Intenzívna medicína

Diseminovaná intravaskulární koagulace (DIC)

Hladík M.¹, Trávníček B.¹, Olos M.²

¹Klinika dětského lékařství LF OU a FN Ostrava, Česká republika

²Orthopädie Zentrum, München, Nemecko

DIC není chorobná jednotka, ale syndrom, který je charakterizovaný systémovým vzplanutím krevní koagulace. Aktivuje se intravaskulární trombin a fibrin. Důsledkem je trombóza malých cév, následná orgánová dysfunkce a závažné krvácení. K vyvolávajícím příčinám DIC patří infekce (sepse), tumory, hematologické malignity, porodní komplikace, úrazy, aneuryzmata, onemocnění jater atd. Průběh a forma DIC závisí na směřování vektoru mezi hyperkoagulací a hyperfibrinolýzou. Zásadní je léčba základního onemocnění, tedy u infekčních chorob nasazení antibiotik nebo drenáž hnisavých ložisek, u pacientů s malignitami protinádorová léčba a chirurgická léčba. K diagnóze DIC neexistuje žádný „zlatý standard“ ani jednoduchý jednoznačný test. K relativně spolehlivým ukazatelům patří vysoká hladina D-dimerů. Symptomatická léčba, zejména zevní dodávání přirozených inhibitorů koagulace, mají u nemocného podpořit navození rovnováhy mezi pro- a antikoagulačním stavem. Z nich se do budoucna jeví nadějný Tissue Factor Pathway Inhibitor.

Závažný průběh DIC autoři dokumentují na kazuistice. Zásadní rozvahou v léčbě DIC je obnovení narušené rovnováhy mezi přirozenou pro- a antikoagulací.

Disseminated Intravascular Coagulation (DIC)

Hladík M.¹, Trávníček B.¹, Olos M.²

¹Department of Paediatric Medicine, Medical Faculty of the Ostrava University and University Hospital Ostrava, Czech Republic

²Orthopädie Zentrum, München, Germany 

The condition of DIC is not an illness but a syndrome, which is characterized with a systemic outburst of blood coagulation when intravascular thrombin and fibrin become activated. The condition results in thrombosis of minor vessels, subsequent organ dysfunction and serious bleeding. The underlying causes of DIC include infection (sepsis), tumours, haematological malignancies, birth complications, injuries, aneurysms, liver diseases, etc. The course and form of DIC depends on the direction of the vector between hypercoagulation and hyperfibrinolysis. Treatment of the primary illness is of the utmost importance. In case of infectious diseases, administration of antibiotics or drainage of abscesses is recommended; patients with malignancies should receive anti-tumour and surgical treatment. There exists no “golden standard” or a simple unambiguous test in the diagnostics of DIC, although an elevated level of D-dimers presents a relatively reliable indicator. The aim of symptomatic treatment, namely external supply of natural coagulation inhibitors, is to support the induction of balance between the states of pro- and anti-coagulation. It is especially the Tissue Factor Pathway Inhibitor, which seems promising for use in the future.

The authors present a case report of a serious course of DIC. The main aspect in the treatment of this condition is the restoration of balance between the natural pro- and anti-coagulation.

Ťažká sepsa a septický šok v registri sepsy u detí v SR a na našom pracovisku

Pisarčíková M.¹, Kurák M.¹, Lisíková M.¹, Ratkovský P.²

¹III. Klinika pediatrickej anestéziologie a intenzívnej medicíny SZU Bratislava a DFN, Košice

²JD Software, s.r.o., Bratislava 

Cieľ: Získanie údajov o výskyte ťažkej sepsy a septického šoku v SR v závislosti na veku, pohlaví, klinickej a laboratórnej diagnostike, manažmente, liečbe, dĺžke hospitalizácie a výsledkoch. Samostatne spracovať údaje z pracoviska III. KPAIM (2008–2014).

Metódy: Od 1. 10. 2008 do 31. 8. 2011 poskytlo údaje 11 pracovísk – detských JIS (www.dbsepsa.sk). Použili sme definície a kritéria podľa B. Goldsteina a spol. (PCCM, 2005). Zahrnuli sme deti od veku 1 mesiaca do 18 rokov. Boli informované lokálne Etické komisie a štúdia prebiehala za podpory AstraZeneca Slovakia. Navyše na našom pracovisku prebiehal zber údajov do 31. 12. 2014.

Výsledky: Spracovali sme 273 záznamov, zastúpenie chlapci (CH) : dievčatá (D) je 150:123. Zomrelo 92 detí = 33,7 % (51 CH, 41 D; 58,7 % dojčiat). Najčastejšími vyvolávajúcimi infekciami boli respiračné (40,3 %), infekcie krvného prúdu (31 %) a brušné (23,8 %). Najčastejšie sa vyskytujúce kritéria SIRS boli: horúčka a tachypnoe (apnoe) 218 (79,9 %), zmeny počtu leukocytov 185 (67,8 %) a tachykardia 179 (65,6 %). Medzi orgánovými dysfunkciami dominovali respiračná 207 (75,8 %), hematologická 183 (67 %) a kardiovaskulárna 161 (58,9 %). Priemerný počet zlyhávajúcich orgánov bol 3,1 vo všetkých vekových kategóriach. Priemerné hodnoty niektorých laboratórnych parametrov v sére pri prijatí u preživajúcich (P) voči zomrelých (Z) boli: laktát 2,7/6,6, PCT (prokalcitonín) 70/62,9, počet trombocytov 194,6/122,4. Pri ukončení hospitalizácie boli hodnoty P/Z nasledovné: laktát 1,9/8,8, PCT 5,4/57, počet trombocytov 302,7/90,3. Hemokultúry boli získané u 86,6 % pacientov. CVT nebol meraný alebo dosiahnutý v prvých 24 hodinách po prijatí u 181 pacientov, z toho 58 zomrelých. Monitoring ScvO₂ je udaný v 52 záznamoch a dosiahnutie saturácie >70 % v 33. Z 269 záznamov udáva meranie krvného tlaku: intermitentne 145, kontinuálne 124. Chirurgický výkon podstúpilo 68 detí (45 prežilo, 23 neprežilo). Priemerná doba hospitalizácie bola 16,4 dňa (vyplnená v 264 záznamoch), u zomrelých 14,2 dňa. Autori uvedú samostatne výsledky za svoje pracovisko.

Záver: Výsledky konštatujú rezervy v napĺňaní balíčkov odpo-rúčaní pre manažment ťažkej sepsy a septického šoku, ako aj vyššiu úmrtnosť oproti údajom z USA a krajín EÚ.

Severe sepsis and septic shock in the register of sepsis in Slovakia and PICU Košice

Pisarčíková M.¹, Kurák M.¹, Lisíková M.¹, Ratkovský P.²

¹III. Department of Pediatric Anesthesiology and Intensive Care Medicine, SZU Bratislava and DFN Košice

²JD Software, s.r.o., Bratislava 

Objectives: To obtain data – the occurrence of severe sepsis and septic shock by the age, sex, the clinical and laboratory diagnosis, management, therapy, lenght of stay and the outcomes. Data from PICU Košice were obtain separately to december 31st, 2014.

Methods: The 11 PICU-s insert data on web site www.dbsepsa.sk from october the 1st 2008 to august 31st 2011. We use the definitions and criteria by B. Goldstein (PCCM, 2005). Involved are children from infant to young adult . The local Ethics commettes were informed and AstraZeneca Slovakia supports this study. Study in PICU Košice finished in december 31st 2014.

Results: There were 273 evalueted records, male (M) to femal (F) are 150 to 123. 92 children died = 33.7% (51 M, 41 F; 58.7% infants). Respiratory infections (40.3%), blood stream infections (31%) and abdominal (23.8%) were the most common infections. The most frequent SIRS criteria were: fever and tachypnoe (apnoe) 218 (79.9%), 114 (74.5%), change in leukocyte count 185 (67.8%) and tachycardia 179 (65.6%). Respiratory 207 (75.8%), hematologic 183 (67%) and cardiovascular 161 (58.9%) were the most frequent organ dysfunction. The mean number of failured organs was 3.1 in all. The mean admission laboratory parameters were in survivors (S)/nonsurvivors (NS): lactate: 2.7/6.6, PCT (procalcitonin): 70/62.9, platelet count: 194.6/122.4. The last levels were S/NS: lactate 1.9/8.8, PCT: 5.4/57, platelet count: 302.7/90.3. Blood cultures were obtained in 86.6% patients. CVP was not obtained or messured in the first 24 h after admission in 181 pts. The ScvO₂ monitoring was in 52 and saturation >70% in 33 records. There were 269 records about BP monitoring, invasive was in 124. 68 children underwent surgery (45 survivors, 23 nonsurvivors). The mean lenght of stay was: S/NS 16.4/14.2 days. The results from PICU Košice will be presented separatly.

Conclusion: By these results, there are reserves in our adherence of recommendation in the management of severe sepsis/septic shock. The mortality is higher than in USA and Europe.

Plazmatické hladiny biomarkerov pri kraniocerebrálnych poraneniach u detí

Riedel R.¹, Šagát T.¹, Köppl J.¹, Buzássyová D.¹, Pevalová Ľ.¹, Parrá V.², Wimmerová S.³

¹Detská klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny LF UK, LF SZU a DFNsP, Bratislava

²Neuroimunologický ústav SAV, Bratislava

³Ústav biofyziky, informatiky a bioštatistiky FVZ SZU, Bratislava 

Východisko: Cieľom práce je vyhodnotiť výsledky liečby kraniocerebrálneho poranenia u detí vo vzťahu ku klinickej závažnosti traumy, CT obrazu a k biomarkerom poškodenia mozgu proteínom S100B a neurónu špecifickej enolázy.

Súbor a metódy: Súbor tvorili 29 pacienti, z toho 23 chlapcov (79,3 %) a 6 dievčat (20,7 %), vo veku 0–18 rokov, ktorí boli hospitalizovaní od januára 2010 do decembra 2011 pre kraniocerebrálne poranenie. Závažnosť porania sa hodnotila podľa Glasgowskej stupnice kómy (Glasgow coma scale, GCS) a podľa Marshallovej CT klasifikácie, výsledky liečby sa hodnotili podľa Glasgowskej stupnice výsledkov liečby (Glasgow outcome scale, GOS) po 2 mesiacoch po ukončení hospitalizácie.

Výsledky: Devätnásť pacientov (66 %) utrpelo KCP ťažkého stupňa, 7 pacientov (24 %) stredného stupňa a 3 ľahkého stupňa (10 %). Devätnásti pacienti (66 %) sa uzdravili (GOS 5), 5 pacienti (17 %) mali stredne ťažké poškodenie CNS (GOS 4), 1 pacient ťažké poškodenie CNS (GOS 3) a 4 pacienti (14 %) zomreli (GOS 1). Hodnoty S100B podľa závažnosti GCS v jeho kategóriách klesali, najnižšie boli pri GCS 13–15 bodov (ľahký stupeň kraniocerebrálneho poranenia), najvyššie pri GCS 3–8 bodov (ťažký stupeň poškodenia). Napriek viditeľnému poklesu S100B pri ľahšom stupni kraniocerebrálneho poranenia rozdiel medzi jednotlivými kategóriami GCS nebol štatisticky významný pravdepodobne pre nízky počet pacientov v 2. (GCS 9–12 bodov) a 3. kategórii (GCS 13–15 bodov). Medzi S100B a GOS nie je štatisticky významný vzťah (p = 0,122); aj u uzdravených pacientov sa vyskytovali všetky merané hodnoty S100B, napriek tomu pacienti s najhoršími výsledkami liečby (GOS 1 a GOS 3) mali hodnoty S100B >1. Pri analýze hodnôt S100B, GCS, GOS a klasifikáciou CT podľa Marshalla sa dokázal štatisticky významný vzťah medzi S100B a ostatnými 3 porovnávanými parametrami, pri čom S100B stúpa s klesajúcimi hodnotami GCS a GOS, zatiaľ čo vzťah medzi S100B a MCTC je pria-mo úmerný. Medzi hodnotami NSE a GCS sa potvrdil štatisticky významný vzťah (p = 0,044). Potvrdil sa štatisticky významný vzťah aj medzi NSE a GOS (p = 0,002; rovnako štatisticky významný vzťah (p <0,001) je medzi zaradením pacientov do jednotlivých skupín MCTC a GOS.

Záver: Štúdia potvrdila štatisticky významný vzťah medzi NSE, závažnosťou poranenia mozgu a výsledkami liečby, čo sa nedokázalo pri proteíne S100B, pravdepodobne pre nízky počet pacientov. Biomarkery S100B a NSE rozširujú možnosti posúdenia závažnosti traumy mozgu, avšak ich miesto v štandardnej liečbe vyžaduje ďalšie štúdie.

Plasma concentration of biomarkers in pediatric trauma head injury

Riedel R.¹, Šagát T.¹, Köppl J.¹, Buzássyová D.¹, Pevalová Ľ.¹, Parrá V.², Wimmerová S.³

¹Intensive Care Unit LF UK, LF SZU and DFNsP, Bratislava

²Institute of Neuroimunology SAV, Bratislava

³Institute of Biophysic, Informatic and Biostatistic FVZ SZU, Bratislava

Background: The aim of this work is to evaluate the results of treatment of traumatic brain injury (TBI) in children in relation to the clinical severity of the trauma, CT image and brain damage biomarkers S100B protein and neuron-specific enolase.

Patients and methods: Group consisted of 29 patients, including 23 boys (79.3%) and 6 girls (20.7%) aged 0–18 years who were hospitalized from January 2010 to December 2011 with traumatic brain injury. The severity of the injuries were assessed according to Glasgow coma scale and by Marshall CT classification, treatment results were evaluated according to Glasgow outcome scale after 2 months after hospitalization.

Results: 19 patients (66%) suffered severe TBI, 7 patients (24%) moderate and 3 mild (10%). 19 patients (66%) recovered (GOS 5), 5 patients (17%) had moderate CNS damage (GOS 4), 1 patient severe CNS damage (GOS 3) and 4 patients (14%) died (GOS 1). Values S100B according GCS severity categories in its decline and the lowest were in GCS 13–15 points (mild degree of brain injury), the highest point in GCS 3–8 (heavy degree of damage). Despite a noticeable decrease S100B in less severe TBI distinction between different categories of GCS was not statistically significant probably because of the low number of patients in the second (GCS 9–12 points) and 3rd category (GCS 13–15 points). Between S100B and the GOS is not statistically significant relationship (p=0.122) and in convalescent patients experienced all measured values of S100B, although patients with the worst treatment outcomes (GOS 1 and GOS 3) had S100B values >1. When analysing the values of S100B, GCS, GOS and CT classification according to Marshall, there was statistically significant correlation between S100B and the other three comparators parameters while S100B increases with decreasing values of GCS and GOS and the relationship between S100B and MCTC was directly proportional. The values of NSE and GCS confirmed a statistically significant relationship (p=0.044). Statistically significant relationship between NSE and GOS (p=0.002) was confirm; just there were statistically significant relationship (p<0.001) between the inclusion of patients in each group MCTC and GOS.

Conclusion: The study demonstrated a statistically significant relationship between the NSE and the severity of brain injury and the results of treatment, which has not been confirmed at the S100B protein probably due to a low number of patients. S100B and NSE biomarkers extend the assessment of the severity of TBI, but their place in the standard treatment, as well as other biomarkers requires further studies.

Fatálny priebeh respiračných komunitných infekcií v detskom veku – kazuistiky

Králinský K.^1,2,3, Petrík O.^1,3, Maďarová L.⁴, Takáč B.², Okáľová K.², Strečková A.⁵, Bottková E.⁴, Fabiánová M.², Klement C.^3,4, Ťažký B.⁶, Tuhársky T.⁶

¹Klinika pediatrickej anestéziológie a intenzívnej medicíny SZU, DFNsP Banská Bystrica

²Detská klinika SZU, DFNsP Banská Bystrica

³Fakulta zdravotníctva SZU, BanskáBystrica

⁴RÚVZ so sídlom v Banskej Bystrici

⁵RÚVZ so sídlom v Rimavskej Sobote

⁶Súdnolekárske a patologicko-anatomické pracovisko ÚDZS, Banská Bystrica

Z infekcií získaných v komunite sú v detskej populácii najfrekventnejšie infekcie respiračného traktu. Časť týchto infekcií je preventabilná, ich liečba si vo veľkej väčšine vyžaduje ambulantnú starostlivosť, avšak priebeh niektorých ochorení vyžaduje aj hospitalizáciu dieťaťa. Autori prezentujú 3 kazuistiky respiračných infekcií, ktoré skončili úmrtím detí.

Pneumokoková pneumónia: 5-ročný chlapec dispenzarizovaný pre nefrotický syndróm v nefrologickej ambulancii. Očkovaný podľa aktuálneho očkovacieho kalendára (proti pneumokokovým invazívnym ochoreniem Prevenarom 7). Pre bolesti brucha, občasné vracanie a sťažené dýchanie liečený ambulantne 5 dní (trimetoprim//sulfametoxidín). Pre zhoršenie klinického stavu dieťa odoslané na hospitalizáciu. Pri prijatí moribundný, okamžite začatá resuscitačná starostlivosť. V laboratórnych parametroch ťažká neutropénia, trombocytopénia, rozvrat vnútorného prostredia a vysoká zápalová aktivita (CRP 347 mg/l). Pravý a čiastočne aj ľavý hemitorax vyplnený empyémom. Dieťa exitovalo 6 hodín po prijatí do nemocnice. Kultivačne z hemokultúry a z punktátu hrudníka dokázaný Streptococcus pneumoniae, sérotyp 19 A.

Malígna pertussis: 7-týždňové dojča prevezené vrtuľníkom pre respiračnú tieseň na naše pracovisko. Dieťa nevakcinované, tachykardia (170/min), respiračná tieseň, v KO výrazná leukemoidná reakcia. Suponovanú diagnózu dávivého kašľa potvrdzuje druhý deň real-time PCR, dokázaná bola aj prítomnosť génu zodpovedného za tvorbu pertusického toxínu. Napriek komplexnej resuscitačnej starostlivosti, cielenej ATB liečbe klinický obraz progreduje. Pre stupňujúcu sa leukemoidnú reakciu (Le 75,9 x 10⁹/l) vykonaná 2x výmenná transfúzia s čiastočným efektom, pre limitáciu konvenčnej ventilácie pri závažnej pľúcnej hypertenzii pridávame NO. Napriek vyššie uvedenej starostlivosti dieťa exitovalo po 60 hodinách hospitalizácie. Epidemiologické šetrenie dokázalo aktívne ochorenie divého kašľa u oboch rodičov.

RSV pneumónia: Extrémne prematúrny asfyktický novorodenec (28. g.t., APGAR 4/6/9) s početnými komplikáciami prematurity. Pre NEC s perforáciou ilea bolo potrebné vyvedenie terminálnej ileostómie, pre ROP pacient absolvoval laser koaguláciu bilaterálne, bol intenzívne substituovaný pre ťažkú osteopéniu a anémiu prematúrnych. Priebeh hospitalizácie bol u dieťaťa sprevádzaným včasným vznikom opakovaných pneumotoraxov, predominantne vľavo, s potrebou kontinuálnej hrudnej drenáže. Podľa HRCT pľúc išlo o ťažkú formu pneumopatie prematúrnych typu BPD, s cystickou prestavbou parenchýmu pľúcnych segmentov S4 a S5, s atelektázami dolných častí pľúc bilaterálne. Absolvoval parciálnu resekciu horného pľúcneho laloka l. sin. Po prechodnom zlepšení celkového klinického stavu dieťaťa a po možnosti detrakcie kyslíkovej liečby a preklade na štandardné oddelenie, bol však opätovne preložený na OAIM pre rozvoj respiračnej insuficiencie s prehlbujúcou sa respiračnou acidózou a nutnosťou agresívneho ventilačného režimu. Metódou PCR bola zo steru z nosohltana potvrdená pozitivita adenovírusu a RSV typ A. Po vyčerpaní terapeutických možností, napriek maximálnemu resuscitačnému úsiliu, došlo k exitus letalis vo veku 3,5 mesiaca.

Community-acquired respiratory infections with fatal course of the disease in childhood – case reports

Králinský K.^1,2,3, Petrík O.^1,3, Maďarová L.⁴, Takáč B.², Okáľová K.², Strečková A.⁵, Bottková E.⁴, Fabianová M.², Klement C.^3,4, Ťažký B.⁶, Tuhársky T.⁶

¹Department of Paediatric Anesthesiology and Intensive Care SMU,DFNsP Banská Bystrica

²2. Paediatric Department SMU, DFNsP Banská Bystrica

³Faculty of Health SMU, Banská Bystrica

⁴Regional Public Health Institute, Banská Bystrica

⁵Regional Public Health Institute, Rimavská Sobota

⁶Institute of Forensic Medicine and Department of Pathology, Office of the Health Care Surveillance, Banská Bystrica 

Respiratory infections are the most frequent community-acquired infections in children´s population. Part of them is preventable with need of outpatient care only. Though some of those infections require admission. Authors present 3 cases of respiratory infections terminated with children´s death.

Pneumococcal pneumonia: 5-year old boy was followed with nephrotic syndrom by nephrology outpatient department. He was vaccinated according to the current vaccination calendar (he received Prevenar 7 against pneumococcal invasive diseases). Because of abdominal pain, intermittent vomiting and dyspnoea he was treated, as outpatient for 5 days, receiving trimetoprim/sulfametoxidin. With deterioration of clinical condition he was admitted to the hospital. On admission he was found in moribund state, with need of immediate resuscitation care. In laboratory tests there was present severe neutropenia, thrombocytopenia, high levels of inflammatory markers (C-reactive protein 347 mg/l) and disorder of acid-base balance. Right and also left hemithorax (partially) were filled with empyema. Boy died within 6 hours after admission. By examination of hemoculture and chest puncture we detected the presence of Streptococcus pneumoniae, serotype 19A.

Malignant pertussis: 7-week old boy was transported by helicopter to our department because of respiratory distress. Child was not already vaccinated. By admission, in clinical picture there was present severe tachycardia (170/min), respiratory distress. Within blood count we found a significant leukocytosis. The next day, we confirmed the diagnosis of whooping cough by the real-time PCR. We detected also presence of the gene responsible for the production of pertussis toxin. Despite a global resuscitation care, with a direct ATB treatment, we observed a deterioration of child´s clinical condition. Because of the progression of extreme leukocytosis within blood count (Leu 75.9x10⁹/l), we performed the exchange transfusion two times, but only with partial effect. We added an inhalation of nitrogen monoxid in severe pulmonary hypertension and because of limitation of the conventional ventilation. Despite this complex therapy child died 60 hours after admission. By epidemiological investigations we found an active disease of whooping cough in both parents.

Pneumonia caused by RSV: Ex-premature newborn, with severe perinatal asphyxia (born in 28th gestational week, Apgar score 4/6/9) and multiple complications of prematurity. Because of the necrotizing enterocolitis (NEC) it was necessary to create a terminal ileostomy. For the retinopathy of prematurity (ROP) he underwent a diode laser photocoagulation. He was substituted because of osteopenia and anemia of prematurity. The early postnatal adaptation of this child was complicated by recurring formation of pneumothorax, mainly on the left side, with need of continuous thoracic drainage. According to the result of HRCT of the lungs, it was due to the severe pneumopathy in premature infant (bronchopulmonary dysplasia – BPD), with cystic reconstruction of the lung parenchyma in lung segment S4 and S5. There where also present atelectasis of the lower parts of the lungs. Child underwent a partial resection of the upper lung lobe on the left side. Transiently, the general condition of the child was improved, with a possibility of detraction of O₂-therapy, child was treated on the ordinary paediatric ward. There he acquired a respiratory infection and he was again admitted to the resuscitation department for development of respiratory distress, with severe respiratory acidosis and need of intensive ventilation mode. By use of PCR we detected the presence of adenovirus and RSV species A. After we completed all of the therapeutic possibilities, in spite of intensive resuscitation treatment, child died at the age of 3.5 months.

Možnosti využitia ultrasonografie v starostlivosti o kriticky choré deti

Zoľák V., Fedor M., Nosáľ S.

Klinika detskej anestéziológie a intenzívnej medicíny JLF UK a UNM, Martin 

Ultrasonografia (USG) ako pomocná zobrazovacia metóda sa v súčasnosti považuje za štandardné, všeobecne akceptované vyšetrenie. V poslednom období však došlo k ďalšiemu obrovskému rozvoju tejto metódy, a to v oblasti urgentnej a intenzívnej medicíny. S možnosťou prenosného USG máme k dispozícii bedside metódu, ktorú môžeme využiť na okamžitú diagnostiku, zrakom kontrolované invázne výkony alebo riadenie resuscitačnej starostlivosti. Z diagnostického využitia uvádzame najčastejšie používané protokoly – cielené USG vyšetrenie pri polytraume (eFAST), protokol na urgentnú diagnostiku akútneho respiračného zlyhania (BLUE) alebo protokol na diagnostiku šoku (FALLS). Pomocou USG dokážeme diagnostikovať v rámci urgentného vyšetrenia aj fraktúry napr. dlhých kostí. Z nových metód ďalej uvádzame využitie USG pri dennej práci intenzivistu napr. pri vyšetrení pľúc, jednoduchom vyšetrení srdca alebo meraní priemeru obalu zrakového nervu (monitoring intrakraniálnej hypertenzie) a transkraniálnom Dopplerovskom vyšetrení. Ultrasonografia je obrovským prínosom takisto pri invazívnych výkonoch ako je zabezpečenie invazívnych vstupov (arteriálne, centrálne a periférne venózne katétre), lumbálna punkcia alebo punkcia výpotkov. Autori sa v prednáške venujú súčasným trendom v ultrasonografii v intenzívnej medicíne.

Benefits of bedside ultrasound in critically ill pediatric patients

Zoľák V., Fedor M., Nosáľ S.

Clinic of Pediatric Anesthesiology and Critical Care JFM CU and UNM, Martin

Ultrasound (US) as imaging modality is currently generally accepted as a standard examination. During last several years US has achieved another great progress in relatively new field of possibility in urgent and critical care medicine. With possibility of bedside US we have an option for acute diagnostics, vision controlled invasive procedures and proper management of critical care. In US diagnostics we may use several protocols, i.e. extended focused assessment of sonography in trauma (eFAST), urgent diagnostics of acute respiratory insufficiency (BLUE) and shock diagnostics. Using US in trauma we have also an option for diagnostics of long bones fractures. Newer US methods described in daily work of intensivists are lung ultrasound, goal-directed echocardiography, optic nerve sheath diameter and transcranial Doppler US. One of the greatest benefits of US is in field of invasive procedures – establishing of vascular access with US guidance (arterial, central and peripheral catheters), lumbal puncture and thoracocentesis. Authors present new trends of ultrasound in critical care medicine.

Vrodený lobárny emfyzém

Šagiová V., Fedor M., Janíková M., Ľuptáková A., Lehotská Z., Nosáľ S.

Klinika detskej anesteziológie a intenzívnej medicíny, Univerzitná nemocnica Martin 

Úvod:Vrodený lobárny emfyzém je raritná vývojová chyba pľúc, ktorá môže byť príčinou respiračnej insuficiencie u detí. Vyskytuje sa u 1 z 20 000 až 30 000 narodených detí. Dochádza k hyperinflácii pľúcneho laloka s kompresiou zdravého pľúcneho parenchýmu a možným presunom mediastina. Najčastejšie sa diagnostikuje v prvých 6 mesiacoch života.

Cieľ: V tejto prednáške autori popisujú skúsenosti s diagnostikou a následným manažmentom pacienta s kongenitálnym lobárnym emfyzémom prostredníctvnom kazuistiky dvojmesačného dievčatka hospitalizovaného pre respiračnú insuficienciu a suspektne sa rozvíjajúcu bronchopneumóniu. Na základe klinického obrazu a RTG obrazu bol u pacientky diagnostikovaný lobárny emfyzém.

Záver: Hoci sa jedná o zriedkavé ochorenie, správna diferenciálna diagnostika prispieva k včasnému rozpoznaniu a následnej terapii.

Congenital lobar emphysema

Šagiová V., Fedor M., Janíková M., Ľuptáková A., Lehotská Z., Nosáľ S.

Dept. of Pediat. Aanestesiology and Intensive Medicine, University Hospital Martin 

Introduction: Congenital lobar emphysema is rare malformation of lung, which can cause respiratory insufficiency in children. It occurs in 1 in 20,000 to 30,000 of newborns. It is cause by hyperinflation of the lung lobe with compression of healthy lung parenchyma and the possible shift of the mediastinum. The most frequently it is diagnosed in the first 6 months of life.

Objective: Authors describe the experience in the diagnosis and subsequent management of the patient with congenital lobar emphysema via case report of two month old girl with respiratory insufficiency and evolving bronchopneumonia. Based on the clinical picture and X-ray image was patient diagnosed lobar emphysema.

Conclusion: Although it is a rare disease, correct differential diagnosis contributes to the early identification and subsequent therapy.

Rozsiahle popálené dieťa s postihnutím dýchacích ciest: kazuistika

Lengyel P.¹, Beck J.¹, Kačmarčíková M.¹, Pisarčíková M.², Šprláková J.², Virágová S.³, Brutovská D.³

¹Klinika pre liečbu popálenín a rekonštrukčnej chirurgie, Nemocnica Košice-Šaca, a.s.

²Klinika pediatrickej anestéziológie a intenzívnej medicíny DFN, Košice

³Novorodenecké oddelenie, Nemocnica Košice-Šaca, a.s. 

Na Klinike pre liečbu popálenín a rekonštrukčnej chirurgie Nemocnice Košice-Šaca ošetrujeme ročne priemerne 104 hospitalizovaných detských popálených pacientov. Vzhľadom k rozsahu popáleniny, postihnutia dýchacích ciest a nutnosti umelej pľúcnej ventilácie si ročne priemerne 10 detských pacientov vyžaduje starostlivosť pediatrického intenzivistu. Takíto detskí pacienti sú po primárnom ošetrení popálených plôch transportovaní na Kliniku pediatrickej anestéziológie a intenzívnej medicíny DFN Košice.

V prezentácii sa zaoberáme kazuistikou 5-ročného dieťaťa, ktoré pri požiari domu utrpelo popáleniny III. st. na 35 % ploche tela na hlave, šiji, celej zadnej ploche trupu vrátane gluteí, ako aj bokov trupu, pliec, ramien viac vpravo. Súčasne boli postihnuté popáleninami a splodinami dýchacie cesty. Po prvotnej liečbe na detskom oddelení spádovej nemocnice, kde bola pre respiračnú insuficienciu vykonaná intubácia, bolo dieťa preložené na KPAIM DFN Košice za účelom intenzívnej a resuscitačnej starostlivosti. Po prijatí bola zaistená centrálna véna a resuscitácia tekutinami podľa Carvajalovho protokolu. Na 4. deň od úrazu bola vzhľadom k nutnosti dlhodobej UPV vykonaná tracheostómia, taktiež pracovníkmi popáleninovej kliniky vykonaná tangenciálna nekrektómia plôch na trupe, pleciach a ramenách s dočasným krytím. Priebeh sa komplikoval septickým stavom so šokovým priebehom, dieťa bolo liečené širokospektrálnymi ATB podľa citlivosti pri vazopresorickej podpore. Po stabilizácii stavu postupne odpájané od UPV, na 14. deň po úraze dieťa spontánne dýcha cez tracheostomickú kanylu, preložené na Kliniku popálenín Nemocnica Košice-Šaca. 17. deň po úraze vykonané krytie popálených plôch po nekrektómii matkinými kožnými allotransplantátmi vrátane krytia časti plôch vlastnými meshovanými dermoepidermálnymi transplantátmi. Priebeh komplikovaný rozvojom septického stavu, vzhľadom aj k nutnosti riešenia tracheostomie a intenzívnej terapii bolo dieťa opätovne na 31. deň po úraze preložené na KPAIM Košice. Tu vykonaná výmena venozneho prístupu, zrušenie tracheostomie. Vzhľadom na nutnosť pokračovania chirurgickej liečby popálených plôch, na 33. deň opäť preklad na Kliniku popálenín Nemocnica Košice-Šaca. Postupne po zhojení odberových plôch na dolných končatinách dochádza aj k odlúčeniu allotransplantátov kože od matky. Následne defekty po hlbokých popáleninách etapovite autotransplantované. Priebeh komplikovaný lokálnym infektom Staphylococcus aureus, Pseudomonas aeruginosa, časť transplantátov odlúčená. Dieťa postupne po zvládnutí infektu opäť transplantované. Neskôr dieťa kúpané, rehabilituje. Po zhojení odberových plôch na stehnách a predkoleniach pretrváva na 1 gluteu minimálny zvyškový defekt s tendenciou k epitelizácii od okrajov. Dieťa na 102. deň po úraze prekladáme na doliečenie v temer zhojenom stave na spádové detské oddelenie.

V starostlivosti o rozsiahle popálené dieťa je veľmi dôležitá medziodborová spolupráca, ktorá je jedinou možnosťou, ako zvládnuť záchranu takéhoto detského pacienta.

Extensively burned child with inhalation injury: case report

Lengyel P.¹, Beck J.¹, Kačmarčíková M.¹, Pisarčíková M.², Šprláková J.², Virágová S.³, Brutovská D.³

¹Burns and Reconstructive Surgery Clinic Hospital, Košice-Šaca

²Department of Paediatric Anaesthesiology and Intensive Care Medicine Children University Hospital, Košice

³Department for Neonatal Care Hospital, Košice-Šaca 

In the Burns and Reconstructive Surgery Clinic Hospital Šaca we treat approximately 104 hospitalized pediatric burns patients in a year. Extensive burns, inhalation injury and need for arteficial ventilation are the reasons why approximately 10 pediatric patients require care of pediatric intensivists in one year. Such pediatric patients after first aid to the burned areas are transported to the Department of Pediatric Anaesthesiology and Intensive Care Medicine (PICU) Children University Hospital Košice.

The presentation is dealing with a case report of 5 year old child who suffered of the third degree burns on 35% of the total body surface area located on the head, neck, entire back surface of the trunk, buttocks, flank, shoulder, arms due to a house fire. At the same time he suffered the inhalation injury. After initial treatment in the pediatric department of the regional hospital, which consisted of the intubation of child due to respiratory disstress he was transferred to PICU Children University Hospital Košice for the intensive care. After the admission central vein access was performed and continuing the fluid resuscitation according to Carvajal formula. On the 4th day from injury due to the need for long-time arteficial ventilation tracheostomy was performed, also burn surgeon performed tangentially necrectomy to burn surfaces on the trunk, arms, shoulders with subsequent temporary coverage. During hospital stay complication of septic shock occured, child was treated with broad-spectrum antibiotics according to the sensitivity and with vasopressoric support. After stabilization of the general status the progressive weaning was performed so that, on the 14th day postinjury the child breathed spontaneously through a tracheostomy, he was transfered to the Burns and Reconstructive Surgery Clinic Hospital Košice-Šaca. On the day 17th postburn temporary coverage of deep burned areas by mother‘s skin allografts was performed, also including partial coverage of the back of trunk by meshed dermoepidermal autografts. The further stay was complicated by development of the sepsis. Due to need to solve the problem of closing the tracheostomic access, intensive care, the child again on the day 31st postburn was transfered to PICU Children University Hospital Košice. The exchange of the central venous line and the closure of tracheostomic access was made. Due to the need of surgical treatment to burns the child was on the day 33rd postburn again transfered to the Burns and Reconstructive Surgery Clinic Hospital Košice-Šaca. After healing of donor sites on the lower extremities also mothers skin allografts rejection occured. Further the defects after deep burns were in several operations covered by split thickness dermoepidermal meshgrafts .The hospital stay was complicated with local infection by Staphylococcus aureus, Pseudomonas aeruginosa, the take of skin grafts was not complete. After the solving the local infection we perform again skin grafting. Later the child take a hydrotherapy, rehabilitatation was started. Once the skin donor sites on the thigh and lower leg and the majority of burn areas were healed, one minimal residual defect on buttock reamins with a tendency to epithelialization from the edges. Child on the day 102nd postburn almost healed was discharged from our clinic and transfered to children‘s department of regional hospital.

In the care to extensively burn child is very important interdisciplinary cooperation, which is the only way to handle the rescue of such a pediatric patient.