Bolesti v oblasti panvy u žien po pôrode a fyzioterapia

Súhrn

Východiská: Existuje mnoho typov bolesti v oblasti panvy. U žien po pôrode sa často vyskytujú bolesti panvového pletenca, bolesti kostrče, bolesti z jaziev po epiziotómii a vulvodýnia. Cieľom práce bolo zrealizovať systematický prehľad štúdií o panvovej bolesti u žien po pôrode s hodnotením efektu fyzioterapeutických intervencií na jednotlivé typy bolesti. Metódy: Komplexný prehľad literatúry bol vykonaný prehľadaním PubMed, Ovid Embase, Scopus Web of Science s použitím kľúčových slov – panvová bolesť, ženy po pôrode, bolesť panvového pletenca, kokcygodýni, epiziotómia, vulvodýnia a fyzioterapia. Autor skontroloval všetky identifikované články a vybral na zaradenie články podľa relevantnosti k téme. Záver: Na základe analýzy uvedených výskumov môžeme konštatovať, že komplexnou fyzioterapiou určenou pre ženy po pôrode, ktorá zahŕňa manuálne techniky, behavioráne techniky, uvoľňovanie hypoertonických a skrátených svalov a posilnenie hypotonických svalov je možné pozitívne ovplyvniť širokú škálu bolestí a súvisiacich dysfunkcií svalov panvového dna a trupu.

Klíčová slova:

epiziotómia – ženy po pôrode – bolesti – panvový pletenec – kostrč – vulvodýnia

Úvod

Chronická panvová bolesť je stav bolesti bez prítomnosti infekcie, alebo inej lokálnej patológie, ktorá môže byť jej príčinou. Bolesť môže byť lokalizovaná v oblasti kostených štruktúr panvy, panvových orgánov alebo v oblasti svalov panvy a panvového dna. Existuje mnoho typov panvovej bolesti. Po pôrode sa často vyskytujú bolesti po poranení perinea spôsobené natrhnutím alebo epiziotómiou, prípadne oboma spôsobmi, alebo bolesti z dôvodu avulzie m. levator ani a z dôvodu neuropatickej bolesti [1,2]. Bolesti panvového pletenca poukazujú na nestabilitu panvy. Bolesti kostrče z dôvodu poranenia počas pôrodu, najmä počas ťažkého pôrodu alebo pôrodu pomocou prístrojov. Syndróm pretrvávajúcej vaginálnej/vulvárnej bolesti – vulvodýnie, ktorá sa vyskytovala pred pôrodom.

Prevalencia chronickej bolesti po epiziotómii je 12,8 %. Bolesti z jaziev po poranení perinea spôsobené natrhnutím alebo epiziotómiou, prípadne oboma spôsobmi. Následkom epiziotómie sú často bolesti v oblasti jazvy na perineu, ale aj z vnútornej strany jazvy. Môžu byť prítomné poruchy citlivosti v danej oblasti. Bolesť jazvy sa zvýrazňuje v sede, alebo počas pohlavného styku, počas močenia. V oblasti jazvy môžu byť prítomné parestézie, nepríjemné pocity napätia, svrbenie a pálenie. Okrem komplexnej popôrodnej fyzioterapie, po odstránení stehov ošetrujeme jazvu po epiziotómii v oblasti perinea [3].

Prevalencia bolesti panvového pletenca (PGP – pelvic girdle pain) sa vyskytuje u 41 % žien po pôrode. Po pôrode cisárskym rezom sa PGP vyskytuje u 33 % žien a po spontánnom pôrode sa PGP vyskytuje u 8,3 % žien. Bolesť panvového pletenca je spôsobená nestabilitou a poruchou funkcie ktoréhokoľvek z troch panvových kĺbov. Jedná sa o uvoľnenie panvových kĺbov, ktoré sa prejaví náhle po pôrode alebo postupne počas tehotenstva a umožňuje určitý stupeň pohyblivosti panvových kostí, ktorý účinne bráni pohybu a vyvoláva pocity nestability. Niekedy neexistuje jasné vysvetlenie príčiny PGP, ale zvyčajne existuje kombinácia faktorov, ako napr. hormonálne zmeny, nerovnomerné zaťaženie kĺbov, oslabenie svalov panvového dna a brušných svalov pred tehotenstvom, ťažká fyzická práca, sedavý spôsob života, viacpočetné tehotenstvá [4,5].

K najčastejším príčinám patria uvedené situácie:

• Zmena správnej aktivácie svalov v oblasti panvy, bedier, brucha, chrbta a panvového dna.

• Poloha plodu spôsobujúca namáhanie panvových väzov a kĺbov.

• Predchádzajúca bolesť panvového pletenca počas tehotenstva.

• Hypermobilita – schopnosť natiahnuť kĺby a väzy nad normálny rozsah.

• História panvovej traumy.

Výskyt PGP je spojený s tehotenstvom dvojčiat, prvým tehotenstvom a vyšším vekom pri prvom tehotenstve. PGP sa vyskytuje aj u obéznych žien a žien s nadváhou. Pri PGP môže byť prítomná stresová inkontinencia moču, alebo symptómy hyperaktívneho mechúra [6–10].

Takmer 50 % žien, ktoré vyhľadávajú fyzioterapiu panvového dna pre bolesti v oblasti panvy má kokcygodýniu. Kokcygodýnia je bolesť v oblasti kostrče. Napriek svojej malej veľkosti má kostrč niekoľko dôležitých funkcií. Okrem toho, že je miestom úponu viacerých svalov, väzov a šliach, spolu s tuber ischiadicum poskytuje nosnú podporu v sediacej polohe. Opieranie sa v sede vedie k zvýšenému tlaku na kostrč. Kostrč tiež poskytuje oporu pre konečník. Najčastejšou príčinou kokcydýnie je vonkajšia alebo vnútorná trauma. Vonkajšia trauma sa zvyčajne vyskytuje v dôsledku pádu dozadu, čo vedie k pomliaždeniu, vykĺbeniu alebo zlomenine kostrče. Umiestnenie kostrče spôsobuje, že je obzvlášť náchylná na vnútorné poranenie počas pôrodu, najmä počas ťažkého pôrodu alebo pôrodu pomocou prístrojov. Menšia trauma môže nastať aj pri opakovanom alebo dlhodobom sedení na tvrdých, úzkych alebo nepohodlných povrchoch. Netraumatická kokcydýnia môže byť výsledkom mnohých príčin, vrátane degeneratívneho ochorenia, hypermobility alebo hypomobility sakrokokcygeálneho kĺbu, infekčnej etiológie a variantov morfológie kostrče [11]. Kokcygodýnia môže súvisieť s dysfunkciou močového traktu [6].

Prevalencia vulvodýnie je približne 16 prípadov na 100 000 pôrodov. Syndróm vaginálnej/vulvárnej bolesti – vulvodýnia je pretrvávajúca alebo opakujúca sa epizodická vaginálna bolesť spojená so symptómami dysfunkcie močového traktu alebo so sexuálnou dysfunkciou.

Delí sa na dva typy:

• Generalizovaná – bolesť sa vyskytuje v rôznych častiach vulvy v rôznom čase, nemožno ju presne lokalizovať pomocou tlaku, tlak ju nezhoršuje. Môže byť konštantná, alebo intermitentná.

• Lokalizovaná – bolesť, alebo pálenie môžu byť presne lokalizované pomocou dotyku, tlaku. Súvisí s myofasciálnymi spúšťacími bodmi. Manifestuje sa pri pohlavnom styku [12].

Vulvodýnia a vaginizmus sú spojené so zvýšeným rizikom eklampsie, pôrodom po termíne, akútnym cisárskym rezom, inštrumentálnym pôrodom, potrebou krvných transfúzií a predĺženej hospitalizácie [13]. Bol potvrdený aj vzťah medzi vulvodýniou a hyperaktívnym mechúrom [8,14].

Cieľom práce bolo zrealizovať systematický prehľad štúdií o panvovej bolesti u žien po pôrode s hodnotením efektu fyzioterapeutických intervencií na jednotlivé typy bolesti.

Metodológia

V uvedenom prehľade boli použité práce o panvovej bolesti u žien po pôrode so zisťovaním efektu fyzioterapeutických intervencií na jednotlivé typy bolesti. Zaradili sme práce za posledných 5 rokov. Komplexný prehľad literatúry bol vykonaný prehľadaním PubMed, Ovid Embase, Scopus Web of Science s použítím kľúčových slov – chronická panvová bolesť, ženy po pôrode, bolesť panvového, pletenca, kokcygodýnia, epiziotómia, vulvodýnia a fyzioterapia. Autor skontroloval všetky identifikované články a vybral na zaradenie články podľa relevantnosti k téme.

Výsledky

Prevencia perineálnej traumy

Leon-Larios et al [14], sledovali vplyv masáže perinea (MP) a uvoľňovacie cvičenia panvového dna (CPD) na prevenciu perineálnej traumy v randomizovanej kontrolovanej štúdii. Poranenie perinea je po pôrode časté a môže byť spôsobené natrhnutím alebo epiziotómiou, prípadne oboma spôsobmi. Ukázalo sa, že masáž perinea predchádza epiziotómii u prvorodičiek. Na druhej strane, uvoľňovacie cvičenia panvového dna skracujú prvú a druhú dobu pôrodnú u primipár. Randomizovaná kontrolovaná štúdia porovnávala dve skupiny:

• štandardnú starostlivosť a

• intervenciu.

Súbor tvorili pacienti z nemocnice v Seville, Španielsku. Randomizované boli ženy (n = 466), ktoré boli v 32. týždni tehotenstva, mali jednoplodovú graviditu a očakávali normálny pôrod. V experimentálnej skupine boli realizované CPD a každodenná MP od 32. týždňa tehotenstva až do pôrodu. Kontrolná skupina mala štandardnú starostlivosť, ktorá nezahŕňala intervenciu na perineum a panvové dno. U žien zaradených do intervencie sa zaznamenalo 31,63 % zníženie počtu epiziotómií (50,56 % oproti 82,19 %; p < 0,001) a vyššia pravdepodobnosť intaktného perinea (17,61 % oproti 6,85 %; p < 0,003). Bolo tiež menej trhlín tretieho (5,18 % oproti 13,12 %; p < 0,001) a štvrtého stupňa (0,52 % oproti 2,5 %; p < 0,001). Ženy zaradené do intervenčnej skupiny mali tiež menej popôrodných bolestí perinea (24,57 % oproti 36,30 %; p < 0,001) a potrebovali menej analgézie v popôrodnom období (21,14 % oproti 30,82 %; p < 0,001). Tento program možno odporučiť primipám s cieľom predísť perineálnej traume. Program pre panvové dno bol spojený so signifikantne nižšou mierou epiziotómií a závažných perineálnych poranení a vyššou mierou neporušeného perinea v porovnaní so ženami, ktoré dostávali len štandardnú starostlivosť. Program je účinnou intervenciou, ktorú odporúčame všetkým ženám v 32. týždni tehotenstva na prevenciu perineálnej traumy.

Álvarez-González et al [15], sledovali prevalenciu perineálnych trhlín po dvoch predpôrodných perineálnych masážnych technikách. Perineálna masáž zvyšuje elasticitu myofasciálneho perineálneho tkaniva a znižuje pálenie a perineálnu bolesť počas pôrodu. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť účinnosť masáže pri prevencii perineálneho natrhnutia a identifikácia možných rozdielov v aplikácii masáže. Randomizovaná kontrolovaná štúdia porovnávala 90 tehotných žien rozdelených do troch skupín:

• skupina s perineálnou masážou a prístrojom EPI-NO®, ktorú aplikoval odborný fyzioterapeut;

• skupina s automasážou, kde boli ženy poučené o aplikácii perineálnej masáže v domácnosti;

• kontrolná skupina, ktorej sa dostalo bežnej pôrodníckej starostlivosti.

Výsledky ukázali významné rozdiely medzi kontrolnou skupinou a dvoma skupinami s perineálnou masážou v perineálnej popôrodnej bolesti. Perineálna masáž znižuje popôrodnú perineálnu bolesť, výskyt a závažnosť perineálneho natrhnutia počas pôrodu.

Bolesť panvového pletenca

ElDeeb et al [16], sledovali účinok segmentálnych stabilizačných cvičení doplnených o tréning svalov panvového dna u žien s popôrodnou bolesťou panvového pletenca. Bolesti panvového pletenca sú závažným problémom, ktorý ovplyvňuje každodenné životné aktivity žien po pôrode. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť vplyv stabilizačných cvičení s tréningom svalov panvového dna (PFMT – pelvic floor musle training) alebo bez neho na bolesť, funkčné postihnutie, rozsah pohybu trupu (ROM – range of motion) a silu svalov panvového dna (PFM – pelvic floor musle) u žien s PGP. Štúdie sa zúčastnilo 40 žien po pôrode. Ich vek sa pohyboval od 25 do 35 rokov a ich index telesnej hmotnosti (BMI) bol 25–29,9 kg/m². Boli náhodne rozdelené do dvoch rovnako početných skupín. Skupina (A) absolvovala lokálne stabilizačné cvičenia, zatiaľ čo skupina (B) absolvovala stabilizačné cvičenia a PFMT. Bolesť, funkčné postihnutie, ROM trupu a sila PFM sa hodnotili pomocou vizuálnej analógovej škály (VAS), Oswestryho indexu postihnutia (ODI), Schoberovho testu a Kegelovho perineometra. V oboch skupinách (A a B) sa zistilo významné zníženie (p = 0,001) bolesti a funkčného postihnutia a významné zvýšenie (p = 0,001) ROM trupu. V skupine (B) došlo k významnému zvýšeniu (p = 0,001) sily PFM v porovnaní so skupinou (A). PFMT so stabilizačným cvičením by mal byť nevyhnutnou súčasťou rehabilitačných programov u pacientok s PGP po pôrode.

Kokcygodýnia

Mohanty et al [17], hodnotili účinok strečingu m. piriformis a m. iliopsoas pri kokcygodýnii v randomizovanej štúdii. Bolesť kostrče sa označuje ako kokcygodýnia. Bolesť sa zhoršuje pri zaťažení, tj. v sede. Celkovo bolo zaradených 48 osôb s klinicky diagnostikovanou kokcydyniou, ktoré boli náhodne zaradené do troch skupín. Experimentálna skupina (I) bola liečená strečingom m. piriformis a m. iliopsoas, experimentálna skupina (II) bola liečená strečingom m. piriformis a m. iliopsoas a Maitlandovou rytmickou oscilačnou hrudnou mobilizáciou nad hypomobilnými segmentmi a konvenčná skupina (III) bola liečená aplikáciou sedacieho vankúša a sedacím kúpeľom a fonoforézou. Všetci účastníci podstúpili úvodné základné hodnotenie prahu tlakovej bolesti (PPT – pain pressure threshold) pomocou modifikovaného striekačkového algometra a hodnotilo sa trvanie sedenia bez bolesti. Všetkým osobám bolo odporučené minimalizovať polohu pri sedení a používať sedací vankúš. Liečba trvala 3 týždne, 5 sedení týždenne a po ukončení 3 týždňov sa vykonalo hodnotenie po ukončení liečby. Následné hodnotenie sa vykonalo po 1 mesiaci. Celkové výsledky štúdie ukázali, že v oboch experimentálnych skupinách I a II došlo k významnému zlepšeniu prahu tlaku bolesti a bezbolestného sedenia a zlepšenie pokračovalo aj po ukončení liečby, zatiaľ čo v konvenčnej skupine III nedošlo k významnému zlepšeniu sledovaných parametrov.

Vulvodýnia

Morin et al [18], porovnávali multimodálnu fyzikálnu terapiu v porovnaní s lokálnym lidokaínom pri provokovanej vestibulodýnii v multicentrickej randomizovanej štúdii. Provokovaná vestibulodýnia je najčastejším podtypom chronickej bolesti vulvy. Tento veľmi rozšírený a vyčerpávajúci stav je charakterizovaný akútnou opakujúcou sa bolesťou lokalizovanou pri vstupe do pošvy ako odpoveď na aplikáciu tlaku alebo pokus o vaginálnu penetráciu. Hoci sa fyzikálna terapia odporúča ako liečba prvej voľby pri provokovanej vestibulodýnii, dôkazov potvrdzujúcich jej účinnosť je málo. Cieľom tejto štúdie bolo zistiť účinnosť multimodálnej fyzikálnej terapie v porovnaní s lokálnym lidokaínom, ktorý sa často používa v prvej línii liečby. Ženy boli náhodne rozdelené do skupiny s multimodálnou fyzikálnou terapiou, alebo lokálnym lidokaínom (5% masť) na noc počas 10 týždňov. Fyzikálna terapia zahŕňala edukáciu, cvičenia svalov panvového dna s biofeeedbackom, manuálnu terapiu a dilatačné techniky. Hodnotenia sa uskutočnili na začiatku, po ukončení liečby a po 6 mesiacoch sledovania. Bola hodnotená intenzita bolesti počas pohlavného styku pomocou číselnej hodnotiacej škály (0–10). Kvalita bolesti bola hodnotená (McGill-Melzackovým dotazníkom bolesti), sexuálne funkcie boli hodnotené (Female Sexual Function Index) – Index sexuálnych funkcií žien, sexuálny distres a (Female Sexual Distress Scale) – Škála sexuálnych ťažkostí žien, spokojnosť (numerická hodnotiaca škála 0–10) a dojem účastníkov zo zmeny (Patient Global Impression of Change). Z 212 žien, 201 (95 %) dokončilo hodnotenie po liečbe a 195 (92 %) dokončilo 6-mesačné sledovanie. Multimodálna fyzikálna terapia bola účinnejšia ako lidokaín na zníženie intenzity bolesti počas pohlavného styku p < 0,001; a zlepšenia sa zachovali aj pri 6-mesačnom sledovaní. Skupina s fyzikálnou terapiou dosiahla lepšie výsledky ako skupina s lidokaínom aj vo všetkých parametroch (kvalita bolesti, sexuálna funkcia, sexuálne ťažkosti, spokojnosť a dojem účastníkov zo zmeny) po ukončení liečby a po 6 mesiacoch sledovania. Zistenia poskytujú presvedčivé dôkazy o tom, že fyzikálna terapia je účinná pri bolesti, sexuálnych funkciách a sexuálnych ťažkostiach, a podporujú jej odporúčanie ako liečby prvej voľby pri provokovanej vestibulodýnii.

Vzťah vulvodýnie a hyperaktívneho mechúra

Sun et al [19], sledovali vzťah vulvodýnie a hyperaktívneho mechúra v prierezovej štúdii u žien s vulvodýniou. Ženy, ktoré trpia vulvodýniou, majú väčšiu pravdepodobnosť ako iné, že sa u nich vyskytne intersticiálna cystitída (IC) a infekcie močových ciest (UTI – urinary tract infection), len málo štúdií skúmalo, či ženy s vulvodýniou majú symptómy dolných močových ciest (LUTS – lower urinary tract symptoms). 211 žien s klinicky potvrdenou vulvodýniou a 226 účastníčok bez nej vyplnilo Dotazník panvovej bolesti a urgencie/frekvencie (PUF – pelvic pain and urgency/frequency) a boli hodnotené pomocou všetkých otázok a potom pomocou podskupiny otázok týkajúcich sa ich aktuálnej frekvencie močenia, urgencie a stupňa urgencie. Parametre boli porovnané u žien s vulvodýniou a bez vulvodýnie. Ženy s vulvodýniou v porovnaní so ženami bez vulvodýnie mali vyššie skóre PUF, vrátane toho, že 2,4-krát častejšie uvádzali, že ich zvyčajne alebo vždy obťažujú nokturie a 18-krát častejšie uvádzali stredne silnú/vážnu urgenciu. Ženy s vulvodýniou podstatne častejšie uvádzajú poruchy vyprázdňovania a príznaky urgencie ako ženy bez vulvodýnie. Tieto zistenia sú nezávislé od komorbidnej intersticiálnej cystitídy alebo anamnézy infekcií močových ciest (tab. 1).

Diskusia

Cieľom práce bolo zrealizovať systematický prehľad štúdií o panvovej bolesti u žien po pôrode s hodnotením efektu fyzioterapeutických intervencií na jednotlivé typy bolesti.

Po pôrode sa najčastejšie vyskytujú bolesti po poranení perinea, bolesti panvového pletenca ktoré poukazujú na nestabilitu panvy, bolesti kostrče a syndróm pretrvávajúcej vaginálnej/vulvárnej bolesti – vulvodýnie, ktorá sa vyskytovala pred pôrodom.

Vybrali sme 6 štúdií, ktoré sa venovali liečbe uvedených problémov.

Leon-Larios et al [14] a Alvarez-Gonzáles et al [15], sledovali prevalenciu perineálnej traumy u 466 tehotných žien s intervenciou od 32. týždňa tehotenstva a u 90 tehotných žien s intervenciou od 34 týždňa tehotenstva v randomizovaných štúdiách. Intervenciou v štúdii 1 bola štandardná starostlivosť, CPD a MP. Uvedené intervencie boli porovnané vzhľadom ku počtu epiziotómii, k počtu závažných poranení perinea a k intaktnému perineu. V skupine s intervenciou v porovnaní so štandardnou starostlivosťou bola zaznamenaná signifikantne nižšia miera epiziotómií, závažných perineálnych poranení a vyššia miera neporušeného perinea. V štúdii 2 bol porovnávaný efekt perineálnej masáže prístrojom EPI-NO® a automasáže a bežná starostlivosť vzhľadom ku bolesti perinea. V intervenčnej skupine, v porovnaní so štandardnou starostlivosťou, bola zaznamenaná signifikantne nižšia miera závažných perineálnych bolestí perinea. Z uvedených zistení vyplýva, že masáž perinea manuálne, alebo s použitím prístroja a s cvičením svalov panvového dna majú pozitívny vplyv na predchádzanie závažných poranení perinea a epiziotómií.

ElDeeb et al [16], sledovali efekt dvoch cvičebných programov na bolesť panvového pletenca u 40 žien po pôrode s bolesťou panvového pletenca v randomizovanej kontrolnej skupine. Prvou intervenciou bolo stabilizačné cvičenie a druhou stabilizačné cvičenie doplnené o aktiváciu svalov panvového dna. Bolesti boli hodnotené prostredníctvom vizuálnej analógovej škály, Oswestry disability indexu. Rozvíjanie chrbtice prostredníctvom Schoberovho indexu a Funkčný stav svalov panvového dna prostredníctvom perineometra. U oboch skupín bolo zaznamenané signifikantné zníženie bolesti, zlepšenie rozsahu pohybu, zlepšenie funkcie svalov panvového dna len v trénovanej skupine. Davenport et al [20], porovnávali prenatálne cvičenie s necvičiacou kontrolnou skupinou. Bolo zaznamenané zníženie závažnosti bolesti driekovej oblasti chrbtice a bolesti panvového pletenca počas tehotenstva a po ňom, neznížila sa však pravdepodobnosť výskytu žiadneho z týchto stavov.

Existujú rôzne prístupy k stabilizácii hlbokých svalov. Typ cvičenia by mal byť individuálne prispôsobený potrebám a možnostiam jednotlivca a nejde len o najvhodnejšie cvičenie, ale aj o dávkovanie a vykonávanie cvičenia a o výkon [21]. Z uvedeného vyplýva, že stabilizačné cvičenia majú byť komplexné. Majú zahŕňať bráničné dýchanie, aktiváciu m. transversus abdominis a aktiváciu svalov panvového dna. Majú byť realizované v rôznych polohách a zahŕňať aktiváciu hlbokých svalov horných a dolných končatín. Čo sa týka dávkovania prvý efekt sa dostavuje po mesiaci pravidelného cvičenia a odporučená dĺžka cvičenia je 3 mesiace. Niektoré štúdie skúmali efekt nosenia panvového pásu, výsledky však boli kontroverzné [22].

Mohanty et al [17], hodnotili efekt troch intervencií v dĺžke trvania 3 týždne u 48 osôb s kokcygodýniou v randomizovanej kontrolovanej štúdii. V skupine I intervenciou bol strečing m. piriformis a m. iliopsoas, v skupine II rovnaká intervencia a Maitlandová mobilizácia a v skupine III sedací vankúš + sedací kúpeľ + fonoforéza. Metodológiou bolo hodnotenie PPT, bol použitý striekačkový algometer a hodnotilo sa trvanie sedenia bez bolesti. V skupine I a II bolo zaznamenané signifikantné zlepšenie PPT a trvanie sedenia bez bolesti. Skupina III bola bez signifikantných zlepšení. Z uvedených zistení vyplýva, že strečing svalov a špeciálna mobilizácia sú viac účinné ako pasívne procedúry fyzikálnej terapie.

Morin et al [18], porovnávali dve intervencie – multimodálnu fyzikálnu terapiu a lokálne podanie lidokaínu v multicentrickej randomizovanej štúdii u 212 žien s vylvodýniou. Intervencie trvala 10 týždňov. Bola hodnotená intenzita bolesti počas pohlavného styku, senzorické aspekty bolesti dotazníkom McGill, bol použitý Index sexuálnych funkcií žien, Škála sexuálnych ťažkostí žien a Celkový dojem pacienta so zmeny po intervencii. Po 10 týždňoch liečby a následne po 6 mesiacoch bolo zaznamenané signifikantné zlepšenie v prospech multimodálnej terapie. Z uvedeného vyplýva, že komplexná multimodálna fyzioterapia vrátane manuálnych techník, cvičenia a behaviorálnych techník je lepšia ako aplikácia lidokainu pri bolesti, sexuálnych funkciách a sexuálnych ťažkostiach. Mala by byť odporučená ako liečba prvej voľby pri vestibulodynii a vulvodýnii.

Sun et al [19] v prierezovej štúdii u 211 žien s vulvodýniou a 226 žien bez vulvodýnie sledovali vzťah vulvodýnie a hyperaktívneho mechúra. Použili Dotazník panvovej bolesti urgencie a frekvencie. Zistili, že u žien s vulvodýniou bolo vyššie skóre panvovej bolesti urgencie a frekvencie, 2,4-krát častejšie sa vyskytovala nokturia a 18-krát častejšie sa vyskytovala silná urgencia. To poukazuje na to, že už žien s vulvodýniou je potrebné ovplyvniť aj symptómy urgencie behavioránymi technikami na tlmenie urgencií, na úpravu mikčných návykov a zníženie frekvencie močení cez deň a v noci.

Záver

U žien po pôrode sa často vyskytujú viaceré druhy bolesti – po poranení perinea, bolesti panvového pletenca, bolesti kostrče a vulvodýnia. Na základe analýzy uvedených výskumov môžeme konštatovať, že komplexnou fyzioterapiou určenou pre ženy po pôrode, ktorá zahŕňa manuálne techniky, behavioráne techniky, uvoľňovanie hypoertonických a skrátených svalov a posilnenie hypotonických svalov je možné pozitívne ovplyvniť širokú škálu bolestí a súvisiacich dysfunkcií svalov panvového dna a trupu.

Doručené/Submitted: 22. 3. 2023

Prijaté/Accepted: 31. 3. 2023

Bc. Michaela Hroncová

Rehab Care, s. r. o.

Letná 42

040 01 Košice

Slovenská republika

mhroncova16@gmail.com