Otrava muchotrávkou zelenou – plne liečiteľná príhoda. Naše 25-ročné skúsenosti s liečbou detí
Otrava muchotrávkou zelenou – plne liečiteľná príhoda. Naše 25-ročné skúsenosti s liečbou detí
Autori predkladajú svoje 25-ročné skúsenosti (1977–2003 ) s liečbou otráv muchotrávkou zelenou u detí s použitím vlastného protokolu, zostaveného v roku 1977. Základným postulátom je včasné zahájenie protokolárnej liečby na základe typickej anamnézy (typ požitých húb a interval od požitia po prvé príznaky dlhší ako 4 hodiny) a klinických symptómov (nielen vracanie, ale aj hnačka). Protokol je založený na intenzívnej eliminácii amatoxínov z čreva (laváže, živočíšne uhlie, permanentné duodenálne odsávanie), forsírovanej osmotickej diurézy, podávaní megadávok kryštalického PNC, silimarínu, thioktovej kyseliny a C vitamínu. Do protokolu bolo zaradené včasné podávanie mrazenej plazmy a vitamínu K už pri prvých zmenách koagulačných faktorov s cieľom ich plnej suplementácie. V priebehu používania protokolu sa do protokolu zaviedlo použitie roztoku glukoza + manitol + rheodextran, s ktorým sú viac ako 30-ročné skúsenosti s liečbou liekových intoxikácií a zmiernila sa intenzita laváží. V dobe úvodného testovania protokolu zomreli dve deti, jedno na preventabilnú hypoglykémiu, druhé na intestinálnu hemoragiu. Jedna pocientka zomrela po polroku od otravy, pričom u nej jedinej bola použitá hemodialýza tretí deň po otrave. Ďalšie tri deti boli prijaté už neskoro – s predtým nepoznanou diagnózou – vo fáze terminálneho multiorgánového zlyhania niekoľko hodín pred exitom. U všetkých detí liečených včas a kompletným protokolom bolo dosiahnuté plné vyliečenie – t.zn. normalizácia klinického stavu, normalizácia pečeňových testov a dlhodobo bez akýchkoľvek známok pečeňového poškodenia. Od r. 1999 boli u ťažkých intoxikácií robené rutinné hepatálne biopsie v dobe 2–3 týždne po intoxikácii. U všetkých prípadov boli zistené len minimálne a reverzibilné zmeny, t.zn. mierna steatóza hepatocytov, mierna guľatobunková infiltrácia portobiliárnych priestorov, pseudolobulizácia bez známok nekrózy, fibrotizácie a bez zmien štruktúry organel hepatocytov v elektronoptickom obraze. Všetci vyliečení sú kompletne v poriadku. Jedinou “slabinou” tohto spôsobu liečby boli vstupné kritériá, pre ktoré bolo zbytočne liečených až 36 % prijatých detí s otravou hubami a následné mykologické vyšetrenie a priebeh vylúčili amatoxínovú otravu. Ak sa zavedie vyšetrovanie amatoxínov v moči, tento krok zabráni zbytočnej liečbe. Dodržanie prezentovaného protokolu s vysokou istotou dokáže zaistiť plné vyliečenie aj detských pacientov a predíde sa tak fatálnemu koncu, či transplantácii pečene.
Kľúčové slová:
Amanita phalloides, intoxikace, protokol léčby, děti
Amanita Phalloides Intoxication – Fully Treatable Event. 25-year’s Experience in Children
Authors report their 25 years experience (1977–2003) with the treatment of mushroom Amanita phalloides poisoning in children, using their own protocol established in 1977. Fundamental postulate of treatment was early introduction of protocol treatment based on history of ingestion (type of mushrooms ingested, interval of latency more than 4 hours) and clinical symptoms (intestinal symptomatology). Original protocol was based on intensive elimination of amatoxins from intestines (intestinal lavage, charcoal), forced diuresis with osmotics and administration of high-dose penicillin, silymarin, thioctic acid and high-dose ascorbic acid. Early amendment of protocol was made by introducing fresh frozen plasma and vitamin K supplementation after first occurence of coagulation factors decrease, to mantain them within normal range. Further minimal amendments followed in the course of years, by osmotic forced diuresis with mixture of dextrose + mannitol + low molecule dextran and by making elimination procedures less agressive. Within this period overall 34 children were admitted with amatoxin type of intoxication. Within the period of protocol testing 2 children succumbed to preventable hypoglycemia and intestinal hemorrhage resp. One patient died half a year since intoxication for progressive liver cirrhosis. She was the only one, who underwent hemodialysis on third day after ingestion. Further 3 children were admitted too late – they had signs of terminal multiorgan failure several hours after admission. In all patients who underwent protocol treatment early enough, we witnessed complete recovery i. e. normal clinical status, liver enzymes and above all, no signs of chronic hepatic lesion. Since 1999 we have performed in severe intoxications early liver biopsy (2–3 weeks after ingestion). In all cases only minimal transient changes were found, i. e. mild steatosis of hepatocytes, slight spheric cell infiltration of portobiliar regions, without necrosis or fibrosis or impaired architectonics of hepatocytes resp even in electron microscopy. All survivors are completely healthy. The only weak point was overtreatment in 36% of cases, where entry criteria have been fulfilled and early treatment has been bona fide initiated. In these patients following mycological investigation has not proved amatoxin type of intoxication, hence children had been treated unnecessary. For this reason, early estimation of amatoxins in urine is a key step that can prevent unnecessary treatment. On condition that all mentioned criteria are fulfilled, authors find amanita intoxication as fully treatable event and liver transplantation as failure of protocol treatment.
Key words:
Amanita phalloides, intoxication, protocol of therapy, children
Autoři:
S. Dluholucký 1; L. Laho 1; K. Králinský 1; P. Hudec 2; J. Zbojan 1; D. Raffaj 1
Působiště autorů:
PICU Department of the Pediatric Clinic, Children University Hospital, Banská Bystrica, Slovak Republic
1; Department of Pathology, F. D. Roosevelt University Hospital, Banská Bystrica, Slovak Republic
2
Vyšlo v časopise:
Čes-slov Pediat 2006; 61 (6): 350-356.
Kategorie:
Původní práce
Souhrn
Autori predkladajú svoje 25-ročné skúsenosti (1977–2003 ) s liečbou otráv muchotrávkou zelenou u detí s použitím vlastného protokolu, zostaveného v roku 1977. Základným postulátom je včasné zahájenie protokolárnej liečby na základe typickej anamnézy (typ požitých húb a interval od požitia po prvé príznaky dlhší ako 4 hodiny) a klinických symptómov (nielen vracanie, ale aj hnačka). Protokol je založený na intenzívnej eliminácii amatoxínov z čreva (laváže, živočíšne uhlie, permanentné duodenálne odsávanie), forsírovanej osmotickej diurézy, podávaní megadávok kryštalického PNC, silimarínu, thioktovej kyseliny a C vitamínu. Do protokolu bolo zaradené včasné podávanie mrazenej plazmy a vitamínu K už pri prvých zmenách koagulačných faktorov s cieľom ich plnej suplementácie. V priebehu používania protokolu sa do protokolu zaviedlo použitie roztoku glukoza + manitol + rheodextran, s ktorým sú viac ako 30-ročné skúsenosti s liečbou liekových intoxikácií a zmiernila sa intenzita laváží. V dobe úvodného testovania protokolu zomreli dve deti, jedno na preventabilnú hypoglykémiu, druhé na intestinálnu hemoragiu. Jedna pocientka zomrela po polroku od otravy, pričom u nej jedinej bola použitá hemodialýza tretí deň po otrave. Ďalšie tri deti boli prijaté už neskoro – s predtým nepoznanou diagnózou – vo fáze terminálneho multiorgánového zlyhania niekoľko hodín pred exitom. U všetkých detí liečených včas a kompletným protokolom bolo dosiahnuté plné vyliečenie – t.zn. normalizácia klinického stavu, normalizácia pečeňových testov a dlhodobo bez akýchkoľvek známok pečeňového poškodenia. Od r. 1999 boli u ťažkých intoxikácií robené rutinné hepatálne biopsie v dobe 2–3 týždne po intoxikácii. U všetkých prípadov boli zistené len minimálne a reverzibilné zmeny, t.zn. mierna steatóza hepatocytov, mierna guľatobunková infiltrácia portobiliárnych priestorov, pseudolobulizácia bez známok nekrózy, fibrotizácie a bez zmien štruktúry organel hepatocytov v elektronoptickom obraze. Všetci vyliečení sú kompletne v poriadku. Jedinou “slabinou” tohto spôsobu liečby boli vstupné kritériá, pre ktoré bolo zbytočne liečených až 36 % prijatých detí s otravou hubami a následné mykologické vyšetrenie a priebeh vylúčili amatoxínovú otravu. Ak sa zavedie vyšetrovanie amatoxínov v moči, tento krok zabráni zbytočnej liečbe. Dodržanie prezentovaného protokolu s vysokou istotou dokáže zaistiť plné vyliečenie aj detských pacientov a predíde sa tak fatálnemu koncu, či transplantácii pečene.
Kľúčové slová:
Amanita phalloides, intoxikace, protokol léčby, děti
Štítky
Neonatológia Pediatria Praktické lekárstvo pre deti a dorastČlánok vyšiel v časopise
Česko-slovenská pediatrie
2006 Číslo 6
- Gastroezofageální reflux a gastroezofageální refluxní onemocnění u kojenců a batolat
- Detekcia a diagnostika primárnych imunodeficiencií v teréne - praktický prehľad v kocke
Najčítanejšie v tomto čísle
- Diagnostika, léčba a prevence infekční endokarditidy u dětí doporučené Pracovní skupinou dětské kardiologie při České kardiologické a Pediatrické společnosti ČLS JEP
- Otrava muchotrávkou zelenou – plne liečiteľná príhoda. Naše 25-ročné skúsenosti s liečbou detí
- Hereditárna fruktózová intolerancia
- Je prenatální původ akutních myeloidních leukémií častý?