'PATOLOGIE CNS

… vimentín sa dá použiť na odlíšenie oligodendrogliómu od astrocytómu

Vimentín je intermediárne filamentum široko exprimované v mezenchymálnych bunkách. V skorých fázach vývoja radiálna glia a astrocyty exprimujú vimentín, ktorý je progresívne nahradený GFAP v diferencovaných astrocytoch. Zrelé astrocyty sú prevažne negatívne na vimentín. Pri poškodení mozgu, v reaktívnych gliózach sa zvyšuje expresia vimentínu. Vimentín sa tiež uplatňuje ako marker epiteliálno-mezenchymálneho prechodu v mnohých epiteliálnych nádoroch a je asociovaný s metastázovaním a zlou prognózou. Pre jeho malú špecificitu sa ako diagnostický marker v patológii mäkkých tkanív prakticky úplne prestal používať. Neobstojí ani argument dôkazu antigénnej vitality tkanív. Ide o odolné intermediárne filamentum, takže jeho expresia môže ostávať ako posledná zachovaná napr. pri autolytickom poškodení tkaniva. Mimo patológie mäkkých tkanív sa ale vimentín stále používa pri viacerých diagnostických dilemách. Autori práce testovali expresiu vimentínu na 315 gliómoch s geneticky potvrdenou diagnózou difúznych astrocytických a oligodendrogliálnych tumorov. Vimentín bol difúzne pozitívny v astrocytových tumoroch a negatívny v oligodendrogliómoch a jeho expresia bola signifikantne vyššia v IDH nemutovaných tumoroch. Pozitívna a negatívna prediktívna hodnota diagnózy oligodendrogliómu, založená na expresii vimentínu, bola 93,5 % a 97,8 %. Pri kombinácii s markerom ATRX sa pozitívna prediktívna hodnota zvýšila na 98,3 %.

Odlišovať astrocytóm od oligodendrogliómu je dôležité pre lepšiu prognózu a chemosenzitivitu oligodendrogliových tumorov. V súčasnosti sa toto odlíšenie robí na základe IDH pozitivity a kombinovanej alelickej straty na 1. a 9. chromozóme. Pri nedostupnosti alebo zlyhaní genetických metód je na odlíšenie astrocytómu a oligodendrogliómu možné použiť aj „obyčajný“ vimentín.

Zdroj:

Kim SI et al. Revisiting vimentin: a negative surrogate marker of molecularly defined oligodendroglioma in adult type diffuse glioma. Brain Tumor Pathol 2021; 38(4): 271-282.