Kardiológia
Vyšlo v časopise:
Čes-slov Pediat 2015; 70 (Supplementum 1): 17-22.
Kategória:
Abstrakta
Problematika arteriálnej hypertenzie v detskom veku
Hrebík M., Kriššáková A., Baráková A., Vršanská V., Mašura J.
Detské kardiocentrum, NÚSCH a.s., Bratislava NCZI , Bratislava
Úvod: Arteriálna hypertenzia v detskom veku predstavuje závažný celospoločenský problém. Je jednoznačne považovaná za predchodcu arteriálnej hypertenzie v dospelosti a spolu s fajčením, hyperlipidémiou, diabetom a obezitou zodpovedná za vysokú kardiovaskulárnu mortalitu a morbiditu na Slovensku. V súčasnosti nie sú známe údaje o incidencii arteriálne hypertenzie a jej rizikových faktorov u detí a dorastu, rovnako nie sú jednoznačné kritériá pre spôsob dispenzarizácie detí s hraničným a vysokým krvným tlakom.
Cieľom tejto štúdie je vyhodnotiť doterajšie výsledky hlásenia do registra arteriálnej hypertenzie za roky 2011–2013. Register vznikol ako súčasť Národného programu prevencie ochorení srdca a ciev u detí a dorastu na podklade zmluvy o spolupráci medzi MZ SR a regionálnym úradom WHO pre Európu. Je zameraný na hlavné rizikové faktory srdcovo cievnych ochorení, ich primárnu a sekundárnu prevenciu.
Metodika a súbor pacientov: Do registra arteriálnej hypertenzie sú hlásené deti s vysokým krvným tlakom sledované v ambulanciách detských kardiológov. Úlohou pediatrov prvého kontaktu je aktívne vyhľadávať rizikové deti v rámci pravidelných preventívnych prehliadok a pri zistení vysokého krvného tlaku ich odoslať do detskej kardiologickej ambulancie. Deti s potvrdenou hypertenziou sú následne povinne hlásené do registra. Hlásenie za realizuje formou elektronickej hlásenky 1x ročne u všetkých pacientov s AH do ukončeného 18. roku života. Spracúvanie údajov má na starosti NCZI.
Výsledky: Za roku 2011–2013 bolo hlásených celkovo 1618 pacientov od 49 rajónnych kardiológov. Najviac hlásení bolo z okresov Trnava, Ilava, Trebišov, Košice okolie a Prešov. Pomer chlapcov a dievčat bol 3:1. Priemerný vek v čase diagnózy sa vo vzťahu k pohlaviu líšil, u chlapcov prevažovali 15–18-ročný – 70 %. U dievčat sa hypertenzia presúva do nižších vekových skupín, 15–18-ročných bolo 50 %, 10–14-ročných 42 %. Najčastejšie hlásené rizikové faktory boli pozitívna rodinná anamnéza, obezita, dyslipidémia a diabetes mellitus. V celkovom počte bolo hlásených len 5 % sekundárnych hypertenzií, 50 % bolo primárnych hypertenzií, 22 % prehypertenzíí. Ostatné boli v čase hlásenia etiologicky nedoriešené. Typ liečby a jej efektivitu vzhľadom na deficit kontrolných hlásení nebolo možné hodnotiť.
Záver: Hlásenie arteriálnej hypertenzie je dlhodobý projekt zameraný na zistenie incidencie, etiológie a rizikových faktorov arteriálnej hypertenzie. Na základe dlhodobejších výsledkov budú realizované preventívne opatrenia celoplošného charakteru, ktoré by mali viesť ku zníženiu kardiovaskulárnej mortality a morbidity. Doterajšie výsledky sú neúplné a stále prebieha ich spracúvanie. Najväčší problém spočíva v nedôslednom hlásení. Časť pacientov sa ku detskému kardiológovi napriek diagnóze arteriálnej hypertenzie nedostane. V spolupráci s NCZI upravujeme model hlásenky (platný od 1. januára 2015) pre arteriálnu hypertenziu u detí. Súčasne navrhujeme menežment sledovania detí s diagnózou arteriálnej hypertenzie.
Systemic arterial hypertension in children
Hrebík M., Kriššáková A., Baráková A., Vršanská V., Mašura J.
Children Cardiocenter, NÚSCH a.s., Bratislava, NCZI , Bratislava
Introduction: Systemic arterial hypertension in child age represents a serious social problem. It is unequivocally considered a predecessor of systemic arterial hypertension in adulthood and together with smoking, hyperlipidemia, diabetes and obesity it is responsible for high cardiovascular mortality and morbidity in Slovakia. At the moment, there are no known data about the incidence of systemic arterial hypertension and its risk factor in children and young adults; nor are there clear criteria for the follow-up method of children with borderline and high systemic blood pressure.
The goal of this study is to evaluate the existing results of reports into the Systemic Arterial Hypertension Register in years 2011–2013. The register was set up as a part of The National Prevention Program of Cardiovascular Diseases in Children And Young Adults and it was based on a contract of cooperation between the Ministry of Healthcare and regional WHO Office for Europe. It is aimed at the main risk factors of cardiovascular diseases, their primary and secondary prevention.
Methods: Children with high blood pressure who are followed by children cardiologists are reported into the Systemic Arterial Hypertension Register. The goal of the pediatritians of the first contact is to actively search for risky children during regular preventive check-ups and if high blood pressure is noticed, the children should be sent to a pediatric cardiologist. The children with confirmed high blood pressure are afterwards reported to the register. The report is made electronically once a year in all patients with high blood pressure until completing 18 years of age. NCZI is responsible for processing the data.
Results: During the period of 2011–2013, 1618 patients were reported from 49 district cardiologists. The highest number of reports came from districts of Trnava, Ilava, Trebišov, Košice vicinity and Prešov. The ratio of boys to girls was 3:1. The average age at the time of diagnosis was different in relation to gender; 15–18-year-old-boys prevailed – 70%. Hypertension in girls was moved to lower age groups; 15–18 years old girls represented 50%, 10–14 years old girls 42%. The most frequently reported risk factors were positive family history, obesity, dyslipidemia and diabetes mellitus. Out of all reported cases, only 5% was secondary hypertension, 50% was primary hypertension, 22% prehypertension. There was no specific ethiology found at the rest of the cases at the time of report. It was not possible to evaluate the type of treatment and its efficiency as there was shortage of control reports.
Conclusion: Systemic arterial hypertension reporting is a longterm project focused on finding incidence, ethiology and risk factors of systemic arterial hypertension. Widespread prevention is going to be taken performed based on the longterm results which should lead to lowering cardiovascular mortality and morbidity. The existing results are incomplete and they are still being processed. The biggest problem consists in inconsistent reports. Some of the patients do not go to the pediatric cardiologist despite the diagnosis of systemic arterial hypertension. In cooperation with NCZI, we are adjusting the model of pediatric systemic arterial hypertension report. At the same time, we are suggesting follow-up management of children with systemic arterial hypertension.
Pľúcna arteriálna hypertenzia a jej liečba u dojčiat a detí
Kunovský P., Kriššáková A., Dinka R., Kováč M., Hrebík M.
NUSCH, a.s. – DKC, JIS kardiologického oddelenia, Bratislava
Pľúcna hypertenzia je zriedkavé, život ohrozujúce ochorenie novorodencov, dojčiat a detí. Vo väčšine prípadov jej príčina je idiopatická alebo asociovaná s vrodenými chorobami srdca (VCHS). U detí je veľký počet heterogénnych faktorov, ktoré ovplyvňujú vznik pľúcneho cievneho ochorenia. Klasifikácia, klinické skúšanie a liečba detí s PAH musí brať do úvahy tieto unikátne aspekty. U detí sa môže jednať už o prenatálne inzulty na vyvíjajúce sa pľúca v koincidencii s chromozomálnymi alebo genetickými syndrómami a vývojovými abnormalitami ako hypoplázia pľúc. PAH sa môže vyvinúť in utero alebo v kľúčových obdobiach vývoja pľúc, čo môže spôsobiť doživotné abnormality pľúcneho riečiska a dýchacích ciest.
Transpozícia veľkých ciev (TVC) je jednou z VCHS, ktoré už vo fetálnom období môžu spôsobiť vznik pľúcneho cievneho ochorenia, ako autori prezentujú v kazuistike dojčaťa s život ohrozujúcou PAH, ktorá sa prezentovala 9 mesiacov po úspešnej anatomickej korekcii izolovanej TVC v novorodeneckom veku. Analyzujú úskalia diagnostiky a komplexnej liečby PAH kombináciou antagonistu endotelínových recepeptorov Bosentanu, inhibítora fosfodiesterázy-5 Sildenafilu a kontinuálnej intravenóznej infúzie prostanoidu Treprostinilu. Po 2 rokoch liečby sumarizujú skúsenosti, komplikácie a výsledky liečby.
Cieľom liečby je zlepšiť prežívanie detí a umožnenie normálnej kvality života. Vysoko rizikové deti sa klinicky prezentujú zlyhávaním pravej komory, progresiou symptómov, synkopami, signifikantne zvýšenou a zyšujúcou sa hladinou NT-pro-BNP, dilatáciou RV, perikardiálnym výpotkom a neprospievaním. U detí s vysokým rizikom je potrebné rýchle a agresívne eskalovať liečbu PAH od monoterapie po komplexnú kombinovanú liečbu s použitím s.c. alebo i.v. prostanoidov. U dojčiat a malých detí z technických a logistických dôvodov preferujú dlhodobú i.v. aplikáciu.
Pulmonary arterial hypertension – treatment in infants and children
Kunovský P., Kriššáková, A., Dinka R., Kováč M., Hrebík M.
National Institute for Cardiovascular Diseases – Children’s Heart Center, Intensive Care Unit – Cardiology, Bratislava
Pulmonary arterial hypertension (PAH) is life threatening, rare disease in newborns, infants, and children. In the majority of pediatric patients, PAH is idiopathic or associated with congenital heart disease. In children there are multiple heterogeneous factors giving rise to pulmonary vascular disease. Classification, clinical trials and treatment of children with PH must take into account these unique aspects. In children even prenatal insults on developing lungs in coincidence with chromosomal, genetic syndromes and developmental abnormalities as hypoplasia of the lungs should be considered. PAH might start in utero or in the key periods of development of the lungs with possible lifelong impact on the pulmonary vascular bed and airways.
Transposition of the Great Arteries is one of the congenital heart defects (CHD) possibly causing in the fetal period pulmonary vascular disease, as authors present in case report of infant with life threatening PAH presenting 9 months after successful anatomic correction of TGA in neonatal age. Problems of diagnostics and complex treatment of PAH with combination of endothelin receptors antagonist Bosentan, inhibitor of phosphodiesterase 5 Sildenafil and continuous intravenous infusion of prostanoid Treprostinil are analyzed. Experience, complications and results of 2 years treatment are summarized.
Goal of the treatment should be improving survival of children and provide normal quality of life. High risk children clinically present with right ventricular failure, progression of symptoms, syncope, significantly elevated or rising B-type natriuretic peptide levels, severe right ventricular enlargement or dysfunction, pericardial effusion and failure to thrive. In children who are higher risk rapid and aggressive escalation from monotherapy to complex combined treatment with intravenous treprostinil should be strongly considered. In infants and small children from technical and logistic point of view is long term intravenous application preferable.
Artériová tuhosť pri esenciálnej hypertenzii a hypertenzii bieleho plášťa v detskom veku
Jurko A. Jr.1, Jurko T.2, Mešťanik M.3, Tonhajzerová I.3
1Pediatrická kardiológia, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského, Bratislava
2Neonatologická klinika, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského, Bratislava
3Ústav fyziológie, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského, Bratislava
Cieľ štúdie: Zvýšená tuhosť artérií je nezávislý prediktor kardiovaskulárnej morbidity a mortality u dospelých v strednom a staršom veku. Vo svetovej literatúre sú veľmi zriedkavé štúdie, ktoré sa venujú hodnoteniu artériovej tuhosti u detí so zvýšeným rizikom pre včasný rozvoj systémovej aterosklerózy. Cieľom tejto štúdie bolo vyhodnotiť pomocou neinvazívnych parametrov artériovú tuhosť a včasné aterosklerotické zmeny u detí s esenciálnou hypertenziou a hypertenziou bieleho plášťa.
Metodika: Autori vyhodnotili 28 detí (14 chlapcov) s esenciálnou hypertenziou (EH) a 28 detí (14 chlapcov) s hypertenziou bieleho plášťa (WCH) bez klinických známok iného ochorenia. Kontrolnú skupinu tvorilo 28 zdravých detí (14 chlapcov). Vek všetkých detí bol v rozmedzí 17–18 rokov. Hodnotené boli nasledovné parametre: cardio-ankle vascular index (CAVI), brachio–členková rýchlosť pulzovej vlny (baPWV) a karoticko-femorálna rýchlosť pulzovej vlny (cfPWV). Na hodnotenie parametrov bol použitý systém VaSera 1500. Súčasne boli vyhodnotené aj priemerné hodnoty frekvencie srdca.
Výsledky: Priemerné hodnoty frekvencie srdca a baPWV boli signifikantne vyššie u detí s WCH v porovnaní s kontrolnou skupinou zdravých detí (p <0,01). Priemerné hodnoty parametrov CAVI a cfPWV sa signifikantne nelíšili medzi EH (5,35 ± 1,06; 8,7 ± 3,0) WCH (5,58 ± 0,79; 7,7 ± 2,5) a kontrolnou skupinou (5,02 ± 0,71; 7,9 ± 2,0).
Záver: Štúdia potvrdila signifikantne vyššiu brachio-členkovú rýchlosť pulzovej vlny (baPWV) ako aj frekvenciu srdca u pacientov s WCH. Tento výsledok poukazuje na zvýšenú aktivitu sympatikového nervového systému ako hlavného patomechanizmu, ktorý sa podieľa na vývoji a stabilizácii systémovej hypertenzie. V ostatných sledovaných parametroch sme nezistili signifikantné rozdiely medzi jednotlivými sledovanými skupinami v tomto veku. Na potvrdenie možných včasných aterosklerotických zmien v detskom, adolescentnom a mladom dospelom veku budú potrebné ďalšie longitudinálne štúdie.
Arterial stiffness in children with essential hypertension and white coat hypertension
Jurko A. Jr.1, Jurko T.2, Mešťanik M.3, Tonhajzerová I.3
1Pediatric Cardiology, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Comenius University in Bratislava
2Department of Neonatology , Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Comenius University in Bratislava
3Department of Physiology, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Comenius University in Bratislava
Purpose: Increased arterial stiffness is an independent predictor of cardiovascular disease and mortality in middle-aged and older adults. The studies regarding the arterial stiffness in children with risk factors for the early progression of systemic atherosclerosis are rare. Thus, the purpose of this study was to study the arterial stiffness and early atherosclerotic changes in children suffering from essential hypertension and white coat hypertension using noninvasive markers.
Methods: We have examined 28 children (14 boys) with essential hypertension (EH) and white coat hypertension (WCH) without clinical symptoms of other cardiovascular diseases and 28 age and gender-matched healthy controls. The age-period of all children ranged from 17 to 18 years. Evaluated parameters – cardio-ankle vascular index (CAVI), brachial-ankle pulse wave velocity (baPWV) and carotid-femoral PWV (cfPWV) – were assessed using the system VaSera 1500 (Japan). In addition, mean heart rate was evaluated.
Results: Mean heart rate and baPWV were significantly higher in chidren with WCH than healthy subjects (p<0.01). However, CAVI and cfPWV mean values did not differ significantly between EH (5.35±1.06; 8.7±3.0, respectively), WCH (5.58±0.79; 7.7±2.5, respectively) and control groups (5.02±0.71; 7.9±2.0, respectively).
Conclusions: Our study revealed the significant higher brachial-ankle pulse wave velocity and heart rate in white coat hypertension indicating a potential sympathetic overactivity as a major pathomechanism leading to the development and stabilisation of hypertension. Furthermore, we did not found significant differences in other parameters between individual diagnoses at this age-period. Thus, further research and longitudinal study of the potential atherosclerotic changes using the sensitive noninvasive parameters in children, adolescents and young adults suffering from EH and WCH are important.
Vplyv obezity na 24-hodinový profil krvného tlaku u detí a adolescentov
Šimurka P.1, Regecová V.2, Baráková A.3, Mašura J.4
1Fakulta zdravotníctva, Univerzita Alexandra Dubčeka, Trenčín
2Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV, Bratislava
3Národné centrum zdravotníckych informácií, Bratislava
4Klinika detskej kardiológie LF UK, Bratislava
Úvod: V Národnom centre zdravotníckych informácií (NCZI) bolo v rámci programu prevencie srdcovo-cievnych ochorení v detskom veku od r. 2011 zaregistrovaných 939 pacientov s novozistenou hypertenziou (HT), ktorí boli vyšetrení v kardiologických ambulanciách na Slovensku.
Cieľ: Cieľom práce bolo zistiť, ako ovplyvňuje obezita 24-hodinový profil krvného tlaku a do akej miery sa táto okolnosť podieľa aj na rozhodovaní o liečbe mladých pacientov.
Súbor a metodika: Analyzovali sme záznamy 776 detí vo veku 1–18,9 rokov (595 chlapcov a 181dievčat) z 40 pediatrických kardiologických ambulancií z celého Slovenska, u ktorých vyšetrenie vylúčilo sekundárnu hypertenziu. Väčšina detí (610) prišla na základe odporúčania VLDD. Pri hodnotení krvného tlaku (TK) a ABPM sme postupovali podľa odporúčaní ESH (2009). Normálnu hmotnosť a obezitu sme stanovili na základe skóre smerodajnej odchýlky, ktorú sme vypočítali metódou LMS. V podskupinách liečených a neliečených pacientov sme sledovali diurnálny rytmus, výskyt hypertenzie bieleho plášťa a maskovanej hypertenzie vo vzťahu k veku a k obezite.
Výsledky: U detí sa primárna hypertenzia spája s obezitou (37 %), resp. nadmernou hmotnosťou (27 %), normálnu hmotnosť malo len 36 % sledovaných detí. V prvom roku sledovania absolvovalo vyšetrenie ABPM 660 pacientov (75 %) a väčšina z nich (56 %) mala už indikovanú antihypertenzívnu liečbu, najmä beta blokátory (46 %). V porovnaní s jedincami s normálnou hmotnosťou boli častejšie liečení (p <0,01) obézni pacienti (64 %). S obezitou bol významne spojený aj nedostatočný pokles hodnôt TK v noci (45 %), pričom pri normálnej hmotnosti bol podiel non-diperov (33 %). Na druhej strane sa u obéznych zriedkavejšie vyskytovala hypertenzia bieleho plášťa (14 % vs 24 %). Maskovanú hypertenziu sme zistili u 7,3 % pacientov a 2,6 % detí malo normálne hodnoty TK v ambulancii, ktoré potvrdilo aj vyšetrenie ABPM.
Závery: Vyšetrenie ABPM u väčšiny detí potvrdilo diagnózu hypertenzie alebo prehypertenzie. Napriek pomerne častému podávaniu farmakologickej liečby najmä obéznym jedincom, u značnej časti pacientov sa nepodarilo dostatočne upraviť diurnálny rytmus krvného tlaku. Vysoká prevalencia obezity u dispenzarizovaných pacientov poukazuje na nutnosť efektívnejšieho využívania režimových a preventívnych opatrení v životospráve detí a adolescentov.
S podporou grantov APVV-0348-12, VEGA 2/0084/14.
Influence of obesity on 24-hour profile of blood pressure in children and adolescents
Šimurka P.1, Regecová V.2, Baráková A.3, Mašura J.4
1Faculty of Healthcare, Alexander Dubček University, Trenčín
2Institute of Normal and Pathological Physiology, Slovak Academy of Sciences, Bratislava
3National Health Information Center, Bratislava
4Faculty of Medicine Comenius University, Bratislava
Introduction: Data on 939 children with new onset hypertension (HT), who have been examined in cardiology offices in Slovakia, are since 2011 registered in the National Health Information Center.
Aim: The aim of the work was ascertain the impact of obesity on 24 - hour blood pressure profile and the extent to which this factor is also involved in decisions about treatment of young patients.
Subjects and methods: We analyzed the records of 776 children aged 1 to 18.9 years (595 boys and 181 girls) of 40 pediatric cardiology clinics from Slovakia, whose examination excluded secondary hypertension. Most of the children (610) came on the recommendation of general practitioner for children and adolescents. Blood pressure (BP) and ABPM was classified according ESH recommendations (2009). Normal weight and obesity was determined on the base of the standard deviation score (SDS), calculated by the LMS method. The diurnal rhythm, the incidence of white-coat and masked hypertension were examined in relation to age and obesity in the subgroups of treated and untreated patients.
Results: ABPM examination study underwent 660 patients (75%) within the first year and most of them (56%) received pharmacologic therapy, in particular beta blockers (46%). Obese patients were treated more frequently (64%) as compared to normal weight subjects (p<0.01). Obesity was significantly associated insufficient BP decrease during the night (45%), while the proportion of non-dippers was 33 % in normal weight subgroup. On the other hand, white-coat hypertension occurred less frequently in obese (14% vs. 24%). Masked hypertension was found in 7.3% of patients and in 2.6% of children normal BP values in the office were also confirmed by ABPM examination.
Conclusions: Examination of ABPM confirmed the diagnosis of hypertension or prehypertension in the majority of children. Despite the relatively frequent pharmacological treatment particularly obese subjects, diurnal rhythm of blood pressure was not adequately adjusted. The high prevalence of obesity in hypertensive patients points to the need of more efficient use regime and preventive interventions in children and adolescents.
With the support of grants VEGA-0348-12, VEGA 2/0084/14.
Význam echokardiografického vyšetrenia u dieťaťa so zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom
Schusterová I., Tóhátyová A., Joppová E., Fatulová N., Strömplová D.
Klinika detí a dorastu LF UPJŠ a DFN, Košice
Kardiovaskulárne (KVS) choroby na podklade aterosklerózy začínajú byť aktuálne už v detskom veku. Samotný aterosklerotický proces začína už v detskom veku. Svedčia pre to niektoré patologické štúdie aterosklerózy ako štúdia „PDAY“ (Pathologial Determinants of Atherosclerosis in Youth), kde na vzorke 760 pitvaných, náhodne usmrtených jedincov vo veku 15–34 r. sa pri histologickom vyšetrení koronárnych artérií potvrdili aterosklerotické plaky, ktorých závažnosť súvisela s KVS rizikovými faktormi (RF). Dokonca nie-ktoré antenatálne faktory (intrauterinná retardácia rastu, nezrelosť plodu), RF matky a zápal ovplyvňujú následné KVS zmeny a výskyt artériovej hypertenzie plodu. WHO a štúdia MONICA (monitoring trends in cardiovascular disease) Project, the Food and Agriculture Organization of the United Nations (FAO), the EU, the ESC publikovala v r. 2000 nové štatistické údaje KVS mortality a morbidity – EUROHEART II. KVS choroby predstavujú 47 % všetkých úmrtí v Európe, 40 % v EÚ. KVS mortalita je vyššia v centrálnej a východnej Európe v porovnaní so západnou, severnou a južnou. KVS mortalita má klesajúcu tendenciu včítane centrálnej a východnej Európy, kde do začiatku 21. st. bol stále stúpajúci trend. Štúdia EuroAspire III. (s odstupom 10 rokov) v Európe uvádza, že došlo k poklesu fajčenia a cholesterolu (takmer o 50 %), ale súčasne artériovej hypertenzie, obezity a DM. V r. 2010 boli vydané nové odporúčania americkej kardiologickej spoločnosti (AHA) – 2010 ACCF/AHA Guideline for Assessment of Cardiovascular Risk in Asymptomatic Adults, A Report of the American College of Cardiology Foundation/AHA Force on Practice Guidelines, kde sa uvádza, že elimináciou hlavných KVS chorôb by sa zvýšila priemerná dĺžka života o 7 rokov. Zdôraznila tiež fakt, že ICHS má dlhú latentnú dobu (asymptomatická), preto má význam včasná intervencia a prevencia. Definovaný bol „KVS zdravý dospelý a KVS zdravé dieťa“ – nízke riziko, dieťa a dospelý s intermediárnym a vysokým KVS rizikom podľa prítomných RF (BMI, cholesterol, glykémia, telesná aktivita, výživa, fajčenie a krvný tlak). Rovnako za účelom stratifikácie KVS rizika sú indikované jednotlivé vyšetrenia, kde práve u pacientov s artériovou hypertenziou patrí echokardiografické vyšetrenie k základným vyšetreniam za účelom hodnotenia geometrie ľavej komory srdca a detekcie výskytu hypertrofie. Podobne hodnotenie intimy-medie (IMT) karotíd ultrasonograficky ako validný index aterosklerózy je indikované za účelom detekcie včasných AS zmien. V súbore našich pacientov sme v rôznych štúdiách potvrdili, že v prítomnosti artériovej hypertenzie je prítomná hypertrofia ĽK. Rovnako zmeny geometrie ĽK boli v spojení ako s dyslipidémiou, tak aj s obezitou, kde sme okrem štrukturálnych zmien ĽK srdca potvrdili aj zmeny indexov systolickej a diastolickej funkcie. IMT karotíd v publikovaných štúdiách bola vo vzťahu KVS RF. Publikované štúdie jednoznačne potvrdzujú význam včasnej prevencie KVS chorôb už v detskom veku, čím vieme znížiť morbiditu a mortalitu na KVS choroby u nás.
The use of echocardiography in children with increased cardiovascular risk
Schusterová I., Tóhátyová A., Joppová E., Fatulová N., Stromplová D.
Department of Children and Adolescents Medical Faculty University P. J. Šafárik and Faculty Children Faculty Hospital, Košice
Cardiovascular diseases based on atherosclerosis get to be actual in children’s age. The atherosclerotic process begins in childhood. It’s proven by some pathologival studies, for example „PDAY“ (Pathologial determinants of Atheroslerosis in Youth), in which atherosclerotic plaques were found in histological examination of coronar arteries of 760 accidentally died and dissected people in the age 15–34 years, and its severity depended on cardiovascular risc factors (RF). Even some antenatal factors (intrauterine growth retardation, immaturity of the fetus), maternal RF and inflammation influence consequential cardiovascular changes and the presence of arterial hypertension in fetus. In 2000, WHO and the study MONICA (monitoring trends in cardiovascular disease) Project, the Food and Agriculture Organization of the United Nations (FAO), the EU, the ESC published new statistical data of cardiovascular mortality and morbidity – EUROHEART II. Cardiovacsular diseases represent 47% of all deaths in Europe and 40% in European Union. Cardiovascular mortality is higher in central and eastern Europe in comparison to western, northern and southern Europe. In central and eastern Europe cardiovascular mortality is decreasing, but it was increasing until the beginning of 21st century. The study EuroAspire III. (with dhe distance of 10 years) declares the descent of smoking and cholesterol level (almost about 50%), and also arterial hypertension, obesity and diabetes mellitus. In 2010, American Heart Association (AHA) published new guidelines – 2010 ACCF/AHA/ Guideline for Assessment of Cardiovascular Risk in Asymptomatic Adults, A Report of the American College of Cardiology Foundation//AHA Force on Practice Guidelines, where it is reported that by the elimination of main cardiovascular diseases it is possible to elongate the life span by over 7 years. AHA also emphasized the fact that the latent time period of ischaemic heart disease is long (asymptomatic), that’s why the early intervention and prevention is needed. The cardiovascular healthy adult and cardiovascular healthy child were defined – low risc, a child and an adult with intermediate and high cardiovascular risc according to presence of RF (BMI, cholesterol, glycaemia, physical activity, nutrition, smoking and blood pressure). Also there are indicated single examinations for the purpose of stratification of the cardiovascular risc, the echocardiography belongs to basic examinations and it is needed to valuate the geometry of the left atrium of heart and to detect the presence of heart hypertrophy in patients with arterial hypertension. Similarly the ultrasonographic valuation of intima-media (IMT) of carotids as a valid index of atherosclerosis is indicated to detect the early atherosclerotic changes. In the group of our patients in many studies we confirmed that the presence of arterial hypertension is connected with the hypertrophy of the left heart atrium. Also the changes of the geometry of left heart atrium were connected with dyslipidemia and obesity, where besides structural changes of the left heart atrium we confirmed also changes of indexes of systolic and diastolic function. In published studies IMT of carotids was in a relationship with cardiovascular RF. Published studies approve unambiguously the importance of early prevention of cardiovascular diseases even in the childhood and this is how we can decrease its morbidity and mortality in adults.
Artériová tuhosť a kardiometabolické rizikové faktory u obéznych adolescentov
Joppová E., Strömplová D., Fatulová N., Tóhátyová A., Kuchta M., Schusterová I.
Klinika detí a dorastu LF UPJŠ a DFN, Košice
Cieľ: U zdravých dospelých sa zvýšené hladiny vysoko senzitívneho C-reaktívneho proteínu (hs-CRP) a inzulínová rezistencia spájajú so zvýšeným rizikom kardiovaskulárneho ochorenia a môžu byť užitočné pre detekciu subklinickej aterosklerózy. Cieľom tejto štúdie bolo skúmať vzťah medzi hs-CRP, augmentačným indexom (AIx) karotíd, indexom inzulínovej rezistencie v homeostatickom modeli (HOMA-IR), percentilom body mass indexu (BMI) a percentilom systolického krvného tlaku u zdravých adolescentov.
Metódy: U 106 zdravých adolescentov (49 chlapcov, priemerný vek 19,0±2,8 rokov) sme vypočítali percentil BMI podľa veku a pohlavia, ako aj percentil systolického tlaku krvi pre vek, pohlavie a výšku. Obéznych sme definovali ako adolescentov s BMI percentilom ≥ 85. U všetkých sme ultrasonograficky vyšetrili AIx karotíd (použitím Hitachi ALOKA ProSound alpha 7) a stanovili sme plazmatické koncentrácie glukózy, inzulínu a hs-CRP. Plazmatické hladiny glukózy a inzulínu boli použité na výpočet HOMA-IR.
Výsledky: V štúdii sme porovnávali 28 obéznych (14 chlapcov, priemerný vek 18,9 ± 2,6 rokov) a 78 neobéznych (35 chlapcov, priemerný vek 19,1 ± 2,9 rokov) adolescentov. Obézni adolescenti mali signifikantne vyšší percentil systolického tlaku krvi [69,3; 95% CI (60,0-78,6) oproti 60,0; 95% CI (55,7–64,3); p = 0,03], zvýšenú koncentráciu hs-CRP [1,74 mg/l, 95% CI (0,49–2,98) oproti 1,32 mg/l, 95% CI (0,54–2,09); p = 0,005], a vyšší HOMA-IR (1,59 ± 1,34 proti 1,05 ± 0,44; p = 0,006). Okrem toho, u obéznych jedincov sme našli výrazne vyšší AIx karotíd v porovnaní so štíhlymi rovesníkmi [+1,24 %, 95% CI (-4,55 až 7,02) oproti -2,67 %, 95% CI (-3,91 – -1,42); p = 0,049]. Alx karotíd koreluje priamo s hs-CRP (r = 0,338; p <0,001). Nebol zistený žiadny významný vzťah medzi AIx karotíd a systolickým tlakom krvi. Okrem toho sme zistili významný priamy vzťah medzi HOMA-IR a hs-CRP (r = 0,209; p <0,05).
Záver: Obézni adolescenti mali výraznejšie vyjadrenú tuhosť artérií, reflektovanú zvýšením AIx karotíd. Škodlivé účinky obezity na AIx u adolescentov sú pravdepodobne sprostredkované subklinickým systémovým zápalom, súvisiacim s obezitou a inzulínovou rezistenciou, ako len priamym pôsobením zvýšeného krvného tlaku.
Arterial stiffness and cardiometabolic risk factors in obese adolescents
Joppová E., Strömplová D., Fatulová N., Tóhátyová A., Kuchta M., Schusterová I.
Department of Paediatrics and Adolescent Medicine of the Faculty of Medicine Pavol Jozef Šafárik University and Children´s Hospital in Košice
Background: In apparently healthy adults, elevated levels of high-sensitivity C-reactive protein (hs-CRP) and insulin resistance are associated with increased cardiovascular disease risk and may be useful for detecting subclinical atherosclerosis. The aim of this study was to investigate the associations between inflammatory markers, carotid augmentation index (AIx), homeostasis model assessment of insulin resistance (HOMA-IR) and percentile of systolic blood pressure in apparently healthy adolescents.
Material and methods: In 106 healthy adolescents (49 boys; mean age, 19.0±2.8 years) we calculated the age- and gender-specific body mass index (BMI) percentile, and the age-, gender- and height-specific systolic blood pressure percentile. Obese subjects were defined as having 85-th or higher BMI percentile. All subjects underwent ultrasonographic assessment of carotid AIx (using Hitachi ALOKA ProSound alpha 7) and peripheral blood sampling for the analyses of plasma glucose, insulin, and hs-CRP. Plasma glucose and insulin levels were used to calculate HOMA-IR.
Results: 28 obese (14 boys, mean age, 18.9±2.6 years) and 78 non-obese (35 boys, mean age, 19.1±2.9 years) adolescents were compared. Obese subjects had significantly higher systolic blood pressure percentile [69.3, 95% CI (60.0–78.6) versus 60.0, 95% CI (55.7–64.3), p=0.03], elevated hs-CRP levels [1.74 mg/L, 95% CI (0.49 to 2.98) versus 1.32 mg/L, 95% CI (0.54 to 2.09), p=0.005], and higher HOMA-IR (1.59±1.34 versus 1.05±0.44; p=0.006). Moreover, we found significantly higher AIx in the obese subjects compared to their lean counterparts [+1.24%, 95% CI (-4.55 to +7.02) versus -2.67%, 95% CI (-3.91 to -1.42); p=0.049]. AIx correlated directly with hs-CRP (r=0.338; p<0.001). No significant relationship was found between AIx and systolic blood pressure. In addition, we found a significant direct relationship between HOMA-IR and hs-CRP (r=0.209; p<0.05).
Conclusion: Obese adolescents had more prominent arterial stiffness as reflected by the increases in Aix. Detrimental effects of obesity on the AIx in adolescents may be mediated by the obesity- and insulin resistance-related systemic inflammation rather than by the direct effect of increased blood pressure.
Uplatnenie 24-hodinového monitorovania krvného tlaku u obéznych detí
Prochotská K., Kovács L.
2. detská klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou, Bratislava
Aktuálne výskumy poukazujú na nárast výskytu hypertenzie a jej včasných orgánových následkov v skupine pediatrických pacientov ako výsledok viacerých faktorov, pripisujúc najväčší význam epidémii obezity. Keďže práve obézne deti majú vyššie riziko rozvoja hypertenzie a jej komplikácií, včasné a správne zhodnotenie abnormálneho krvného tlaku je v tejto populácii kľúčové. Diagnostika hypertenzie pomocou 24-hodinového monitorovania krvného tlaku (ABPM) má v pediatrii veľký potenciál. Napriek pozitívnemu trendu využitia tohto spôsobu vyšetrenia krvného tlaku, nie je jeho miesto v procese diagnostiky jednoznačne ustálené. Odporúčania pre používanie a interpretáciu 24-hodinového monitorovania krvného tlaku v detskej populácii sú zostavované medzinárodnými komisiami a prešli už viacerými zmenami. Napriek tomu sa v praxi stretávame s viacerými komplikáciami pri meraní a hodnotení krvného tlaku u detí, ktoré čiastočne bránia širšiemu uplatneniu. S podobnými ťažkosťami sa nutne stretávajú lekári zaoberajúci sa meraním krvného tlaku u detí na Slovensku, ale aj v zahraničí, čo je deklarované aj na svetových fórach. A tak ostáva otázkou, či sú aktuálne nomogramy vhodné, prípadne aké iné normatívne hodnoty použiť.
Application of 24-hour monitoring of blood pressure in obese children
Prochotská K., Kovács L.
2nd Department of Pediatrics Medical Faculty Commenius University and Children´s University Hospital, Bratislava
Recent evidence shows an increased incidence of hypertension in pediatric patients which is a result of several factors, among which the epidemic of obesity seems to play major role. Since obese children are at higher risk for developing hypertension and its complications, abnormal blood pressure in this population should be diagnosed early and correctly. 24-hour blood pressure monitoring (ABPM),as a diagnostic tool, has a great potential in pediatric disciplines. However, despite the positive trend in the use of this method, its position in diagnostic process is not clearly set. Recommendations for use and interpretation of 24-hour blood pressure monitoring in pediatric population are created by international committees and they have already undergone several changes. Nevertheless, in practice we face several problems in measuring and assessing blood pressure in children that restrain its wider application. Not just the pediatricians in Slovakia, but also abroad report similar difficulties, as declared on international meetings. The use of current nomograms remains controversial.
Štítky
Neonatológia Pediatria Praktické lekárstvo pre deti a dorastČlánok vyšiel v časopise
Česko-slovenská pediatrie
2015 Číslo Supplementum 1
- Gastroezofageální reflux a gastroezofageální refluxní onemocnění u kojenců a batolat
- Nech brouka žít… Ať žije astma!
Najčítanejšie v tomto čísle