunky, dokonca bez poškodenia okolitých zdravých buniek, obyčajný medicínsky kyslík však túto schopnosť nevykazoval [8].
Ovplyvnenie antioxidačného systému bolo dokázané niekoľkými prácami kolektívom autorov z Ústavu lekárskej fyziológie a Ústavu lekárskej biochémie Jeseniovej lekárskej fakulty v Martine. V týchto štúdiách sledovali dlhodobý efekt IO2Th/Engler na parametre oxidačného stresu u morčiat. Ako model oxidačného stresu bola využitá 60-hodinová oxygenoterapia. Tá okrem nesporných priaznivých efektov má však aj efekt toxický, s následným poškodením tkanív. Kľúčovú úlohu v tomto procese majú pravdepodobne najmä kyslíkové/dusíkové reaktívne produkty. Použitie antioxidantov nedokázalo jednoznačné priaznivé účinky [1, 2, 5]. Naopak použitie čiastočne ionizovaného kyslíka O2•+ v oxygenoterapii prinieslo sľubné výsledky.
Čalkovská na pľúcach morčiat zistila, že inhalácia pozitívne ionizovaného kyslíka O2•+ bola asociovaná s lepšou aktivitou surfaktantu, miernejším zápalom a nižším oxidačným stresom ako inhalácia neutrálneho medicínskeho kyslíka a čiastočne negatívne ionizovaného kyslíka [4].
Dlhodobá expozícia medicínskeho kyslíka O2 je spojená so zvýšenou oxidáciou lipidov i proteínov a znížením aktivity α-ketoglutarát dehydrogenázy v mitochondriách kardiomyocytov morčiat. Inhalácia O2•- tieto účinky ešte zvýraznila. Pri použití O2•+ však štrukturálne a funkčné zmeny boli znížené alebo dokonca úplne eliminované [12]. Podobné výsledky boli zaznamenané aj v práci Tatarkovej, kde pri 60-hodinovej inhalácia medicínskeho kyslíka napriek stimulácii superoxid dismutázy, v mozgových bunkách markery oxidačného stresu rástli. Inhalácia O2•+ bola spojená s rovnakou stimuláciou superoxid dismutázy, ale lipidová peroxidácia i proteínová oxidácia sa nezvýšila [22].
Výsledky niektorých štúdií potvrdili rôzne zaujímavé výsledky týkajúce sa O2•−. Čiastočne negatívne ionizovaný kyslík (IO2Th/O2•-) pri ergometrii optimalizuje mitochondriálnu ATP produkciu, čím zvyšuje výkon a zároveň zlepšuje odbúravanie laktátu oproti medicínskemu kyslíku O2 bez ionizácie [10].
ATP je však nielen energetická, ale aj informačná molekula pre cievny tonus, v zmysle dilatácie alebo spazmu [13]. Stopy O2•− (femto-piko dávky/cm3) v medicínskom kyslíku pôsobia podľa všetkého na produkciu energetickej ATP a aj vazodilatačne. Benefit IO2Th/O2•− oproti medicínskemu O2 bol dokázaný aj pri neurochirurgických operáciách. Je známe, že medicínsky kyslík O2 pôsobí na mozgové cievy vazospasticky, čo po skončení operácii môže byť problematické. Jenkner pomocou rheoencefalografie (REG/Jenkner) u 6 náhodne vybraných probantov zistil po 12minútovej jednorazovej inhalácii IO2Th/O2•− zlepšenie cerebrálneho prekrvenia [6].
Nová štúdia potvrdila pozitívny efekt IO2Th/O2•− u 10 pacientov, ktorí podstúpili kardiochirurgický výkon (naloženie koronárneho bypasu alebo operáciu insuficiencie mitrálnej chlopne druhého až tretieho stupňa). Pacienti mali predoperačne diagnostikovanú stredne závažnú pľúcnu arteriálnu hypertenziu. Inhalácia O2•− znížila pľúcnu vaskulárnu rezistenciu priemerne o 30 % bez negatívneho ovplyvnenia ostatných hemodynamických parametrov. Zdá sa, že jeho účinok môže byť využitý po kardiochirurgických operáciách u pacientov so stredne ťažkou pľúcnou hypertenziou, pri ktorej podanie štandardnej liečby NO prináša väčšie riziko ako benefit [23].
Mechanizmy vedúce k rozdielnej biologickej odpovedi voči jednotlivým formám ionizovaného kyslíka nie sú ešte presne známe. Obe formy ionizovaného kyslíka sú voľné radikály. Ak je negatívne ionizovaný kyslík O2•− v zmysle Hormesis theórie [3] použitý v malých množstvách, zdá sa, že potencuje účinok neutrálneho molekulového kyslíka so zvýšením zápalových buniek, produktov peroxidácie. Naopak, pozitívne ionizovaný kyslík O2•+ je lepší scavenger voľných radikálov, o čom svedčí redukcia markerov proteínovej peroxidácie [4]. V štúdii Pohl dokázal priaznivý vplyv dlhotrvajúcej liečby IO2Th/O2•+ u pacientov s ťažkou progredujúcou roztrúsenou sklerózou [19]. In vitro, expozícia O2•+ zvyšovala rezistenciu erytrocytov voči hemolýze, zatiaľčo O2•− mal efekt opačný [7, 14].
Ionizovaný kyslík O2•− sa už dávnejšie používa ako adjuvantná terapia bronchiálnej astmy. Udáva sa aj jeho priaznivý vplyv na tinitus. Klinické štúdie však v týchto prípadoch neboli realizované.
IONIZOVANÝ KYSLÍK V PRACOVNOM LEKÁRSTVE
V posledných dvoch rokoch boli publikované dve klinické štúdie, ktoré potvrdili možnosti využitia IO2Th aj pri diagnózach týkajúcich sa profesionálne exponovaných pacientov. Obe práce boli vykonané kolektívom pracovníkov našej kliniky v spolupráci s Ústavom lekárskej fyziológie a Lekárskej biochémie Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach. V štúdiách sme sledovali krátkodobý vplyv IO2Th/O2•- na ovplyvnenie mikrocirkulácie pri liečbe traumatickej vazoneurózy [17], ktorá je v Slovenskej republike najčastejšou diagnózou pri hlásení ochorenia horných končatín z vibrácii [16]. V ďalšej štúdii bol prezentovaný pozitívny efekt ionizovaného kyslíka na vytesňovanie oxidu uhoľnatého z erytrocytov [18].
Štúdia týkajúca sa traumatickej vazoneurózy zahŕňala 91 pacientov. U každého pacienta bola vykonaná štvorprstová adsorpčná pletyzmografia so zaznamenaním amplitúdy pulzovej vlny – natívny záznam. Po štandardnom vodnom chladovom teste bolo realizované pletyzmografické vyšetrenie. Následne bola aplikovaná 20-minútová inhalácia negatívneho ionizovaného kyslíka O2•- alebo neutrálneho medicínskeho kyslíka O2, resp. inhalácia nebola aplikovaná – kontrolná skupina. Opäť bolo vykonané kontrolné pletyzmografické vyšetrenie – záznam po terapii. Dôležitým zistením bolo, že v skupine pacientov inhalujúcich O2•− bol pozorovaný mierny vzostup amplitúdy pulzovej vlny v zázname po terapii oproti natívnemu záznamu. Naopak v skupine pacientov inhalujúcich neutrálny medicínsky kyslík a kontrolnej skupine bol zaznamenaný pokles amplitúdy pulzovej vlny. Počet meraní so zistenou výraznou vazodilatáciou (kedy výška amplitúdy pulzovej vlny bola vyššia ako výška amplitúdy v natívnom zázname) bol častejší v skupine inhalujúcej O2•− oproti skupine inhalujúcej neutrálny medicínsky kyslík a kontrolnej skupine. Výber negatívnych foriem kyslíka sme si zvolili z niekoľkých dôvodov vychádzajúcich z patogenézy traumatickej vazoneurózy. V priebehu chladového testu u pacienta dochádza k zvýšenej aktivite sympatikového systému, ktorý sa podieľa na vzniku vazospazmu digitálnych artérií. Čiastočne negatívne ionizovaný kyslík je schopný svojím vagotonickým účinkom tieto adrenergné stimuly inhibovať [6, 7]. Je potvrdené, že okrem zvýšenej sympatikovej aktivity sa na symptómoch traumatickej vazoneurózy podieľa aj endotelová dysfunkcia. Dochádza k nerovnováhe medzi tvorbou a vyplavovaním vazodilatačných a vazokonstrikčných faktorov, pričom na úrovni endotelu prevažujú vazokonstrikčné vplyvy. Naopak O2•− pravdepodobne zvyšuje produkciu vazodilatačného NO podľa reakcie N2 + O2•- = 2 NO [6]. Znížená tvorba NO pri traumatickej vazoneuróze je príčinou neprítomnosti reflexnej vazodilatácie počas ochladenia s pretrvávaním vazospazmu. Priaznivým efektom O2•- môže byť aj zníženie tvorby serotonínu, a tým inhibícia zápalových mechanizmov [9], ktoré sa uplatňujú u pacientov s traumatickou vazoneurózou. Výsledky tejto štúdie potvrdzujú priaznivý vazodilatačný efekt čiastočne negatívne ionizovaného medicínskeho kyslíka na periférne cievne riečisko. U pacientov s ťažšími formami traumatickej vazoneurózy, ktorí vyžadujú terapiu by táto metóda mohla byť vhodnou alternatívou ku klasickej farmakologickej liečbe (kalciové blokátory, ACE inhibítory a iné), ktorá je často pre vedľajšie účinky zle tolerovaná [11, 20].
Druhá štúdia, v ktorej sme sledovali efekt ionizovaného kyslíka na vytesňovanie oxidu uhoľnatého (CO), pozostávala z in vitro časti, na ktorú nadviazala in vivo časť. V experimentálnej in vitro časti boli použité pozitívne i negatívne formy ionizovaného kyslíka. Vzorka krvi bola saturovaná CO do dosiahnutia 100% hodnoty karboxyhemoglobínu (COHb). Tá bola postupne zrieďovaná neupravovanou krvou tak, aby boli dosiahnuté približné koncentrácie karboxyhemoglobínu 50%, 25%, 12,5%, 6,25% a 3,1%. Vzorky boli následne saturované buď medicínskym O2, O2•−, resp. O2•+. Sledované boli rozdiely medzi počiatočnou hodnotou COHb a hodnotou po aplikácii niektorej formy kyslíka. Najlepší efekt bol zaznamenaný pri teste s O2•−, nasledujúc O2 s najmenej výrazným efektom O2•+. Pri vyšších hodnotách COHb rozdiely medzi aplikáciou O2•− a O2 neboli významné. Pri hodnotách COHb 25 % a menej však efekt O2•− bol výraznejší oproti O2.
In vivo štúdia bola realizovaná na respondentoch, fajčiaroch, u ktorých bola pomocou CO-metra monitorovaná hladina CO vo vydychovanom vzduchu. CO bolo merané tesne po vyfajčení cigarety a po 20-minútovej inhalácii O2•− alebo O2, resp. inhalácia nebola vykonaná a pacient bol 20 minút v pokoji pri izbovej teplote. Na základe výsledkov experimentálnej štúdie O2•+ nebolo použité. Aj v tejto časti bol zistený najvýraznejší efekt O2•− na redukciu CO so štatistickou významnosťou oproti O2. Kontrolná skupina nevykázala žiadnu zmenu hodnoty CO. Efekt O2•− na redukciu CO je možné vysvetliť lepšou penetráciou negatívnych foriem kyslíka cez membránu erytrocytov, preto viac molekúl kyslíka môže „konkurovať“ molekulám CO o väzbu na hemoglobín [6]. Zdá sa, že už nízke dávky O2•− môžu zlepšiť oxygenáciu, mitochondriálne funkcie s produkciou ATP, ktorej syntéza je počas hypoxie znížená. Keďže sa jeho efekt na redukciu CO prejavoval predovšetkým pri nízkych hodnotách COHb, pravdepodobne nie je využiteľný v prípade akútnej intoxikácie CO stredne ťažkého a ťažkého stupňa. Výraznejší efekt je možné dosiahnuť v hyperbarických podmienkach.
ZÁVER
Terapia ionizovaným kyslíkom v rámci IO2Th bola testovaná u mnohých ochorení. Doteraz absentovali klinické štúdie. Aktuálne práce však prinášajú konkrétne výsledky, ktoré v rámci pracovného lekárstva potvrdili benefit O2•− u pacientov s traumatickou vazoneurózou i pri expozícii nízkym dávkam CO. Táto jednoduchá metóda, prakticky bez vedľajších účinkov, by mohla byť užitočná aj pri ochoreniach, ktoré vyžadujú dlhodobejšiu oxygenoterapiu.
Do redakce došlo dne 16. 2. 2016.
Do tisku přijato dne 8. 3. 2016.
Adresa pro korespondenci:
MUDr. Slavomír Perečinský, Ph.D.
Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, LF UPJŠ a UN LP
Rastislavova 43
041 90 Košice
Slovenská republika
e-mail: slavomir.perecinsky@upjs.sk
Zdroje
1. Bader, N., Bosy-Westphal, A., Koch, A., Rimbach, G., Weimann, A., Poulsen, H. E., Muller, M. N. Effect of hyperbaric oxygen and vitamin C and E supplementation on biomarkers of oxidative stress in healthy men. Br. J. Nutrit., 2007, 98, 11, s. 826–833.
2. Brozmanova, M., Plevkova, J., Bartos, V., Plank, L., Javorka, M., Tatar, M. The interaction of dietary antioxidant vitamins and oxidative stress on cough reflex in guinea-pigs after long term oxygen therapy. J. Physiol. Pharmacol., 2006, 57, 4, s. 45–54.
3. Calabrese, E. J., Baldwin, L. A. Hormesis: the dose-response revolution. An. Rev. Pharmacol. Toxicol., 2003, 43, s. 175–197.
4. Calkovská, A., Engler, I., Mokra, D., Drgova, A., Sivonova, M., Tartarkova, Z., Calkovsky, V., Brozmanova, M., Tatar, M. Differences in oxidative status, lung function, and pulmonary surfactant during long-term inhalation of medical oxygen and partially ionized oxygen in guinea pigs. J. Physiol. Pharmacol., 2008, 59, 6, s. 173–181.
5. Dundar, K., Topal, T., Ay, H., Oter, S., Korkmaz, A. Protective effects of exogenously administrated or endogenously produced melatonin on hyperbaric oxygen-induced oxidative stress in the rat brain. Clin. Experimen. Pharmacol. Physiol., 2005, 32, 6, s. 926–930.
6. Engler, I. Handbuch Ionisierter Sauerstoff , Therapie im Spiegel der Ganzheitsmedizin. Spurbuchverlag: Baunach, 2004, 264 s.
7. Engler, I. Ionisierter Sauerstoff : Inhalation-, Instilation-, Insuflation- Therapie. Spurbuchverlag: Baunach, 2001, 209 s.
8. Engler, I., Atzmüeller, C., Donic, V., Steinhäusler, F. Reactive Oxygen Species, especially O2+ in Cancer Mechanisms. J. Experimen. Therapeut. Cancer, 2009, 8, 2, s. 157–165.
9. Fodor, L. IO2Th and Serotonin level. Ärztezeitschrift für NHV-Physiotherapie, 1996, 37, 6, s. 437–448.
10. Fodor, L. Oxygen Ergometry-signifikant double-blinde study. Ärztezeitschrift für NHV-Physiotherapie, 1989, 29, 3, s. 213–218.
11. Fujiwara, Y., Yoshino, S., Nasu, Y. Simultaneous observation of zero-value of FSBP% and Raynaud’s phenomenon during cold provocation in vibration syndrome. J. Occup. Health, 2008, 50, 1, s. 75–78.
12. Kaplan, P., Tatarkova, Z., Engler, I., Calkovska, A., Mokra, D., Drgova, A., Kovalska, M., Lehotsky, J., Dobrota, D. Effects of long-term oxygen treatment on α-ketoglutarate dehydrogenase activity and oxidative modifications in mitochondria of the guinea pig heart. Europ. J. Med. Research, 2009, 14, 4, s. 116–120.
13. Khakhi, B. S., Burnstock, G. ATP eine Energie- und Signal- Moleküle. Spektrum der Wissenschaft, 2010, 12, s. 40–47.
14. Klima, H., Schwabl, H. Resistance and haemolysis kinetic of erythrocytes after ionised oxygen exposition. Atom Institute, Vienna. In Engler, I. (ed) Ionisierte Sauerstoff Therapie, ML Verlag, Uelzen, 1988, 174–182.
15. Krueger, A. P. , Kotaka, S., Andriese, P. C. Gaseous ion-induced stimulation of cytochrome biosynthesis. Nature, 1963, 200, s. 707–708.
16. Legáth, Ľ. Faktory pracovného prostredia z pohľadu klinického pracovného lekára – aktuálne trendy v SR. Fyzikálne faktory prostredia, 2014, 4, 2, s. 5–9.
17. Perečinský, S., Murínová, L., Engler, I., Donič, V., Murín, P., Varga, M., Legáth, L. Effects of partially ionised medical oxygen, especially with O2•-, in vibration white finger patients. Intern. J. Environmen. Research Publ. Health, 2014, 11, 6, s. 5698–5707.
18. Perečinský, S., Kron, I., Engler, I., Murínová, L., Donič, V., Varga, M., Marossy, A., Legáth, Ľ. Is ionized oxygen positively or negatively charged more effective for carboxyhemoglobin reduction compare to medical oxygen at atmospheric pressure? The pilot study in vitro and in humans. Physiologic. Research, 2015, 64, 6, s. 951–955.
19. Pohl, P., Engler-Plörer, S., Engler, I. Inhalationstherapie mit IO2Th bei Patienten mit chronisch progredienter multipler Sklerose. Erfahrungsheilkunde. 1992, 41, 1, s. 46–48.
20. Pope, J. E. The diagnosis and treatment of Raynaud’s phenomenon: a practical approach. Drugs, 2007, 67, 4, s. 517–525.
21. Rilling, S. Biotonometrie 2002. Medizin ist messbar. Eigenverlag: Tübingen, 2002.
22. Tatarkova, Z., Engler, I., Calkovska, A., Mokra, D., Drgova, A., Hodas, P., Lehotsky, J., Dobrota, D., Kaplan, P. Effect of long-term normobaric hyperoxia on oxidative stress in mitochondria of the guinea pig brain. Neurochemical Research, 2011, 36, 8, s. 1475–1481.
23. Török, P., Donic, V., Engler, I., Rybar, D., Saladiak, S., Donicova, V., Sabol, F. Pulmonary arterial hypertension influenced by inhalation of partially negative ionized oxygen (O2•). Intern. J. Biologic. Pharmaceutic. Research, 2015, 6, 5, s. 345–350.
Štítky
Hygiene and epidemiology Hyperbaric medicine Occupational medicineČlánok vyšiel v časopise
Occupational Medicine
2016 Číslo 1-2
Najčítanejšie v tomto čísle
- The application of treatment with ionized oxygen in occupational medicine
- Impact of skin temperature on the screening electromyography results within the occupational medical examinations
- The relationship between psychological safety and burnout among nurses
- Screening of ear in adults by questionnaire