Kvalita života obyvateľov v zariadeniach pre seniorov

Souhrn

Kvalita života sa ukazuje ako významná premenná pri interakcii človeka a choroby. Cieľom práce je posúdenie kvality života seniorov, kde sme chceli zistiť, ako ľudia hodnotia kľúčové oblasti svojho života. Súbor tvorilo 183 obyvateľov zariadení sociálnych služieb s ústavnou starostlivosťou. Na zber údajov bol použitý dotazník WHOQOL-Bref. Korelácie všetkých domén WHOQOL-Bref a otázok o kvalite života a spokojnosti so zdravím boli signifikantné. 49 % mužov aj žien hodnotilo svoju kvalitu života ako dobrú a 40 % mužov a 38 % žien bolo spokojných so svojím zdravím. Najsilnejším korelátorom kvality života bolo psychické zdravie. Ďalším silným korelátorom bola doména fyzického zdravia.

Kľúčové slová:
kvalita života - WHOQOL-Bref - starší ľudia - zariadenia pre seniorov - chronicky chorí - dlhodobá starostlivosť - Slovensko

Úvod

Kvalita života sa stala jedným z najčastejšie používaných pojmov súčasnosti. Vyjadruje názor, že zdravotná a sociálna starostlivosť má zmysel do tej miery, do akej pozitívne ovplyvňuje život pacientov⁽¹⁾. V súčasnej dobe, pre ktorú je charakteristické predlžovanie dĺžky života a prevaha chronických, dlhotrvajúcich ochorení nad chorobami infekčnými, sa za hlavný cieľ medicíny nepovažuje zdravie, či predĺženie života samo o sebe, ale zachovanie alebo zlepšenie kvality života⁽²⁾.

Kvalita života sa ukazuje ako významná premenná pri interakcii človeka a choroby. Môže disponovať k chorobe a naopak, choroba ju môže modifikovať^{(3, 4)}.

V západnej kultúre sa predovšetkým dobrej kvalite života tešia jednotlivci s dobrým zdravím, dobre fungujúca rodina a potom ľudia, ktorí sú materiálne zabezpečení. Podľa politickej elity vo vyspelých krajinách, kvalita života je zabezpečená predovšetkým ekonomikou – výška HDP symbolizuje predovšetkým náklady na tzv. „nákupný košík“. Ale čo chorí, postihnutí a starí ľudia^{(5, 6)}?

Kvalita života je výsledkom vzájomného pôsobenia sociálnych, zdravotných, ekonomických a environmentálnych podmienok, týkajúcich sa ľudského a spoločenského rozvoja. Na jednej strane predstavuje objektívne podmienky na dobrý život a na strane druhej subjektívne prežívanie dobrého života⁽⁷⁾.

Kvalita života sa dostáva do popredia záujmu človeka v priebehu celého života, ale zvlášť v jeho problémových situáciách. Kvalita života je v súčasnosti globálnym demografickým procesom v najväčšej miere sa prejavujúcim vo vyspelých krajinách sveta a v budúcnosti bude „zrejme najvýraznejším rysom populačného správania“⁽⁸⁾.

Starnutie populácie samozrejme vplýva aj na sféru sociálnej starostlivosti a zdravotníctva. Zdravotnícka starostlivosť o starších občanov je nákladná a k zníženiu týchto výdajov môže prispieť zdravší životný štýl súčasných mladších seniorov a populácie ako takej. K zlepšeniu zdravotného stavu a strednej dĺžky života seniorov výrazne prispeje modernizácia lekárskej starostlivosti. Starnutie populácie ako celosvetový fenomén apeluje na pomáhajúce profesie, aby sa pripravili na analýzu a hľadanie novej kvality života starých ľudí. Domovy dôchodcov predstavujú jednu z možností, kde starý človek trávi posledné roky svojho života. V konfrontácii s úbytkom svojich telesných a duševných síl potrebuje zdroje motivácie na hľadanie zmyslu života i v tejto etape⁽⁹⁾.

Cieľom práce je posúdenie kvality života seniorov v zariadeniach pre seniorov, kde chceme zistiť, ako títo ľudia hodnotia kľúčové oblasti svojho života, tzn. ako sú pre nich tieto oblasti dôležité a ako sú s nimi spokojní.

Metodika

Použili sme krátku verziu dotazníka Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-Bref s 26 položkami⁽¹⁰⁾. WHOQOL-Bref sa skladá z 24 otázok združených do štyroch oblastí (fyzická, psychologická, sociálna oblasť a životné prostredie) a 2 otázok celkového hodnotenia^(11–13).

Dotazník WHOQOL-Bref je určený k samostatnému vypĺňaniu respondentmi, ale v prípade potreby môže byť vyplnený formou rozhovoru. Výsledky dotazníka WHOQOL-Bref sa vyjadrujú ako domény, ktoré predstavujú priemerné hrubé skóre spočítané z príslušných položiek a hodnoty odpovedí dvoch samostatných položiek, ktoré hodnotia celkovú kvalitu života a celkový zdravotný stav.

Kvalitu života ovplyvňujú v našom prípade štyri oblasti (domény) a dve samostatné položky, ktoré sleduje dotazník WHOQOL-Bref. Tieto oblasti a položky sú štandardizované, pričom vyššia hodnota poukazuje na lepšiu kvalitu života.

Ovplyvňovaním jednotlivých položiek môžeme teda ovplyvniť jednotlivé oblasti života a tým zlepšovať celkovú kvalitu života obyvateľov v zariadeniach pre seniorov.

Súbor tvorilo 183 obyvateľov zo 7 zariadení pre seniorov (Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách) v Bratislave, ktorých zriaďovateľom je mesto alebo mestská časť mesta Bratislava. Jednalo sa o cielený výber dobrovoľníkov schopných vyplniť dotazník. Všetky údaje boli zbierané a prezentujú sa anonymne. Administrácia dotazníku WHOQOL-Bref prebiehala formou štandardizovaného osobného rozhovoru (face-to-face). Zber údajov prebehol v priebehu októbra-decembra 2009. Pre triedenie a spracovávanie údajov bol použitý tabuľkový editor Microsoft Excel a SPSS 12. Pre testovanie korelácie domén WHOQOL-Bref a otázok Q1 a Q2 bol použitý Pearsonov korelačný koeficient a pre testovanie korelácie domén WHOQOL-Bref k socio-demografickým premenným bol použitý Spearmanov korelačný koeficient. Štatistické testovanie významnosti bolo na hladine významnosti p < 0,01 a p < 0,05.

Výsledky

Dotazníky vyplnilo 183 obyvateľov zariadení sociálnych služieb (zariadení pre seniorov), z čoho mužov bolo 55 (30 %) a žien 128 (70 %). Celkový vekový priemer bol 76,6 rokov, u mužov bol vekový priemer 76,2 rokov a u žien 76,8 rokov, pričom maximálny vek u mužov bol 96 rokov, minimálny 62 rokov a u žien bol maximálny vek 96 rokov a minimálny 55 rokov.

Podľa vzdelania bolo zloženie klientov v zariadeniach pre seniorov v Bratislave v roku 2009, najviac zastúpení u mužov (42 %) tak aj u žien (53 %) bolo so stredoškolským vzdelaním s maturitou. Podľa rodinného stavu bolo u mužov (36 %) najväčšie zastúpenie ovdovených a taktiež u žien (57 %). Podľa hodnotenia zdravotného stavu bolo u oboch pohlaví, mužov (45 %) aj žien (59 %) najväčšie zastúpenie obyvateľov zariadení pre seniorov, ktorí hodnotili svoj zdravotný stav ako „ani zlý, ani dobrý“.

Podľa hodnotenia kvality života klientov v zariadeniach pre seniorov, celkovo (49 %) obyvateľov hodnotí svoju kvalitu života ako dobrú a rovnako aj jednotlivé pohlavia hodnotia kvalitu života ako dobrú, muži 49 % a ženy 49 % (obr. 1). Podľa spokojnosti so svojím zdravím 40 % mužov bolo spokojných so svojím zdravím, 33 % mužov bolo ani spokojných ani nespokojných a 27 % bolo nespokojných so svojím zdravím. U žien bolo 38 % spokojných so svojím zdravím, 38 % žien bolo ani spokojných ani nespokojných a 20 % bolo nespokojných so svojím zdravím (obr. 2).

Tabuľka 1 obsahuje priemerné hrubé skóre domén. Skóre u jednotlivých domén sa pohybuje v rozpätí 4-20, pričom vyššie skóre znamená lepšiu kvalitu života. Interval normy je spočítaný ako priemer ± smerodajná odchýlka, to znamená pre Doménu 1 ide o interval [10,93; 16,13], pre Doménu 2 ide o interval [11,59; 16,99], pre Doménu 3 ide o interval [12,24; 16,44] a pre Doménu 4 ide o interval [12,23; 16,43].

Korelácia samostatných položiek a doménových skóre nám pomáha pochopiť, čo vlastne zisťujeme, keď sa pýtame na celkovú kvalitu života, respektíve čím je odpoveď na túto otázku ovplyvnená. Korelačné koeficienty uvedené v tabuľke 2 ukazujú úzky vzťah medzi prežívaním (táto doména sa v originály nazýva „psychologické zdravie“) a celkovým hodnotením kvality života.

Ďalším silným korelátorom je doména fyzického zdravia. Je teda potvrdený úzky vzťah kvality života k zdraviu a oprávnenosť používať tento údaj ako indikátor celkového zdravia. Ukazuje sa taktiež dôležitosť pozitívneho rozmeru duševného zdravia, ako je prežívanie pozitívnych pocitov, zmysluplnosť života, pozitívny vzťah k sebe a pocit dobrej duševnej kondície.

Vzťah domén WHOQOL-BREF k sociodemografickým charakteristikám sme overovali porovnaním priemerov a korelačnou analýzou na výberovom súbore obyvateľov zariadení pre seniorov v Bratislave. Porovnanie doménových skóre pre mužov a ženy nepreukázalo významný rozdiel medzi pohlaviami.

Vzťahy medzi poradovými charakteristikami ukazuje tabuľka 3. S vekom klesala kvalita života vo všetkých doménach okrem životných podmienok. Vzdelanie, ktoré do určitej miery zastupuje meranie socioekonomického postavenia, takmer nemá vplyv na kvalitu medziľudských vzťahov. Najsilnejším korelátorom kvality života je subjektívne hodnotenie vlastného zdravia na päťbodovej škále. Táto položka je mimo iného súčasťou používaného dotazníka SF-36 a považuje sa na základe medzinárodných štúdií za veľmi dobrý indikátor zdravotného stavu.

Diskusia

Určité problémy každodenného života a kvalita života sa začínajú zhoršovať s pribúdajúcim vekom⁽¹⁴⁾. S predlžujúcou sa dĺžkou života naberá na význame skúmanie faktorov, ktoré priaznivo ovplyvňujú starnutie a kvalitu života v starobe. Hoci je možné vyšší vek charakterizovať ako obdobie psychosociálnych strát a zvyšujúcich sa zdravotných rizík, existujú štúdie, ktoré dokladajú dobrú kvalitu života seniorov⁽¹⁵⁾, vysokú životnú spokojnosť a emočnú pohodu⁽¹⁶⁾. V našej štúdii sa potvrdilo, že s rastúcim vekom klesala kvalita života, pričom celková kvalita života je hodnotená ako dobrá.

Skutočnosť, že sa životná spokojnosť neznižuje s vekom napriek nepriaznivým okolnostiam a stratám, sa označuje ako „old age paradox“ a je predmetom dlhodobej teoretickej diskusie. Hoci sa v súvislosti so starobou pojem kvalita života často objavuje, málokedy sa priamo sleduje. Bolo zistené, že k menšiemu poklesu životnej spokojnosti v starobe dochádza u extrovertov a osôb žijúcich v manželstvách⁽¹⁷⁾ a že k vyššej úrovni spokojnosti prispieva dobrý zdravotný stav, manželstvo, samostatne bývanie, sociálne zapojenie, neprítomnosť depresie a neprítomnosť problémov s alkoholom^{(18, 19)}. Kvalita života sa stala dôležitou súčasťou starostlivosti o zdravie⁽²⁰⁾.

Výskumy zdravej seniorskej populácie sa zameriavali skôr na životnú spokojnosť a celkovú osobnú pohodu než na kvalitu života, ktorá bola sledovaná predovšetkým vo vzťahu k určitej chorobe alebo postihnutiu. Takto zamerané nástroje síce podchytávajú vplyv dopadu choroby, poprípade liečby na život pacienta, nie je ich však možné využiť pre porovnanie bežnej populácie. V literatúre nájdeme, že u staršej populácie, je možné použiť viac druhov dotazníkov kvality života⁽²¹⁾, tieto dotazníky ale nezahŕňajú oblasti dôležité výhradne pre seniorov.

Tak isto sme zistili, že všetky štyri domény pozitívne korelujú so všeobecnou spokojnosťou so zdravím a celkovou kvalitou života (tab. 2)(p < 0,01) podobne ako bolo zistené aj v iných štúdiách, v ktorých korelácie boli na hladine významnosti p < 0,01, okrem všeobecnej zdravotnej a sociálnej oblasti p < 0,05^{(22, 23)}. Výsledky ukazujú komplexnosť faktorov, ktoré ovplyvňujú kvalitu života. Vďaka lepšiemu pochopeniu týchto faktorov je možné plánovať primerané zdravotné a sociálne zásahy⁽²⁴⁾.

V sociálnej gerontológii sa za dôležité dimenzie kvality života v starobe považuje celkový zdravotný stav, schopnosť vykonávať bežné činnosti, hmotné zabezpečenie a životná spokojnosť. V poslednej dobe pribúdajú štúdie, ktoré pri úvahách o pojme kvalita života vychádzajú z výpovedí seniorov⁽²⁵⁾. Jedným z prvých výskumov sledujúcich individuálne preferencie oblasti kvality života u zdravých seniorov bola Dublinská štúdia využívajúca dotazník SEIQOL. Seniori považovali za najdôležitejšie sociálne kontakty a činnosti vo voľnom čase, zdravie, rodinu, bývanie a náboženstvo, zatiaľ čo pre kontrolný neseniorský súbor boli okrem rodiny a zdravia dôležité medziľudské vzťahy, peniaze, spokojnosť a práca. Štúdia okrem iného potvrdila relatívne vysoké hodnotenie kvality života seniorov⁽¹⁵⁾.

Ďalším príkladom je dlhodobé sledovanie troch súborov osôb vo veku 65–84 rokov a 85+ v Anglicku⁽²⁶⁾. Viac ako 60 %; 16 %; v našej štúdii hodnotilo kvalitu svojho života ako veľmi dobrú alebo dobrú 52 %; a len 6 % ju považovalo za zlú alebo veľmi zlú. Pozitívne hodnotenie kvality života bolo podľa respondentov dané uspokojivým zdravotným stavom, sociálnym zázemím a hmotným zabezpečením. Starí (85+) seniori častejšie hodnotili pozitívne svoju kvalitu života v porovnaní s ostatnými ľuďmi iných vekových kategórií. Ako hlavné faktory pozitívne ovplyvňujúce ich životy respondenti udávali rodinu (predovšetkým deti), zdravie, aktivity, ďalšie sociálne kontakty a finančné zabezpečenie. Za negatívne faktory považovali obmedzené sociálne kontakty, zlý zdravotný stav, bezmocnosť alebo imobilitu, nemožnosť vychádzať von, negatívne emócie a finančné zabezpečenie. Starí seniori dávali v porovnaní s mladšími väčší dôraz na hmotné zabezpečenie. Výsledky štúdie potvrdili relevantnosť používaných konceptov kvality života pre staršiu populáciu a podnietili ďalšie výskumy.

V ďalšej štúdii sa porovnávala kvalita života (QOL) starších dospelých z postkomunistických krajín (Česká republika) s tými, ktorí žijú v západnej Európe. Kvalita života bola meraná pomocou WHOQOL-BREF. Závery ukázali vyššie skóre príznakov depresie a nižšiu kvalitu života na českej vzorke v porovnaní s ostatnými strediskami. Analýzy faktorov súvisiacich s kvalitou života starších dospelých ukázali, že depresia sa objavuje ako najsilnejší faktor zníženej kvality života⁽²⁷⁾, ako aj v našom výskume sa najsilnejším faktorom ukázalo psychologické zdravie, pod ktoré sa zahrňuje aj depresia.

Ďalším príkladom je štúdia, ktorá použila WHOQOL-BREF na posúdenie a porovnanie kvality života starších ľudí, ktorí žijú doma, a starších ľudí, ktorí žijú v zariadeniach pre seniorov. Kvalita života skóre pre domény sociálne vzťahy a životné prostredie bola nižšia u tých, ktorí žijú v zariadeniach pre seniorov ako u tých, ktorí žijú vo vlastných domovoch. Výsledky naznačujú, že sociálne a životné oblasti kvality života sú nízke u starších v zariadeniach pre seniorov. Spoločenské aktivity by mali byť rozšírené pre staršie osoby, ktoré žijú v zariadeniach bývania s asistenciou pre zlepšenie sociálnych vzťahov⁽²⁸⁾.

Cieľom jednej austrálskej štúdie bolo zistiť kvalitu života u austrálskych veteránov kórejskej vojny (u tých, ktorí ešte žili). Veteráni z kórejskej vojny udávali výrazne nižšie skóre kvality života všetkých štyroch domén WHOQOL-Bref v porovnaní s podobne vekovou skupinou austrálskych mužov (každá hodnota p < 0,001). Z výsledkov vyplýva, že aj päťdesiat rokov po kórejskej vojne, je kvalita života austrálskych veteránov zlá v porovnaní s inými austrálskymi mužmi⁽²⁹⁾.

Pri meraní kvality života u starších dospelých v Brazílii korelačné koeficienty medzi doménami boli štatisticky významné. Záverom bolo možné konštatovať, že dotazník WHOQOL-Bref ukazuje vhodné psychometrické parametre vo vzorke brazílskych starších dospelých a stáva sa užitočnou alternatívou pri meraní kvality života v tejto populácii⁽³⁰⁾.

Z výsledkov ďalšej štúdie sa ukázalo, že u zdravotne postihnutých žien boli pri meraní všetkých rozmerov WHOQOL-Bref jednotlivé úrovne kvality života mierne. Celkovo však kvalitu života vnímajú pozitívne. Výsledky tejto štúdie ukázali, že nezávislosť a finančná samostatnosť sú dôležité faktory pre kvalitu života u zdravotne postihnutých žien stredného veku. Podpora nezávislosti a dobrá finančná situácia môže mať zásadný význam pre zlepšenie kvality ich života⁽³¹⁾.

V ďalšej štúdii sa autori zaoberali faktormi, ktoré prispievajú ku kvalite života u starších dospelých v regiónoch v Kanade a Brazílii. Zistil sa rovnaký vplyv faktorov (zdravie, spokojnosť, dostatok peňazí, zmysel života a príležitostí pre trávenie voľného času), ktoré prispeli k rozptylu kvality života v oboch krajinách, okrem fyzického prostredia, ktoré bolo významné v Brazílii, a nie v Kanade. Najsilnejším faktorom na kvalitu života v oboch vzorkách bola spokojnosť so zdravím⁽³²⁾, ako už bolo spomínané v našej štúdii bolo najsilnejším faktorom prežívanie. Kvalita života sa stala jedným z najčastejšie používaných pojmov súčasnej medicíny⁽³³⁾.

Záver

Zistili sme, že s vekom klesá kvalita života a najsilnejším korelátorom kvality života je psychické zdravie.

Nepriaznivé existenčné podmienky a sociálno-psychologické činitele predurčujú starých ľudí na život v osamotení a v izolácii. Monotónny život, nedostatok spoločenských kontaktov spôsobuje, že mnohí seniori nie sú spokojní so životom, strácajú záujmy a často prepadajú depresii, chorobám a nemohúcnosti. Zistili sme úzky vzťah medzi prežívaním a kvalitou života, čím sa ukazuje dôležitosť pozitívneho rozmeru duševného zdravia, ako je prežívanie pozitívnych pocitov, zmysluplnosť života, pozitívny vzťah k sebe a pocit dobrej duševnej kondície.

Zvlášť rizikovú skupinu tvoria seniori nachádzajúci sa v zariadeniach dlhodobej starostlivosti. Práve preto u inštitucionalizovaných seniorov je zvlášť významná úloha pri programovaní voľnočasových aktivít. Programovaním aktivít rozumieme vytváranie podporného, prirodzeného prostredia, ktoré ponúka širokú škálu rôznorodých príležitostí k bežným aktivitám každodenného dňa i k činnostiam nevšedným, z ktorých si seniori môžu vybrať podľa svojej chuti, a ktoré často sami svojpomocne vytvárajú.

Pritom je však potrebné rešpektovať osobnosť seniorov, ich vôľu, aktivitu i pasivitu, pokiaľ odráža osobnostné zameranie a nie je prejavom vynúteným negatívnymi okolnosťami či psychickou poruchou.

Autoři prohlašují, že v souvislosti s publikací článku nejsou ve střetu zájmů a vznik ani publikace článku nebyly podpořeny farmaceutickou firmou.

RNDr. Mario Lezovic, PhD., MPH

PhDr. Matej Mucska, PhD.

PhDr. Zuzana Holosova PhD.

Fakulta verejného zdravotníctva SZU, Bratislava

RNDr. Mário Ležovič, Ph.D., MPH

e-mail: mario.lezovic@szu.sk

Absolvoval magisterské štúdium – odbor verejné zdravotníctvo na FZaSP v Trnave. V roku 2006 obhájil rigoróznu skúšku – doktor verejného zdravotníctva a v roku 2008 obhájil dizertačnú prácu v odbore verejné zdravotníctvo na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave. Následne v roku 2010 absolvoval Špecializačné štúdium: Odborník na riadenie vo verejnom zdravotníctve (MPH). Od roku 2005 pracuje na Fakulte verejneho zdravotníctva SZU a v rokoch 2010-2014 pôsobil ako predseda Komisie pre sociálne veci, zdravotníctvo a rodinu Mč BA-Staré mesto.