Nedožitých 88 rokov profesora Miroslava Mikuleckého
Vyšlo v časopise:
Vnitř Lék 2015; 61(7-8): 675-676
Kategória:
Osobní zprávy
Bývalý prednosta I. internej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Fakultnej nemocnice v Bratislave prof. MUDr. Miroslav Mikulecký, DrSc., by sa bol dožil v júni tohto roku veku 88 rokov.
Prof. Mikulecký sa narodil 22. júna 1927 v Orlíku nad Vltavou. V archíve klasického gymnázia v Písku, kde v roku 1946 zmaturoval s pochvalou, sa nachádza zmienka riaditeľa školy o tom, že „žáka podobných vědomostí si gymnasium nepamatuje“. Lekársku fakultu UK skončil v roku 1952. V rokoch 1959–1994 pracoval na I. internej klinike LF UK v Bratislave. V roku 1967 sa stal kandidátom vied, v roku 1974 habilitoval v odbore vnútorné choroby, v roku 1980 sa stal doktorom lekárskych vied a v roku 1982 profesorom v odbore vnútorné choroby. V rokoch 1981–1989 bol prednostom I. internej kliniky LF UK a FN v Bratislave. Patrí k zakladateľom slovenskej hepatológie.
Počas pôsobenia na I. internej klinike LF UK vyšla jeho excelentná originálna práca o Rotorovom syndróme so zvláštnymi črtami. Opísal v nej druhý prípad Rotorovho syndrómu na svete (Gastroenterologia 1960) a analyzoval diferenciálne diagnostické možnosti oproti Dubinovmu-Johnsonovmu syndrómu. Pozorovanie bolo unikátne aj tým, že pacient bol sledovaný takmer polstoročie (Interná medicína 2003). Predpokladal, že kľúčom k riešeniu patomechanizmu porušenej „storage“ kapacity v hepatocyte bude aj krivka plazmatického klírensu brómsulftaleínu a vychytávania indocyanínovej zelene. Na analýzu funkčných testov pečene (kinetiky farbív vylučovaných pečeňou) použil matematické metódy. Rozvinul plodnú spoluprácu s matematikmi v oblasti matematicko-štatistických metód a stal sa priekopníkom ich aplikácie v širokom medicínskom výskume. Výsledkom tejto spolupráce bol aj učebný text o základoch biometriky (1985), ktorý sa stal významnou pomôckou pre hodnotenie výsledkov vedeckého výskumu v medicíne. Prof. Mikulecký ako školiteľ alebo konzultant podporoval mnohé kandidátske (CSc.), doktorské (DrSc.) dizertačné a habilitačné práce. Cizeloval ich dôkladným matematicko-štatistickým spracovaním. Využívajúc svoje nevšedné znalosti v spolupráci so špičkovými svetovými štatistikmi sa venoval aj chronobiologickému výskumu a v duchu vedeckého odkazu akademika Ladislava Dérera rozvíjal jeho pôvodné práce. V oblasti chronobiológie úzko spolupracoval s prof. Halbergom z Univerzity v Minnesote (USA). V chronobiológii sa neobmedzoval len na medicínu, ale sledoval napr. aj kozmogeofyzikálne vzťahy. Hodnotil závislosti nielen cirkadiánne, septánne, annuálne, ale vnikal aj do závislostí ochorení od geomagnetických a kozmických cyklov. Do tejto kategórie patria unikátne práce s významným prognostickým charakterom – infekcie a diabetes, poruchy srdcového rytmu, cirkadiánne a cirkaannuálne rytmy gastrointestinálnych hormónov. O počte jeho publikácií (viac ako 1 000) a citácií sa nedá hovoriť vymenovaním, pretože dosahujú rekordné čísla. Okrem odborných publikácií využil svoje matematické a biometrické skúsenosti aj k publikáciám etickým. Pozoruhodná je jeho publikácia „Veda, pravda, mravnosť“ o etike vedeckej práce (Bratislavské lekárske listy 1990).
Prof. Mikulecký absolvoval v rokoch 1967–1995 viacero prednáškových a študijných pobytov na univerzitách v zahraničí (Liverpool, Bethesda, Tokyo, Seattle, New York, Queensland, Brisbane, Minnesota, Sao Paulo a inde).
Typickou vlastnosťou prof. Mikuleckého bola presnosť. Azda aj preto sa venoval matematicko-štatistickým metódam. K ďalším vlastnostiam patrili skromnosť, čestnosť, spravodlivosť, vytrvalosť a húževnatosť. Mal široké vedomosti a rozhľadenosť nad rámec medicíny. Intenzívne sa zaujímal o korene, z ktorých pochádzal. Prvú písomnú zmienku o svojich predkoch zistil z roku 1586 v kronike Litomyšli (Antoš z Mikulče – Niklsdorf – na česko-moravskom pomedzí). V rodine prof. Mikuleckého nachádzame viacerých umelcov. Mamičkin otec bol slávny umelecký rezbár majster Jan Teska, ktorý bol bratrancom maliara Mikoláša Aleša. Bol váženou osobnosťou na dvore Schwarzenbergov. Známy je jeho výrok: „Nikdy si nemáme věci domýšlet (ani na druhých), jenom ověřovat“. V knihe Český šlechtic František Schwarzenberg od V. Škutinu sa píše, že Teska Saal na Orlíku patril medzi najobľúbenejšie miestnosti Schwarzenbergov práve pre nádherný strop zdobený majstrom.
Gény sa zrejme preniesli, pretože prof. Mikulecký bol vynikajúci portrétista. Nakreslil mnohých členov kliniky a treba povedať, že ich bolo možné hravo identifikovať. Jeho pamäť a zmysel pre humor boli všeobecne známe. Bol majstrom slovných prešmyčiek a situačných básní. Jeho pracovné nasadenie a nadšenie mohli slúžiť ako príklad pre mladých kolegov.
Prof. Mikulecký sa popasoval s mnohými problémami i prekážkami vo svojom živote. Zvládol ich tak, ako to dokáže len neúnavný, pre prácu nadchnutý, mimoriadne nadaný človek. V tichosti nás opustil 25. januára 2015. S vďakou si na neho spomíname za to, že nás naučil exaktne pristupovať k vedeckému bádaniu a opierať pri tom o multidisciplinárnu spoluprácu.
Česť jeho pamiatke!
Za bývalých spolupracovníkov a žiakov
Anna Remková, Ladislav Dedík
prof. MUDr. Anna Remková, DrSc.
remkova@gmail.com
Doručeno do redakce: 23. 6. 2015
Štítky
Diabetológia Endokrinológia Interné lekárstvoČlánok vyšiel v časopise
Vnitřní lékařství
2015 Číslo 7-8
- Statinová intolerance
- Hydroresponzivní krytí v epitelizační fázi hojení rány
- Parazitičtí červi v terapii Crohnovy choroby a dalších zánětlivých autoimunitních onemocnění
- Metamizol v liečbe pooperačnej bolesti u detí do 6 rokov veku
Najčítanejšie v tomto čísle
- Obyčejná nemoc – apendicitida
- Transkatétrová implantácia aortálnej chlopne – indikácie, priebeh intervencie a výsledky
- Hepatorenální syndrom – patofyziologie, diagnostika a léčba
-
Erektilná dysfunkcia ako prvý znak systémových cievnych chorôb a orgánovovaskulárnych artériových ischemických chorôb
Odporúčania a výzva Angiologickej sekcie Slovenskej lekárskej komory (2015)