Joga – vhodná doplnková metóda onkologickej liečby?

Súhrn

Cieľ: Hromadiace sa údaje naznačujú, že joga prispieva k zlepšeniu prežívania onkologického ochorenia a jeho liečby. Cieľom tohto prehľadu je opísať súčasný stav medicínskej literatúry na túto tému. Metódy: Naratívny prehľad súčasnej literatúry vrátane klinických, randomizovaných kontrolných štúdií, metaanalýz, systematických prehľadov, ktoré sa zaoberajú prínosom jogy u pacientov počas a po liečbe onkologického ochorenia. Výsledky: Jogová terapia ako najčastejšie používaná metóda tela a mysle je rozsiahle študovaná u onkologických pacientov a tých, ktorí prežili rakovinu. Joga ovplyvňuje fyziológiu človeka na viacerých úrovniach. Štúdie preukazujú, že joga znižuje psychický stres a únavu, zlepšuje spánok a kvalitu života pacientov s rakovinou a preživších. Záver: Ako súčasť holistického prístupu v starostlivosti o onkologického pacienta, joga predstavuje prospešnú, lacnú metódu, ktorá podporuje zdravie pacientov a preživších.

Klíčová slova:

liečba – kvalita života – jóga – pacient – rakovina – prínosy – preživší

Úvod

Diagnóza a liečba rakoviny predstavuje vážne psychologické utrpenie, ktoré ovplyvňuje funkčnú kvalitu života. Dlhodobé nepriaznivé fyzické a psychické príznaky ako znížená kondícia, zvýšené riziko úzkosti, únavy alebo depresie sú spoločným menovateľom rakoviny [1]. Liečebný proces je spätý s kumuláciou rôznych chorobných stavov a ťažkostí ako je zmena vzhľadu, neplodnosť, poruchy v sexuálnej oblasti, vypadávanie vlasov, únava, nevoľnosť, zvracanie, bolesť, infekcie, trombocytopénia a iné [2]. Rakovina je sprevádzaná výraznou psychickou záťažou, strachom z neznáma, z budúcnosti, obavami z utrpenia a bolesti, pocitmi osamelosti, strachom zo smrti [3]. Skúsenosť pacienta s uvedenými symptómami môže viesť k pocitu bezmocnosti, zúfalstva, poruchám spánku, nepriaznivej protinádorovej imunitnej reakcii, skoršiemu relapsu, zhoršeniu pridružených chorôb a celkovo k nižšej miere prežitia [4]. V klinickej praxi sa stretávame s prípadmi, kedy toxicita onkologickej liečby znižuje schopnosť pacienta dokončiť liečbu podľa predpísaného protokolu. Problémom v klinickej praxi sú dlhodobé a neskoré následky, ktoré sa môžu objaviť u pacienta po vyše ročnom období po ukončení aktívnej onkologickej liečby [5]. Odhaduje sa, že postihujú zhruba polovicu onkologických pacientov, avšak nie je vylúčený ich výskyt po dobe latencie 20 rokov od úspešne ukončenej liečby [6,7].

Zatiaľ čo onkologická liečba je zameraná výlučne na usmrcovanie nádorov, progredujúca oblasť pre udržanie dlhodobej kvality života onkologických pacientov neustále vyvíja farmakologické aj nefarmakologické postupy zamerané na minimalizáciu pretrvávajúcich a neskorých nežiaducich účinkov pri maximalizácii benefitu protinádorovej liečby. Existujú intervencie, ktoré zmierňujú ťažkosti spojené s liečbou a zlepšujú kvalitu života. Jednou z účinných sa javí pravidelné cvičenie, ktoré ovplyvňuje oslabenú ­svalovú silu, minimalizuje únavu a zlepšuje vnímanie kvality života onkologických pacientov. Pre redukciu únavy spojenej s rakovinou predstavuje cvičenie dôležitú terapeutickú možnosť [8]. Veľa onkologických pacientov však pociťuje viacero prekážok v pohybe. Nesporne najčastejšími fyzickými ťažkosťami sú nepohodlie a nevoľnosť, zo psychosociálnych faktorov ovplyvňujúce cvičenie sú nepriaznivý emočný stav, uvedomenie si zmeny fyzického vzhľadu, únava a strach. Spomínané bariéry vedú približne jednu treti­­nu onkologických pacientov k využívaniu techník doplnkovej a alternatívnej medicíny (CAM – complementary and alternative medicine) [1].

Joga

Pacienti často očakávajú komplexnejší prístup k starostlivosti o onkologické ochorenie, a preto sami vyhľadávajú nefarmakologické spôsoby liečby na zlepšenie zvládania symptómov alebo klinických výsledkov a úmrtnosti. Integratívny prístup v liečbe zahŕňa riešenie fyzických, psychospirituálnych a sociálnych potrieb popri biomedicínskych aspektoch. Joga je jednou z intervencií doplnkovej alebo komplementárnej medicíny, ktorá získava vo svete popularitu aj u pacientov s rakovinou. Joga je rokmi osvedčené cvičenie mysle a tela, ktoré preukázateľne zlepšuje fyzickú aj psychickú pohodu. Cvičenie je kombináciou fyzických póz s dýchaním a meditáciou [1]. Joga v sebe zahŕňa presné pozície a polohy (asány), dýchacie techniky (pránájámy), cvičenia zamerané na pozornosť (meditácie). Tieto tri komponenty vychádzajú z niekoľkých orientálnych tradícií z Indie (Klasická alebo Tantra joga), Tibetu (Tibetská) alebo z Číny (Chi Kung, Tai Chi). Cieľom týchto prvkov je vytvoriť harmóniu medzi mysľou a telom bez mentálneho rozptyľovania a umožniť hlbšie spojenie so sebou samým. Medzi významné zdravotné účinky jogy patria zlepšenie motoriky, flexibility, stuhnutosti a zníženie bolesti kĺbov, zlepšenie vnímania a kardiopulmonálnych funkcií. Rôzne formy jogy kladú dôraz na rôzne prvky: niektoré sa zameriavajú na fyzické pozície, iné na kontrolu dýchania a uvedomenie a ďalšie zdôrazňujú meditáciu a filozofiu. Typické cvičenie jogy môže trvať 20–90 min. Začína sa pomalými, jemnými pohybmi spolu s pomalým, hlbokým abdominálnym dýchaním. Súčasťou sedenia môže byť aj riadená relaxácia, meditácia a niekedy aj vizualizácia. Často sa končí spievaním významného slova alebo frázy (mantry), na dosiahnutie hlbšieho stavu uvoľnenia. Napriek existencie rôznych štýlov a druhov jogy, jemná Hatha joga a Restoratívna (regeneračná) joga sú dve systematické metódy jogy, ktoré sú celosvetovo veľmi známe a akceptované tradičnou západnou medicínou. Hatha joga sa zameriava na fyzické polohy, Restoratívna joga sa zameriava na celkovú relaxáciu. Kombináciou týchto dvoch metód môžeme znížiť toxicitu súvisiacu s liečbou rakoviny [1,2,9]. Mnohé klinické štúdie skúmajúce využitie jogy ako doplnkovej metódy u onkologických pacientov uvádzajú, že joga pomáha zmierňovať emočné stavy ako stres, depresie a úzkosť, zvyšuje bunkovú imunitu a kvalitu života [10–19]. Výskumné dôkazy potvrdzujú redukciu vedľajších účinkov spojených s chemoterapiou, vyvolávajúcich únavu, poruchy spánku, nevoľnosť a zvracanie, zápchu, problémy so spánkom a bolesť. Štúdie dokonca poukazujú na regeneračné účinky využívania jogy u pacientov. Joga prispieva k regulácii protinádorových a protizápalových imunitných reakcií po operácii, zníženiu genotoxického stresu, normalizácii stresových hormónov a regulácii rytmu kortizolu [2,4]. Klinické štúdie za posledné 2 desaťročia odhaľujú výhody jogy (tab. 1 [20,21]).

V súčasnosti existuje rozsiahla literatúra, ktorá podporuje používanie body-mind techník vrátane riadenej imaginácie, relaxácie, hypnózy, biofeedback, meditácie, jogy, Tai Chi, ako aj expresívneho umenia (napr. muzikoterapie) na pomoc pri znižovaní chronického stresu. Postupy napomáhajú v redukcii biologických porúch spojených s chronickým stresom, rovnako sa javia účinné v zlepšení fyzických aj duševných aspektov zdravia pred, počas a po liečbe nádorového ochorenia [22].

Záujem o oblasť jogy a jej rozšírenie sú čiastočne spôsobené robustnou dôkazovou základňou, ktorá ukazuje, že joga zlepšuje viaceré aspekty kvality života, fyziologické výsledky a biologické procesy, ako aj väčším pochopením škodlivosti chronického stresu na vzniku rakoviny. Praktizovanie tejto doplnkovej liečebnej modality v skupine onkologických pacientov a preživších je spôsobený odporúčaním alebo ponukou čoraz viacerých nemocníc a onkologických centier.

Tento trend využívania jogy podporili medzinárodné odborné spoločnosti, ktoré zahrnuli jogu ako integratívnu terapiu do svojich guidelines. Society for Integrative Oncology (SIO) a American Society of Clinical Oncology (ASCO) v klinických odporúčaniach pre používanie integratívnych terapií počas liečby rakoviny prsníka a po nej, sa joga odporúča z dôvodu preukázaných dôkazov na zníženie úzkosti, ako aj na zlepšenie kvality života, nálady, depresívnych symptómov, únavy a spánku [23]. Spoločnosť National Comprehensive Cancer Network (NCCN) uznáva jogu a odporúča pacientom možnosť zaradenia jogy v živote na zlepšenie niektorých oblastí prežívania, ako je strach, kognitívne funkcie, menopauzálne symptómy a bolesť. Joga je formálne uvedená v NCCN Clinical Practice Guidelines in Oncology ako účinná intervencia na zvládanie únavy súvisiacej s rakovinou a anticipačnej nevoľnosti/zvracania [24–27].

Joga v manažmente symptómov choroby a onkologickej liečby

Ľudia, ktorí prežili rakovinu, sa obracajú na doplnkové terapie, ako je joga, z dôvodu posilnenia zotavenia a pohody po liečbe. Je pravdepodobné, že táto skupina ľudí pristúpi k joge ako k doplnkovej možnosti na základe odporúčania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Stanovenie účinnosti jogy na zvládanie symptómov rakoviny je rozhodujúce pre uplatnenie vhodnej podpornej starostlivosti v onkológii. Pacienti/preživší a poskytovatelia musia pochopiť potenciálne výhody a obmedzenia jogy v každom bode nádorového kontinua, od diagnostiky až po dlhodobé prežívanie. Súčasné klinické, randomizované kontrolné štúdie, metaanalýzy, systematické prehľady skúmajú dôkazy o prospešnosti jogy počas a po liečbe rakoviny.

Problémy so spánkom

Približne 30–90 % onkologických pa­cientov trpí narušeným spánkom počas aj po ukončení liečby rakoviny [9]. Insomnia vedie k zvýšenej únave a depresii, k zníženej adherencii liečby a k oslabeniu fyzickej funkcie a kvality života (QOL – quality of life). Štúdia s uplatnenou intervenciou Tibetskej jogy skúmala efekt v skupine pacientov s diagnostikovaným lymfómom, ktorí hlásili narušený spánok. Cvičenie zahŕňalo kontrolované dýchanie a vizualizáciu, techniky všímavosti a nízko intenzívne pozície. Účastníci jogy vykazovali lepšiu subjektívnu kvalitu spánku, rýchlejší nástup spánku, dlhšie trvanie spánku a menšie užívanie liekov na navodenie spánku v porovnaní s pacientmi v kontrolnej skupine so štandardnou starostlivosťou [28]. Celo­národná multicentrická randomizovaná kontrolná štúdia testovala účinnosť jogy pri liečbe narušeného spánku na vzorke preživších (n = 410) s rôznym druhom onkologického ochorenia. V priebehu realizovaného štandardizovaného 4týždňového programu jogovej terapie, navrhnutý vedcami University of Rochester Medical Center NY (YOCAS©® 4 týždne, 2× týždenne, 75 min/sedenie) bolo pozorované u účastníkov v 12 oslovených komunitných onkologických zariadeniach v USA signifikantné zlepšenie únavy. Participanti vykazovali v porovnaní s kontrolnou skupinou významné zlepšenie v oblastiach ako prebúdzanie po spánku, účinnejší spánok, spánkové opatrenia a užívanie liekov na spanie. Jogová intervencia programu YOCAS môže pomôcť pri korekcii únavy u preživších po onkologickom ochorení, rovnako prispieť k zlepšeniu kvality spánku a dysfunkcie denného režimu [29]. Z hľadiska rôznych štýlov jogy, Lin et al. [9] na základe skúmania 10 klinických štúdií, zameraných na testovanie účinkov jogy pri poruchách spánku u pacientov s rakovinou a preživších, prišli k záveru, že jemná Hatha, Restoratívna a Tibetská joga, vykonávané v 60–120minútových sedeniach pri nízkej až strednej intenzite, 1–3× týždenne počas 4–10 týždňov môžu byť prínosné v liečbe spánkových abnormalít u onkologických pacientov a tých, ktorí prežili rakovinu. Štúdie skúmajúce preživších po onkologickej liečbe preukázali konzistentnú podporu jogy pri zlepšovaní únavy, spánku. Súčasťou štúdií, ktoré hodnotili efekt jogy, boli merania výsledkov fyzickej zdatnosti alebo funkčných schopností. Vzhľadom na príležitosť organizmu dosahovať prínos po liečbe a odporúčanie American Cancer Society (ACS) na pokračovanie fyzickej aktivity a kondície po liečbe, predstavuje joga svoj potenciál ako typ fyzickej aktivity, ktorá zlepšuje výsledky v kondícii (aeróbna kapacita, sila, flexibilita) [30–32].

Únava

Únava je mnohorozmerný symptóm, ktorý je možné vnímať z aspektu energie, mentálnych schopností a psychologického stavu. Výskyt únavy sa pohybuje okolo 75–100 %, v závislosti od rozsahu choroby, druhu liečby a ostatných symp­tómov choroby. Jej kontinuálny rozvoj môže vyústiť do celkového stavu emočného a fyzického vyčerpania. Únava je spojená s významným znížením kvality života pacientov, môže viesť k úzkosti, depresii a psychickým ťažkostiam. Patofyziológia únavy pri nádorových ochoreniach nie je jednoznačne objasnená, odhaduje sa účinok zápalových cytokínov a HPA (hypotalamo-hypofýzo-adrenokortikálna osa) a ďalších psychologických faktorov [8]. ASCO potvrdzuje prítomnosť únavy u chorých podstupujúcich onkologickú liečbu a zhruba jedna treti­­na preživších trpí perzistentnou únavou i roky po ukončení liečby [33]. Cvičenie je potenciálnou súčasťou liečby onkologických pacientov, čo preukázali viaceré klinické štúdie, skúmajúce vplyv jogy na únavu vyskytujúcu sa pri nádorovom ochorení. Cvičenia sa líšili typom, intenzitou, frekvenciou a trvaním. Jogové cvičenia prebiehali skupinovo, väčšina jogových aktivít zahŕňala správne držanie tela, dychové cvičenie a meditácie (štýly Hatha alebo Iyengar joga). Dĺžka cvičenia trvala v rozsahu 1–2 hod, intenzita sa menila od nízkej po strednú. Frekvencia stretnutí bola 1–5 stretnutí týždenne. Obdobie uplatňovanej jogovej intervencie bolo v rozsahu 4 týždňov až 6 mesiacov. Viacero randomizovaných kontrolných štúdií preukázalo, že jogová intervencia počas sledovaného obdobia pomohla výrazne znížiť únavu [34–36]. Ďalšie štúdie porovnávajúce jogu s tradičným silovým tréningom zaznamenali výrazné zmeny vo viacerých oblastiach únavy. Oba cvičebné programy sa považujú za účinné metódy zvládania únavy pri onkologickej liečbe [9]. Randomizovaná kontrolná štúdia [37] sledovala v skupine 82 pacientok s rakovinou prsníka počas chemoterapie priaznivý účinok jogy počas 4mesačnej doby cvičenia. Intenzita únavy bola hodnotená 3× v priebehu cyklov chemoterapie. Rozdiel na stupnici únavy bol pozorovaný už po 4. cykle chemoterapie v prospech skupiny praktizujúcej jogu. Po 6. cykle bolo priemerné skóre únavy (fyzickej a kognitívnej zložky) stále výrazne nižšie ako v kontrolnej skupine. Vzhľadom na výsledky štúdie, autori podporujú uplatnenie tejto metódy na redukciu či elimináciu prejavov únavy u pacientok s rakovinou prsníka počas alebo po chemoterapii. Iná randomizovaná kontrolná štúdia skúmala účinnosť Iyengar jogy u pacientok po prekonaní rakoviny prsníka, ktoré pociťovali pretrvávajúcu únavu po liečbe (s vylúčením hormonálnej terapie). Oslovené respondentky netrpeli inými zdravotnými problémami, ktoré by spôsobovali únavu alebo zasahovali do jogovej intervencie. Podľa prísnych kritérií výberu bolo sledovaných 31 účastníčok. Výsledkom 12týždňovej štúdie bola pozorovaná zmena intenzity únavy, hodnotená na začiatku liečby, ihneď po liečbe a 3 mesiace po ukončenej liečbe. V porovnaní s kon­trolnou skupinou, skupina praktizujúca jogu vykazovala významne nižšiu intenzitu únavy tesne po liečbe a 3 mesiace od ukončenia liečby. Rovnako v jogovej skupine bolo zaznamenané zvýšenie vitality v komparácii s kontrolnou skupinou. Depresívne a stresové ťažkosti sa zlepšili v oboch skupinách, avšak vo fyzickom výkone a v kvalite spánku sa nezaznamenali výrazné rozdiely [17].

Metaanalýza potvrdzuje priaznivý efekt jogy na únavu u žien s rakovinou prsníka. Joga mala veľký vplyv na zníženie únavy u pacientok po liečbe a menší účinok v priebehu aktívnej onkologickej liečby. Typy jogy zahŕňali Hatha jogu, Integratívnu jogu, Restoratívnu jogu, Iyengar jogu, Viniyoga, Anusara jogu, Satyananda jogu, Dru jogu a Tibetskú jogu. Formy intervencie zahŕňali hodiny jogy pod dohľadom cvičiteľa, jogu praktizovanú doma, domáce dychové a relaxačné cvičenie, samocvičenie v nemocnici, pre hospitalizovaných pacientov a pre ambulantných pacientov. Hodina jogy pod dohľadom trvala 40–90 min a prebiehala 1–5× týždenne počas 4–24 týždňov. Hodina jogy pod dohľadom inštruktora mala významný vplyv na únavu; 60/90 min cvičenie jogy pod dohľadom a 8týždňový jogový program preukázali veľký vplyv na únavu u pacientok s rakovinou prsníka. Metaanalýza preukázala výrazné intervenčné zmiernenie fyzickej únavy, stredný vplyv kognitívnej únavy a mierny efekt v zmiernení duševnej únavy u pacientok s rakovinou prsníka [38].

Periférna neuropatia vyvolaná chemoterapiou a riziko pádu

Periférna neuropatia spôsobená chemoterapiou patrí k častým vedľajším účinkom, ktoré zhoršujú kvalitu života onkologického pacienta, funkčnosť, motoriku a zároveň zvyšuje riziko ich pádu. Do randomizovanej kontrolnej štúdie boli zaradené pacientky, ktoré prekonali rakovinu prsníka alebo rakovinu gynekologického pôvodu, s pretrvávajúcou stredne ťažkou až ťažkou bolesťou vyvolanou periférnou neuropatiou. Pa­cientky vyjadrovali zníženú citlivosť alebo pocity mravčenie, s vyhodnotením skóre najmenej 4 na numerickej stupnici (NRS 0–10) podľa Functional Assessment of Cancer Therapy/Gynecologic Oncology Group-Neurotoxicity subscale (FACT/GOG-NTX). Uvedené ťažkosti pretrvávali min 3 mesiace po skončení neurotoxickej chemoterapie (napr. paclitaxel, docetaxel, carboplatin). Do štúdie bolo zaradených 41 žien, náhodne rozdelených do dvoch skupín (s jogovou intervenciou / bez jogovej intervencie). Počas 8 týždňového praktizovania jogy sa uplatňovali dychové cvičenia, ktoré zapájajú parasympatikový nervový systém a modifikovateľné polohy (asány) pre zlepšenie pohyblivosti kĺbov, chrbtice, sily a rovnováhy. Po ukončení jogového programu bolo zaznamenané zníženie vnímania bolesti (hodnotená stupnicou NRS). V porovnaní s východiskovou hodnotou na začiatku programu, vo 8. týždni sa prie­merná bolesť v ramene znížila u oboch komparovaných skupín bez výrazného rozdielu, v 12. týždni sa viac zvýraznil efekt v skupine praktizujúcej jogu, ale nebol pozorovaný štatisticky významný rozdiel v citlivosti, mravčení alebo v celkovom skóre bolesti ramena u žien praktizujúcich jogu oproti nepraktizujúcim jogu. Iné príznaky periférnej neuropatie vrátane senzorických, motorických, sluchových problémov a citlivosti na chlad, sa zlepšili s prevahou v skupine jogovej intervencie vo 8. týždni sledovania. Výrazný interskupinový rozdiel sa pozoroval pri funkčnom vyšetrení rovnováhy a predpovede rizika pádu v prospech žien praktizujúcich jogu [39]. Joga prospieva viacerým formám rakoviny vrátane rakoviny prsníka, rakoviny hlavy, krku a lymfómu. Rakovina prsníka je rakovina, ktorá sa najčastejšie diagnostikuje u žien. A hoci sa miera prežitia neustále zvyšuje, rakovina prsníka je často spojená s chronickou bolesťou, únavou a depresiou [40]. V randomizovanej kontrolnej štúdii absolvovala skupina žien 10-týždňový program jogy. Intenzita bolesti ramena sa výrazne znížila oproti kontrolnej skupine a prínos jogového cvičenia prekvapivo pretrvával 2,5 me­siaca po ukončení liečby [41].

Negatívne emócie

Pacientky s rakovinou prsníka zvyčajne dlhodobo podstupujú multimodálnu liečbu (chirurgická liečba, chemoterapia a rádioterapia), ktorá predstavuje fyzické a psychické utrpenie, vyvolávajúce negatívne emócie. Herschbach et al. [42] vo svojej štúdii potvrdili, že pa­cientky s rakovinou prsníka sú vystavené počas choroby psychickému stresu. Medzi hlavné stresové faktory uvádzali obavy z progresie ochorenia a zmien v sexuálnych vzťahoch s partnermi. Úzkosť a depresia sú najčastejšie negatívne emócie, ktoré prežívajú pacientky s rakovinou prsníka. Prevalencia úzkosti a depresie u týchto pacientok počas antineoplastickej liečby sa pohybovala okolo 64 %. Tieto negatívne emócie môžu zapríčiniť nižšiu mieru dodržiavania liečebných postupov, intenzívnejšie vnímanie bolesti, dlhšie pobyty v nemocnici a ďalšie komplikácie [43]. Z uvedeného vyplýva, že zlepšenie týchto emócií u pacientok je nevyhnutné. Depresia, úzkosť a únava sú vážne symptómy ovplyvňujúce kvalitu života onkologických žien, ktoré podstupujú adjuvantnú onkologickú liečbu. Ukázalo sa, že denné 60min jogové sedenia znižujú reaktívnu úzkosť a charakterovú úzkosť u pacientov v počiatočnom štádiu rakoviny prsníka podstupujúcich konvenčnú rádioterapiu a chemoterapiu v porovnaní s pacientkami, ktoré dostávajú podpornú liečbu, čo zdôrazňuje úlohu jogy pri zvládaní úzkosti súvisiacej s liečbou. Intervenčná skupina zaznamenala významné zlepšenie emočnej pohody, depresie, koncentrácie a porúch nálady [15]. Ďalšia štúdia zaznamenala výraznejšie zníženie depresívnych stavov, ako aj zvýšenie kvality života u pacientov, ktorí absolvovali 60min jogové cvičenia počas 7–8 týždňov v porovnaní s kontrolnou skupinou [44]. V Taliansku vykonaná 4ročná štúdia skú­mala psychofyziologické benefity jogy. Zúčastnilo sa jej 70 pacientov s rôznym onkologickým ochorením. Účastníci praktizovali týždenne 90min Hatha jogu po dobu 8 týždňov. Inštruktor povzbudzoval účastníkov, aby sa zameriavali na ich telesné vnímanie, dýchanie, pozorovanie zmien nálad, na spôsoby zvládania problémov. Psychofyziologické aspekty zdôrazňujúce prospešnosť cvičenia jogy u onkologických pacientov boli hodnotené pri symptómoch úzkosť, depresia, spánok a únava. Analýza dát ukázala významný prínos pri hodnotení najmä emočného stavu (úzkosť a depresia) pacientov, pri ostatných znakoch zdravia sa nezaznamenali výrazné rozdiely v údajoch na začiatku a po absolvovaní jogového programu [45]. Rovnako metaanalýzy odhalili dôkazy o významných účinkoch jogy pre príznaky depresie (26 štúdií) a úzkosti (16 štúdií) v porovnaní s kontrolnými skupinami. Analýzy podskupín pre depresívne symp­tómy zaznamenali priaznivé účinky pre sledované premenné ako typ rakoviny, typ kontroly, stav liečby, trvanie intervencie alebo frekvencia sedení jogy. Podobné výsledky sa zistili v prípade symptómov úzkosti s výnimkou stavu liečby, kde bol pozorovaný benefit najmä počas aktívnej liečby [46]. Z pohľadu časovej účinnosti jogy na psychický stav onkologických pa­cientov s rôznymi diagnózami priniesla zaujímavé výsledky austrálska štúdia. K vyhodnoteniu dlhodobých zmien príznakov úzkosti, depresie a únavy 6 mesiacov po ukončení jogovej terapie použili observačný dizajn randomizovanej kontrolovanej štúdie. Jogová terapia sa poskytovala 60 min 1× týždenne počas obdobia 8 týždňov a zahŕňala telesné, dychové aktivity a meditáciu. Šesť mesiacov po ukončení jogovej terapie sa príznaky úzkosti, depresie a únavy výrazne znížili v porovnaní s východiskovým stavom. Príznaky úzkosti a únavy sa však počas sledovaného obdobia od ukončenia jogovej terapie do 6 mesiacov neskôr mierne zvýšili, zatiaľ čo príznaky depresie zostali stabilné [47].

Limitácie a výzvy

Pri skúmaní jogy a výskumu rakoviny môžeme naraziť na niekoľko obmedzení. Naratívny prehľad literatúry poskytuje obmedzené dôkazy z dôvodu zvolenej metodiky. Medzi limitácie niektorých štúdií považujeme malú veľkosť vzorky, preto sú cennejšie rozsiahle štúdie. Okrem toho, prehľad poskytuje dôkazy extrahované zo štúdií jogy aplikovaných u pacientok s rakovinou prsníka. Objavujú sa však štúdie jogy pre účastníkov s inými typmi rakoviny, vrátane rakoviny vaječníkov, prostaty, hrubého čreva, mozgu a krvi a pokročilej rakoviny pľúc, pričom zistenia môžu byť odlišné pre heterogénnejšiu skupinu pacientov alebo preživších. Rovnako ako v iných oblastiach výskumu sa môže vyskytnúť efekt „odložených dát / štúdií“, čo znamená nepublikovanie štúdií bez nevýznamného zistenia alebo dokázaného priaznivého vplyvu jogy v predmetnej problematike. Ďalšou výzvou je, že väčšina štúdií využívala rôzne druhy jogy. Hoci môže existovať jednotnosť v jej zložkách (začlenenie pohybov, dychových cvičení, relaxačných a meditačných praktík), no špecifické postupy, intenzita, frekvencia a trvanie sa často výrazne líšia. Hlásenie protokolov uplatňovanej jogy, ako aj publikované správy o protokoloch klinických skúšok pri cvičení jogy, by podporilo pochopenie účinkov jogy. Väčšina štúdií neuviedla podrobnosti o príprave učiteľov (cvičiteľov jogy), o ich konkrétnych skúsenostiach s onkologickou populáciou. Je nesmierne dôležité, aby jogový terapeut bol certifikovaný a vyškolený pre prácu so zraniteľnými pa­cientmi v záujme poskytovania bezpečnej a účinnej intervencie. Tu sa naskytá priestor pre vymedzenie presných kritérií na získanie titulu inštruktor jogy a ustanovenie existencie orgánov, ktoré registrujú vyškolených cvičiteľov v krajine. Okrem toho, sa dĺžka jogy medzi štúdiami veľmi líšila, vrátane počtu hodín, dĺžky každej lekcie a frekvencie cvičenia. Rovnako dlhodobé účinky jogovej terapie u pacientov s rakovinou by mali byť predmetom ďalšieho výskumu. Metodologickým obmedzením bolo, že niektoré štúdie nezahŕňali kontrolné skupiny, preto bolo ťažké určiť prospešnosť jogy. Štúdie, ktoré zahŕňali aktívne kontrolné skupiny, ako je strečing alebo iné cvičenie, uvádzali výsledky v prospech skupiny jogy. American College of Sports Medicine (ACSM) odporúča využívať pohybovú aktivitu pacientom počas liečby aj po nej. Za vhodné cvičenia považuje chôdzu, beh, silové cvičenie (posilňovacie gumy, silový tréning pod dohľadom) a jogu. V usmerneniach ACSM sa odporúča, aby pacienti po liečbe začali s malým počtom cvičení a pomaly sa dopracovali k 150 min aeróbneho tréningu strednej intenzity týždenne a k 3 dňom silového tréningu týždenne [48].

Napriek uvedeným obmedzeniam existuje dostatok dôkazov, ktoré potvrdzujú prínosy jogy pre pacientov počas liečby rakoviny a po ukončení liečby a v období prežívania. Joga zlepšuje ­viaceré aspekty kvality života, symp­tómy špecifické pre rakovinu, psychologické výsledky a dôležité biomarkery (regulácia stresových hormónov, imunitné funkcie a zápalové markery).

Záver

Štúdie o efektivite jogy sa vyznačujú rôznorodosťou, rôznymi typmi jogových intervencií, rôznym trvaním, expozíciou, praktikami a indikáciami. Výskumy zahŕňajú pacientov so spektrom onkologických diagnóz a štádií (hoci rakovina prsníka bola študovaná najviac) a sledujú pacientov pred, počas a po liečbe. Aj keď joga nie je liekom, existujú značné dôkazy o tom, že dobre vypracované jogové postupy (protokoly) majú merateľné pozitívne účinky na zdravie a zotavovanie pacientov. Existuje niekoľko prehľadov a bibliometrická analýza účinkov jogy zvyšuje jej hodnotu pre možnosť zaradenia do terapeutického plánu onkologického pacienta, po dôkladnej konzultácii s lekárom. Množstvo dôkazov o terapeutických účinkoch intervencie jogy pre pacientov s rakovinou a tých, ktorí rakovinu prežili, je rozsiahle a neustále ich pribúda. Vyhľadávanie literatúry o „joge“ a „rakovine“ v Národnej lekárskej knižnici USA (PubMed) prináša nespočetné množstvo výsledkov vrátane observačných štúdií, klinických randomizovaných kontrolných štúdií, systematických prehľadov. Joga sa javí ako lacná, bezpečná intervencia, ktorej praktizovanie je možné adaptovať aktuálnemu stavu výkonnosti a celkovému stavu pacienta. Pre svoj potenciál joga by mala byť odporúčaná pacientom popri štandardnej starostlivosti. Aj keď úplný prehľad literatúry presahuje rámec tohto príspevku, štúdie tu zhrnuté naznačujú, že joga môže pomôcť nielen pacientom, ale aj preživším zvládnuť príznaky choroby a vedľajšie účinky liečby a viesť dlhší a zdravší život.

Doručené/Submitted: 4. 4. 2022

Prijaté/Accepted: 15. 6. 2022

Korešpondenčný autor:

PhDr. Andrea Obročníková, PhD.

Katedra ošetrovateľstva

Fakulta zdravotníckych odborov

Prešovská univerzita v Prešove

Partizánska 1

080 01 Prešov

Slovenská republika

e-mail: andrea.obrocnikova@unipo.sk