Nemelanómové zhubné nádory kože – klinicko-patologická štúdia pacientov s bazocelulárnym karcinómom a skvamocelulárnym karcinómom
Nemelanómové zhubné nádory kože – klinicko-patologická štúdia pacientov s bazocelulárnym karcinómom a skvamocelulárnym karcinómom
Východiská:
Nemelanómové zhubné nádory kože (non-melanoma skin cancer – NMSC) sú najčastejšou malignitou u ľudí svetlej pleti. V praxi zahrňujú najmä dva keratinocytové nádory – bazocelulárny karcinóm (basal cell carcinoma – BCC) a skvamocelulárny karcinóm (squamous cell carcinoma – SCC). Cieľom prezentovanej štúdie bolo analyzovať a porovnávať klinicko-patologické rozdiely ochorenia u pacientov s BCC a SCC kože.
Materiál a metodika:
Hodnotený súbor pozostával z 541 osôb so 719 BCC a 126 osôb so 162 SCC.
Výsledky:
V skupine pacientov s BCC bolo zastúpenie mužov (49,91 %) a žien (50,09 %) prakticky vyrovnané, avšak SCC sa vyskytovali omnoho častejšie u mužov (68,2 %) než u žien (31,8 %). Priemerný vek pacientov s BCC bol 70,8 rokov a so SCC 78,2 rokov. Prevalencia BCC začala výraznejšie stúpať od 50. roku života, od ktorého mal vzostup lineárny trend až do 80. roku s následným poklesom. SCC sa začal výraznejšie vyskytovať od 70. roku života, od ktorého prevalencia strmo stúpala a nadobúdala exponenciálny trend. BCC aj SCC boli lokalizované najmä na hlave a krku, ktoré predstavovali 69,8 a 81,4 % všetkých prípadov. BCC však boli diagnostikované častejšie na tvári a naopak, SCC frekventovanejšie v extrafaciálnych partiách hlavy. Okrem toho sa BCC v porovnaní so SCC vyskytovali podstatne častejšie na trupe, najmä na chrbte.
Záver:
Hoci sú BCC a SCC zahrnuté pod jednotný termín NMSC, vo viacerých klinicko-patologických znakoch sa odlišujú. Napriek podobným etiologickým faktorom by ich bolo prinajmenej z onkoepidemiologického hľadiska vhodné hodnotiť individuálne.
Kľúčové slová:
nemelanómové zhubné nádory kože – bazocelulárny karcinóm – skvamocelulárny karcinóm
Obdrženo:
7. 8. 2017
Přijato:
25. 9. 2017
Autoři děkují MUDr. Olze Zacharové, MUDr. Dušanu Pokornému a MUDr. Janě Doboszové za vzdělávací a technickou podporu.
Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.
Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů.
Autoři:
Vladimír Bartoš 1; Milada Kullová 2
Působiště autorů:
Department of Pathology, Faculty Hospital with polyclinic Žilina, Slovakia
1; Department of Dermatovenerology, Faculty Hospital with polyclinic Žilina, Slovakia
2
Vyšlo v časopise:
Klin Onkol 2018; 31(1): 40-45
Kategorie:
Originální článek
prolekare.web.journal.doi_sk:
https://doi.org/10.14735/amko201840
Souhrn
Východiská:
Nemelanómové zhubné nádory kože (non-melanoma skin cancer – NMSC) sú najčastejšou malignitou u ľudí svetlej pleti. V praxi zahrňujú najmä dva keratinocytové nádory – bazocelulárny karcinóm (basal cell carcinoma – BCC) a skvamocelulárny karcinóm (squamous cell carcinoma – SCC). Cieľom prezentovanej štúdie bolo analyzovať a porovnávať klinicko-patologické rozdiely ochorenia u pacientov s BCC a SCC kože.
Materiál a metodika:
Hodnotený súbor pozostával z 541 osôb so 719 BCC a 126 osôb so 162 SCC.
Výsledky:
V skupine pacientov s BCC bolo zastúpenie mužov (49,91 %) a žien (50,09 %) prakticky vyrovnané, avšak SCC sa vyskytovali omnoho častejšie u mužov (68,2 %) než u žien (31,8 %). Priemerný vek pacientov s BCC bol 70,8 rokov a so SCC 78,2 rokov. Prevalencia BCC začala výraznejšie stúpať od 50. roku života, od ktorého mal vzostup lineárny trend až do 80. roku s následným poklesom. SCC sa začal výraznejšie vyskytovať od 70. roku života, od ktorého prevalencia strmo stúpala a nadobúdala exponenciálny trend. BCC aj SCC boli lokalizované najmä na hlave a krku, ktoré predstavovali 69,8 a 81,4 % všetkých prípadov. BCC však boli diagnostikované častejšie na tvári a naopak, SCC frekventovanejšie v extrafaciálnych partiách hlavy. Okrem toho sa BCC v porovnaní so SCC vyskytovali podstatne častejšie na trupe, najmä na chrbte.
Záver:
Hoci sú BCC a SCC zahrnuté pod jednotný termín NMSC, vo viacerých klinicko-patologických znakoch sa odlišujú. Napriek podobným etiologickým faktorom by ich bolo prinajmenej z onkoepidemiologického hľadiska vhodné hodnotiť individuálne.
Kľúčové slová:
nemelanómové zhubné nádory kože – bazocelulárny karcinóm – skvamocelulárny karcinóm
Obdrženo:
7. 8. 2017
Přijato:
25. 9. 2017
Autoři děkují MUDr. Olze Zacharové, MUDr. Dušanu Pokornému a MUDr. Janě Doboszové za vzdělávací a technickou podporu.
Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.
Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů.
Zdroje
1. Plesko I, Severi G, Obsitníková A et al. Tends in the incidence of non-melanoma skin cancer in Slovakia, 1978–1995. Neoplasma 2000; 47 (3): 137–142.
2. Samarasinghe V, Madan V. Nonmelanoma skin cancer. J Cutan Aesthet Surg 2012; 5 (1): 3–10. doi: 10.4103/0974-2077.94323.
3. Bartoš V, Adamicová K, Kullová M et al. Basal cell carcinoma of the skin – biological hehaviour of the tumor and a review of the most important molecular predictors of disease progression in pathological practice. Klin Onkol 2011; 24 (1): 8–17. doi: 10.14735/amko20 118.
4. Bartos V, Adamicova K, Kullova M et al. Comparision of histological types of primary and subsequent relapsing basal cell carcinomas of the skin. Klin Onkol 2012; 25 (4): 262–266. doi: 10.14735/amko2012262.
5. Plevová P, Šilhánová E, Foretová L. Vzácné hereditární syndromy s vyšším rizikem vzniku nádorů. Klin Onkol 2006; 19 (Suppl): S68–S75.
6. Plevová P, Krutílková V, Puchmajerová A et al. Gorlinův syndrom. Klin Onkol 2009; 22 (Suppl): S34–S35.
7. Calzavara-Pinton P, Ortel B, Venturini M. Non-melanoma skin cancer, sun exposure and sun protection. G Ital Dermatol Venereol 2015; 150 (4): 369–378.
8. Harwood CA, Mesher D, McGregor JM et al. A surveillance model for skin cancer in organ transplant recipients: a 22-year prospective study in an ethnically diverse population. Am J Transplant 2013; 13 (1): 119–129. doi: 10.1111/j.1600-6143.2012.04292.x.
9. Levine DE, Karia PS, Schmults CD. Outcomes of patients with multiple cutaneous squamous cell carcinomas: a 10-year single-institution cohort study. JAMA Dermatol 2015; 151 (11): 1220–1225. doi: 10.1001/jamadermatol.2015.1702.
10. Ramachandran S, Fryer AA, Smith AG et al. Basal cell carcinomas: association of allelic variants with a high-risk subgroup of patients with the multiple presentation phenotype. Pharmacogenetics 2001; 11 (3): 247–254.
11. Stang A, Stegmaier C, Jöckel KH. Nonmelanoma skin cancer in the Federal State of Saarland, Germany, 1995–1999. Br J Cancer 2003; 89 (7): 1205–1208. doi: 10.1038/sj.bjc.6601294.
12. Andrese E, Solovăstru LG, Taranu T et al. Epidemiological and pathological aspects of skin cancer in North East of Romania. Rev Med Chir Soc Med Nat Iasi 2014; 118 (2): 457–462.
13. Vantuchová Y, Čuřík R. Hodnocení bazocelulárního karcinomu vzhledem k histologickému typu, věku, pohlaví a lokalizaci. Čes-slov Derm 2007; 82 (3): 140–145.
14. Ferreira FR, da Costa Pevide B, Rodriques RF et al. Differences in age and topografic distribution of the different histological subtypes of basal cell carcinoma, Taubaté (SP), Brazil. An Bras Dermatol 2013; 88 (5): 726–730. doi: 10.1590/abd1806-4841.20132145.
15. Souza CF, Thomé EP, Menegotto PF et al. Topography of basal cell carcinoma and their correlations with gender, age and histologic pattern: a retroscpective study of 1042 lesions. An Bras Dermatol 2011; 86 (2): 272–277.
16. Mantese OA, Gomides AD, Berbert VC, Rocha A. Basal cell carcinoma – analysis of 300 cases observed in Uberlândia – MG, Brazil. An Bras Dermatol 2006; 81 (2): 136–142.
17. Nasser N, Nasser Filho N, Lehmkuhl RL. Squamous cell cancer – 31-year epidemiological study in a city of south Brazil. An Bras Dermatol 2015; 90 (1): 21–26. doi: 10.1590/abd1806-4841.20153465.
18. Andrade P, Brites MM, Vieira R et al. Epidemiology of basal cell carcinomas and squamous cell carcinomas in a department of dermatology: a 5 year review. An Bras Dermatol 2012; 87 (2): 212–219.
19. Khalesi M, Whiteman DC, Doi SA et al. Cutaneous markers of photo-damage and risk of basal cell carcinoma of the skin: a meta-analysis. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev 2013; 22 (9): 1483–1489. doi: 10.1158/1055-9965.EPI-13-0424.
20. Flohil SC, Seubring I, van Rossum MM et al. Trends in basal cell carcinoma incidence rates: a 37-year Dutch observational study. J Invest Dermatol 2013; 133 (4): 913–918. doi: 10.1038/jid.2012.431.
21. Birch-Johansen F, Jensen A, Mortensen L et al. Trends in the incidence of nonmelanoma skin cancer in Denmark 1978-2007: Rapid incidence increase among young Danish women. Int J Cancer 2010; 127 (9): 2190–2198. doi: 10.1002/ijc.25411.
22. Musah A, Gibson JE, Leonardi-Bee J et al. Regional variations of basal cell carcinoma incidence in the U.K. using The Health Improvement Network database (2004–10). Br J Dermatol 2013; 169 (5): 1093–1099. doi: 10.1111/bjd.12446.
23. Ramachandran S, Fryer AA, Smith AG et al. Basal cell carcinoma: Tumor clustering is associated with increased accrual in high risk subgroups. Cancer 2000; 89 (5): 1012–1018.
24. Verkouteren JA, Smedinga, H, Steyerberg EW et al. Predicting the risk of a second basal cell carcinoma. J Invest Dermatol 2015; 135 (11): 2649–2656. doi: 10. 1038/jid.2015.244.
25. Stang A, Ziegler S, Büchner U et al. Malignant melanoma and nonmelanoma skin cancers in Northrhine-Westphalia, Germany: a patient-vs. diagnosis-based incidence approach. Int J Dermatol 2007; 46 (6): 564–570. doi: 10.1111/j.1365-4632.2006.03056.x.
26. Bartos V, Kullova M. Basal cell carcinoma multiplicity – a retrospective analysis of 899 biopsy-proven patients from a single institute. Klin Onkol 2017; 30 (3): 197–201. doi: 10.14735/amko2017197.
27. Chren MM, Torres JS, Stuart SE et al. Recurrence after treatment of nonmelanoma skin cancer: a prospective cohort study. Arch Dermatol 2011; 147 (5): 540–546. doi: 10.1001/archdermatol.2011.109.
28. Lee JS, Yi JH, Yun SK et al. Clinicohistopathological study of recurrent basal cell carcinomas after surgical excision. Korean J Dermatol 2010; 48 (6): 453–459.
29. Chuang TY, Reizner GT, Elpern DJ et al. Squamous cell carcinoma in Kauai, Hawaii. Int J Dermatol 1995; 34 (6): 393–397.
30. Chuang TY, Popescu NA, Su WP et al. Squamous cell carcinoma: a population-based incidence study in Rochester, Minn. Arch Dermatol 1990; 126 (2): 185–188.
Štítky
Detská onkológia Chirurgia všeobecná OnkológiaČlánok vyšiel v časopise
Klinická onkologie
2018 Číslo 1
- Metamizol jako analgetikum první volby: kdy, pro koho, jak a proč?
- Nejasný stín na plicích – kazuistika
- Fixní kombinace paracetamol/kodein nabízí synergické analgetické účinky
- Kombinace metamizol/paracetamol v léčbě pooperační bolesti u zákroků v rámci jednodenní chirurgie
- Tramadol a paracetamol v tlumení poextrakční bolesti
Najčítanejšie v tomto čísle
- Chirurgická léčba ampulárního adenokarcinomu – zkušenosti jednoho centra a přehled literatury
- Kurkumin (Kurkumovník dlouhý – Curcuma longa) jako podpůrný fytoterapeutický prostředek v onkologii
- Stopkované laloky jako jedna z možností rekonstrukce hlavy a krku
- Současné postavení checkpoint inhibitorů v léčbě nádorů jícnu a žaludku – přehled studií