Vývoj spontánnych potratov na Slovensku v rokoch 1997–2009
Spontaneous abortions in Slovakia from 1997 to 2009
Objective:
An epidemiological analysis of spontaneous abortions in Slovakia between 1997 and 2009, including future trends.
Material and methods:
Statistical data about spontaneous abortions obtained from the Slovak and Czech national Health Statistics Yearbook. Retrospective analysis of total numbers of spontaneous abortions, abortion ratios and abortion rates.
Results:
The total number of 6,713 spontaneous abortions in Slovak Republic in 1997 increased to 7,571 in 2009. The abortion ratio increased from 11.36 in 1997, to 12.37 in 2009. The abortion rate increased from 4.69 to 5.30 during this period.
Conclusion:
The total number of spontaneous abortions, abortion ratio and abortion rate increased from 1997 to 2009 by 13%, 9% and 13%, respectively.
Key words:
spontaneous abortion – abortion ratio – abortion rate – fertile age
Autori:
Z. Kosibová; M. Korbeľ; Z. Nižňanská
Pôsobisko autorov:
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika, LF UK a UN Bratislava, Slovenská republika
Vyšlo v časopise:
Prakt Gyn 2011; 15(3-4): 131-136
Kategória:
Original Article
Súhrn
Cieľ:
Epidemiologická štúdia trendu vývoja spontánnych potratov v Slovenské republike (SR) v rokoch 1997–2009.
Materiál a metodika:
Štatistické údaje o potratoch zo Zdravotníckej ročenky Slovenskej a Českej republiky za roky 1997–2009. Retrospektívna analýza absolútnych počtov, indexov a miery spontánnych potratov.
Výsledky:
Od roku 1997 do roku 2009 stúpol počet spontánnych potratov v SR z 6 713 na 7 571. Od roku 1997 do 2009 index spontánnych potratov stúpol z 11,36 na 12,37. Miera potratovosti spontánnych potratov sa zvýšila zo 4,69 v roku 1997 na 5,30 v roku 2009.
Záver:
V rokoch 1997–2009 celkovo stúpol absolútny počet spontánnych potratov a miera potratovosti pre spontánne potraty o 13 % a index spontánnych potratov o 9 %.
Kľúčové slová:
spontánny potrat – index potratovosti – miera potratovosti – reprodukčný vek
Úvod
Samovoľný potrat je zakončením procesov znemožňujúcich implantáciualebo prerušujúcich ďalší vývoj embryaa plodu. Na etiopatogenéze sa zúčastňuje široké spektrum endogénnych a exogénnych faktorov, ktoré pôsobia samostatne alebo v interakcii [1].
Najčastejšou príčinou včasných reprodukčných strát (v I. trimestri gravidity) sú chromozómové aberácie a vývojové chyby s charakterom endogénneho abortívneho faktora. Predpokladá sa, že takmer všetky samovoľné potraty do 4. postovulačného týždňa majú narušenú embryogenézu. Závažnosť narušenia je rôzna, od ťažkej, so životom nezlučiteľnej formy (anembryomola), až po vývojové chyby zlučiteľné so životom. Väčšina z nich (viac ako 95 %) podlieha procesu prírodnej selekcie, ktorá navodí predčasné ukončenie takejto neperspektívnej gravidity. V populácií živonarodených detí pod vplyvom tejto selekcie je menej než 1 % chromozómových aberácií a len 2–3 % vrodených vývojových chýb. Hlavnou príčinou reprodukčných strát v II. trimestri je bakteriálna alebo vírusová infekcia, chronická placentárna insuficiencia, vývojové chyby plodu a cervikálna insuficiencia. Chromozómové aberácie sa na reprodukčných stratách podieľajú len 5–6 % [2–4].
V ostatných rokoch v Slovenskej (SR) aj Českej republike (ČR) narastajú počty tehotných žien vo vyšších vekových skupinách. Odklad gravidity do vyššieho veku však zvyšuje riziko reprodukčného neúspechu. Cieľom práce bola analýza vývoja spontánnych potratov v SR v rokoch 1997–2009 v reprodukčnom období z aspektu odkladu plánovanej gravidity do vyššieho veku.
Materiál a metodika
Podľa platnej legislatívy sa v SR za potrat považuje predčasne ukončená tehotnosť, ak bolo z maternice vyňaté plodové vajce bez plodu alebo tehotenská sliznica, hmotnosť plodu je nižšia ako 500 g a neprežije 24 hod (dovtedy môže mať životné prejavy), alebo hmotnosť plodu je nižšia ako 1 000 g a neprejavuje znaky života, a ak hmotnosť nemožno zistiť, ak ide o tehotnosť kratšiu ako 28 týždňov [5].
Potratom je tiež ukončenie mimomaternicovej tehotnosti, alebo umelé prerušenie tehotnosti urobené podľa osobitných predpisov [6].
Z databázy Národného centra zdravotníckych informácií SR (do roku 2005 to bol Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky) a Ústav zdravotnických informací a statistiky ČR v rokoch 1997–2009 boli retrospektívne analyzované údaje o absolútnych počtoch potratov, interrupcií, spontánnych potratov, ich index a miera potratovosti v reprodukčnom veku žien (15–49 rokov) [7–32].
Absolútny počet potratov zahŕňa spontánne potraty, umelé prerušenia tehotnosti, extrauterinné gravidity a molu hydatidózu. V počte spontánnych potratov je zahrnutá aj mola hydatidóza. Index potratovosti, umelého prerušenia tehotnosti a spontánnych potratov vyjadruje počet všetkých potratov, interrupcií a spontánnych potratov na 100 všetkých narodených detí. Index spontánnych potratov podľa veku je daný počtom potratov v danej vekovej skupine žien na 100 narodených detí v tej istej vekovej skupine. Miera potratovosti pre spontánne potraty vyjadruje počet spontánnych potratov u žien v danej vekovej skupine na 1 000 žien v tej istej vekovej skupine.
Výsledky
Absolútny počet spontánnych potratov sa pohyboval okolo 7 000 ročne. V roku 2008 stúpol na 7 715, čo je v porovnaní s rokom 1997 vzostup o 15 % (tab. 1, graf 1). Absolútny počet interrupcií v sledovanom období klesol z 21 831 v roku 1997 na 9 954 v roku 2009 (pokles o 54 %). Absolútny počet všetkých potratov v uvedenom období klesol z 27 798 v roku 1997 na 17 907 v roku 2009 (pokles o 36 %).
Index spontánnych potratov (Index Sp. Ab) dosiahol najvyššiu hodnotu 13,46 v roku 2008 a najnižšiu 11,36 v roku 1997. Index interrupcií (Index UPT) poklesol z hodnoty 36,96 v roku 1997 na 16,27 v roku 2009. Index všetkých potratov (Index Ab) má klesajúci trend – zo 47,03 v roku 1997 pokles na 29,3 v roku 2009 (tab. 1, graf 2).
Miera potratovosti spontánnych potratov (MP – Sp. Ab) od roku 1997 do roku 1999 stúpla zo 4,69 na 4,81, potom klesla v rokoch 2000 a 2002 na 4,6 a od roku 2003 má stúpajúci trend. Miera interrupcií (MP – UPT) poklesla v uvedenom období z 15,23 na 7,04. Miera všetkých potratov (MP – Ab) má klesajúci trend vývoja, poklesla z 19,4 na 12,54.
Absolútny počet spontánnych potratov vo vekovej skupine 15–19-ročných žien klesol v rokoch 1997–2009 o 214 (31 %), vo vekovej skupine 20–24-ročných bol pokles najväčší – o 1 116 (49 %). U žien 25–29-ročných absolútny počet spontánnych potratov od roku 1997 do roku 2009 stúpol o 477 (29 %) (tab. 2, graf 3). Najväčší nárast spontánnych potratov bol u žien 30–34-ročných o 1 013 (95 %), u žien 35–39-ročných bol nárast o 558 (80 %), u žien 40–44-ročných o 124 (45 %) a u žien 45–49-ročných o 16 (48 %). Najvyšší výskyt spontánnych potratov v absolútnych číslach bol v roku 1998 u žien 20–24-ročných a v roku 2009 u žien 25–29 a 30–34-ročných.
Absolútny počet spontánnych potratov v reprodukčnom období žien celkovo stúpol o 858 (13 %). U žien 20–34-ročných sa počty spontánnych potratov nachádzajú nad reprodukčným priemerom a u žien 15–19, 40–49-ročných sú pod priemerom. U žien 35–39-ročných bol absolútny počet spontánnych potratov do roku 2007 pod reprodukčným priemerom, ale od roku 2008 sa dostáva nad tento priemer.
Vo vekovej skupine 15–19-ročných žien stúpol index Sp. Ab o 1,35 (13 %). U žien 20–29-ročných sú spontánne potraty v absolútnych číslach najvyššie ale indexy Sp. Ab najnižšie. U 20–24-ročných žien index Sp. Ab stúpol o 0,55 (6 %), pričom počet spontánnych potratov v absolútnych číslach výrazne poklesol. Vo vekovej skupine 25–29-ročných index Sp. Ab stúpol o 0,67 (7 %). U žien nad 30 rokov počty spontánnych potratov v absolútnych číslach majú vzostupný charakter, ale naopak indexy Sp. Ab poklesli u 30–34-ročných o 2,01 (15 %), u 35–39-ročných o 2,91 (12 %), u 40–44-ročných o 6,29 (13 %). Ženy zo skupiny 45–49-ročných majú najnižší počet spontánnych potratov, ale indexy Sp. Ab sú niekoľkonásobne vyššie ako v ostatných vekových skupinách (tab. 3).
Celkovo index Sp. Ab v reprodukčnom období stúpol o 1,01 (9 %). U žien 35–49-ročných bol index Sp. Ab nad reprodukčným priemerom, u 15–34-ročných pod týmto priemerom.
V rokoch 1997–2009 vo vekovej skupine 15–19-ročných miera potratovosti spontánnych potratov (MP – Sp. Ab) poklesla o 0,42 (14 %). Najväčší pokles MP – Sp. Ab bol vo vekovej skupine 20–24-ročných žien o 4,5 (44 %). V skupine 25–29-ročných stúpla MP – Sp. Ab o 0,65 (7 %). U žien 30–34-ročných stúpla MP – Sp. Ab o 3,43 (61 %) a u 35–39-ročných o 2,79 (79 %). Vo vekovej skupine 40–44-ročných žien bol vzostup MP – Sp. Abo 0,91 (71 %), u 45–49-ročných žien o 0,07 (41 %). Celkovo MP – Sp. Ab v reprodukčnom veku žien v rokoch 1997–2009 stúpla o 0,61 (13 %). MP – Sp. Ab v skupine 20–34-ročných žien sa nachádza nad reprodukčným priemerom, u 15–19 a 40–49-ročných žien je pod priemerom. U žien 35–39-ročných bola do roku 2003 MP – Sp. Ab pod reprodukčným priemerom, ale od roku 2005 sa dostala nad tento priemer (tab. 4, graf 4).
Diskusia
Celkové reprodukčné straty by mali tvoriť až 70 % zo všetkých vzniknutých gravidít. Zvyčajne udávaná frekvencia spontánnych abortov sa pohybuje medzi 20 a 40 %. Keby sa evidovali a hlásili aj biochemické gravidity, predimplantačné a periimplantačné straty, frekvencia spontánnych abortov by bola podstatne vyššia [3,4].
Index všetkých potratov v SR od roku 1997 má klesajúci trend. Podstatnou mierou sa na ňom podieľa pokles počtu interrupcií. Je podmienený hlavne neustále sa zvyšujúcim počtom užívateliek antikoncepcie – v rokoch 1997–2007 vzostup z 231 666 na 402 645, hoci v roku 2008 došlo k poklesu na 396 872 a v roku 2009 na 367 285 užívateliek [7–19]. Index interrupcií od roku 1997 takmer lineárne klesá [7–19]. Index spontánnych potratov v SR od roku 2005 mierne stúpa. Potratovosť súvisí aj s reprodukčným správaním sa žien v jednotlivých životných obdobiach. Najviac spontánnych potratov sa vyskytuje vo vekových skupinách, ktoré sú najvýznamnejšie zaangažované na reprodukcii (medzi 20. a 30. rokom), ale index Sp. Ab je tu najnižší. V skupine 20–24-ročných žien napriek poklesu spontánnych potratov v absolútnych číslach, index Sp. Ab mierne stúpol. Súvislosť treba hľadať s klesajúcou pôrodnosťou v tejto vekovej skupine a jej presune do vekovej kategórie 25–29-ročných žien. V tejto kategórii sú aj počty spontánnych potratov najvyššie.
Snaha o splodenie potomstva sa v našej krajine (podobne ako aj v iných krajinách Európy) posúva do vyšších vekových kategórií. To prináša so sebou aj vyššie riziká reprodukčného neúspechu, pretože narastá riziko chromozómových aberácií [3]. Dôkazom sú rastúce absolútne čísla spontánnych potratov vo vekovej skupine nad 30 rokov. Klesajúci index Sp. Ab v sledovanom období v týchto vekových skupinách poukazuje na zvýšený počet narodených detí. Najvyššie hodnoty indexov Sp. Ab sú vo vekovej skupine nad 40 rokov. Je to ale skupina s najnižším počtom narodených detí a najnižším počtom spontánnych potratov v absolútnych číslach. Riziko spontánneho potratu vo vekovej kategórii 30–34 rokov je len minimálne zvýšené oproti optimálnej reprodukčnej kategórii 20–29-ročných. S pribúdajúcim vekom sa však významne zvyšuje –na dvojnásobok u 35–39-ročných, štvornásobok u 40–44-ročných a viac ako desaťnásobok po 45. roku.
Najpriaznivejší vývojový trend v miere potratovosti spontánnych potratov v rokoch 1997–2009 možno pozorovať vo vekovej skupine 20–24 a 25–29-ročných žien, ktoré sa najväčšou mierou podieľajú na reprodukcii. Vo vekových skupinách 15–19 a 40–49-ročných žien dosahuje MP – Sp. Ab najnižšie čísla, ale vo vekovej skupine 40–49-ročných žien má stúpajúci trend. Ženy z týchto vekových skupín sa v najmenšej miere podieľajú nielen na reprodukčných stratách, ale aj na celkovej reprodukcii. V skupine 30–39-ročných žien majú hodnoty MP –Sp. Ab vzostupný charakter. Tieto zmeny súvisia s reprodukčným vývojom v posledných dvoch desaťročiach, kedy nastal posunom pôrodnosti do vyšších vekových kategórií, kde ale narastá riziko chromozómových aberácií [3].
SR a ČR sú štáty s podobným vývojom potratov. Počet potratov má v oboch štátoch od roku 1997 klesajúci vývojový trend. Podieľa sa na ňom hlavne pokles počtu interrupcií, pričom počet spontánnych potratov mierne stúpa. V roku 2009 bol v SR počet spontánnych potratov na 100 narodených 12,37, počet interrupcií 16,27 a počet všetkých potratov 29,3. V tom istom roku bol v ČR počet spontánnych potratov na 100 narodených 12,33, počet interrupcií 20,8 a počet všetkých potratov 34,15 [7–32].
Vývoj spontánnych potratov mal v ČR a SR v sledovanom období u žien v reprodukčnom veku podobný trend (tab. 1, 5, graf 5–7). Vzostup absolútnehopočtu spontánnych potratov v ČR bol však trojnásobne vyšší ako v SR (v ČRo 44 % a v SR o 13 %). Vzostup indexuspontánnych potratov bol v oboch krajinách približne rovnaký – v ČR o 10 %a v SR o 9 % (graf 6). Miera potratovostipre spontánne potraty bola v ČR viac ako trojnásobne vyššia oproti SR – v ČRsa zvýšila o 49 % a v SR o13 % (graf 7).
Záver
V rokoch 1997–2009 na Slovensku v reprodukčnom veku žien celkovo stúpol absolútny počet spontánnych potratov o 13 %, index spontánnych potratov o 9 % a miera potratovosti pre spontánne potraty o 13 %.
Odklad plánovanej gravidity do vyššieho veku v SR zvyšuje riziko spontánneho potratu po 35. roku dvojnásobne, po 40. roku štvornásobne a po 45. roku viac ako desaťnásobne.
Doručeno do redakce: 15. 4. 2011
Přijato po recenzi: 14. 7. 2011
MUDr. Zuzana Kosibová
I. gynekologicko-pôrodnícka klinika,
LF UK a UN Bratislava,
Slovenská republika
kosibova.z@gmail.com
Zdroje
1. Vojtaššák J, Malová J, Braxatorisová T. Morfologické a cytogenetické vyšetrenie spontánneho potratu. Gynekol Prax 2007; 5(2): 79–81.
2. Vojtaššák J, Malová J, Demjénová Ľ et al. Vývojové chyby u reprodukčných strát v I. trimestri gravidity. Prakt Gyn 2005; 9(2): 15–18.
3. Korbeľ M. Spontánny potrat. Úvod k téme čísla. Gynekol Prax 2007; 5(2): 70–71.
4. Vojtaššák J, Korbeľ M, Vojtaššák B. Význam vyšetrenia spontánneho potratu pre klinickú prax. 1. časť Chromozómové aberácie. Gynekol Prax 2007; 5(2): 82–87.
5. Vyhláška MZ SSR o povinných hláseniach súvisiacich s ukončením tehotenstva č. 22/1988 Zbierky zákonov.
6. Zákon SNR o umelom prerušení tehotenstva č. 73/ 1986 Zbierky zákonov.
7. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 1997. Bratislava: UZIŠ 1999.
8. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky1998. Bratislava: UZIŠ 2000.
9. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 1999. Bratislava: UZIŠ 2000.
10. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2000. Bratislava: UZIŠ 2001.
11. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2001. Bratislava: UZIŠ 2002.
12. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2002. Bratislava: UZIŠ 2003.
13. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2003. Bratislava: UZIŠ 2004.
14. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2004. Bratislava: UZIŠ 2005.
15. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2005. Bratislava: NCZI 2006.
16. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2006. Bratislava: NCZI 2007.
17. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2007. Bratislava: NCZI 2008.
18. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2008. Bratislava: NCZI 2009.
19. Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2009. Bratislava: NCZI 2010.
20. Zdravotnická ročenka České republiky 1997. Praha: UZIS 1998.
21. Zdravotnická ročenka České republiky 1998. Praha: UZIS 1999.
22. Zdravotnická ročenka České republiky 1999. Praha: UZIS 2000.
23. Zdravotnická ročenka České republiky 2000. Praha: UZIS 2001.
24. Zdravotnická ročenka České republiky 2001. Praha: UZIS 2002.
25. Zdravotnická ročenka České republiky 2002. Praha: UZIS 2003.
26. Zdravotnická ročenka České republiky 2003. Praha: UZIS 2004.
27. Zdravotnická ročenka České republiky 2004. Praha: UZIS 2005.
28. Zdravotnická ročenka České republiky 2005. Praha: UZIS 2006.
29. Zdravotnická ročenka České republiky 2006. Praha: UZIS 2007.
30. Zdravotnická ročenka České republiky 2007. Praha: UZIS 2008.
31. Zdravotnická ročenka České republiky 2008. Praha: UZIS 2009.
32. Zdravotnická ročenka České republiky 2009. Praha: UZIS 2010.
Štítky
Paediatric gynaecology Gynaecology and obstetrics Reproduction medicineČlánok vyšiel v časopise
Practical Gynecology
2011 Číslo 3-4
Najčítanejšie v tomto čísle
- Prolaps dělohy a pochvy přes Mayerův podpůrný pesar
- Analoga gonadoliberinu v léčbě infertility
- Donošená vysoká kornuální gravidita
- Príčiny závažných foriem ovariálneho hyperstimulačného syndrómu u hospitalizovaných pacientok