Efekt dynamickej neuromuskulárnej stabilizácie u pacientov po artroskopii plecového kĺbu

Súhrn

Cieľ: Cieľom práce bolo porovnanie efektu dynamickej neuromuskulárnej stabilizácie (DNS) v kontexte s klasickou rehabilitáciou v experimentálnej skupine, s klasickou rehabilitáciou v kontrolnej skupine u pacientov po artroskopickej operácii plecového kĺbu. Hodnotený bol efekt liečby a jej vplyv na bolesť, disabilitu, rozsah pohybu plecového kĺbu, ako aj kvalitu života pacientov po operácii. Súbor a metódy: Výskumnú vzorku tvorilo 73 pacientov po artroskopickej operácii plecového kĺbu (s priemerným vekom 46,88 ± 13,74 roka). Náhodným výberom boli pacienti rozdelení do dvoch skupín – experimentálnej (n = 36) a kontrolnej skupiny (n = 37). Intervencia: Dĺžka trvania intervencie bola 2 týždne pre obe skupiny. Experimentálna skupina – DNS 5× týždenne v dĺžke trvania 30 min, kontrolná skupina – klasická rehabilitácia 5× týždenne v dĺžke trvania 30 min. Použili sme dotazník disability ramena (DASH – The Disabilities of the Arm, Shoulder and Hand) pre hodnotenie bolesti a disability ramena. Kvalita života bola hodnotená dotazníkom SF-36 (The Short Form Health Survey 36 items), ktorý hodnotí vnímanie zdravotného stavu, pozostáva z ôsmich subškál, ktoré hodnotia telesný a mentálny komponent. Tento dotazník je vhodný na hodnotenie kvality života ľudí s chronickými bolesťami. Obsahuje sekcie: fyzické fungovanie, obmedzenia v rolách v dôsledku fyzických ťažkostí, telesná bolesť, vnímanie a všeobecného zdravia, vitalita, sociálne fungovanie, obmedzenia v rolách v dôsledku mentálnych ťažkostí, mentálne zdravie, celkové skóre. Výsledky: V hodnotení bolesti a disability boli po liečbe medzi skupinami signifikantné rozdiely p ≤ 0,05 v celkovom skóre dotazníka DASH v prospech experimentálnej skupiny. V hodnotení kvality života prostredníctvom dotazníka SF-36 boli po liečbe medzi skupinami zaznamenané signifikantné rozdiely p ≤ 0,05 v doménach: obmedzenia v rolách v dôsledku fyzických ťažkostí, telesná bolesť, sociálne fungovanie v prospech experimentálnej skupiny. V ostatných doménach kvality života neboli po liečbe medzi skupinami zaznamenané signifikantné rozdiely. Záver: DNS sa ukazuje byť vhodnou a komplexnou metódou pre zníženie disability a bolesti v oblasti ramena u pacientov po artroskopii, je potrebné však uvedenú metodiku cvičiť dlhšie časové obdobie, ktoré je nutné na zlepšenie stability a sily svalov.

Klíčová slova:

disabilita – kvalita života – bolest – dynamická neuromuskulárna stabilizácia – klasická rehabilitácia – artroskopia plecového kĺbu

Úvod

Artroskopia je diagnostická, súčasne liečebná operačná metóda, pri ktorej sa pacientovi v celkovej anestézii zavádza do plecového kĺbu tenká optika a malá kamera so zdrojom svetla. Obraz sa pritom premieta na obrazovku. Do kĺbu je následne pod tlakom napustený sterilný roztok, ktorý umožní zväčšenie priestoru v kĺbe. Pomocou kamery a ďalších pracovných nástrojov je možné ramenný kĺb dôkladne vyšetriť a pri zistení poškodenia následne ošetriť. Výhodami artroskopie oproti bežným operačným metódam sú veľmi malé jazvy, menšia bolestivosť, menšie riziko infekcie, intenzívna rehabilitácia a zrýchlená rekonvalescencia. Plecový kĺb je po kolennom kĺbe druhým najčastejším artroskopicky operovaným kĺbom [1].

V klinickej praxi sa často stretávame s bolestivými stavmi po artroskopickej operácii plecového kĺbu s narušenou stabilizačnou schopnosťou pleca, následne posturálnymi poruchami a s výrazne limitovaným pohybom plecového kĺbu. Prirodzenou reakciou na nociceptívne dráždenie receptorov je snaha vyrovnať sa s touto situáciou podvedome zaujatím antalgickej polohy a tak privodiť zmiernenie subjektívnych príznakov, hlavne bolesti. Antalgická poloha mení pozícii plecového kĺbu, kĺb sa decentruje nevyváženou aktivitou okolitých svalov. Čiastkové pozície v rámci pohybu na seba nadväzujú a ak je jeden pohyb vynechaný, alebo vypadne kvôli bolesti alebo poruche, vznikne kompenzácia v inom segmente, tento sa dostane do nefyzilogického postavenia, decentruje sa a vzniká posturálna instabilita trupu a následne vzniká patologický posturálny vzor. Repetitívne zaťažovanie kĺbu v decentrovanej polohe má za následok opätovný vznik bolesti a funkčnej poruchy aj po vymiznutí primárnej príčiny [2–5].

V súčasnej dobe neexistuje dostatok štúdií, ktoré by hodnotili efekt fyzioterapie po artroskopii plecového kľbu. ­Odporúča sa skúmať efekt špecifických fyzioterapeutických postupov, ktoré by efektívne liečili bolesť a nestabilitu ramena po artroskopii [6].

V našej práci bola v rámci fyzioterapie použitá klasická kinezioterapia a dynamická neuromuskulárna stabilizácia (DNS). DNS je neurofacilitačná metodika, koncept založený na vývojovej kineziológii. V procese vzpriamovania každé zdravo sa vyvíjajúce dieťa používa fyziologický pohybový vzor „zložený“ z dielčich centrovaných – neutrálnych pozícií. Tento pohybový vzor považujeme za ideálny vzor posturálneho zaťaženia a využívame ho v terapii u dospelých, detí aj športovcov. Pohyb v centrovanej polohe umožňuje vykonať najlepšiu svalovú efektivitu, zvýšenie svalovej sily, koordinácie, rýchlosti, elimináciu bolesti, zväčšenie rozsahu pohybu a nápravu pohybového stereotypu. Cieľom cvičenia je zlepšenie sily aj rozsahu pohyblivosti segmentov. Predpokladom správneho cvičenia je zapojenie sagitálnej stabilizácie trupu s aktiváciou hlbokých stabilizačných svalov. Sagitálna stabilizácia trupu napomáha koaktivácii svalov v oblasti pleca a tým prispieva k zlepšeniu funkčnej zdatnosti kĺbu [7–9].

Cieľom práce bolo porovnanie efektu DNS v kontexte s klasickou rehabilitáciou v experimentálnej skupine, s klasickou rehabilitáciou v kontrolnej skupine u pacientov po artroskopickej operácii plecového kĺbu. Hodnotený bol efekt liečby a jej vplyv na bolesť, disabilitu, rozsah pohybu plecového kĺbu, ako aj kvalitu života pacientov po operácii.

Metodológia

Súbor

Súbor tvoria pacienti po artroskopickej operácii plecového kĺbu (M75, M71, M62, S46). Pacienti boli liečení na Klinike liečebnej rehabilitácie v Nemocnici Agel Košice-Šaca. Na rehabilitačnú liečbu pacienti nastúpili v závislosti od typu artroskopickej operácie, približne 4. týždeň po operácii plecového kĺbu. Celkom 80 probandov bolo zaradených a následne náhodne rozdelených do kontrolnej a experimentálnej skupiny: sedem probandov nedokončilo cvičebný program pre iné závažné zdravotné komplikácie. Obe skupiny probandov absolvovali klasickú fyzioterapeutickú liečbu, experimentálna skupina mala kinezioterapiu obohatenú o prvky DNS. Vstupné získavanie dát formou štandardizovaných dotazníkov bolo realizované pred začatím fyzioterapie, následne po ukončení rehabilitácie boli odobrané výstupné dáta. Výskum bol schválený Etickou komisiou pri Nemocnici Agel Košice-Šaca (v časte schválenia: Nemocnica Košice-Šaca a. s., 1. súkromná nemocnica), dátum schválenia 26. 11. 2018.

Zaraďujúce kritériá

Do nami sledovanej skupiny sme zaradili pacientov po artroskopickej operácii plecového kĺbu typu: subakromiálna dekompresia, burzektómia, sutúra lézie rotátorovej manžety, poškodenie dlhej hlavy bicepsu, SLAP lézie, release kapsuly, redres pri chronickej burzitíde. Pacienti so stredne závažným skóre dis­ability podľa dotazníka disability ramena a pleca (DASH – The Disabilities of the Arm, Shoulder and Hand), DASH skóre > 25.

Vylučujúce kritériá

Zo sledovanej skupiny sme vyradili pacientov po artroskopickej operácii plecového kĺbu typu: reartroskopia, stabilizačná artroskopia po luxácii plecového kĺbu, intraartikulárne fraktúry, voľné kĺbové telieska, tumory, nesúhlas pacienta so zaradením do štúdie.

Intervencie

Dĺžka trvania intervencie – pacienti v oboch sledovaných skupinách boli rehabilitovaní približne 4. týždeň po artroskopickej operácii plecového kĺbu, v závislosti od konkrétneho typu realizovanej operácie. Liečba trvala 14 dní, počas ktorých pacienti absolvovali individuálnu terapiu 10×. Potrebné vstupné dáta sme získali pred začiatkom terapie formou štandardizovaných dotazníkov,

po ukončení rehabilitačnej liečby sme odobrali výstupné dáta. Pacienti boli pred začiatkom terapie oboznámení s priebehom výskumu, do súboru boli zaradení iba pacienti, ktorí súhlasili so zaradením dobrovoľne a podpísali informovaný súhlas.

Kontrolná skupina

Klasická rehabilitácia

V rámci klasickej rehabilitácie sme využili napr. mäkké techniky na uvoľnenie hypertonických svalov v oblasti plecového kĺbu, šije a hrudnej chrbtice, najmä horných fixátorov lopatiek, ďalej sme využívali postizometrickú relaxáciu, antigravitačnú relaxáciu skrátených a hypertonických svalov. Pri individuálnej terapii boli využívané mobilizačné techniky plecového kĺbu, cervikálnej, thorakálnej chrbtice a rebier.

Pohybová liečba bola zameraná na začiatku terapie na pasívne cvičenia plecového kĺbu, ale aj aktívne a neskôr rezistované cvičenia s cieľom zväčšenia svalovej sily oslabených svalov ramenného pletenca a trupu. Za účelom zväčšenia rozsahu pohyblivosti plecového kĺbu sme najmä v začiatkoch terapie využívali pasívne cvičenie na motodlahe.

V rámci fyzikálnej terapie probandi absolvovali napr. klasickú masáž, fototerapiu, elektroterapiu, prípadne negatívnu termoterapiu na uvoľnenie napätia svalov a zmiernenie algií v oblasti pleca a krku.

Počas terapie v rámci klasickej rehabilitácie probandi v každý deň počas 2 týždňov absolvovali predpísanú kinezioterapiu a fyzikálnu terapiu. Pacienti boli motivovaní ku spolupráci a edukovaní domácimi cvičeniami [7].

Experimentálna skupina

Klasická rehabilitácia a DNS

Probandi v experimentálnej skupine, v porovnaní s kontrolnou skupinou, mali okrem klasickej rehabilitácie aj kinezioterapiu obohatenú o prvky DNS.

Metodika DNS je založená na neurofacilitačnom podklade, koncept vychádza z fyziologických posturálnych funkcií, ktoré sú prítomné vo vývojovej kineziológii. Cieľom terapie pomocou DNS je zapojiť svalovú stabilizačnú súhru v kvalite, ktorú využíva fyziologicky vyvíjajúce sa dieťa. Takýto pohyb je základným posturálnym vzorom a je integrovaný do každého lokomočného pohybu (vrátane pohybu horných aj dolných končatín), umožňuje optimálne centrované biomechanicky výhodné zaťaženie kĺbu [6–9].

V prvých dňoch terapie sme sa zamerali na skvalitnenie trupovej stabilizácie. Aktiváciu hlbokých abdominálnych svalov sme využívali ako punctum fixum pre aktiváciu m. serratus anterior. Neskôr sme zaradili posturálne náročnejšie polohy, v ktorých sa centrovaním opory hornej končatiny tlakom o podložku výrazne posilňovali svaly pleca a trupu. Cvičením s cielenou centráciou plecového kĺbu sme trénovali zlepšenie rozsahu pohyblivosti a posilňovali svaly celého ramenného pletenca.

Pri každej terapii pacient v daný deň počas 2 týždňov absolvoval v rámci komplexnej rehabilitácie predpísanú fyzikálnu terapiu a pohybovú liečbu s využitím prvkov DNS. Pacienti boli podľa individuálnych možností edukácie na domáce cvičenie a využívanie biomechanicky výhodnej, centrovanej polohy plecového kĺbu v domácich a pracovných činnostiach [6–9].

Využitie DNS konceptu v experimentálnej skupine

Neurofyziologický koncept DNS vychádza z kineziológie fyziologicky sa vyvíjajúceho dieťaťa. Cvičebné pozície kladú dôraz na nácvik globálnych pohybových vzorov, ktoré dieťa využíva v priebehu postranného vývoja. Pohybové vzory stimulujú mozog pre zautomatizovanie biomechanicky výhodného pohybu realizovaného v neutrálnej pozícii. Dosiahnuť fyziologicky optimálny a biomechanicky výhodný pohyb môžeme pomocou aktivácie stabilizačných svalov. Využitie posturálno-lokomočných vzorov je základným predpokladom nácviku stabilizácie trupu a aktivácie svalov bez preťaženia [6–9].

Experimentálna skupina vykonávala cvičenie počas 2 týždňov 5 dní v týždni. Každé cvičenie pozostávalo z piatich pozícii:

– supinančná poloha na chrbte;

– pozícia nízkeho šikmého sedu s oporou na neoperovanej, potom operovanej hornej končatine (HK);

– pozícia vysokého šikmého sedu s oporou na neoperovanej, potom operovanej HK;

– poloha na štyroch;

– medveď.

Každé cvičenie trvalo 25– 30 min. Pred cvičením boli pacienti inštruovaní DNS zaškoleným pracovníkom pre správnu realizáciu cvičebnej pozície.

V pozícii pacient zotrval, kým nedošlo k prejavom decentrácie plecového kĺbu. Ak sa objavili známky únavy stabilizačných svalov trupu prejavujúcich sa nesprávnym funkčným nastavením plecového kĺbu a lopatky a decentrovanou oporou ruky, cvik sa ukončil. Zotrvanie v jednej polohe záviselo od individuálnych schopností pacienta, aktuálneho stavu, bolestivosti a jeho únavy. V priemere cvičenie jednej pozície trvalo 30–120 s. Každá pozícia bola na začiatku cvičenia využitá ako izometrická statická poloha, neskôr aj ako dynamická s využitím prechodových pozícií vpred a vzad, s dodržaním funkčnej centrovanej polohy plecového kĺbu, centrovanou oporou dlane a s maximálnou stabilizáciou plecia.

Realizácia jednotlivých cvičebných DNS pozícií

– Supinačná poloha na chrbte – pa­cient má HK zdvihnuté nad hrudníkom, akoby obopínal veľkú loptu, ramená sú roztiahnuté do široka, lakte smerujú do strán, lopatky sú v kontakte s podložkou. Kolenné a bedrové kĺby sú vo ­flexii 90°. Pacient aktívne drží dolné končatiny nad podložku. Hrudník a panva sú v neutrálnej polohe, ich osi sú rovnobežné. Hlava je uvoľnená, celá chrbtica je napriamená na podložke v neutrálnej polohe, aktivujú sa všetky úseky abdominálych svalov.

– Šikmý nízky sed – poloha v polosede, opora o predlaktie, dolné končatiny mierne pokrčené v kolenách a bedrových kĺboch, chrbtica je napriamená, hlava, lopatky a hrudník sú v neutrálnej polohe. Aktivujú sa abdominálne svaly pre stabilizáciu trupu.

– Šikmý sed vysoký – polosed s oporou o celú dlaň. Dlaň je rovnako zaťažená na thenare aj hypothenare s roztiahnutými prstami. Na strane opory je dolná končatina pokrčená v bedrovom a kolennom kĺbe na 90°. Druhá dolná končatina je stehnom v predĺžení trupu, koleno pokrčené na 90°. Chrbtica je napriamená, hlava, lopatky a hrudník sú v neutrálnej polohe. Trup je stabilizovaný aktivitou abdominálnych svalov.

– Poloha na štyroch – kľak na kolenách s oporou o ruky, dlane sú položené na šírku ramien, ruky sú rovnako zaťažené na thenare aj hypothenare s roztiahnutými prstami. Lopatky sú v neutrálnej polohe, priliehajú ku hrudníku, mediálna hrana lopatiek je rovnobežná s chrbticou. Zaťaženie chodidiel je symetrické, kolená sú uložené na šírku panvy. Hlava a hrudník je v neutrálnej polohe, celá chrbtica je napriamená, os je v predĺžení.

– Medveď – opora je na rukách a nohách, ruky sú rovnako zaťažené na thenare aj hypothenare s roztiahnutými prstami, dlane sú položené na šírku ramien. Lopatky sú v neutrálnej polohe, priliehajú ku hrudníku, mediálna hrana lopatiek je rovnobežná s chrbticou. Hlava a hrudník je v neutrálnej polohe, celá chrbtica je napriamená v predĺžení. Zaťaženie chodidiel je symetrické a na špičkách, kolená sú uložené na šírku panvy, bedrové kĺby sú vyššie ako hlava [6–9].

Dotazníky a testy

DASH

Dotazník obsahuje 30 položiek, hodnotí vykonávanie rôznych fyzických aktivít, ktoré môžu byť obmedzené alebo zmenené z dôvodu problémov s ramenom, plecom a rukami (21 položiek). Hodnotí závažnosť každého symptómu – bolesti, bolesti súvisiacej s pohybom, tŕpnutia, slabosti a tuhosti (5 položiek), a ich dopad na sociálne oblasti, prácu, spánok a sebaobraz (4 položky). Každá položka má 5 možnosti odpovedí: 0 – znamená žiadnu disabilitu, 100 znamená závažnú disabilitu. Skóre DASH < 25 = mierna disabilita, 50 = stredná disabilia, 75 = závažná disabilita, 100 = maximálna disabilita [10].

SF-36

Dotazník SF-36 hodnotí vnímanie zdravotného stavu. Pozostáva z ôsmich subškál, ktoré hodnotia telesný a mentálny komponent. Tento dotazník je vhodný na hodnotenie kvality života a ľudí s chronickými bolesťami.

Sekcie – fyzické fungovanie, obmedzenia v roliach v dôsledku fyzických ťažkostí, telesná bolesť, vnímanie všeobecného zdravia, vitalita, sociálne fungovanie, obmedzenia v roliach v dôsledku mentálnych ťažkostí, mentálne zdravie, celkové skóre. Čím je skóre vyššie, tým sú výsledky lepšie [11].

Štatistická analýza

Pre analýzu dát bola použitá deskriptívna a inferenčná štatistika. Nepárový t-test a chi-kvadrát χ2 test bol použitý pre porovnanie experimentálnej a kontrolnej skupiny pred tréningom. Naše dáta mali normálne rozdelenie. Rozdiely medzi kontrolnou a experimentálnou skupinou v čase pred a po intervencii boli hodnotené General Linear Modelom (GLM), Mixed Design ANOVA. Hladina významnosti bola stanovená na 95 %, p < 0,05. Výpočty boli robené v programe IBM SPSS 22 Windows (IBM, Chicago, Illinois, USA).

Výsledky

Demografia

Demografické údaje nášho súboru sú uvedené v tab. 1. Obe skupiny v sledovaných parametroch pred liečbou boli homogénne. K základným demografickým meraniam patril vek, pohlavie, vzdelanie, body mass index a stredne závažné skóre disability podľa DASH dotazníka.

Štatistické porovnanie DASH a SF-36 medzi skupinami pred liečbou

V hodnotení bolesti a disability prostredníctvom dotazníka DASH a v hodnotení kvality života prostredníctvom jednotlivých domén dotazníka SF-36 neboli pred liečbou medzi skupinami signifikantné rozdiely (tab. 2).

Štatistické porovnanie DASH a SF-36 medzi skupinami po liečbe

V hodnotení bolesti a disability boli po liečbe medzi skupinami signifikantné rozdiely p ≤ 0,05 v celkovom skóre dotazníka DASH v prospech experimentálnej skupiny.

Medzi skupinami po liečbe boli v hodnotení kvality života v doménach obmedzenia v rolách v dôsledku fyzických ťažkostí, telesná bolesť, sociálne fungovanie zaznamenané signifikantné rozdiely p ≤ 0,05 v prospech experimentálnej skupiny. V ostatných doménach kvality života neboli po liečbe medzi skupinami zaznamenané signifikantné rozdiely (tab. 3).

Diskusia

Cieľom práce bolo porovnanie efektu dynamickej neuromuskulárnej  stabilizácie v kontexte s klasickou rehabilitáciou v experimentálnej skupine, s klasickou rehabilitáciou v kontrolnej skupine u pacientov po artroskopickej operácii plecového kĺbu. Hodnotený bol efekt liečby a jej vplyv na bolesť, disabilitu, rozsah pohybu plecového kĺbu, ako aj kvalitu života pacientov po operácii.

Bolesť a disabilita pleca bola hodnotená prostredníctvom dotazníka DASH.

V hodnotení bolesti a disability prostredníctvom dotazníka DASH neboli pred liečbou medzi skupinami signifikantné rozdiely. V hodnotení bolesti a dis-

ability boli po liečbe medzi skupinami signifikantné rozdiely v celkovom skóre dotazníka DASH v prospech experimentálnej skupiny. Pacienti v našom súbore cvičili len 2 týždne. Predpokladáme, že pri dlhodobejšom cvičení by došlo k výraznejšiemu ústupu bolesti a disability a zvýšeniu stability a sily hornej končatiny v skupine cvičiacej DNS metodikou.

Kvalita života bola hodnotená dotazníkom SF-36, ktorý hodnotí vnímanie zdravotného stavu pozostáva z ôsmich subškál, ktoré hodnotia telesný a mentálny komponent. Tento dotazník je vhodný na hodnotenie kvality života a ľudí s chronickými bolesťami. Obsahuje sekcie: fyzické fungovanie, obmedzenia v rolách v dôsledku fyzických ťažkostí, telesná bolesť, vnímanie všeobecného zdravia, vitalita, sociálne fungovanie, obmedzenia v rolách v dôsledku mentálnych ťažkostí, mentálne zdravie, celkové skóre.

Medzi skupinami po liečbe boli v hodnotení kvality života prostredníctvom dotazníka SF-36 zaznamenané obmedzenia v rolách v dôsledku fyzických ťažkostí, telesná bolesť, sociálne fungovanie zaznamenané signifikantné rozdiely p ≤ 0,05 v prospech experimentálnej skupiny. V ostatných doménach kvality života neboli po liečbe medzi skupinami zaznamenané signifikantné rozdiely. Ak by pacienti cvičili DNS dlhší čas, predpokladáme, že zlepšenia by sa výraznejšie premietli aj do kvality života.

DNS je neurofyziologický koncept, ktorý vychádza z kineziológie fyziologicky sa vyvíjajúceho sa dieťaťa. Cvičebné pozície kladú dôraz na nácvik globálnych pohybových vzorov, ktoré dieťa využíva v priebehu postranného vývoja. Pohybové vzory stimulujú mozog pre zautomatizovanie biomechanicky výhodného pohybu realizovaného v neutrálnej pozícii. Dosiahnuť fyziologický optimálny a biomechanicky výhodný pohyb môžeme pomocou aktivácie stabilizačných svalov. Využitie posturálno-lokomočných vzorov je základným predpokladom nácviku stabilizácie trupu a aktivácie svalov bez preťaženia [6–10].

Experimentálna skupina vykonávala cvičenie počas 2 týždňov 5 dní v týždni. Každé cvičenie pozostávalo z piatich ­pozícií: supinančná poloha na chrbte, pozícia vysokého šikmého sedu s oporou na neoperovanej a potom operovanej HK, pozícia nízkeho šikmého sedu s oporou na neoperovanej a potom operovanej HK, poloha na štyroch, medveď. Každé cvičenie trvalo asi 25–30 min. Pred cvičením boli pacienti inštruovaní DNS zaškoleným pracovníkom pre správnu realizáciu cvičebnej pozície.

V pozícii pacient zotrval, kým nedošlo k prejavom decentrácie plecového kĺbu. Ak sa objavili známky únavy stabilizačných svalov trupu prejavujúcich sa nesprávnym funkčným nastavením plecového klubu a lopatky a decentrovanou oporou ruky, cvik sa ukončil.

Podobnou problematikou sa zaoberalo viacero autorov

Davidek et al. [12] sledovali vplyv DNS na silu svalov ramena u 20 športovcov pádlujúcich na kajaku. Sledovali vplyv na vyvinutie maximálnej sily v ramene a výskyt bolesti ramena. Následne bol použitý štandardizovaný dotazník DASH na subjektívne vnímanie bolesti, ako v našej práci. Probandi boli náhodne rozdelení do dvoch skupín, experimentálna skupina cvičila 6 týždňov metódu DNS, obe skupiny cvičili štandardný sezónny tréning. Po 6 týždňoch boli zistené signifikantné rozdiely v sile svalov ramena, ale nie v subjektívnom vnímaní bolesti. V našom výskume sme dospeli k podobným výsledkom, aj keď pacienti cvičili len 2 týždne.

Shim et al. [13] sledovali efekt stabilizačných cvičení v oblasti pleca a izometrických odporových cvičení s dopadom na stabilitu, silu a funkciu ruky u 18 zdravých dospelých jedincov. Hodnotená bola aj elektromyografická aktivita svalov ramenného pletenca. Obe cvičebné jednotky trvali 30 min. Všetky sledované parametre boli signifikantne lepšie v skupine so stabilizačným cvičením. Stabilizačné cvičenie, ako aj DNS metóda ovplyvňujú stabilitu celého tela komplexne, ako aj úpravu držania tela a odstránenie chybných pohybových stereotypov na rozdiel od izometrických odporových cvičení.

Kobesová et al. [14,15] hodnotili efekt DNS na silu svalov ruky u 20 probandov, 10 cvičilo DNS 5× týždenne 6 týždňov a 10 necvičilo. DNS pozostávala zo šiestich špecifických cvikov s cieľom vyvinutia maximálnej stability ruky a pleca. Po 6 týždňoch bol zistené signifikantné zlepšenia všetkých sledovaných parametrov v skupine cvičiacej DNS. V našom výskume sme sa nezamerali na hodnotenie sily ramena, ale na zníženie bolesti a disability, lebo sme mali pacientov po artroskopii. Ak by cvičili dlhšiu dobu, tak by malo nastať aj zvýšenie sily ruky a ramena.

Limitácie

Pacienti v našom súbore cvičili len 2 týždne. Následne je vhodné, aby pacienti pokračovali v cvičení v domácom prostredí min. 2 mesiace.

Záver

DNS sa ukazuje byť vhodnou a komplexnou metódou pre zníženie disability a bolesti v oblasti plecového kĺbu u pacientov po artroskopii, je potrebné však uvedenú medodiku cvičiť dlhšie časové obdobie, ktoré je potrebné na zlepšenie stability a sily svalov.

Doručené/Submitted: 1. 7. 2021

Prijaté/Accepted: 27. 10. 2021

Korešpondenčný autor:

Mgr. Nataša Martinásková

Klinika liečebnej rehabilitácie

Lekárska Fakulta, UPJŠ v Košiciach

Nemocnica Agel Košice-Šaca a. s.,

Železiarenská 14

040 15 Košice-Šaca

Slovenská republika

e-mail: natasa.martinaskova@upjs.sk

Konflikt záujmov: Autori deklarujú, že text článku zodpovedá etickým štandardom, bola dodržaná anonymita pacientov, a vyhlasujú, že v súvislosti s predmetom článku
nemajú finančné, poradenské ani iné komerčné záujmy.
Publikačná etika: Príspevok nebol doteraz publikovaný ani nie je v súčasnosti zaslaný do iného časopisu na posúdenie. Autori súhlasí s uverejnením svojho mena a e-mailového
kontaktu v publikovanom texte.
Dedikácia: Táto práca je podporená Vedeckou grantovou agentúrou MŠVVaŠ SR a SAV (VEGA) – číslo grantu 1/0163/21, názov: Prevalencia bolesti a disability chrbtice a kĺbov
vo vybraných druhoch športu.
Redakčná rada potvrdzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritériá pre publikácie zasielané do biomedicínskych časopisov.
Conflict of Interest: The authors declare that the article/manuscript complies with ethical standards, patient anonymity has been respected, and they state that they have no
financial, advisory or other commercial interests in relation to the subject matter.
Publication Ethics: This article/manuscript has not been published or is currently being submitted for another review. The authors agree to publish their name and e-mail in
the published article/manuscript.
Dedication: This work is supported by the Scientific Grant Agency of the Ministry of Education, Youth and Sports of the Slovak Republic and the Slovak Academy of Sciences
(VEGA) – grant number 1/0163/21, title: Prevalence of pain and disability of the spine and joints in selected types of sport.
The Editorial Board declares that the manuscript met the ICMJE “uniform requirements” for biomedical papers.